34842907 - conflict between man and woman sitting on either side of a wall

3 praktické kroky, ako eliminovať konflikty, a mať viac porozumenia vo vzťahoch

.

Hádate sa kvôli hlúpostiam? 

Neviete, ako riešiť a reagovať vo vypätých a vyhrotených situáciách?

Často sa ocitnete v konfliktných situáciách? 

Máte pocit, že nie ste pochopení svojimi blízkymi? 

Neviete, ako sa ochrániť, ak sa stretnete s negatívnymi alebo agresívnymi ľuďmi?

Pozývam vás pozrieť si moje nasledovné video, v ktorom sa s vami podelím o 3 praktické kroky, ako dokážete eliminovať a vyhnúť sa zbytočným konfliktom, hádkam vo vzťahoch a radšej budovať hlbšie prepojenie a porozumenie, ktoré vám pomôže vytvoriť harmóniu a prijatie vo vzťahoch.

Sú to tri kroky:

1. Ako reagovať

2. Ako to spracovať

3. Ako konať

Tieto tri kroky sú univerzálne princípy, ako funguje naša energia v interakcii s inými ľuďmi a ako s jej pomocou vedome ovplyvňovať svoje vzťahy a komunikáciu, aby ste mali viac radosti ako starostí vo vzťahoch. Keď si tieto kroky osvojíte a budete ich praktizovať, pomôžu vám v akejkoľvek interakcii so známymi alebo aj nezmámymi novými ľuďmi. Ďalej sa lepšie dokážete ochrániť pred negativitou, stresom a agresivitou z vášho okolia. Pochopíte, čo môžete vy urobiť, aby ste zlepšili svoju komunikáciu a aj vývoj svojich vzťahov a ako môžete začínajúci konflikt a negativitu premeniť na pozitívnu skúsenosť a zblíženie.

Pozrite si celé video až do konca, lebo vám viac poviem o tom, ako tieto princípy môžete rozvíjať ďalej a mám pre vás špeciálny darček. Samozrejme teším sa na vaše komenty a otázky na konci tejto stránky :).

Ďakujem a ak sa vám moje video páčilo, pomohlo vám alebo vás inšpirovalo, podeľte sa oň so svojimi známymi.

Katarína Zacharová
.

Button-osobne

 

Button-audio

 

 

 

 

realwoman_singletasking

Multitasking znižuje vašu inteligenciu

.

Standfordská univerzita robila výskum a zistila, že ľuďom, či už mužom alebo ženám sa znižuje IQ, keď sa snažia multitaskovať (vykonávame viac úloh naraz). Multitasking si práve ženy častokrát prisvojujú ako svoju prednosť. Vraj vieme robiť dve alebo niekoľko vecí naraz. Výskum dokázal, že multitasking neexistuje. Ženy len vedia jednoducho robiť veci a meniť úlohy rýchlejšie ako muži.

Tak, ako nevieme myslieť na dve veci či myšlienky naraz, tak nevieme ani robiť dve veci naraz. Len si to myslíme, lebo to robíme veľmi rýchlo. Nevšimli sme si, že v čase aj tak buď robíme jedno, alebo druhé. Nevieme však oboje robiť naplno a aj naraz, hoci zmena aktivity môže byť len v sekundách. Vieme medzi aktivitami vraj veľmi rýchlo prepínať. A tam nastáva ten problém. Výskum to neodporúča, lebo vraj z toho hlúpneme.

“Keď sme v situácii, keď k nám prichádzajú informácie z niekoľkých zdrojov z okolitého sveta alebo z našej pamäte, nedokážeme určiť a vybrať to, čo je skutočne relevantné pre náš súčasný cieľ.”  hovorí profesor psychológie, pán Wagner, “Zlyhanie identifikácie priorít znamená, že ste boli spomalení týmito nepodstatnými informáciami.”

Keď multitaskujeme, vždy jedna činnosť trpí na úkor tej druhej. Ak napríklad pri varení telefonujete, tak sa nikdy naplno nesústredíte ani na telefonát, ani na varenie. Keď sa chcete sústrediť na to, čo hovoríte, na chvíľu prestanete s varením. A keď vám niečo prihára na sporáku, tak sa nesústredíte na rozhovor. Jedno ani druhé však nerobíte naplno, trvá to väčšinou dlhšie, alebo to ovplyvní výsledok, či už kvalitu konverzácie, alebo kvalitu varenia. A neužívate si to, lebo sa náhlite a iba bezmyšlienkovite určitú činnosť vykonávate. V konečnom dôsledku nám to trvá dlhšie a to ponáhľanie nám vytvára podvedomý stres. Iba jednu aktivitu totižto vieme robiť v jeden moment úplne na 100%. Každá z nás má takýchto príkladov v živote nesmierne veľa.

Prečo sa tým vôbec zaoberať?

.

1. Multitasking nás učí zlým návykom

Prvý dôvod je ten, že nám multitasking znižuje našu inteligenciu tým, že podporuje návyk prerušovať a nedokončovať aktivity a úlohy. Sústredenosť a kvalita práce tak klesá. Nezískame ani čas navyše, lebo v konečnom dôsledku nám to trvá dlhšie, len si myslíme, že sme rýchlejší, lebo rýchlo meníme úlohy a zacielenie pozornosti.

Je to, ako by ste bežali beh na 100 metrov a v strede behu si zmyslíte, že sa napijete vody. Prospeje to výsledku? Asi nie, spomalí vás to, zníži to vaše vypätie síl a naruší to vašu koncentráciu. Určite dobehnete do konca, ale nie ako prvá a určite nie s najlepším možným časom či osobným rekordom. A navyše z toho asi pravdepodobne nebudete mať pocit eufórie, nadšenia a radosti, lebo ste nemohli dať svoj najlepší výkon a užiť si silu energie, ktorá sa pri 100-percentnom výkone vytvorí.

A takto sa v živote multitaskingom ochudobňujeme o plnohodnotné momenty, progres a schopnosť byť stopercentne prítomná a sústredená na jednu aktivitu. Má to niečo do seba.

2. Multitasking nám nepomáha vytvárať viac hodnoty a kvality

Druhým dôvodom, prečo by ste mohli zvážiť tento prieskum a myšlienky, je ich zásadný vplyv na váš time manažment – keď máte pocit, že neviete, ako ubehol deň a vy ste vôbec nestihli to, čo chcete, alebo ste zo svojej práce vystresovaná, nestíhate a ste zasypaná povinnosťami, tak riešením nebude multitasking, ale single tasking (vykonávanie jednotlivých úloh postupne). Uvedomíte, že ak chcete niečo robiť na 100%, vložiť sa do toho na 100% a mať aj výsledok na 100%, musíte sa na to na 100% sústrediť. Odskakovanie, prerušovanie činnosti, zmena toku energie tomu vôbec nepomáha.

Celý single tasking je založený na tom, že si stanovíte úlohy či činnosť a vykonávate iba jednu úlohu, pre ktorú si vyhradíte aj presný časový úsek, počas ktorého ju zrealizujete. V tento časový úsek, nebudete vykonávať nič iné, iba tú úlohu a nezmeníte činnosť, dokým nedokončíte úlohu.

Ak som si napríklad počas dňa vyhradila čas 3 hodiny na písanie knihy, tak počas tohto času bude môj mobil vypnutý, nebudem chodiť na Facebook a nebudem čítať svoje emaily. Každé takéto odbehnutie k inej činnosti narušuje váš tok energie a sústredenosti. Oveľa dlhšie vám trvá sa vrátiť naspäť k pôvodnej úlohe a to je dôvod, prečo multitasking trvá aj tak dlhšie.

