Ako sa stanete tým, kým túžite byť? Začnite zisťovať, kto ste!

Pablo Picasso hovorieval, že keby každý človek označil na mape všetky svoje zastavenia na vlastnej životnej ceste a potom ich spojil čiarou, iste by z toho vyšla podoba Mínotaura. Ešte som si toho svojho nekreslila, ale myslievam na to, ako starostlivo si chcem voliť, kde zastanem, nech to na tej mape potom nejako vyzerá. Už to neponechávam na náhodu, ani na okolnosti či rozhodnutia iných — sama si vyberám a sama sa rozhodujem. Ale nie vždy to bolo tak …

Pri spomínaní na to, ako som hľadala seba samú, sa aj pousmejem, aj si povzdychnem. Nie všetkému som okamžite rozumela a nie všetko som prijímala s dôverou. Prvá vec, s ktorou som zápasila, bol pocit, či som dosť dobrá. Teraz na to mám aj exaktnú odpoveď. Istý sociologický prieskum v Amerike sa zaoberal skupinou trojročných detí. Každé dieťa dostalo nahrávací prístroj, ktorý bol stále zapnutý, a istý čas sa plynulo sledoval bežný život týchto detí. Záznamy, na ktoré sa nahrávalo všetko, čo sa dialo v okolí dieťaťa, sa každé dva týždne vyhodnocovali. Nakoniec všetok materiál zhromaždili a výskumníci začali analyzovať a hodnotiť výsledky.

Ukázalo sa, že 85% zvukových záznamov obsahovalo slová prestaň, nie alebo nerob to. Teda celkovo 85% týchto záznamov vyjadrovalo takéto zásadné hodnotenie ľudí z okolia dieťaťa: „Nie si dosť dobrý. Nie si taký, aký máš byť. Nesprávaš sa tak, ako by si sa mal. Nespĺňaš to, čo od teba druhí čakajú.”

Teraz je mi jasné, že mnohým z nás tisícorakými spôsobmi vštepovali do mysle takéto presvedčenie, ktoré vôbec nemusí byť pravdivé, akurát nás poznačilo natoľko, že si potom chybne vykladáme skutočnosť. Samých seba spochybňujeme, aj keď na to nemáme dôvod. To sa iba hlási o slovo manipulačná povera, nadobudnutá z detstva, ktorá nás riadi tým, čo by sme mali, čo sa od nás očakáva, čo sa patrí, čo si nesmieme dovoliť…

Takže som sa naučila jednu zásadnú vec: Moja sila pramení v myšlienkach a slovách, ktoré používam – či sú vyrieknuté, alebo len myslené. Relatívne rýchlo som sa presvedčila, ak zmením svoje myslenie a reč, že sa zmení aj moja skúsenosť. Presne tak, ako to odporúča Jack Canfield: „Ak nie si spokojný s tým, čo dostávaš, musíš zmeniť svoje správanie.“

Ďalšia skutočnosť, ktorú som potrebovala zobrať na vedomie, bola: „Kto sa chce nájsť, musí ísť svojou vlastnou cestou“. Je pravda, že je inšpiratívne mať vzor a nechať sa ním viesť, ale pri sebaobjavovaní nie je žiadny vzor dosť dobrý. Je na to ľahké vysvetlenie: Kto iný, ak nie vy sami viete, čo je pre vás dobré? Kto žije vo vašej koži a má vaše skúsenosti? Naučila som sa teda tento zásadný fakt: Chcem o sebe „vedieť“ a veriť si. Tak sa rozvíja sebavedomie a ponúka sa svetu naša hodnota. Keď viem, aký je môj cieľ, viem si vybrať smerovanie a spoznávať svoje skutočné ja – aj to pozitívne, aj to negatívne. Uvedomila som si, že vďaka tomuto poznaniu ľahšie zvíťazím v zápase s tým, čo ma zráža na kolená.

