Ako vedieť, kde je pravda o zdraví? Vaše telo vám ukáže správny smer.

Zdravie je pravdepodobne to najcennejšie, čo máme. Pravdepodobne píšem cielene, lebo láska, šťastie, sloboda a spokojnosť sú taktiež veľmi dôležité, a je ťažké s istotou povedať, čo by nám v živote najmenej chýbalo.

Existuje veľmi veľa prístupov ľudí k zdraviu, ktoré sa nám snažia nanútiť svoju pravdu, či už skutočnú, alebo falošnú v krásnom obale. My konzumenti sme z toho zmätení a neraz sa stane, že nevieme k čomu sa prikloniť a len skúšame a bezhlavo sa vrháme do všetkého zaručene zdravého. Sama som už vyskúšala všeličo. Zistila som, ako veľmi dobre zaberá, keď niečomu veríme, že to funguje. Nemusí to byť ani skutočná pravda, ale naša viera má neskutočnú moc a vplyv na psychiku a autosugesciu. Či už ide o nejaký liek, psychické povzbudenie alebo o ovocie, či zeleninu.

Taktiež veľa závisí od človeka, jeho denného režimu a preferencií. Keď som chodila na vysokú školu, mala som nespočetné množstvo aktivít, ktoré ma fyzicky veľmi vyčerpávali. Telo mi to dávalo najavo únavou, chorobou alebo bolesťou hlavy. Uvedomovala som si úzku súvislosť medzi mojím fyzickým stavom a spôsobom života – bol akčný, rýchly a neobsahoval veľa spánku a relaxu. Často som preto siahala po antibiotikách, lebo som verila, že ma jediné tie dokážu rýchlo postaviť na nohy. Nechcela som zmeškať cviká v škole ani jazykový kurz, nie to ešte večerné posedenie s priateľmi. Predstava preležaného večera v posteli a dlhšieho kašľa sa mi vôbec nepáčila. Žijeme rýchly život, teda aspoň väčšina z nás. Z viacerých strán sú na nás kladené vysoké nároky, ktoré neustále narastajú, až máme pocit, že už ani nedokážeme spomaliť.

Z rôznych smerov sa na nás usmievajú reklamné plagáty obsahujúce čarovné slovo vitamíny. Už ich obsahuje aj kakao či želatínové cukríky. Nečudovala by som sa, keby sa objavili aj v klobáse :). Pritom skutočné vitamíny treba hľadať na strome alebo v zemi. Deti už od veľmi skorého veku jedia čokoládu, zákusky a údeniny. Na návšteve je dieťatku ponúkané lízadlo, alebo cukríky namiesto jabĺčka – banánika. To isté u starých rodičov alebo v škôlke. A práve tajomstvo krásnych detských zúbkov nie je v ich každodennom umývaní, ale v nejedení syntetických sladkých výrobkov. Je to pritom celkom jednoduché, deti milujú aj jahody, melón či uhorky a papriku. Jedia to, čo im ponúkneme a kopírujú stravovacie návyky rodičov.

Odjakživa som inklinovala k zdravej výžive. Moje pokusy však veľakrát stroskotali na stravovacích možnostiach v mojom okolí, ako aj prístupom môjho okolia. Zdalo sa mi náročné zmeniť moje rokmi zabehnuté stravovacie návyky bez podpory najbližších. Pri mojich potulkách časopismi, knižkami a článkami na internete som mala možnosť nazrieť do rôznych prístupov k zdravej výžive. Z každého som si odniesla to, čo mi bolo najbližšie a moje telo najlepšie prijalo. Naučiť niekoho, kto je tak veľa mäsa, na šalát s klíčkami, sa môže zdať takmer nereálne, ale je to možné. Taktiež som skúsila nejesť mäso. Bolo to príjemné obdobie, ak bola nablízku moja obľúbená kvalitná vegetariánska reštaurácia. Horšie to bolo v klasickej reštaurácii, kde ponúkali iba vyprážaný syr, karfiol a šampiňóny. Ťažko hovoriť o zdravej výžive, ak sa tento typ jedla konzumuje denne. Potom aj to kuracie mäso môže byť fajn. A tak som sa vrátila k stravovaniu obsahujúcemu aj mäso. Nejem ho veľmi často, ale keď si dám, tak s chuťou, a aj slaninku či salámu.

Raz nám v práci prednášal odborník na zdravú výživu a veľmi sa mi páčilo, keď sme sa ho spýtali, či jesť slaninu a klobásu, odpovedal nám jednoznačne: ,,Keď som celý deň na bicykli a večer, keď prídem domov, si dám si slaninu, viem, že je to úplne OK. Iné by bolo, keby som celý deň sedel za počítačom a v noci pri televízii skonzumoval tri klobásy a zajedol ich zmrzlinou.” Táto teória je založená na pomere. Keď veľa energie vydáme, môžeme si dovoliť prijať jej viac vo forme jedla a opačne. Mne sa tento prístup zdá byť nadmieru sympatický a nenásilný :). Každý človek je iný, každému chutí niečo iné a on sám musí vedieť, čo je pre jeho telo a zdravie najlepšie.

