Ako pritiahnuť muža, o ktorom snívate


5 osobných právd

Ja viem, že to môže znieť trochu lacno, ale myslím to doslova a úprimne. Každá z nás má svoje sny o partnerovi, predstavuje si koho by chcela mať pri svojom boku, aký by mal byť, ako by sa mal k vám správať, prípadne vyzerať a podobne. Či chceme alebo nie, máme svoje predstavy, resp. možno len túžbu nájsť niekoho s kým by sme všetko krásne prežívali a delili sa o každodenné radosti a výzvy.

Nedávno som bola vonku s kamarátmi, obidvaja single, chalani. Boli sme v bare a oni sa snažili zbaliť nejaké kočky, ale vôbec im to nešlo. Neustále váhali, riešili príliš veľa, báli sa odmietnutia, boli si sami sebou nesití. Read more

Odvaha prežívať lásku naplno

Niekde v hĺbke duše všetky túžime po veľkej láske, po tom najhlbšom spojení, ktorého sú dvaja ľudia schopní. Na druhej strane sa jej niekedy bránime, nechceme sa jej otvoriť a prežiť ju naplno, pretože máme strach. Strach zo zranenia, straty a následnej samoty.

Zo svojho okolia poznám iba málo dvojíc, ktoré žijú v naozaj peknom partnerskom vzťahu. Prečo je tomu tak? Veď väčšina ľudí po pravej láske zo srdca túži. Tak prečo k ním neprichádza?

Bohužiaľ nie všetky z nás majú dostatok odvahy na lásku. Nie sme pripravené na jej veľmi blízky a osobný kontakt. Bojíme sa, že nás zraní, preto sa nechceme nechať dotknúť, nechceme sa nechať zmeniť a otvoriť sa svetu. A ak áno, sme ochotné vpustiť lásku iba do malej časti nášho života – tu žijem, tu pracujem, toto som zvyknutá robiť, toto mám rada, toto meniť nehodlám, od piatej do desiatej mám čas… Je možné, že hľadáme vlastne niekoho, kto nenaruší naše zabehnuté stereotypy a návyky. A taký muž možno aj príde, ale o veľkej láske sa v takomto prípade rozhodne hovoriť nedá.

Odovzdať sa láske znamená slobodu

To, aby sme stretli milujúceho partnera, od nás vyžaduje poznať pravú povahu lásky. Zvážiť, či ju vôbec chceme a prečo. Uvedomiť si, že nás môžu stretnúť aj zmeny, ktoré sa nám nemusia vždy páčiť.

Človeka, ktorý sa rozhodne naplno žiť na vlne lásky, nikto nespúta ani nechytí. Nevenuje pozornosť múdrym radám, jednoducho sa vymkne kontrole. A prečo to vlastne robí? Žiť v harmonickom vzťahu plnom blízkosti, zdieľania a porozumenia je dar, ktorému sa len tak niečo nevyrovná. Byť milované, také aké sme, je nekonečná úľava pre všetky naše minulé rany a sklamania. Láska je neuveriteľne liečivá.

A aká ešte láska je? Silná a strhujúca, nákazlivá, ani dobrá ani zlá, nedbá na princípy ľudskej morálky ani na zabehnuté konvencie. Má v sebe silu nás otvoriť, odhaliť naše vnútro. Dokáže odstrániť všetky pochybnosti aj staré zranenia. Pokiaľ jej to však my dovolíme…

Keď sa nám ten zázrak stane a stretneme toho pravého, je iba na nás, či sa rozhodneme prežívať lásku na maximum. Vyžaduje to od nás sa láske znovu a znovu otvárať, prežívať každý okamžik naplno a dávať bez toho, aby sme očakávali viac. Dovoliť si a risknúť byť stále otvorená, pripravená počúvať svoje srdce a premýšľať o tom, prečo práve tento partner, prečo práve to či ono hovorí alebo tak či onak koná. Čomu nás to učí, k čomu nás to inšpiruje… Avšak predovšetkým dôverovať, že všetko nové nám vstúpilo do života nie preto, aby nás to zničilo, ale preto, aby nám ukázalo, že si zaslúžime byť milované a šťastné.

Odovzdať sa láske znamená odvahu

Rovnako ako väčšina z vás, aj ja sa po každom neúspešnom vzťahu sama seba pýtam, či to má vôbec zmysel a či nie je „istejšie“ zostať radšej single. Moje predošlé vzťahy skončili vo väčšine prípadov našťastie v dobrom. Keď sa tak zamyslím, najviac ma asi zasiahol ten úplne prvý, ešte z čias základnej či strednej školy. V tom veku je človek nezranený, oddaný a prežíva lásku častokrát na viac ako 100%. Spomínam si, že po jeho skončení som vôbec nemala chuť ani odvahu nadväzovať nové známosti a prežívať to „peklo“ ešte raz. Mala som strach z ďalšieho zranenia a takmer celú strednú školu nemala žiadneho vážnejšieho priateľa.

Od tej doby prešlo už veľa rokov a pribudlo niekoľko ďalších rozchodov i sklamaní. Ja som však naďalej presvedčená, že odovzdaním sa úprimnej láske získame oveľa viac radosti a šťastia než bolesti. Preto sa vždy s vierou a naplno vrhám do hľadania toho pravého a tentokrát mám konečne pocit, že som ho našla :).

Môj priateľ raz povedal: „Láska je ako bungee jumping. Skočíte a potrebujete dôverovať, že lano, na ktorom visíte, je dostatočne upevnené. Chce to veľkú odvahu, ktorú keď nemáte, prichádzate o nezabudnuteľný celoživotný zážitok.“

Verím, že aj vy, dámy, v sebe nájdete dostatok odvahy a dovolíte láske naplno vstúpiť do vášho života. Držím nám v tom všetkým palce!