Ak ste so svojimi deťmi, tak sa im venujte na 100%. Deti to nesmierne cítia, keď ste pri nich iba fyzicky, ale nie ste prítomní, ako sa hovorí, duchom. Vlastne tam skutočne nie ste, lebo vaša sústredenosť je rozštiepená.

Poznáme to aj v partnerstvách, kde pri všetkých povinnostiach a rýchlom životnom štýle, zostane málo času na vzájomné rozhovory. A aj tak sa nie vždy vieme dostať zo svojich hláv, riešime, čo sa deje v práci alebo sme na mobile, či druhého partnera nepočúvame aktívne. Každý to už zažil, keď ste sa s niekým rozprávali, ale vedeli ste, že ten druhý vás vlastne nepočúva, iba tam je fyzicky, ale nie je plne prítomný. To je multitasking, resp. porucha sústredenosti v priamom prenose v našich vzťahoch. Multasking zrýchľuje vašu myseľ a to prispieva k jej preťaženosti, napätiu a nepokojnosti.

Keď príliš multaskujete, tak sa narúša vaša sústredenosť a má to vplyv na kvalitu vašej práce,  vzťahov, zdravia a života.

3. Multitasking nás uväzňuje v našej mysli

Multitasking má väčšiu tendenciu držať nás v našej mysli viac než v prítomnosti. Multitasking si vyžaduje veľké zapojenie mysle a uniká nám prítomný okamžik a zážitok ako taký. Nevieme si to jednoducho vychutnať, nemáme čas pozorovať, vnímať, vychutnávať si to a prežívať to celým naším bytím. Tam vzniká stres a život nám uniká pomedzi prsty.

Ako sa oslobodiť od multitaskingu

  1. Jednoducho s ním prestaňte. Na každú úlohu a činnosť si vyhraďte samostatný a vymedzený čas a naplno si to vychutnajte. Život bude pokojnejší a radostnejší.
  2. Robte single tasking- vykonávajte jednu úlohu v jeden moment, nie viac a neprestaňte s ňou, kým ju nedokončíte. Single tasking buduje disciplínu.
  3. Buďte na 100% prítomná, keď niečo robíte, nerozptyľujte sa inými aktivitami a úlohami. Eliminujte možné rozptýlenia (vypnite zvonenie na mobile, zavrite okno s emailami alebo Facebookom, upovedomte kolegov alebo partnera, zavrite sa do samostatnej miestnosti atď.) a vytvorte pre seba ničím nerušené prostredie.
  4. Začnite cvičiť jogu a naučte sa koncentrácii, lebo pri cvičení nemáte šancu riešiť niečo iné, ale iba svoje telo.
  5. Začnite spievať, lebo spev vás tiež núti byť tu a teraz, aby ste zaspievali všetky tóny. Skvelý tréning a radostná aktivita :).
  6. Menej je viac aj v tomto prípade. Keď naraz robíte menej, vytvoríte viac radosti, hodnoty a väčšiu kvalitu.
  7. Čas je jediná komodita, ktorá sa nedá kúpiť a vrátiť späť. Neoberajte sa o čas a zážitok kvôli multitaskingu. Začnite žiť tu a teraz a vychutnávajte si to, čo robíte.
  8. Meditujte viac, aby ste vedeli vyčistiť myseľ, zharmonizovať telo a napojiť sa na svoju dušu.

Čo si myslíte vy? Teším sa na vaše komenty,

Katarina Zacharová

.

.

RealWoman_Denmatiek

Príbeh o matke, ktorý sa dotkne vašej duše

.

Po 21. rokoch manželstva poslala žena svojho muža na rande s inou ženou.

Pozrite si tento krásny príbeh, ktorý v sebe skrýva hlboké posolstvo o rodine a láske.

Vždy si rada spomeniem na výrok od Mayi Angelou: “Ľudia zabudnú na slová, ktoré ste im povedali, ale nikdy nezabudnú na to, ako sa s vami cítili.”

Krásny deň matiek!

Katarína Zacharová

.

.

10006924_10152030029576921_315793879859749380_n

8 vecí, ktoré ma o živote naučil otec

Dnes je Deň otcov. K Dňu matiek som napísala článok, 10 vecí, ktoré ma o živote naučila mama. Mnohé z nich ma naučil aj môj otec, svojím vlastným spôsobom, niekedy iným ako moja mama, preto iba niektoré v inom kontexte zopakujem.

Naši rodičia nie sú dokonalí. Ani mama, ani otec. A z toho vyplýva, že ani ich deti, teda ani ja :). Sme ľudské bytosti v progrese, v neustálej zmene a vývoji, na ceste za určitou ilúziou dokonalosti.

Pozrime sa na našich rodičov, ako na ľudské bytosti so svojím vlastným príbehom, výzvami, úspechmi a ako na ľudí v progrese, nie ako na dokonalé bytosti, ktoré nerobia chyby. Vtedy pochopíme, prečo urobili to, čo urobili alebo neurobili, prečo sú takí, akí sú a to nám umožní nájsť pochopenie pre ich rozhodnutia, a tak sa oslobodiť a nájsť vlastnú cestu. Príbeh našich rodičov, nie je náš vlastný príbeh. Pohľad pozorovateľa na život našich rodičov neznamená, že ich ľúbime menej. Ľúbime ich úplne rovnako, vážime si ich úplne rovnako za to, že nám dali život a všetko, čo vedeli, aj nevedeli. Avšak dovoľujeme sami sebe pozrieť sa z nadhľadu na ich životnú skúsenosť, cestu a rozhodnutia, aby sme mohli zreflektovať tú našu a urobiť rozhodnutie, ako chceme žiť svoj život. Inak sa zmena, posun a progres neudeje.

Tu je 8 vecí, ktoré ma o živote naučil môj otec.

1. ŠPORT A POHYB

Odmalička si pamätám, že mňa a brata otec viedol k športu. Mali to s mamkou rozdelené, tá sa starala o naše vzdelanie a otec o športové aktivity. Vďaka môjmu otcovi mám pozitívny vzťah k pohybu a športu. Naučil ma plávať a pri tomto športe som pretekársky zostala 10 rokov. Naučil ma lyžovať, korčuľovať, sánkovať sa, hrať vodné pólo, karate. Robil s nami atletiku, volejbal, futbal a basketbal. Vďaka nemu som skúsila, naučila sa veľa športov. Nepamätám si, že by niekedy bol unavený alebo sa mu nechcelo venovať sa  s nami  športu. So mnou a bratom si vedel hádzať loptu aj hodiny. Vďaka nemu mi dnes žiadny šport nerobí problém, ľahko sa ich učím, mám rada pohyb a dokážem tak nájsť potešenie a uvoľnenie v športe. Lásku k športu chcem odovzdať aj svojim deťom, lebo je to dar, ako pracovať so svojím telom a dať mu dobré návyky od malička.