Veľa som toho vyskúšala a dnes si už zdravie vážim. Keď som chorá, radšej si dlhšie poležím s podporou cibule a cesnaku, poprípade ešte sirupu alebo kvapiek. Stala som sa oveľa pokojnejšou osôbkou a spánok patrí medzi moje koníčky :). Jem takmer všetko, ale s mierou, a občas aj to nezdravé, vždy však oveľa viac surovej zeleniny a ovocia.

Ak chceme byť zdraví, mali by sme dbať o nás ako o celok. Vážme si telo, doprajme mu pohyb aj oddych, vitamíny aj kalórie, všetko v správnom pomere. Každý sme iný, každý máme svoju “ideálnu váhu” a vieme, čo je pre nás dobré. Nestresujme sa tým, akých nás chcú mať druhí. Dôležité je, aby sme MY cítili, čo je pre nás a naše telo najlepšie. Psychické zdravie je rovnako dôležité ako zdravie fyzické. Preto žime svoj život ako najlepšie vieme, lebo je len a len v našich rukách.

Ako sa vy o seba staráte? Čo pre vás funguje? Ako veľmi podľa vás ovplyvňuje psychika naše zdravie? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti a názory v komentoch nižšie. Tešíme sa :)

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov
  1. Eva
    Eva says:

    Toto mi veľmi pripomína môj terajší život, škola, práca, kurz, priateľ, kamaratí, kone, detské centrum a času priveľmi málo. Posledného pol roka som bola neikoľko krát chorá, prikláňam sa k oslabenej imunite, ale je pravdou, že asi aj z uponáhlaného štýla života, hoci okrem školy a práce potrebujem robiť aj niečo napĺňajúce a zmysluplné…naozaj posledný pol rok, napriek vyšetreniam a chorobám, bol pre mňa veľkým prínosom, uvedomila som si, že nie len duch ale aj telo je veľmi dôležité. Teraz sa v 24 rokoch zo mňa stáva tetka bylinkárka, chodím zbierať bylinky – som na slniečku, v prírode a ešte si aj poklad domov prinesiem. Doma krájam, suším, študujem, ktorá bylinka mi na čo pomôže. Zistili mi doživotnú chorobu, nič zase také hrozné, ale na môj vek aj trošku priskoro..a podpísal sa pod to stres, z duchovného hladika vraj strach z termínov, čo je naozaj pravda, keďže stále bojujem z časom, ako nič nestíham, ako nie som dosť naučená na skúšku a pod. Takže sa snažím žiť a kultivovať nie len ducha ale aj telo, pretože bez neho to jednoducho nepôjde. Telo je stvorené na pohyb a každý, kto sa mu nejakým spôsobom venuje vždy tvrdí ako mu pomáha, dodáva energie, cíti sa lepšie. Treba svoje telo asi naozaj počúvať, v chorobe navštíviť lekára, ale nedopovať sa len liekmi, počúvať, čo si telo žiada. Ani ja som nejedla mäso posledné tri roky, teraz jem občas, ale len domáce, žiadne kupované, do práce si snažím nosiť obedy, raz začas sa pošťastí aj niečo nezdravé, ale každý deň sa snažím o prísun ovocia, množstva zeleniny, pravidelného stravovania, ale aj relaxu, pohybu, prírody, len ten spánok ešte neviem upraviť :) Samozrejme nič nejde každý deň, ale určite sa dá, ak nie inak, dopriať si prechádzku aspoň raz do týždňa, spojenú aj s pohybom a prírodou a vo všetkom sa vždy dá nájsť schodná cesta, či by už išlo o starvovanie alebo čokoľvek, len treba chcie. Začiatky budú možno ťažké, ale dá sa to. Ja som živým príkladom, že v domácnosti, kde sa je mäso, som sa stala vegetariánkou a bola som nútená hladať recepty a možnosti stravovania, vďaka malému finančnému prísunu, možnosti takéhoto stravovania v lacnejšej forme. A človek by neveril, koľko chutných jedál existuje zo zeleniny :D a to je len jeden z mnohých príkladov toho, keď človek chce a počúva sám seba.

    Odpovedať
  2. lili
    lili says:

    Evka, veľmi Ti fandím. Mám 54 rokov a ja som sa k tomuto poznaniu dopracovala až v posledných rokoch. Bodaj by si bola inšpiráciou všetkým svojím rovesníkom…

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>