IMG_6012

Život ako odvážne dobrodružstvo

.

“Kto som? Prečo som tu? Čo tu mám robiť? Ako funguje život?” Boli moje najdôležitejšie otázky, ktoré som sa často sama seba v živote pýtala. Dlho som mala pocit, že neviem nájsť na ne odpovede.

Pochádzam z Banskej Štiavnice, gymnázium som vyštudovala v Prievidzi a vysokú školu so zameraním na obchod a marketing v Bratislave. Vtedy som ešte nemala pre svoj život väčší cieľ, nevedela som, čo mám robiť a tak som robila to, čo ku mne prišlo a čo sa mi páčilo. Mala som šťastie na príležitosti, našla som skvelú prácu a mohla byť kreatívna. Pracovala som v oblastiach personalistiky, organizácie eventov, marketingu a Public Relations. Vždy som mala v sebe tendenciu niečo tvoriť, vymýšľať, inovovať a zobrať na túto cestu aj ďalších ľudí.

Dôležitý moment v mojom živote nastal asi rok po dokončení vysokej školy. Všetko vyzeralo super, mala som fajn prácu, byt, prateľov, perspektívu. Môj život pre iných ľudí z vonka vyzeral výborne, ale ja som vo vnútri cítila veľké prázdno. Sama seba som sa pýtala: “Je toto všetko, čo môžem od života dostať? Na toto som čakala?”

Každej dôležitej zmene a posunu vpred, predchádza vnútorné rozhodnutie.

Ja som ho vtedy urobila. Rozhodla som sa, že nechcem žiť život, ktorý je pre mňa iba OK, že chcem žiť život, ktorý je skvelý, radostný, zmysluplný. Rozhodla som sa, že si idem splniť svoj dlhodobý sen, žiť v zahraničí. Našla som si prácu v Kuala Lumpur, v Malajzii, pre skvelú nadčasovú firmu MindValley, ktorá pôsobila v oblasti osobného rozvoja a motivácie. Vtedy som o osobnom rozvoji nič nevedela, išla som do úplneho neznáma, medzinárodného prostredia a veľa vecí som sa musela učiť.

Môj sen ma doviedol tam, kde som začala nachádzať odpovede na svoje najdôležitejšie otázky a začala som zisťovať kto som, čo chcem a čo mám v tomto živote vytvoriť. Pochopila som, že moje sny nie sú cieľom, ale pojítkom na mojej ceste, vždy ma posunú správny smerom.

V tejto firme som pracovala na pozícii biznis manažera pre vybraných autorov osobného rozvoja jeden a pol roka a potom som odišla. Nebolo ľahké odísť z tak skvelého a inšpirujúceho prostredia, kde som mohla osobne stretnúť alebo pracovať s ľuďmi ako je Laura Silva, prezidentka organizácie Silvova metóda, Robin Sharma, autor knihy Mních, ktorý predal svoje ferari, John Asharaf z filmu Tajomstvo alebo svetovoznámy tréner, Tony Robbins a ďalší inšpirujúci a úspešní ľudia.

Znovu odísť z bezpečia do neistoty.

Prácou pre firmu MindValley v Kuala Lumpur som na jednej strane nadobudla vzácne skúsenosti a vykročila som na veľmi intenzívnu cestu sebapoznania. Dospela som však k bodu, kedy som bola veľmi vyčerpaná, nešťastná a smutná a už som samu seba nemohla viac ignorovať.

Bolo si treba nastaviť svoje zrkadlo.

Pôsobila som v spávnej oblasti, ale nie na správnom mieste. Položila som si základné otázky: “Čo ťa robí šťastnou? Čo by si robila, aj keby ťa neplatili? Čo ti dáva zmysel?” 

Prišla som na to, že chcem tvoriť a realizovať svoje vlastné vízie. Cítila som nesmierne nadšenie a zmysel podporovať a rozvíjať ženy, lebo som cez svoju vlastnú skúsenosť a prebudenie pochopila, ako je naša ženská energia, hodnoty, schopnosti a vplyv na okolie dôležité pre vytvorenie pozitívnej zmeny vo svete. Chcela som pomáhať ľuďom, hlavne ženám, v pozitívnej zmene. Robila som to vlastne odjakživa, len som si to neuvedomila.

A tak v roku 2009, počas môjho cestovanie v krajine Laos, vznikla prvá myšlienka a vízia RealWoman, ktorej poslaním je transformovať svet prostredníctvom ženského potenciálu a podporovať ženy v tom, aby boli samy sebou, spokojné, vyrovnané, odvážne, take REAL. Prvýkrát v živote som pocítila také silné nadšenie, inšpiráciu, že som mala pocit, akoby som ožila.

Nevedela som, ako to urobím, len som vedela, že nemám inú možnosť, len to urobiť.

Môj vnútorný pocit bol tak silný, že som mu nemohla nenačúvať. Chcelo to veľa odvahy, veľa sebarozvoja, sebaprijatia, vytrvalosti, viery v seba a v myšlienku. A stále to tak je. Stojí mi to za to, lebo vytváram pre seba tvorivý a slobodný piestor, v ktorom môžem žiť a tvoriť to, čo mi dáva zmysel, čo ma napĺňa a umožňuje mi to používať môj najvyšší potenciál.