Dagmar Gabulová pre RealWoman

Stačilo! Chcem stretnúť už toho pravého

Väčšina z nás to pozná. Kamkoľvek idete, čokoľvek robíte, stále stretávate iba pre vás nezaujímavých mužov. Alebo aj, keď je už zaujímavý, necítite chémiu, príťažlivosť, ktorá by vami otriasla. A tak to ide mesiace, možno aj roky. Neustále “blúdenie”, chodenie na diskotéky alebo do barov s podvedomým cieľom, stretnúť toho pravého. Osamelé večery doma alebo niekde von s kamarátkami a ich partnermi.

Jednoducho už stačilo, chcete stretnúť toho pravého. Ale možno vám napadne, že dobrí chlapi sú už zadaní. Alebo možno dospejete k záveru, že muži sú nemožní a je lepšie byť bez nich ako s nimi. Alebo možno vám napadne, že nemožná ste vy,že je to vami, že skutočná láska môžno neexistuje alebo že možno ste len príliš „vyberavá „a mali by ste to len tak skúsiť s niekým, kto je aspoň trochu sympatický. A dalo by sa pokračovať, je toľko myšlienok a scenárov, ktoré si samy vytvoríme v hlave. Úprimne, všetky sú nezmysel.

Sú dva hlavné dôvody, prečo žena nevie stretnúť muža, po ktorom túži. A nie je to preto, že by nebol dostatok skvelých mužov niekde tam von. A nie je to ani tým, že ste príliš náročná alebo vyberavá. Je to buď preto, že:

1. neviete, čo chcete, neviete, akého muža hľadáte

alebo

2. hovoríte sama sebe nejakú  výhovorku, prečo nie ste dosť dobrá preto, aby ste mali muža, po ktorom túžite.

Ja som vždy presne vedela, aký  má byť môj vzťah . Neviem odkiaľ a ako, ale vedela som to. Asi som mala dobrý model doma a aj som veľa odpozorovala a identifikovala som muža, ktorý by sa ku mne hodil a bol ten, po akom som túžila. Raz som si dokonca urobila zoznam ideálneho partnera, sadla som si a začala som tvoriť muža, s  ktorým by som chcela byť. V tej dobe som už bola niekoľko rokov single. Stretávala som iba takých nemastných, neslaných mužov. Ale stále som niekde v hĺbke srdca verila, že musím stretnúť chlapa, takého, akého chcem, že nechcem len tak skúšať byť vo vzťahu s niekým, len aby som niekoho mala vedľa seba.

A tak som si radšej zvolila byť  sama. Nemala som problém s tým, že by som nevedela, čo hľadám. Vždy som to vedela a nechcela som akceptovať pre mňa niečo menej. Môj problém však bol, že som mala svoje výhovorky, prečo ho ešte nestretnúť, ako:

“Teraz som veľmi zaneprázdnená, potrebujem sa sústrediť naplno na svoju prácu” alebo “Nie som príliš pekná” alebo najlepšia bola“Ešte ho nemôžem stretnúť, lebo nie som v najlepšej kondícii, mohla by som ešte schudnúť a vyzerať  lepšie, aby som sa mu páčila”. Toto boli moje výhovorky a tzv. stories, ktoré som si sama sebe hovorila a verila v ne. A to bol aj dôvod, prečo som nevedela stretnúť svojho vytúženého muža.

Každý máme nejakú svoju story, v ktorú veríme a pritom to vôbec nemusí byť  pravda. Častokrát tieto stories vznikajú na základe prostredia, v ktorom vyrastáme- rodina, rodičia, priatelia a podobne. Ale na druhej strane mám kamarátku, ktorá s tým nemá problém. Je si úplne istá, že si zaslúži iba to najlepšie. Je zdravo sebavedomá a priťahuje veľa mužov. Priťahuje veľa mužov, ale nie tých pravých. A prečo? Pretože nevie, čo chce. Je to, ako ísť na nejaký roud trip, urobíte si určitý plán, kam chcete ísť, čo chcete vidieť, možno máte aj mapu. A tak je to aj s láskou a partnerom, ak neviete, čo chcete, je to veľmi ťažké dostať to, resp. nájsť to.

Ale naspäť k môjmu príbehu. Zrazu som sa vo svojom živote po toľkých sklamaniach z neúspešného hľadanie ocitla v situácii, že nájsť partnera sa stalo najvyššou prioritou, bolo to podvedomé. Patrila tomu celá moja pozornosť. Vždy, keď som išla von, bol tam podvedomý zámer alebo cieľ. Alebo, keď som sa rozprávala s mužom, hneď som riešila, či je potenciálny alebo nie. Cítila som, že nemám svoj život pod kontrolou, že sa neteším a iba čakám.

Necítila som sa sama sebou!

A prišiel moment, keď som si povedala DOSŤ. Nechcem svoj život iba prežívať a čakať na niekoho ako blbec. Povedala som si, že chcem byť šťastná a či to bude s niekým alebo nie, je to jedno. Chcem byť šťastná a užívať si život naplno. Vtedy som urobila ďalšie rozhodnutie. A začala som sa sústreďovať na to, kým sa chcem stať, akou ženou chcem byť.

A v tom je tá najväčšia krása. V momente, ako samú seba oslobodíte od všetkých tých výhovoriek, ujasníte si, čo chcete a dovolíte si byť šťastná hneď a teraz, či už s mužom alebo bez neho. Stretnete ho, tak ako ja. A keď som ho stretla, bola som nepripravená, vyzerala som hrozne, ale bola som sama sebou a prvýkrát som nemala pochybnosť o tom, či je pre mňa vhodný alebo či to mám s ním skúsiť. Jednoducho v tom momente som to vedela.

Katarína Zacharová pre RealWoman