2. VYTRVALOSŤ A VÝDRŽ 

Môj otec bol plavec, môj brat bol plavec a aj ja som  10 rokov  pretekársky  plávala. Rada som plávala, keď som bola dieťa, brala som to ako prirodzené, že športujeme a pravidelne sa športu venujeme. Inou stránkou bolo vyrovnať  sa s tlakom, očakávaniami, úspechmi a neúspechmi. Plávanie je veľmi individuálny šport. Keď plávate dlhé trate, potrebujete si rozdeliť sily a aj keď už máte pocit, že viac nevládzete, tak stále ešte môžete, stále je tam ešte sila a kapacita zabrať viac. A tak to je aj v živote, neustále posúvame naše hranice toho, čo dokážeme. Pretekárske plávanie ma naučilo vytrvalosti, sústredenosti, výdrži a schopnosti nevzdať sa a siahnuť aj na dno svojich síl. Naučila som sa, čo moje telo dokáže, ako mám správne dýchať a zvládať stresové situácie. Som šťastná, že som tým prešla, že som svoj čas, ako dieťa venovala niečomu tak hodnotnému a telu a mysli prospešnému. Plávanie nebol jediný šport, ktorý som robila, otec sa tešil z každého. Milovala som basketbal, ktorý som hrala za školu, tam som pochopila tímovú hru, rýchlosť, rozvahu a spoluprácu.

3. HRAVOSŤ A ZÁBAVA

Pamätám si jednu situáciu, na ktorej to vysvetlím. Bolo leto a moji bratranci chodili vždy na 2 týždne na prázdniny do Banskej Štiavnice. Počas dňa sme boli väčšinou von pred panelákom, hrali sa na schovávačku a iné hry alebo sme sa chodili kúpať na jazerá. Bola som to ja a traja chalani, brat a bratranci :). Spomínam si, že sme boli von a začalo pršať. Mamka na nás z okna volala, že všetci dnu, lebo zmokneme, budeme chorí a špinaví. Nám sa však nechcelo, ten dážď bol  asi romantický a začali sme behať po daždi, blázniť sa a naháňať. Vyzuli sme topánky a naháňali sa  naboso. Úplne sme premokli. Mamka zišla za nami dolu, všetkých nás s krikom zobrala dnu a niektorých vyprášila aj po zadku. Nevedeli sme, čo si myslieť. Iba sme sa zabávali, bola to radostná chvíľa, nechápali sme, čo sme urobili zle. A bol tam aj môj otec, ktorý chvíľu len pozeral, keď sme nevedeli, čo si myslieť a potom sa začal smiať. Bolo mu to vtipné, a tak sme sa aj my deti uvoľnili a začali sme sa smiať a ďalej tešiť z tej slobodnej chvíle. Iba naša mamka bola nahnevaná a ustráchaná, aby sme neochoreli. Otec ma vedel v určitých situáciách prekvapiť, lebo ich bral humornejšie a ľahšie. Mamy sa viac strachujú a niekedy pokazia aj zábavu :))).

4. SPRAVODLIVOSŤ A ROVNOSŤ

Môj otec a mama v nás vždy podnecovali k spravodlivosti a rovnocennosti. To, čo mám ja, má aj môj brat. A naopak. O tom som už písala v článku 10 vecí, ktoré ma o živote naučila mama. Teraz chcem hovoriť o rovnosti, ktorá bola pre mňa nesmierne dôležitá, čo si dnes uvedomujem. Nikdy som od môjho otca nepočula slová: „Toto nemôžeš, lebo si dievča. Toto nedokážeš, lebo si dievča.”. Keď môj brat išiel na karate, ja som išla na karate. Keď môj brat začal plávať, ja som išla plávať. Keď môj brat a otec hrali vodné pólo aj s ostatnými chlapcami, ja som hrala ako jediné dievča s nimi. Nepamätám si, že niečo, čo robil môj brat, by som nemohla robiť ja. Nikdy mi ani nenapadlo, že pre dievča je niečo, čo môže alebo robí muž, nemožné. Nepoznala som to. A myslím, že vďaka tomu som tým, kým som a cítim rovnosť s mužmi a svoju vlastnú hodnotu.

Keď som však  mala asi 8 rokov, s bratom sme išli z plaveckého tréningu, bola zima a mali sme obidvaja čiapky a suseda ma oslovila menom môjho brata … pomýlila si nás. Vtedy som pochopila, že niečo nie je úplne v poriadku, že nemôžeme vyzerať rovnako :). Vtedy som si z krátkeho chlapčenského účesu, nechala narásť dlhé vlasy, aby každý vedel, že ja som predsa dievča :).

5. DÔVERA A SEBADÔVERA

Keď som mala 17 rokov, išla som prvýkrát sama do Nemecka na výmenný pobyt. Moja mamka sa obávala či strachovala, aby sa mi nič nestalo. Rodičia si často neuvedomujú, že to, čo deťom hovoria, ony berú ako sväté slovo, dokým nezačnú hľadať vlastné myšlienky. Deti považujú rodičov za múdrych, oni predsa vedia všetko a veria ich slovám o živote, o sebe a o svojich možnostiach. Vtedy som začala rozmýšľať a zvažovať slová obáv mojej mamky. Ja som sa nebála, pre mňa to bolo dobrodružstvo, príležitosť, ja som sa tešila. Začala som rozmýšľať, lebo som vedela, že moja mamka je múdra žena … „možno, že nepoznám všetky nástrahy”.  Vtedy nejako do toho vstúpil môj otec a veľmi krátko a jasne to povedal: „Choď, ja ti verím.” A ja som mu uverila, že to dám a verila som aj sebe. A stalo sa tak veľakrát, keď som išla na svoje nové cesty, dobrodružstvá, spomínam si na jeho slová: „Verím ti.”.

6. LÁSKA K RODINE

Môj otec mi nehovorí často, že ma má rád. Viem to však, cítim to. V jeho prípade to vychádza z toho, čo pre mňa urobil a robí. Čokoľvek som hocikedy potrebovala, bolo vždy na prvom mieste. Naše potreby detí boli vždy nesmierne dôležité. Odtiaľ korení môj pocit, že som dôležitá a na mne záleží. Moje želania boli pre môjho otca dôležité. Raz išiel do obchodu 3 -krát, lebo som si spomenula, že niečo potrebujem na výlet, na ktorý som sa chystala. Niekedy som si iba tak spomenula, že mám na niečo chuť, poprosila som ho, a on išiel. Viem, že ma má rad, aj keď to často nehovorí. Viem, že by pre mňa urobil čokoľvek, keby bolo treba. To mi stačí, cítim to. Naša rodina bola pre neho vždy najdôležitejšia. Ostatné ho nezaujímalo, neriešil, čo si myslia iní ľudia.  Moja mama mi zasa ukázala, že pojem rodina je širší, ako len tvoja najbližšia rodina.

7. ZODPOVEDNOSŤ

Nie vždy som súhlasila so slovami, názormi a správaním môjho otca. Nie vždy som vedela, čo s tým mám robiť. Nie vždy som sa v tom vedela vyznať. Časom som pochopila, že nie som zodpovedná za jeho rozhodnutia, slová a konania. Nie ja, ale on. Ja nie som zodpovedná za rozhodnutia, slová a konanie nikoho iného, ani môjho otca, ani mojej mamy, iba za tie svoje. A až vtedy som ho dokázala pochopiť, nie vždy s ním však súhlasím a pozerám sa na svet tak, ako on. Avšak to nemení nič na mojej láske k nemu.

8. LÁSKA

Aj od môjho otca som vždy cítila bezhraničnú lásku. Tak ako od mojej mamy. Vďaka tejto láske som silná a viem, kto som. Viac tu. Ďakujem, ďakujem, ďakujem za všetko!