Mojím prvým krokom realizácie RealWoman bolo blogovanie a napísanie mojej knihy Ako dostať od života, čo chceme, ktorú som sama vydala v slovenčine a v čestine ako knihu a aj audioknihu. Potom som sa začala vracať viac na Slovensko a organizovať workshopy a celodenné konferencie pod názvom RealWoman Fórum a RealWoman inšpirujúci deň. Počas rokov 2013 a 2014 som zrealizovala viacero vlastných workshopov, seminárov alebo aj v spolupráci so zahraničnými, či domácimi osobnosťami, ako je napríklad Marie Diamond, učiteľka zo svetového bestselleru Tajomstvo alebo britský mentor, investor a obchodník, Sukhi Wahiwala. V roku 2013 som bola ako prvá Slovenka prizvaná do asociácie transformačných lídrov v Európe, ATL Europe a doteraz som jej členkou. Od roku 2014 vediem na Slovensku RealWoman klub, ktorý prepája a vzdeláva ženy hľadajúce zlepšenie, rast, inšpiráciu, nové príležitosti a silnú ženskú komunitu.

Začala som prácu, v ktorej používam to najlepšie vo mne a robí mi to radosť.

Niekoľko rokov som hľadala svoju vlastnú cestu a správne miesto. Rozvíjala a spoznávala som svoje talenty a schopnosti. Budovala som vlastnú sebahodnotu a sebadôveru, aby som mohla zo seba dať to najlepšie von. A výsledkom bolo to, že som v roku 2015 vytvorila svoj vlastný 6-týždenný transformačný program pre ženy Be Real – Ži naplno, aby im pomohol prebudiť ich najvyšší potenciál, prekročiť svoje limitácie a žiť svoj život naplno a slobodne. V súčastnosti existujú už 3 úrovne programu. Začala som viac koučovať a zistila som, že mám dar ľuďom pomôcť v ich progrese a vytvorení pozitívnej zmeny. V tom roku som vydala ďalšiu knihu Dobrý pocit s Katarínou Zacharovou, ktorej zámerom je priniesť viac radosti, spokojnosti a dobrého pocitu do každodneného života ľudí, tak, že to dokážu oni sami.

RealWoman-KatarinaZacharova-MojaPsychologiaVždy som chcela, aby môj život bol mojím posolstvom, ako hovorí aj Mahatma Gandhi.

Ľudí naokolo inšpirujeme a ukazujeme smerovanie tým, ako v skutočnosti žijeme svoj život, nie tým, čo povieme alebo odporučíme. Chcem vytvoriť a za sebou zanechať niečo prospešné pre ľudí a viem, že viem prispieť k vytvoreniu lepšieho sveta. Verím, že my ženy sme v tomto procese iniciátorokami zmeny a v spolupráci s mužmi ju vieme vytvoriť. Zmena, ktorú chceme vidieť okolo nás, sa vždy musí najskôr začať v nás. A o tom je podľa mňa lídership a osobný rozvoj.

Od začiatku bolo mojou víziou vytvoriť globálnu organizáciu. Teraz pracujem na príprave mojich kníh, programov a webovej stránky v anglickom jazyku, aby som ich mohla zobrať do sveta. Ako hovorí americká spisovateľka, Helen Keller: “Život je buď odvážné dobrodružstvo, alebo nič.”

Katarína Zacharová

Poznámka: tento text bol napísaný pre časopis Moja Psychológia, letné číslo 2016, v ktorom bol uverejnený v skrátenej verzii.

______________________________________

Katarína Zacharová je autorka, trénerka, rečníčka a koučka. V roku 2009 založila organizáciu RealWoman (klub, workshopy, akademiu). V roku 2010 napísala svoju prvú knihu Ako dostať od života, čo chceme. Od 2013 je členkou asociácie transformačných lídrov v Európe, ATL Europe. V roku 2015 vytvorila 6-týždenný transformačný program pre ženy, Be Real – Ži naplno a vydala ďalšiu knihu Dobrý pocit s Katarínou Zacharovou.

.

smiley

Ako zvládnuť negativizmus a premeniť ho na dobro

.

Počas môjho pobytu na Bali natáčam krátke videá, na ktorých zachytávam to, kde práve som, čo zažívam, aké myšlienky mám a posielam ich cez Facebook do RealWoman komunity. Mojím zámerom, je vám poslať trochu tepla, dobrého pocitu a inšpirácie do bežných dní v našich európskych končinách.

Za tento čas som sa vďaka týmto videám o sebe dozvedela od rôznych ľudí, ktorých nepoznám a oni nepoznajú mňa, že som nevyrovnaná, afektovaná, neviem, čo chcem, cítiť zo mňa komerčnosť, alebo že hovorím o tom, čoho nie som sama schopná. Na druhej strane som dozvedela veľa krásnych správ, dostala som pekné komenty, emaily, osobné správy, v ktorých ľudia oceňujú mňa a moju prácu.

Úplne rozporuplné názory. Zaujímavé. Ako si to mám celé vyhodnotiť, čo s tým urobiť?

