iStock_000022081038Medium

Ako komunikovať bez zábran a naladiť sa na spoločnú vlnovú dĺžku

„Naše očakávania nám sťažujú život a rozhovory s druhými ľuďmi. Očakávame, že sa ľudia okolo nás budú správať istým spôsobom, že budú robiť či hovoriť to, či ono. Sme sklamaní alebo sa hneváme, keď niekto nepovie alebo neurobí to, čo sme čakali. Myslíme si, že je to jeho vina. Je to problémový človek a mal by sa zmeniť, aby vyhovel našim nárokom.

Ľudia okolo nás sa však správajú podľa toho, akí sú, a nie tak, ako by sme si priali. Komunikáciu s druhými si môžeme uľahčiť, keď zľavíme zo svojich nárokov a vzdáme sa svojich očakávaní. Je potrebné nechať druhých, nech sú iní. Tak dovolíme aj sami sebe, aby sme boli takí, akí sme. Keď prijmeme svoj náprotivok s celou jeho odlišnosťou, prijmeme aj seba. Potom sa nachádzame v bode, keď môžeme spolu skutočne hovoriť“

Týmito riadkami končí kniha komunikačnej koučky Barbary Berckhan, ktorá sa viac ako 20 rokov venuje problematike komunikácie.

Rozhodla som sa jej úvahou, ktorou zavŕšila svoju podnetnú a inšpiratívnu publikáciu Komunikace bez zábran, začať článok, lebo trefne vystihuje, čo možno od knihy očakávať.

V komunikácii platí základné pravidlo

„Nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich pochopia druhí.“

Kto rozhoduje, ako niečo pochopíte? Samozrejme, že vy rozhodujete, ako chcete chápať slová svojho náprotivku a čo majú jeho slová znamenať. Váš mozog interpretuje zvuky, ktoré ten druhý vydáva. Bez ohľadu na to, ako to váš partner v komunikácii myslel, vyložte si jeho slová, ako chcete. A, pravdaže, buďte k sebe láskaví. Vyberte si taký výklad, ktorý vás netlačí k múru. Vyložte si slová svojho partnera pozitívne. Prečo? Pre radosť zo života. Chcete predsa happy end, a nie verbálnu vojnu. Chcete spoluprácu, a nie svár. Prajete si príjemné spolužitie, nie nepríjemné hádky – domnieva sa odborníčka, ktorá sa vo svojej praxi zaoberá tým, ako riešiť problémy s druhými ľuďmi.

Barbara Berckhan sa v knihe zameriava práve na to, akým spôsobom majú ľudia spolu hovoriť, aby si vytvárali medzi sebou dobré vzťahy. Čitateľa prevádza tým, ako si od prvého okamihu vytvárať pozitívny vzťah k druhému človeku, či už s ním sedí hodiny pri cestovaní alebo je to kolega, s ktorým spolupracuje každý deň, či susedka z vedľajšieho bytu alebo partner, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť.

Ako vlastne dobrý vzťah vyzerá?

Ak sa domnievate, že porozumenie s druhými je v podstate vecou šťastnej náhody, autorka vás vyvedie z omylu. Dobré vzťahy a vzájomné porozumenie nie sú vecou náhody a šťastia.

Všetci môžeme vedome a zámerne vytvárať podmienky dobrej komunikácie vďaka 5 jednoduchým nástrojom:

1. Pozornosť – ako druhým ukázať, že ich pozorne vnímate.

2. Kontakt – ako môžete nadviazať dobrý kontakt s neznámymi ľuďmi.

3. Spoločná vlnová dĺžka – ako dokážete pristupovať k druhým bez napätia.

4. Uznanie – čo je a čo nie je skutočné uznanie.

5. Diplomacia – čo vďaka nej môžete dosiahnuť.

Tieto pravidlá komunikácie skutočne pomáhajú ľuďom pri tom, aby dobre vychádzali s ostatnými – môžete sa o tom presvedčiť na vlastnej koži. Na ich uplatnenie nikto nepotrebuje nijaké špeciálne vzdelanie, stačí ich aplikovať do praxe jedno za druhým a vytvoriť si tak základy, na ktorých stojí srdečný vzťah naplnený vzájomným porozumením.

Základné pravidlá komunikácie

Komunikácia nikdy neznamená monológ alebo umenie presvedčiť druhých o svojej pravde, ale vidieť sa v druhom ako v zrkadle a ako pri tanci nájsť s ním spoločný rytmus myšlienok a reči. Vďaka tejto knihe získate výborné lekcie na to, aby ste komunikovali bez zábran, napätia a tiež bez toho, aby ste stratili svoju tvár. Práve naopak, vďaka príkladom zo života a ukážkam dialógov pochopíte, ako nadobudnete presvedčivosť. Nebudete pri tom musieť svoje pravdy iným vsugerovávať, ale stanete sa partnermi „na spoločnej vlnovej dĺžke“.