Čo teba naučil o živote tvoj otec?

Krásny deň otcov :)))

Katarína Zacharová

.

 


 

f.

1511375_10152030031381921_6559995456622116107_n

10 vecí, ktoré ma o živote naučila mama

a

Ďakujem ti mami za to, kto som a čo dokážem. Vo veľkej miere za to vďačím práve tebe, že si mi vlastným príkladom pomohla vo mne prebudiť nasledovné dary, schopnosti a silu:

1. REŠPEKT

Moja mama ma naučila milote, úcte a rešpektu. Ukázala mi, že voči ľuďom, prírode, zvieratám a všetkému živému treba mať rešpekt a správať sa k nim milo. Úcta je prejav milosti, ktorý daruješ druhým. Ja som na opačnej strane naučila moju mamu, ako prejaviť rešpekt, úctu a milosť sama sebe :).

2. EMPATIA

Vnímavosť a empatia je silnou stránkou mojej mamy. Veľakrát rieši, čo si myslia iní a poukazuje na to, že treba vnímať a brať v uváhu pocity iných ľudí. Nabádala ma a bola mi príkladom v tom, ako sa pozrieť na vec a udalosti cez pohľad toho druhého a vnímať to, ako sa cíti. Som od prírody viac dominantný, svojhlavý a dopredu sa pozerajúci typ človeka, práve vďaka mojej mame som v sebe dokázala prebudiť empatiu, schopnosť sa vcítiť a vnímať pocity iného človeka, aby som mu mohla pomôcť.


mother-daughter3. DÔLEŽITOSŤ VZDELÁVANIA

Doteraz si pamätám, ako moja mama často hovorila, že správne vzdelanie je najdôležitejšie, lebo je to brána k lepšej práci, príležitostiam a budúcnosti. Vždy sa pre nás snažila vybrať to najlepšie vzdelanie, školu, aj keď bola v inom meste. To ma naučilo, vybrať si pre seba tie najlepšie zdroje vzdelávania. Moja mama bola príkladom. Nikdy sa neprestala vzdelávať. Keď na Slovensko prišla etická výchova, bola medzi prvými, kto to učil. Keď začala za mnou cestovať do Ázie, neváhala a pustila sa do učenia angličtiny a aj španielčiny. Keď niečo neviem a potrebujem vedomosť alebo informáciu, nejdem na internet, ale zavolám mojej mame, lebo ona určite bude vedieť odpoveď. Vzdelanie pre mňa znamená, akumulovať a rozvíjať svoju múdrosť. V tom ma inšpirovala mama. Zbožňujem to, že sa neustále môžem vzdelávať, aj keď to robím trochu inou formou ako moja mama.

4. PRACOVITOSŤ

Nepoznám viac pracovitého a húževnatého človeka, ako je moja mama. Čo ona dokáže urobiť, uskutočniť, je obdivuhodné. Niekedy sa pýtam, odkiaľ berie silu. Zistila som, že jej sila pramení z dvoch zdrojov. Prvý: povedzte jej, že je to nemožné, ona vám ukáže opak. Druhý: robí to z lásky pre nás, svoje deti a ľudí, ktorých miluje. Verím, že moja pracovitosť a húževnatosť pochádza od nej, lebo som to odmalička pozorovala.

5. SAMOSTATNOSŤ

Buď finančne samostatná, aby si bola slobodná a mohla si vybrať muža, s ktorým chceš byť, nie s ktorým musíš byť.” Tieto slová si jasne pamätám, moja mama mi ich často hovorila. Som za ne vďačná. Odmalička som bola tvrdohlavá a všetko, ale naozaj všetko, som chcela robiť sama :). Moja mama mi to umožnila, viedla ma k samostatnosti a schopnosti sa o seba postarať. Dovolila mi pocítiť, čo je sloboda a aká je dôležitá. To je zdroj mojej samostatnosti, schopnosti sa vynájsť a nestratiť sa vo svete.

6. MAŤ HRANICE

Keď moja mama niečo povedala, tak to platilo. V tom zmysle, že keď sme s bratom prekročili hranice, ona dodržala slovo a neustúpila. Vtedy som to nechápala, ale dnes, keď sa pozerám spätne a viem, aké je dôležité mať svoje hranice v živote, určené priority, vedieť, kedy je dosť…. Bolo kľúčové vidieť a naučiť sa, že musia byť jasne stanovené hranice. Mama mi to ukázala pravidlami v rodine a to mi umožnilo aj v mojom živote vedieť, kde sú moje hranice. Kedy už sa mi to nepáči, kedy je to na môj úkor, čo už nie som ochotná tolerovať a sama sebe ubližovať. Jasne stanovené hranice mi pomáhajú udržiavať vo vzťahoch rovnováhu.   

7. SPRAVODLIVOSŤ

Spravodlivosť je silná hodnota v mojom živote. Naučila som sa ju doma. Mama a otec vždy hovorili, že to, čo dostane jeden, dostane aj druhý. Všetko sa delí rovnako a spravodlivo. Nikdy som nemala pocit, že môj brat alebo ja, má viac a menej ako ten druhý. To vytvorilo medzi nami vzťah, v ktorom si nezávidíme a jeden druhému doprajeme. Ja som mladšia ako môj brat. To, čo robil môj brat, som vždy robila aj ja. Môj otec, ani mama nepovedali, že to nemôžeš robiť, lebo si dievča. Keď brat išiel na karate, išla som aj ja. Keď brat išiel na plávanie, išla som aj ja. Vytvorilo to vo mne pocit rovnocennosti a spravodlivosti. Nikdy som nechápala myšlienky alebo názory, že žena nemôže dosiahnuť to isté ako muž. Nebola som k tomu vedená. Som za to vďačná mojim rodičom.

MotherDaughter8. DOBRO

V mojej mame je najsilnejšia hodnota dobro. Nielen dobro, ktoré má ona v sebe a šíri ho ďalej, ale aj jej schopnosť vidieť, hľadať a odkrývať dobro v iných. Vo svojich študentoch vždy hľadala dobro. V ľuďoch naokolo vždy hľadá dobro. Vo mne a v mojom bratovi vždy hľadá dobro. Myslím si, že ideálny svet podľa nej je dobro a niekedy je smutná, keď vidí opak, a preto sa aj často strachuje a trápi. Aj tak si myslím, že chce vidieť viac dobra, a tak aj viac dobra vo svojom živote nachádza. Vďaka nej mám aj ja veľa dobra, dobrých ľudí v mojom živote.

Ja verím, že všetko má dve strany mince, dobro existuje vedľa zla, ale podstatné je to, čo sa rozhodnem vidieť a čomu venujem energiu. Čomu venujem pozornosť, to rastie. Neznamená to, že zlo neexistuje, len ho máš oveľa menej v živote, keď sa sústredíš, žiješ a šíriš dobro. 

9. SILA A SNY

Snívanie mám po mame :). Jej schopnosť snívať a nájsť v sebe silu ísť vpred, prekonať samu seba, to odkiaľ pochádzame, ju dostalo tam, kde je dnes vo svojom živote. A to posunulo mňa tam, kde ja som vo svojom živote. Ona pomohla naplniť moje sny a verím, že ja postupne pomáham napĺňať tie jej. Snívanie, vízie a ciele sú kľúčové pre môj život. Schopnosť vidieť lepšiu budúcnosť, túžiť, priať si a nájsť v sebe silu reálne uskutočňovať svoje sny.