V prvom rade sa chcem úprimne poďakovať za všetky krásne, povzbudzujúce a láskavé správy, ktoré som dostala. Veľmi si vážim vašu dôveru vo mňa a ďakujem za túto úžasnú energiu, s láskou ju prijímam.

Vďaka negatívnym reakciám som si uvedomila, ako som vnútorne zosilnela. Viem, kto som a ich slová ma nerozhádžu, neurážajú ma, ako by sa to možno stalo pred rokom, pretože na nich nestojí moja ľudská hodnota. Moju hodnotu si nebudujem na tom, čo si kto o mne myslí alebo povie, ale spoznávam ju a rastie vo mne. Takéto komenty beriem ako ďalší kameň na mojej ceste, na ktorý šliapnem a vykročím ďalej.

  • Stalo sa vám už niekedy, že vaše konanie, rozhodnutie alebo aktivity vzbudili vo vašom okolí negativizmus, kritiku, odsúdenie alebo útočné reakcie?
  • Stretli ste sa negativizmom a odmietnutím okolia?
  • Museli ste sa vyrovnávať s útokmi na vašu osobu či prácu, s osočovaním alebo podceňovaním?

Mojím životom prešli už ľudia, ktorí hovorili veľa rôznych vecí o tom, aká som, aká nie som, čo by som mala a nemala. Zistila som, že väčšina z tých ľudí, ktorí toho veľa nahovoria, v skutočnosti sami toho málo robia, vytvoria a žijú, lebo inak by nemali čas na negatívnu reakciu a určite by si nevybrali tento postoj. Možno ich slová len reflektujú ich súčasný stav života a bytia. Niekedy ľudia jednoducho nevedia, ako inak a lepšie reagovať.

Ešte sa stále čudujem, že majú ľudia čas hovoriť alebo vypisovať také veci. Ja nemám čas niekomu nepriať, lebo som dostatočne zaneprázdnená tým, aby som žila svoj život čo najlepšie, ako viem a šírila dobro. Je to neskutočná strata životnej energie a vzácneho času. Ľudia, ktorých som ja stretla a ktorí chcú niečo hodnotné vytvoriť alebo už vytvorili, nemajú na takéto niečo čas, a preto to nerobia.

Najinšpirujúcejší ľudia učia svojím príkladom života, práce a postoja. 

Všimla som si, že ľudia, ktorí šíria negativizmus zvyknú argumentovať tým, že vlastne dávajú spätnú väzbu, vyjadrujú svoj názor alebo pomáhajú. Teraz nebudem riešiť to, čo je hnacou silou ich konania. Áno, majú právo na svoj názor a aj vy máte právo na svoj názor, a to nepočúvať ich názor a odmietnuť ho.   

Rozdiel medzi negativizmom a konštruktívnou kritikou

Na začiatok by som chcela pomenovať, ako chápem rozdiel medzi negativizmom a konštruktívnou kritikou, lebo tento článok je o negativizme. 

Konštruktívna kritika prichádza od niekoho, kto vidí vo vás priestor na zlepšenie vzhľadom na potenciál, ktorý môžete naplniť. Jeho zámerom je posunúť vaše hranice a dostať z vás to najlepšie.  A to neustále s prístupom rešpektu voči vašej ľudskej hodnote. Jasne pomenuje to, čo by ste mohli zmeniť a a prečo. Ak vie, dá aj návrhy na to, ako postupovať. Konštruktívna kritika by mala mať zámer človeka pozdvihnúť a posunúť ho vpred.

Negativizmus sú prchké, emocionálne, osobné reakcie s nánosom vlastných životných skúseností a bez nadhľadu. V negativizme chýba vyšší a dobrý zámer, je to skôr vyjadrenie momentálneho postoja a pohľadu veľakrát bez prejavu rešpektu voči hodnote toho, komu to adresujeme.

Čo mám urobiť, ako reagovať, ako sa vyrovnať s vlnou negativizmu?

.

Máte právo nepustiť do svojho vnútra zlo a negativizmus

Nepoznám dôvod, prečo by ste mali vpustiť do svojho života negativizmus, zlobu, urážky, podceňovanie, neprajnosť len preto, že sa vo vašom živote objaví, či už nepriamo alebo manipulatívne ako “spätná väzba”. A nech už to príde od známych, neznámych alebo aj od rodiny. Negativizmus je ako rakovina.

Ak na vašom dome zaklope na dvere zlo, vpustíte ho dnu? Nebudete chcieť ochrániť svoj domov,  bezpečnosť vašu  a vašich blízkych? Určite, že áno. Je to inštinkt. Tak to nezabudnite prosím urobiť aj v prípade vašej sebahodnoty a životnej energie vášho bytia. Máte právo povedať NIE, ochrániť svoju energiu a vybrať si, čo chcete mať vo svojom živote. A to ostatné nechajte ísť, viac sa k tomu nevracajte. Ak tam nie je pre vás nič prospešné a tie slová a energia neiniciujú vo vás dobro, tak potom to nemáte prečo u seba skladovať. Pošlite to preč a energeticky sa očistite.