Náročnejšia úloha predo mnou stála, keď som sa zaoberala tým, ako prijať samú seba takú, aká som a mať sa pritom rada. Dobre som vedela, že pred sebou neutečiem, ale urobiť si zo seba spojenca mi išlo ťažšie. Vedela som však, že to má obrovský význam a pátrala som po odpovediach, ako naplniť svoje možnosti a dosiahnuť to, po čom túžim. Povzbudzovala som sa tvrdením Marshalla Rosenberga: „Čo robiť, iní môžu byť podnetom našich pocitov, ale nie príčinou.“

Pridala som teda do môjho repertoáru ďalšiu skúsenosť spätú s prijatím seba samej. Prestala som si hovoriť, že nemám pravdu, odpustila som si tvrdenia o sebe, aká som nemožná, neschopná, nedokonalá… Začala som sa k sebe správať s rešpektom. A potom prirodzene prišlo, že som začala rešpektovať aj druhých. Platí totiž, že sa začnete k sebe aj k druhým správať inak, keď sa začnete mať radi a uvedomíte si svoju hodnotu. A to má obrovskú moc.

Kladiete si otázku, ako to všetko dokážete a dosiahnete? Ako sa môžete stať tým, kým túžite byť, pričom to budete stále vy, ale spokojní sami so sebou?

Môžem vás uistiť, že to dokáže iba jediná osoba. Správne tušíte – ste to vy sami. Nepotrebujete nosiť na svojich ramenách ťarchu celého sveta a prežívať problémy iných. To vás iba odvádza od vašej vlastnej cesty. Keď sa sústredíte na vlastné prežívanie, dokážete sa lepšie orientovať vo vlastných duševných pochodoch a stavoch, a tým aj lepšie rozumieť ostatným. To vám pomôže vyťažiť z vlastných možností a intuície maximum. Čím lepší kontakt so svojimi emóciami nadviažete, tým viac sa budete cítiť pánom svojho života a tým rýchlejšie dokážete zachytiť všetko, čo k vám prichádza a reagovať na to.

Rovnako potrebujete vnímať svoje vlastné reálne sebahodnotenie a uvedomovať si vlastné plusy a mínusy. Nie je cieľom tváriť sa, že ste dokonalí. Rozhodne si však v duchu nehovorte o sebe niečo záporné. Keď si namiesto kritiky seba samých a nadávania začnete väčšmi fandiť a budete k sebe láskaví, začnete sa lepšie cítiť. Zabudnite na všetky pejoratíva, ktorými sa častujete. Zameňte ich za niečo, čo vás povzbudí a motivuje. Keď zameriate svoju pozornosť na zmysluplný cieľ, ktorý si vytýčite, nebudete mať kedy byť negatívni. A tak si budete aj väčšmi dôverovať – uvedomíte si vlastnú hodnotu, možnosti a schopnosti. Prestanete mať z náročných úloh veľký strach, lebo ten pramení práve z nedostatku viery v seba. G. B. Shaw s obľubou tvrdil: „Ľudia vždy obviňujú okolnosti z toho, že sú takí, akí sú. Neverím na okolnosti. Tí, ktorí v skutočnosti niečo dosiahli, sa snažia nájsť také okolnosti, aké potrebujú. A ak ich nenájdu, vytvoria si ich sami.“ Takže, ak budete mať pocit, že vám okolo prekážajú ľudia alebo skutočnosti, premýšľajte nad tým, ako ich prekročíte, obídete, preskočíte, podleziete, preletíte, premiestnite… urobte čokoľvek, len si nehovorte, že to ešte počká…

Ak sa otvoríte novým skúsenostiam, opustíte dôverne známy svet. To vám môže priniesť chuť žiť bez toho, aby ste si klamali. A hoci viete, že na ceste za sebou samým budete musieť čeliť aj temným stránkam svojej osobnosti, chcete to podstúpiť. Už len preto, že je to vaša vlastná cesta za sebapoznaním, je to vaša úloha, váš cieľ a váš stred. V ňom vás čaká pohľad zblízka na to, aký máte vzťah k svetu a k svojmu života, veď ho predsa nechcete sledovať z veľkoplošnej obrazovky.

Nepotrebujete ďalšie výhovorky, prečo čakať na vhodnú príležitosť. Odhodlajte sa a urobte prvý krok – akokoľvek malý a zdanlivo banálny – len ho urobte a uvidíte, čo sa stane. Ako hovoria Číňania: „Aj tisícmíľová cesta sa začína prvým krokom.“

Aký bude ten váš prvý krok?
Kým túžite byť?
Aký život túžite žiť?

Podeľte sa oň s nami na tejto stránke a inšpirujte tým aj iných k odvahe vykročiť.

Úprimne vám prajem veľa šťastia :)

Janette Šimková pre RealWoman