Barbara Berckhan zostavila prehľad toho, čo je kľúčové pri ľudskej interakcii:

✓ Naša pozornosť sa obracia tam, kde nachádzajú atraktívne podnety. Keď je niečo príliš jednotvárne a fádne, pozornosť strácame.

✓ Je vašou voľbou, čo poviete.

✓ Nemôžete však určiť, ako na to váš náprotivok zareaguje.

✓ Nie je kooperácia bez komunikácie.

✓ Najprv ľudia, potom veci.

✓ Nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich partner v rozhovore pochopí.

Je skutočné umenie spájať úprimnosť s diplomaciou a práve ona je stratégiou prevahy, lebo s jej pomocou môžeme suverénne obhajovať svoje stanovisko bez toho, aby sme z druhých robili porazených.

Niekoľko ukážok z knihy Komunikace bez zábran

Nie, a just nie!

Práve pre tých, ktorí túžia po sebaistote, je diplomacia veľmi užitočný nástroj. Kto si nedôveruje a nevyjadrí vlastné priania a potreby, pre toho je väčšinou tiež ťažké povedať nie, stanoviť druhým primerané hranice.

Aj ja občas trpím neschopnosťou povedať nie. Všimla som si, že mi zaťažko padne ľudí odmietať. A povedať nie, to s odmietnutím tak nejako spájam. Keď je moja sebaistota pod bodom mrazu, príliš často poviem áno a neskôr sa sama na seba hnevám, že som už zase niečo (termín, prácu) sľúbila, hoci som to vlastne chcela odmietnuť.

V takýchto chvíľach mi pomáha krátka prestávka, kedy sa môžem sústrediť. Som sama, bez ďalších oponentov a ide mi len o jednu otázku: Čo je pre mňa správne, čo vlastne chcem? Keď vidím, že by som radšej chcela povedať nie a zároveň sa cítim neistá alebo zablokovaná, vytiahnem z vrecka svoje diplomatické náradia.

Diplomatická rétorika mi pomáha ľahšie vysloviť odmietnutia. Skôr sa odvážim povedať nie, keď ich môžem zabaliť do priateľskej „vaty”. Je to síce stále nie, ale vďaka diplomacii zasiahne len určitú obmedzenú oblasť, totiž vec, o ktorú práve ide, nie osobu. Nechcem odmietať žiadateľa osobne, len jeho prosbu. Čo z toho „vylezie“, je rétorický „dvojplošník”: áno k osobe, nie k veci.

Tu je inšpirácia z knihy, ako takú dvojakosť môžete vyjadriť slovami.

Diplomatický prebal odmietnutia

Skôr ako niečo poviete, vložte medzi slová krátku pauzu, sústreďte sa a uvedomte si, o čo vám naozaj ide. Ak zistíte, že chcete povedať nie, potom si v duchu dajte dovolenie urobiť to. Pri všetkej diplomacii si dajte záležať, aby vaše nie bolo počuť. Ponúkam niekoľko diplomatických formulácií, ktoré vyjadrujú, že rešpektujete svoj náprotivok, ale súčasne hovoríte nie.

„Viem si predstaviť, že v tej veci potrebuješ pomoc. Ale ja ti cez víkend nepomôžem, pretože už mám na oba dni program.”

„Skvelé, že si pri tom myslel na mňa. V princípe sa rada zúčastním. Ale tentokrát to, bohužiaľ, nejde, škoda. Bolo by však pre mňa fajn, keby si ma aj naďalej nechal vo svojom zozname.”

„Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa ťa v žiadnom prípade nechcem dotknúť. Ale rozhodla som sa, že už sa s tebou nebudem stretávať.“

„Máte pravdu, ten nový program je na prvý pohľad trochu mätúci. A je milé, že sa ma pýtate, či vám môžem pomôcť. Bohužiaľ, nejde to, pretože som plne vyťažená inými úlohami. Mám návrh: Spíšte svoje otázky a porozprávame si o tom pozajtra.”

„Áno, z vášho pohľadu je to určite jedinečná šanca. No ja to vidím inak, a preto odmietnem. Avšak vďaka za opýtanie.”

Nemusíte svoje NIE obaliť do podrobného vysvetľovania. Príliš veľa slov pôsobí dojmom, že sa snažíte ospravedlňovať. To by pre vášho partnera v rozhovore mohlo byť dôvodom, aby proti vášmu odmietnutiu bojoval.

Za dlhým vysvetľovaním je často nádej, že nás druhí pochopia a naše odmietnutie akceptujú, keď podrobne objasníme svoje dôvody. Nie je však dôležité, aby niekto iný dal nášmu odmietnutiu požehnanie. V takýchto situáciách potrebujeme predovšetkým svoj vlastný rozum a vnútorný súhlas s tým, čo chceme a čo nie.

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>