Môj tip: Povedzte sami sebe, ani to nemusí byť priamo im: “NIE, ďakujem za vyjadrenie tvojho názoru,  zvážila som ho na malú sekundu a vyhodnotila som to tak, že s tým nesúhlasím/ NIE je to pre mňa podstatné, neprijímam to a posielam to preč.” A nechajte to ísť, viac sa k tomu nevracajte. 

Nájdite lekciu, posolstvo a ostatné nechajte ísť

Konštruktívna kritika a spätná väzba je samozrejme fajn a potrebná. Ešte lepšie a účinnejšie je povzbudenie, ukázanie smerovania a láskavá podpora, pretože to v tom druhom naštartujete chuť byť ešte lepším a on už príde na spôsob, ako byť lepším a robiť veci lepšie, ako ich robí dnes. Môžeme totižto robiť vždy iba to najlepšie, čo vieme v daný moment, ale nemusí to byť vždy to najlepšie. A dobre, že je to tak, lebo ako by sme sa inak zlepšovali?

Mám im teda načúvať? Ako sa v tom má jeden človek vyznať? Čo s tým urobiť?

Podstatné je, pohnúť sa ďalej. Nenechajte sa paralyzovať.

Opýtajte sa sami seba: „Je v tých slovách nejaké posolstvo pre mňa? Niečo, čo sa môžem naučiť, čo mi pomôže zlepšiť to, čo robím? Je tam pre m\a nejaká užitočná spätná väzba?” Odpoveď je vaša spätná väzba a lekcia, tú si uchovajte, ostatné nechajte ísť a zabudnite. To ostatné totižto nie je váš problém, nepatrí to vám, tak z toho nerobte svoj majetok.

Možno si hovoríte, že by ste mali načúvať názorom iným, že možno je tam pre vás nejaké ponaučenie alebo spätná väzba, že sa to predsa patrí. Áno, to je možné, že nájdete aj konštruktívnu kritiku. Berte to však s ľahkosťou, nezaujato a iba ako príležitosť na zlepšenie. Treba vedieť, čiemu názoru načúvať a brať ho vážne a čí názor nechať ako vietor preletieť ďalej.

A v konečnom dôsledku, nech už je to názor kohokoľvek, váš názor, vaše vyhodnotenie je aj tak najdôležitejšie. Vy robíte rozsudky a rozhodnutia nad svojím životom. Nikto iný nebude žiť váš život a nikto iný ako vy nevie lepšie, čo všetko sa vo vás skrýva. Zistila som, že najrozumnejšie je načúvať svojmu srdcu a vnútornému hlasu, tie vás nikdy nesklamú. Vy jediná viete, čo dokážete, kto ste a kam smerujete. Krásne to vyjadrila Jennifer Lopez v tomto videu, úplne sa s tým stotožňujem.

Nedovoľte nikomu zobrať vašu radosť z toho, čo robíte

Nedovoľte nikomu a ničomu, aby vám zobrali radosť z toho, čo robíte a čo vám dáva zmysel. Áno, zlepšujte sa, pracujte na sebe, učte sa, ale neprestávajte niečo robiť len preto, že niekto si myslí, že v tom nie ste dosť dobrý, ak to vám dáva radosť a zmysel.

Nikto totižto za obetu radosti naozaj nestojí. Človek, ktorý je hodný vášho času, energie a lásky, bude totižto chcieť, aby ste boli šťastná a mali ste radosť zo života. Nebude potrebovať túto radosť ničiť alebo vás zneisťovať, či podceňovať. Život je príliš krásny, rýchly a potom aj krátky, aby sme ho niekomu obetovali. Najhoršie sú naše obete slovám a myšlienkam negativizmu, lebo v konečnom dôsledku aj tak nikto nevyhráva, ale o tom neskôr.

Nedávno som čítala výrok, že je lepšie robiť nedokonalo to, čo milujete, ako to nerobiť vôbec. Stojí to totižto zato.

Ak by ste v živote mali riešiť každého človeka, čo si myslí o tom, čo robíte alebo hovoríte vy, nevyšli by ste z domu a zavreli by ste sa v izbe, lebo by ste nechceli urobiť chybu a byť neustále konfrontovaní s tým tlakom. Alebo by ste predsa len vyšli von a prežívali pocit viny alebo nedostatočnosti, že nie ste takí, akého vás chcú mať ostatní alebo že to nerobíte správne či dosť dobre. Ani jedno, ani druhé, neprináša veľa spokojnosti a slobody.

Je veľká pravdepodobnosť, že sa nájde niekto, kto bude mať chuť vás kritizovať, zhodiť, podceniť alebo uraziť a je dobre brať to ako možnosť. Ako keď viete, že môže prísť búrka, ste si toho vedomí, ale neriešite to každý deň a viete, že nie ste zodpovední za túto búrku.

Užívajte si každý pekný a slnečný deň, lebo tých je najviac a búrky vždy prehrmia. Robte to, čo vás baví a napĺňa, robte to najlepšie, ako viete. Váš život bude oveľa viac naplnený, radostný, šťastný a prínosný v porovnaní so životom tých, čo ho míňajú na šírenie negativizmu.