10. LÁSKA

Asi najdôležitejšie, čo mi moja mama dala a neustále dáva, je bezpodmienečná láska a podpora. Táto láska mi umožnila byť človekom, ktorým dnes som. Táto láska mi vytvorila domov a vieru v seba samu. Táto láska mi dala pocit, že niekam patrím a vždy sa mám kam vrátiť. Táto láska mi dala pocit výnimočnosti a sebahodnotu. Táto láska mi pomohla vytvoriť v sebe zdroj sily, ktorý ma ženie dopredu. Táto láska je najväčší dar, ktorý mi moja mama dala.

Ďakujem, ďakujem, ďakujem! Dúfam, verím, že ja raz budem schopná odovzdať do života svojim deťom tak veľa, ako si dala ty mne mami.

Čo teba naučila o živote tvoja mama?

Bola to jedna z 10 vecí, ktoré naučila mňa moja mama?

Učiť niekoho iného znamená to, že svojím príkladom, postojom, konaním, myslením mu ukážeme nové možnosti a hodnoty, ktoré v sebe môže objaviť. Tvoj život, prístup a rozhodnutia tvoria tvoj životný príbeh. Ako keď maliar maľuje obraz. Ako, keď rodič dieťaťu rozpráva rozprávku.

Čo naučíme iných, je sebareflexiou a zrkadlom na to, kto sme.

Naučila som sa, že každý z nás robí v danom momente iba to najlepšie, čo vie. Neexistujú dokonalí rodičia, otcovia, mamy. Nikto predsa nie je perfektný, tak prečo sa tým trápiť, viniť a dávať na seba takú záťaž. Najdôležitejšie je to, že dávame deťom, ľuďom naokolo a svetu neustále to najlepšie zo seba a sme otvorení vidieť, keď to tak nie je a zmeniť to. A ostatné si každý z nás musí zažiť sám a spracovať to.

Všetko najlepšie milé mamičky.

Katarína Zacharová

.


ZĽAVY NA NÁKUPY PRE MAMIČKY AŽ DO 50%

50zlavy_Denmatiek_RealWoman_600

 

 

 

 

 

 

 

pre prehliadnutie produktov kliknete na banner alebo tento link >>


 

f.

iStock_000017057586Medium

5 krokov ako si do života pritiahnuť lásku svojho života alebo zlepšiť váš súčasný vzťah

My v RealWoman sme hrdí, že vám môžeme ponúknuť jedinečný videoprogram s majsterkou feng shui a spoluautorkou celosvetového knižného a filmového hitu The Secret-Tajomstvo Marie Diamond. Počas štyroch večerov sa môžete naučiť ako prakticky využívať zákon príťažlivosti – ako si do života celkom prirodzene pritiahnuť zdravie, lásku, úspech aj bohatstvo.

Máme za sebou prvé tri diely. V prvom hovorila Marie Diamond o tom, ako používať zákon príťažlivosti na vyššej vibrácii našej energie. Druhý ponúkol praktické rady, ako pritiahnuť úspech, peniaze a hojnosť. V utorok 3.9.2013 sme odvysielali tretí diel venovaný láske – ako nájsť lásku svojho života a ako okoreniť súčasný vzťah.

Marie Diamond hneď v úvode prezradila, že je vydatá už 24 rokov a verí na šťastné manželstvo. Láska sa podľa Marie zažiť dá – ak budete milovať sami seba, budete schopní otvoriť srdce aj svojmu okoliu.

Celkom na začiatku si treba jasne zadefinovať predstavu o partnerstve a vybrať si partnera, po akom túžite. No nesmiete pritom myslieť iba na seba. Nechcete mať po svojom boku len dobre vyzerajúceho muža či ženu, ste tu na to, aby ste kráčali spolu a vytvorili lepší život sebe, svojim blízkym a celému svetu.

Svojho partnera by ste mali vidieť ako dušu, ktorá kráča cestou života s vami. Jeden podporuje druhého a podporujete sa navzájom.

Napíšte list vesmíru. Definujte, po akom partnerovi túžite, určite ciele a jednotlivé kroky. V liste buďte čo najviac konkrétny a nepíšte iba o jeho fyzických prednostiach. Zamyslite sa, aké by mal mať mentálne, citové a duchovné hodnoty? Pripíšte aj niečo o sebe a o tom, čo by mal partner na vás obdivovať. Vyznajte sa z toho, čo cítite, ako myslíte a po akej duševnej ceste kráčate. Takýmto spôsobom dokážete vytvoriť zhodu medzi vašimi túžbami a túžbami na opačnej strane. Svoj list vesmíru zaveste na nástenku vízií do zóny partnerstva. Prípadne ho uložte do zóny partnerstva vo vašej spálni, ktorá je spojená s vašim energetickým číslom.

Máte hotový list vesmíru? Tak neseďte a nečakajte. Žite svoj život ďalej a uvidíte, čo sa bude diať!

Hľadáte novú lásku? Ste nešťastný, že si vás ešte nenašla? Podľa Marie Diamond nemôžete prijať nový vzťah, ak ste sa neočistili od toho starého. Pokiaľ ste sa nezbavili skúseností, ktoré ste zažili v minulosti. Aby ste prijali nové partnerstvo, alebo vylepšili súčasný stav, musíte uľaviť svojej duši. Nebáť sa priznať svoje omyly a využiť silu odpustenia.

Povedzte si otvorene čo nefunguje a nehľadajte chybu vo svojom partnerovií. Omyl je súčasťou vzťahu, ktorý ste vytvorili spoločne.

Rozhliadnite sa okolo seba a vytvorte priestor pre niekoho nového. Odstráňte všetky predmety, ktoré vám pripomínajú predcházajúci vzťah. Mohli by spôsobiť, že do vášho života nevstúpi nová osoba, alebo sa váš súčasný vzťah nikdy nezlepší. Ak máte v spálni jeden vankúš, pridajte tam druhý. Uvoľnite miesto v kúpelni, skriniach či šatníku. Pokiaľ pre partnera nemáte priestor, tak sa k vám nenasťahuje. Do spálne si umiestnite obrázky, fotografie, či sochy, ale v páre. Ak ju máte vymaľovanú na modro alebo zeleno, radšej zvoľte zemitejšie odtiene, ktoré podporujú partnerstvo.

Vaša spálňa musí byť stelesnením romantiky, vášne, tepla a útulnosti.

Marie Diamond radí, aby ste si zo spálne odstránili aj zrkadlá, ktoré ukazujú dvojitý obraz. U nezadaných dvojitú samotu a u zadaných môžu privolať ďalšie, nechcené osoby. Podporiť harmóniu v spálni môžete aj umiestnením postele tak, aby ste videli dvere a aby jej čelo smerovalo do jedného z vašich úspešných smerov. Ak si chcete pritiahnuť viac lásky a nehy, alebo ozvláštniť svoj súčasný vzťah, pracujte so svetloružovou a sýtoružovou farbou. Ak chcete, aby s vami partner viac komunikoval, použite fuksiovú farbu. Na podporu pokojnej a harmonickej komunikácie je ideálna cyklaménová farba. Ale zázraky robí aj čerešňová červená a rubínová, najmä na odeve.

Posolstvo Marie Diamond v tretej časti videoprogramu:

1. Každý má právo na prekrásny romantický vzťah.

2. Majte jasné a konkrétne predstavy o partnerstve a partnerovi – nielen po fyzickej, ale aj duševnej a mentálnej stránke.