Hľadajte pochopenie pre to, čo sa deje a skutočnú príčinu

Ako ľudia máme tendenciu pri konfrontácii sa s negativizmom najskôr riešiť tieto otázky: „Prečo sa mi to deje? Prečo mne? Čo som urobila zle? Som zlý človek?” Potom máme ďalšiu tendenciu, ktorá priamo nadväzuje na prvú vlnu otázok, a to zamotať sa do energetického boja a manipulatívnosti negativizmu. Začať na seba preberať zodpovednosť za slová, myšlienky a negativizmus niekoho iného. Doslova si ju na seba oblečiete ako šaty, pozriete sa do zrkadla a myslíte si, že ste to vy. Áno, šaty môžu robiť človeka, ak v to uveríte. A môžu človeka aj zavádzať. Stále sú to však iba šaty, nie to, kto skutočne ste.

STOP!!! NIE, NIE! Skúsme sa vrátiť na začiatok, k prvému stretnutiu sa s negativizmom.

Podstatnejšie než to, že sa to deje, je to, prečo sa to deje. Skúste pochopiť príčiny toho, že to existuje a že sa to objavilo vo vašom živote. Prišla som zatiaľ na 3 kľúčové príčiny a existencie negativizmu:

  1. Je to proces vlastnej sebareflexie ľudí, ktorí šíria negativizmus a šikanu. Ich reakcia len zrkadlí, čo sa deje v nich. Vy ste im zrkadlom. Nemá to nič spoločné s vašou hodnotou a s tým, kto ste vy alebo čo robíte. Ich reakcia je o vlastne o nich samých, o ich živote, o ich postoji. Každý útok je len volaním po láske, pochopení a odpustení.
  2. Je to príležitosť pre vás narásť, posilniť svoju sebahodnotu, nájsť smerovanie a posunúť sa ďalej na svojej ceste. Život niekedy prinesie náročné situácie, aby ste mali na čom trénovať. Skutočná sila sa totižto prebudí, až keď ju musíte reálne použiť.
  3. Žijeme v duálnej realite protikladov. Dobro vs zlo, studená vs teplá voda, muž vs žena, dole vs hore, noc vs deň. Jedno bez druhého nemôže existovať, existujú vedľa seba. V našom živote dominuje to, ktorému najviac venujete pozornosť, energiu a čas. Niekedy potrebujeme mať stretnutie so zlom, negativizmom a neprajnosťou, aby sme si uvedomili a ocenili to dobro, ktoré v našom živote už je. Alebo vďaka tomu stretnutiu sme urobili nové rozhodnutia, mať viac dobra. Ako by sme inak v sebe prebudili odvahu, ak by sme nezažili strach. Akoby sme spoznali šťastie, ak by sme nepoznali smútok. Je to súčasť života. Avšak po prvom stretnutí si už vyberáte vy, čo bude naďalej prítomné vo vašom živote.

Premeňte negativizmus na dobro

Ak dokážete rozlíšiť medzi tým, čo je skutočne váš problém a čo nie je, tak ste našli cestu ku spokojnosti a toku dobrej energie vo vašom živote. Ak sa pokúsite pochopiť iných ľudí, prečo robia to, čo robia alebo pochopiť vyšší význam situácie, v ktorej ste sa ocitli, než sa topiť v sebaľútosti,  podceňovaní alebo plánovať protiútok, tak ste našli cestu k odpusteniu, rastu a svojej slobode.

Áno, nie je to ľahké, ale ak prejdete týmto tréningom odosobnenia sa, pochopenia, odpustenia, tak vás to neskutočne posilní a posunie dopredu. Stále to trénujem a som vďačná aj za takéto každodenné situácie, ktoré mi to umožňujú a pripomínajú. Už len tento článok je dobrým príkladom výsledku toho, čo vzniklo z negativizmu, a to je iba jedna skvelá vec. A nedávno som práve pre tento dôvod vydala novú audio knihu Dobrý pocit.

Keď sa stretnete s negativizmom, pochopíte jeho posolstvo, pochopíte situáciu, necháte ho ďalej isť, zoberiete si ponaučenie, odosobníte sa, potom zoberte ten protiklad, ktorý sa vďaka tomu stretnutiu vo vás zrodil. Garantujem vám, že ak darovaný negativizmus v sebe neuskladníte, zrodí sa vo vás vďaka tomuto stretnutiu s negativizmom viac dobra. Použite túto energiu dobra na vytvorenie ešte väčšieho dobra tým, čo viete najlepšie a čo vám robí radosť. Pretavte túto energiu do niečoho konkrétneho.

Zoberte všetky tehly negativizmu, nehádže ich naspäť, nepoužite ich ako zbraň, ale vystavajte z nich nádherný dom dobra, pohody, slobody, radosti, šťastia a lásky.

Vaša autenticita, slobodné sebavyjadrenie, môžu byť spúšťačom negativizmu

  • Už sa nechcete hrať na niekoho, kým nie ste, len aby ste lepšie zapadli alebo vás mali ľudia radi?
  • Nemáte viac už potrebu niekomu niečo dokazovať alebo sa za svoje voľby a život ospravedlňovať?
  • Chcete byť jednoducho sami sebou?

Keďže žijeme vo svete polarít, môže to spustiť určitý negativizmus.

Keď prekročíte svoju zónu komfortu a vykročíte zo svojej ulity na cestu slobodného sebavyjadrenia a toho, že chcete byť takí, akí ste, pripravte sa na to, že nie každý vás za tento odvážny krok bude  mať úprimne rád alebo vás za to bude chváliť.

Väčšinou to dobre neprijmú ľudia, ktorí majú sami problém s vlastnou autenticitou, sebavyjadrením. Resp. sami ešte nenabrali odvahu na to, aby boli sami sebou. Sú uväznení v nejakej pomyselnej klietke a vy svojou autentickosťou, odvahou sa slobodne prejaviť a vyjadriť, ste im to len pripomenuli. Každý bude reagovať inak. Niektorí budú v tichu ďalej trpieť, iní zasa na vás útočiť a ďalších možno inšpirujete, aby sa odvážili tiež vykročiť vpred.

Nech je reakcia akákoľvek, pamätajte si, že to nie osobné, nejde o vás. Ten niekto druhý reflektuje svojou reakciou na vás iba sám seba a svoj súčasný stav. Vy ste len svojím vlastným sebavyjadrením brnkli na tú citlivú strunu jeho vlastnej sebahodnoty.

Ľudia reagujú hanlivo, posudzujúco, nepríjemne alebo majú tendenciu vás zhadzovať, či podceňovať vtedy, keď ste tým, čo ste povedali, ukázali alebo k čomu ste sa vyjadrili, sa nejako dotklo toho, čo ich vnútri bolí. Každý útok je volaním po láske. Písala som o tom už v mojej prvej knihe Ako dostať od života, čo chceme. Ľudia, ktorí útočia, bránia to, čo ich v ich vnútri bolí, čoho ste sa dotkli vašimi slovami, bránia to útokom, lebo lepšie nevedia. A pritom to miesto, ktoré ich tak zabolelo, potrebuje veľa lásky a pochopenia, aby sa zahojilo.

Ak by ste sa schovávali vo svojej ulite, zostali ste priemerní a snažili sa každému vyhovieť, tak sa s takýmito útokmi určite nestretnete. Avšak na svetlo sveta sa nedostane ani to najlepšie vo vás. Ak neposuniete svoje hranice, neposuniete hranice ani nikoho iného.

Svetlo – dobro, autentickosť, tvorivosť – v nás má svietiť, aby nám a aj iným ukázalo cestu k lepšiemu životu a cestu k sebe samým. Tým, že toto vzácne svetlo v sebe zahasíte, nikomu neurobíte láskavosť a službu. Ublížite sebe a  aj ostatným, ktorým vaše svetlo pomáha.

V tejto súvislosti si rada spomeniem na krásny výrok americkej autorky, lektorky a duchovnej učiteľky, Marianne Williamson:

“Naším najväčším strachom nie je to, že sme neschopní. Naším najväčším strachom je to, že sme neskutočne mocní. Je to naše svetlo, nie naša temnota, čo nás najviac desí. Tým, že zostanete malými, neposlúžite tomuto svetu. Všetci sme sa narodili, aby sme ŽIARILI. Je to v každom z nás, nielen v niektorých z nás. Naše oslobodenie od strachu automaticky oslobodzuje od strachu aj druhých.”

A ešte posledné slová odo mňa k negativizmu :)

Áno, poviem to otvorene, prepáčte, ale nemám čas na negativizmy. Som dosť zaneprázdnená tým, aby som žila svoj život najlepšie, ako viem. Aby som zvládala vlastnú cestu sebapoznania, lekcie, rast a robila som dobré veci, šírila inšpiráciu, radosť a transformáciu. A konečne sa cítim úplne ok, to takto aj vyjadriť. Áno, rešpektujem to, že máte svoj názor, ale ja sa s ním stotožniť nemusím. Nič vám nedĺžim. Nemusím prijať to, čo hovoríte, ale aj môžem. Mám na to právo. Mám zodpovednosť, vybrať si, čomu chcem a nechcem venovať pozornosť, čo chcem, aby bolo alebo nebolo súčasťou môjho života.

A v konečnom dôsledku tým pomáham aj vám, lebo u mňa nenájdete priestor na živenie vašej zloby, bolesti a vzorca správania, ktorý vám len ubližuje. U mňa nájdete zrkadlo pre seba samých, pochopenie, podporu a silu, aby ste sa s tým mohli vyrovnať. A ja negatívnu energiu použijem a premením ju na ešte viac dobra.

Negativizmus nie je cesta, je zhubný, môže sa zmeniť na nenávisť. Netolerujme ho ani v sebe ani vo svojich vzťahoch. Neživme ho. Potrebujeme nájsť v sebe mier sami so sebou a s ostatnými, to je jediná cesta ku slobode a pokoju. 

Katarína Zacharová

.

.

RealWoman_skoncila-sa rozprávka-Jedz-modlisa-miluj

Skončil sa príbeh Jedz, modli sa a miluj?

.

Som na Bali. Dočítala som úžasnú knihu Veľké kúzlo od autorky Elizabeth Gilbert, ktorá napísala aj knihu Jedz, modli sa a miluj. Obidve knihy sú výborné, každá iná a originálna svojim spôsobom. Asi mám najradšej, keď Elizabeth píše zo svojho života a svojej skúsenosti, než fikciu.