3. Napíšte list vesmíru a definujte po akom vzťahu túžite.

4. Očistite sa od starého vzťahu a odstráňte všetky predmety, ktoré vám ho pripomínajú.

5. Priznajte si svoje omyly z minulosti a využite silu odpustenia.

6. V spálni vyhoďte zrkadlá, umiestnite posteľ do svojho smeru partnerstva a všetky obrazy a fotografie nech znázorňujú šťastný pár.

7. Pracujte s farbami, ktoré prinášajú viac lásky, romantiky a harmónie.

Vo štvrtom pokračovaní videoprogramu dnes večer 5.9. večer bude Marie Diamond hovoriť o krokoch, ktorými si v živote vytvoríte pevné zdravie a vitalitu.

Silvia Andrášová

Objavte svoje vnútorné dieťa cez hry intuitívnej pedagogiky

Milujem stretnutia s príjemnými ľuďmi, od ktorých odchádzate nabití energiou, plní inšpirácie a pokojom v duši. Presne tento pocit som mala, keď som sa lúčila s Petrom Živým, jedným z protagonistov intuitívnej pedagogiky na Slovensku.

Petra som oslovila na festivale osobného rozvoja Inner Winner, ktorý sa konal minulý rok na jeseň, kde nám v praxi ukázal princípy intuitívnej pedagogiky, ktorá je založená na tom, aby sa deti stali človekom, ktorý je vnútorne slobodný, nezlomený, vie vytvárať samostatne svoj život, vie čo chce, a vie to rozoznať od toho, čo chcú od neho iní alebo celá spoločnosť. Na to však, aby to deti dokázali, musia byť vo svojom rozvoji sprevádzané a obklopené dospelými, ktorí to dokážu tiež – ktorí takí sú.

 

Jeho workshop na Inner Winner trval hodinu a pol. Keď skončil, chcela som, aby ešte pokračoval. Bolo to naozaj zážitkové stretnutie so všetkým, čo k tomu patrí. Behali sme, skákali cez lano, tlieskali, improvizovali, cvičili našu pozornosť a učili sa hrám intuitívnej pedagogiky.

Na praktickej úrovni nám Peter ukázal prepojenosť ľavej a pravej hemisféry mozgu, vytvárali sme tak nové synapsy. Predviedol nám, ako sa dajú zapojiť do vyučovacieho procesu všetky zmysly a ako je možné viesť hodiny zábavnou a zaujímavou formou, kde sa nielen hráte, ale sa aj naučíte veľa nových vecí a to všetko s úsmevom na tvári a dobrým pocitom.

Peter verí, že „v atmosfére radosti, prítomnosti, sústredenosti a bezpečia môže naše vnútorné dieťa znovu nájsť spojenie s naším vedomím.“ Toto obnovené spojenie je potom ako tvrdí „veľkou posilou pre našu tvorivosť, osobný i pracovný život.“

Svojím prístupom dokázal sprítomniť a zviditeľniť aj vnútorné dieťa každého z nás, ktoré má v sebe obrovskú dávku radosti zo života a dokáže sa tešiť z maličkostí. Niektorí ich objavili hneď, iní až po chvíľke pozorovania, keď zahodili ostych a predsudky a s chuťou sa zapojili do procesu objavovania nového, farebného a bohatého sveta ich vnútorného dieťaťa.

Poviem vám, že za svoj workshop zožal najväčší potlesk a viacerí sme sa zhodli na tom, že by sme takého hodiny kedysi privítali aj my. Bol učiteľom, ktorý svoju prácu berie ako svoje poslanie, je úprimný, ľudský a nebojí sa ukázať svoje vnútorné dieťa, ktoré má rado hry.

Peter je zaujímavá osobnosť. Keď sa pozriete do jeho modrých očí, vidíte v nich veľa lásky a v jeho spoločnosti sa cítite, že ste práve tu a teraz. Počas svojho rozprávania do vás vlieva neskutočnú pohodu a miestami máte pocit, že sedíte s človekom, ktorý je na prvý pohľad síce úplne obyčajný, no niekde vo vnútri skrýva velikánsku životnú múdrosť.

Podľa mňa Peter Živý jednoznačne odovzdáva veľa a preto som sa rozhodla napísať o jeho workshope a o tom, ako som to celé vnímala ja. Už tento víkend ho môžete stretnúť na jarnom festivale Inner Winner, ktorý sa uskutoční od 12. – 14. apríla v Bratislave. Na jeho workshope v nedeľu o 11:30 hod. pod názvom Hravci v práci sa budete vnárať do stavu celistvosti cez pohybové hry vychádzajúce z intuitívnej pedagogiky.

Ak cítite, že teória nie je vášmu srdcu až tak blízka a radšej si nové techniky doslova prežijete na vlastnom tele, potom si myslím, že tento zážitkový workshop by mohlo byť niečo pre vás.

Prajem vám krásne prvé jarné dni a čo najviac prítomných okamihov telom aj dušou!

Lucia Stašková a RealWoman tím

PS: Vstupenky na Inner Winner už odteraz môžete zakúpiť iba na mieste konania a za plnú sumu. Sú aj 3dňové alebo aj jednodňové vstupenky, pozrite si prosím program :)

Rodičia, môžete zmeniť svet!

V živote sa stretávam aj s chvíľami, ktoré nie sú práve pozitívne a úžasné. Keď ich však zakúsim na vlastnej koži, nútia ma k zamysleniu, k hlbšej úvahe o tom, prečo je to tak. Pracujem s deťmi, pri ktorých si vážim to, že ma vôbec pozdravia. Niekedy robia zraňujúce veci, no ako hovorí naša doktorka z vysokej školy: „Zraňujúce veci robia zranení ľudia“. A preto moje myšlienky vedú k rodine a jej vplyvu na dieťa, ktoré v nej vyrastá. Vieme, že nie každý má šťastie na dobrú rodinu.

Ako hovorí jedna z definícií – rodina je základná bunka spoločnosti. Ako prvé by som zdôraznila slovo základná, pretože rodina dáva človeku pevný základ pod nohami, platformu pre jeho budúci rozvoj. A tak ako naša ľudská bunka je nositeľkou našej DNA a na jej základe sa tvoria naše orgány a celé telo, tak aj rodina je naša bunka, ktorá nás vybaví prvým videním sveta a prístupu k životu.

Prečo je rodina dôležitá?

Stretla som sa názormi, že rodina je už niečo veľmi zastarané a onedlho nebude potrebná. Veď máme predsa inštitúcie, ktoré sa o to postarajú. Hm, nemyslím si. Videla som dokumenty, ktoré ukazovali život v náhradnej rodinnej starostlivosti, kde na tucet detí bola jedna opatrovateľka. Bolo to smutné, ako si každé dieťa chcelo „odtrhnúť“ čo najviac z jej času a pozornosti. Opatrovateľka sa mohla snažiť, ako vedela, no nedokázala objímať všetky deti naraz. Večer odišla z práce a prišla nová teta…

V rodine si dieťa vytvára svoj prvý citový vzťah. Svoje prvé citové pripútanie si dieťa tvorí k svojmu najbližšiemu opatrovníkovi, ktorým býva v našej spoločnosti najčastejšie mama. Potrebuje cítiť istotu, keď je v nepríjemnej situácii, mama príde a postará sa o to. Dá mu najesť, odstráni bolesť, zoberie ho na ruky, ochráni ho a dieťa sa môže pritúliť. Kvalita tohto prvého vzťahu ovplyvňuje všetky naše ďalšie vzťahy! Matka nám ukáže, čo znamená láska.

Rodina nás učí reagovať na vonkajší svet

Dieťa sa učí z okolitého sveta rôznymi spôsobmi. Jeden z nich je, že pozoruje a následne opakuje. Niekedy si ani nevieme predstaviť, ako dieťa dokáže „nasávať“ z prostredia. Dokáže vnímať veľmi veľa podnetov naraz. Možno si myslíme, že nepočuje, čo hovoríme, keď sa rozprávame v kuchyni, veď sa predsa hrá. Nie je to tak. Každý deň môže odpozorovať a neustálym opakovaním si ešte viac vštepiť do pamäti vzorce správania, ktoré bude ďalej využívať.

Skúste sa zamyslieť nad svojimi vzorcami správania.

Spozorovali ste, že:

  • používate tie isté slovné spojenia ako vaši rodičia?
  • prejavujete lásku tak, ako sa to robilo vo vašej rodine?
  • oceňujete hodnoty, ktoré boli dôležité aj pre vašich rodičov a naopak prehliadate tie, o ktoré sa vo vašej rodine nejavil záujem?
  • riešite konflikty tak ako vaši rodičia – útekom, útokom?
  • držíte sa pri zemi a bojíte sa ísť za svojimi snami, pretože vo vašej rodine sa neriskovalo?

Vy rodičia ste si všimli, že:

  • vychovávate svoje deti tak isto, ako ste boli vychovávaní vy?
  • vaše dieťa opakuje po vás slová, ktoré si už ani nepamätáte?
  • dcérka sa hrá na mamičku a varí a synček číta noviny ako tatko?

Keď sa zamyslíte nad vzorcami správania, ktoré ste si osvojili vo svojej rodine môžete sa o sebe veľa dozvedieť.

Rodičia, máte v rukách neuveriteľnú moc. Ovplyvňujete svoje deti jedinečným spôsobom, akým to nemôže urobiť nikto iný. Robíte to tým, akí ste. Aký máte prístup k životu. Svojimi hodnotami. Máte dosah aj na ďalšie generácie, pretože deti, ktoré vychováte budú neskôr vychovávať ďalšie deti. Vytvárate nový svet!

Ďakujem

Chcem sa poďakovať všetkých matkám a otcom, ktorí sú veľkí bojovníci a snažia sa vychovať svoje deti najlepšie, ako vedia. Ďakujem vám, ak svojim deťom vštepujete duchovné hodnoty, podporujete svoje dieťa, správate sa k nemu ako k vzácnej ľudskej bytosti a nepodceňujete ho. Ľúbite ho, aj keď neposlúcha alebo niečo rozbije, bez podmienok..

Čo si myslíte, aký význam má pre nás rodina? Ako hlboko nás dokáže ovplyvniť?

Poznáte ľudí, ktorí sa úplne odlišujú od svojej rodiny? Viete, čo ich k tomu vedie?

Zaujíma vás téma výchovy detí?

O ktorých oblastiach výchovy by ste sa rady dozvedeli viac v ďalších článkoch?

Petra Kaločayová pre RealWoman

Existuje jednotný recept na výchovu našich detí?

O niektorých deťoch rodičia takmer ani nevedia, že ich majú. Disponujú dostatočným množstvom fantázie na to, aby si dokázali vytvoriť svoj rozprávkový svet aktivít a zároveň nevyžadujú veľa pozornosti. Na druhej strane veľká časť detí čaká na to, čo pre nich my dospelí vymyslíme, ako bude vyzerať ich deň a ako sa s nimi zabavíme. Nezaberá ani detská izba pripomínajúca hračkárstvo, ani počítač. Keď pozornosť neprichádza, nasleduje plač, hnev, zúfalosť. Úlohou nás rodičov je dať nášmu dieťaťu lásku a výchovu. Pre dieťa chceme to najlepšie. Preto sa občas sami seba pýtame: „Dávam svojmu dieťaťu tú správnu výchovu? Je cesta, akou ho vediem, tá správna?“

Raz mi kamarátka povedala: ,,Naša malá je taká dobručká, že si ju ani nezaslúžime.” Jej dcérka má iba štyri roky a pôsobí ako veľká dáma. S ľuďmi komunikuje ukážkovo, veľa sa smeje a celé hodiny sa vie sama zahrať. Predpokladám, že takých detí je viac. Rodičom potom ide výchova ako po masle. Ťažko sa ich ale potom pýtať na tajomstvo výchovy, keď to ide takmer samo. Možno by sme u nich nie vždy našli pochopenie, prečo práve tie naše deťúrence počuť až na opačný koniec ulice.

Neplatí delenie na dobré a zlé deti. Všetky deti sú dobré. Tie náročnejšie sa občas zdajú byť neposlušné, nevychované a rozmaznané. Pravdou však je, že sú len iné osobnosti. Každý človek, aj ten malý, je výnimočný. Disponuje inými vlastnosťami. Neznamená to však, že je lepší alebo horší. Možno práve z trucovitej bambuľky vyrastie tá správna dáma. Rozdielne vlastnosti u detí vedú ich rodičov k hľadaniu toho správneho spôsobu, ako na nich. Nezaručí nám ho žiadna rada, žiadna kniha. Ku každému dieťatku treba pristupovať individuálne. Užitočné sú rôzne fóra, kde sa rodičia delia o rady a skúsenosti.

Trucovité dieťa ako keby volalo po pozornosti. Pod maskou čerta sa snaží povedať: ,,Haló, aj ja som tu, poďte sa mi venovať.” Pre mnohých to môže znieť priam neuveriteľne. Predovšetkým vtedy, keď ich zlatíčko začne trucovať po niekoľkohodinovom výlete alebo po hre s ním. Môže sa za tým skrývať aj hlad. Faktom však je, že niektoré deti si vyžadujú pozornosť počas celého dňa. V období vzdoru, ktoré vrcholí okolo 4. roku života dieťaťa, ukazuje dospelým silu svojej osobnosti formou veľmi častého oponovania. Vtedy mu treba vymýšľať rôzne hry, komunikovať s ním a z čertíka sa stáva prívetivý „usmievavček“.

Rodič, ktorý má náročné dieťa, by mal vyčleniť značnú časť svojej energie na jeho zabavenie a naštartovať príval fantázie, aby sa jeho dieťa náhodou nenudilo. Skutočne to býva vyčerpávajúce. V dnešnej uponáhľanej dobe, keď chceme mať navarené, upratané a zarobené, aby bolo z čoho variť a za čo upratovať, si takýto výdaj energie pýta jej neustály príjem. Prajeme si viac oddychu a času pre seba. Aspoň na hodinku denne – dúfajúc. Zároveň potrebujeme veľa kvalitného spánku a čas v pokoji sa najesť. Raz mi jedna maminka poradila ozaj skvelé pravidlo, ktorým sa riadi: ,,Keď spia deti, spím aj ja.” Úlohu matky vďaka tomu hravo zvláda. Hoci je preto jej domácnosť niekedy aj trošku zanedbaná, častým spánkom načerpáva energiu, dôležitú pre náročné dni. Potom je však pokojná a nenahnevá sa hneď pre každú maličkosť.