A keďže som na nádhernom ostrove Bali, kde sa odohrala tretia časť jej príbehu svetoznámej knihy Jedz, modli sa a miluj, ktorá sa asi dotkla všetkých ženských sŕdc na svete, ktoré ju čítali. Stala sa akousi novodobou rozprávkou žien, ktoré začali snívať o cestách do sveta, o nájdení seba samej a lásky. Je to nádherný príbeh sebaobjavenia s krásnym záverom. A som šťastná, že bol napísaný, lebo vytvoril novú možnosť, novú realitu a nádej. Avšak tento príbeh, nie je rozprávkový či vymyslený, ale vytvárajú ho skutoční ľudia a odohráva sa v skutočnom svete. A tam to funguje tak, trochu inak ako v rozprávkach so šťastnými koncami, po ktorých túžime. V skutočnom svete sa ľudia vyvíjajú, vyrovnajú sa sami so sebou, prekonávajú svoje limitácie, predsudky a očakávania. V skutočnom svete sa ľudia učia vytvárať vzťahy, reagovať na prichádzajúce zmeny a učia sa ľúbiť.

Prečo o tom hovorím? Elizabeth Gilbert práve pred niekoľkými dňami oznámila na svojej Facebook stránke, že sa rozchádza so svojim životným partnerom, do ktorého sa zaľúbila počas svojho cestovania a písania knihy Jedz, modli sa a miluj. My ho poznáme z knihy pod menom Filipe a stretla ho na Bali. Boli spolu 12 rokov a niečo sa udialo a teraz prechádzajú odlúčením. Rozprávky v reálnom živote majú svoje pokračovania a komplexnosť.

Som na Bali už týždeň, veľmi si to tu užívam. Mám rada túto ostrovnú atmosféru, ľudia sú nesmierne milí a veľmi prítomní. Pred niekoľkými dňami som si išla ráno zacvičiť  jogu na moje obľúbené miesto a potom si dala svoje obľúbené raňajky a masala čaj v kaviarni vedľa. Sedela som sama, užívala si tento moment a čítala knihu Veľké kúzlo. Sedela som pri veľkom stole, v jednu chvíľu prišli dvaja pekní muži a spýtali sa, či si môžu prisadnúť. Reštaurácia bola celkom naplnená, musím povedať, že hlavne ženami a tak je úplne normálne, že si k vám niekto prisadne. Boli to Newyorčania, mali sme príjemnú občasnú konverzáciu.

Zaujímavý bol však moment, keď si ku mne prisadali. Zrazu sa akoby energia celého priestoru kaviarne a všetkých žien otočila k nášmu stolu. Bolo to citeľné. Možno iba pre mňa, lebo ja takéto impulzy hneď zachytím. Hneď vedľa mňa pri stole sedeli 3 krásne mladé kočky. Akoby zastali, nepozreli sa smerom k nášmu stolu, ale akoby prestali dýchať.  Taký moment vzrušenia. V priestore sú noví muži. Čo, ak to je on? Poznáte to? A to nebol jediný stôl, aj keď sa nepozerali našim smerom, energia – ich myšlienky a emócie – prúdili k nám. Vtedy som si uvedomila a aj si to neskôr potvrdila po rozhovore s mojimi priateľmi, ktorí dlhodobo bývajú na Bali, že veľká väčšina žien sem prichádza niečo nájsť. Neúnavne hľadajú variant svojho príbehu a možno aj šťastný koniec Jedz, modli sa a miluj.

Tí dvaja Newyorčania si to podľa mňa ani nevšimli. Boli zamestnaní inými vecami. A myslím, že boli gayovia, aj keď na toto nie som expert, ale mala som ten pocit. Avšak to si žena, ktorá je slepo na ceste za rozprávkou, nestihne všimnúť.

Rozprávky sú podľa mňa skvelé, milujem ich, všetky. Avšak je potrebné predstavy nádeje, šťastia, lásky a dobrodružstva pretaviť do svojho reálneho života. A to neznamená, že sa zničí rozprávka, že to nebude také dokonalé. Určite to nebude iba prechádzka ružovým poľom, ale viem, že život dokáže vytvoriť ešte krajšie a magickejšie situácie, zážitky, lásky, dobrodružstvá, ako rozprávky a príbehy niekoho iného. Áno, Jedz, modli sa a miluj je nádherný vzrušujúci a naplňujúci príbeh, ale je to príbeh Elizabeth Gilbertovej. Jej osobná skúsenosť a cesta, jej rozprávka, ktorú si adoptovali ako svoju mnohé ženy na svete.

Myslím si, že takéto rozprávky sú skvelé na prebudenie túžby, inšpirácie, ale nie sú našimi príbehmi. Nasledovať a hľadať takúto rozprávku znamená limitovať život, aby nám mohol priniesť niečo ešte lepšie, niečo naše, niečo originálne – niečo skutočné. Každá z nás píše svoju rozprávku, len nie každá z nás ju publikuje ako Elizabeth. Je lepšie žiť naplno svoju rozprávku, ako čakať na to, že prežijete rozprávku niekoho iného, lebo to sa neudeje. Je to najväčšia limitácia vášho šťastia, možností, lásky a hojnosti, akú môžete vytvoriť. Prečo by život písal ten istý príbeh dvakrát? To je celkom nuda. A keď hovorím o rozprávke, tak tým myslím reálny príbeh, váš príbeh, ktorý zahŕňa všetko, dobré, zlé, ťažké, krásne, láskavé, bolestivé.

Elizabeth Gilbert sa rozchádza so svojou láskou Filipem. Je dobré vedieť, že nikdy nevieme, koľko, čo v našom živote bude trvať. Nevieme ani koľko náš život bude trvať, nevieme, kedy je náš posledný deň. Vlastne nevieme vôbec nič s istotou, nič nie je garantované a dané. Ak sa niečo má zmeniť, posunúť na novú uroveň, zmeniť formu, tak sa tomu nedá vyhnúť, ak chcete ísť s prúdom energie, vývoja a byť zdraví. Film musí pokračovať, ak ho chcete zastaviť, lebo určitej časti sa nechcete vzdať, vzdávate sa zároveň aj pokračovania. Dá sa to jedine tak, že zastavíte svoj pohyb a to tok energie, bojujete proti zmene, aby ste udržali niečo, čo je aj tak nezvratné. Tak vzniká stagnácia, bolesť, neúspech a depresie.

Je možné, že mnohé ženy po tejto správe o rozchode budú smutné. Ružovú rozprávku zahalí šedá hmla. Prečo? Je čas tvoriť a žiť svoju vlastnú rozprávku, a tak nemôžete byť sklamané, iba ak samy zo seba. Prestanete toľko hľadať rozprávku a viac žiť naplno svoj život tu a teraz. A je možné, že prežijete ten najlepší príbeh zo všetkých, lebo bude váš, nech už má akýkoľvek koniec.

Jediná žena, ktorá má teraz pred sebou ťažké obdobie je Elizabeth. Keď na Facebooku uverejnila svoj status o rozchode, pridala tam aj báseň od svojho obľúbeného básnika, Jacka Gilberta. Pokúsim sa o amatérsky preklad, lebo sa mi nesmierne páči a jej posolstvo môžeme aplikovať na čokoľvek v našom živote, čo nevyšlo tak, ako sme si to vysnívali alebo sme očakávali:


RealWoman_JuliaRobertsZlyhať a lietať

Zvykneme zabudnúť, že Icarus tiež lietal.

Je to to isté, ako keď sa láska skončí,

alebo zlyhá manželstvo a ľudia potom povedia:

“Hovorili sme, že je to chyba, že to nebude fungovať.

Však bola dostatočne stará, aby si to uvedomila.”

Ale čokoľvek, čo je hodné, aby sme to robili, stojí za to, robiť to aj zle.

Ako, keď sme boli v lete pri oceáne na opačnej strane ostrova,

a láska z nej postupne vyprchávala.

Hviezdy žiarili tak náruživo,

že hocikto vám mohol povedať, že to dlho nevydrží.

Každé ráno spala v mojej posteli, akoby ma navštívila

nežnosť stojacej antilopy v rannom opare.

Každé poobedie som ju sledoval, ako sa vracia

po plávaní cez horúce kamenisté pole,

za ňou morské svetlo a obrovské nebo na druhej strane.

Počúval som ju, keď sme spolu obedovali.

Ako môžu povedať, že naše manželstvo zlyhalo?

Ako tí ľudia, ktorí sa vrátia z Provensálska

a povedia, že to bolo krásne, ale jedlo bolo mastné.

Verím, že Icarus nezlyháva, ako padá,

ale iba sa približuje ku koncu svojho víťazstva.

Záver našich skutočných rozprávok nie je daný, nie je jasný a nikdy nevieme, aký môže byť. Neustále ho formujeme, tvoríme, učíme sa a snívame o ňom. Naša rozprávka je nekonečný príbeh. Zameriavať sa na konkrétny záver a výsledok, môže byť limitujúce a nerálne. Čo tak sa zamerať na to, ako najlepšie prežiť príbeh rozprávky? Na šťastie, radosť, lásku, prebudenie a precitnutie, ktoré nám umožnila? Na dary, ktoré priniesla? Prežiť naplno každú jeho časť, tešiť sa z toho, že ju môžete žiť a počas tejto cesty sa stať tou najlepšou verziou seba samej. Dostať zo seba to najlepšie, najslobodnejšie, najkrajšie a najvyššie. Stať sa, ako to zvykneme povedať, lepším a slobodnejším človekom a umožniť to aj tomu druhému.

Rozprávka je príbeh našej vlastnej evolúcie, rastu, sebapoznania vo vzťahu s ostatnými. Vzťahy a život nie sú iba čiernobiele, sú farebné, sú ako dúha. A ak v nejakom momente  nevieme žiť v dúhe vo dvojici, tak potom dovoľme príbehu, aby mohol pokračovať, vyvinúť sa do novej formy, dovoľme evolúcii, aby mohla urobiť to najlepšie, čo vie, naplniť náš osud.

S láskou ku skutočným rozprávkam,

Katarína Zacharová

.

.