Veľakrát sa za nežiaducim správaním dieťaťa skrýva nie príliš vhodný vzor správania rodiča. Deti od svojich rodičov okrem dobrých návykov preberajú aj tie nesprávne. Občas by sme sa mali aj my rodičia zamyslieť nad sebou a objektívne zhodnotiť, aký vzor v nás naše dieťa vidí a aké vzorce správania od nás vedome či podvedome preberá. Snažme sa byť dobrým príkladom.

Tak ako medzi nami dospelými, aj deti potrebujú mať režim a dopredu vedieť, ako bude vyzerať ich program na nasledujúce hodiny. Keď vedia, že po hraní sa bude papať, následne sa pozrie rozprávka a po nej sa umyjú zúbky, prečíta rozprávka a ide sa spať, budú po vypnutí televízie reagovať pokojnejšie, ako keby nevedeli, čo bude nasledovať potom. Umyjú si zúbky a tešia sa na rozprávku. Eliminuje sa tým priestor na vzdor.

Nech je dieťa akokoľvek aktívne a požadovačné, zaslúži si našu lásku a pozornosť. Pre každého z nás rodičov existuje iný zaručený spôsob, ako najlepšie pristupovať k našim deťom. Mali by sme si zvoliť svoju cestu, ktorá nás povedie k želanému účinku. Záleží len a len na tom, aby bol pocit šťastia na oboch stranách. Všetky deti sú dobré, zároveň sú aj výnimočné osobnosti a zaslúžia si, aby sme im venovali náš čas. Správajme sa k nim rovnocenne a s láskou, sme to predsa my, čo sme si ich priali. Prajem vám, aby chvíle strávené s vašimi deťmi boli pre vás tie najkrajšie.

Aké sú vaše skúsenosti?

Je vaše dieťa tiež priveľmi aktívne? Ako sa snažíte zaujať jeho pozornosť?

Ste zástancami pravidelného režimu alebo si myslíte, že to nie je potrebné?

Je vaše dieťa vzdorovité? Ako to riešite?

Je vaše dieťa vzdorovité? Ako to riešite?

Rodič miluje svoje deti. Myslíte, že na základe lásky k dieťaťu môže rodič dovoliť dieťaťu všetko, čo chce?

Snažíte sa byť vašim deťom dobrým príkladom?

Veľmi nás poteší, keď nám napíšete, či vás táto téma zaujíma natoľko, aby sme sa jej venovali podrobnejšie a hlbšie a tak isto aj, o ktorej problematike by ste chceli diskutovať a akou formou.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Ako s partnerom spolunažívať, a nie iba prežívať

Túžite po naplnenom vzťahu? Mnohé z nás občas riešime alebo sme už niekedy riešili problematiku partnerstva. Od svojho partnera očakávame isté správanie, činy. Nemilé prekvapenie však nastáva, keď si uvedomíme, že on „nehrá“ podľa nášho scenára. Predstava, aké by to bolo žiť s princom z rozprávky, sa vynára nielen počas sledovania romantického filmu. Krásny, múdry, milý, veselý, vtipný, finančne zabezpečený… Obzeráme sa okolo seba – kdeže je ten náš princ? Nehľadajme ďaleko. Možno je ním práve náš partner.

Milé dámy, máme priam až neuveriteľnú predstavivosť. Dokážeme do svojich očakávaní „vsunúť dejovú líniu“ na nasledujúce hodiny, až celé dni. S istotou potom očakávame naplnenie nášho časového plánovača. Muž, ktorý je v tom celkom nevinne, však „hrá“ v úplne inej dejovej línii. Netuší, že existuje istý scenár s presne vykreslenou postavou. Ktovie však, či takáto postava aj reálne existuje, alebo ide o čisto fiktívnu bytosť. Postava, ktorá síce napĺňa očakávania a túžby ženského srdca, ale v skutočnom živote však pravdepodobne nebola ešte objavená.

Pokiaľ chceme viesť plnohodnotný a šťastný partnerský život, mohli by nám byť užitočné (okrem mnohých ďalších) aj nasledujúce odporúčania:

  • Do vzťahu dávajme to, čo od neho očakávame.
  • Potrebujete v živote veľa lásky? Rozdávajte ju. Chcete, aby vás partner viac objímal? Doprajte aj jemu objatie. Túžite po harmonickej komunikácii? Komunikujte s partnerom s úctou. Prajete si byť vypočuté? Načúvajte tomu, čo vám rozpráva. Na úspešný vzťah treba dvoch.
  • Znížme očakávania, aby boli reálne.
  • Partnerstvom sa skĺbili dva rôzne životy dvoch ľudí s rôznymi návykmi. Prirodzené preto je, že na rôzne udalosti reagujeme rozdielne. Keby sa nám podarilo znížiť niektoré očakávania a menej sa na partnerove činy a reakcie viazať, vyhli by sme sa mnohým sklamaniam. Vhodnou voľbou je očakávať priemernú reakciu partnera. Ostane nám tak priestor na nečakané milé prekvapenie.
  • Nepodriaďujme sa partnerovi za cenu potlačenia vlastných túžob.
  • V partnerskom vzťahu je potrebné robiť kompromisy, pretože dvaja ľudia by mali byť rovnocenní.
  • Neočakávajme však, že ak vo všetkom vyhovieme partnerovi, bude nám o to vďačnejší. Dôležitá je rovnováha.
  • Neviažme sa na partnera príliš, užívajme si priateľov a aj chvíle bez partnera.
  • Vhodné je občas žiť aj svoj vlastný život, v kruhu priateľov alebo sa venovať aktivitám, ktoré síce nemáme spoločné s partnerom, ale napĺňajú nás a nabíjajú nás pozitívnou energiou. Keď sme spokojnejšie my, bude aj náš pohľad na partnera krajší a zároveň aj vzájomná komunikácia s partnerom bude o to príjemnejšia.
  • Doprajme partnerovi dýchať.
  • Tak ako my, aj naše polovičky si niekedy želajú stráviť čas s priateľmi, zašportovať si a celkovo ,,vypnúť’’.
  • Každý má občas právo nemať náladu.
  • V našom živote sa objavia aj dni, keď sme veľmi unavení, smutní alebo jednoducho máme chuť byť na chvíľu sami so sebou. Ak sa náš partner ocitne v takejto nálade, netreba s ním diskutovať o vízii budúcnosti, ani očakávať romantický posed pri sviečkach.
  • Meníme sa my, menia sa aj naše očakávania, preto komunikujme.
  • Tak ako v živote nie je nič večné, nie je stály ani náš postoj či očakávania od partnera. Dobrý spôsob, ako vyhodnotiť aktuálnu úroveň spokojnosti v partnerskom živote, je vzájomná komunikácia. Najlepšie je uložiť deti spať, vypnúť televíziu či počítač a porozprávať sa tvárou v tvár. Povedať si veci na rovinu. Uvidíte, ako budete mnohé prekvapené, čo všetko také mužské srdce ukrýva.

Raz sme hore, raz zase dole. Tak sa darí aj nášmu partnerskému vzťahu. Ale ruku na srdce. S kým trávite (okrem kolegov) najviac času? S kým riešite vašu budúcnosť a rodinné otázky? Kto je pri vás, keď sa smejete, aj keď vás niečo trápi? Áno, je to váš partner. Vaše životy sú navzájom veľmi prepojené. Občas sa prirodzene objavia nejaké nezhody v názoroch, ako aj sklamania. Kto vás môže zraniť hlbšie ako milovaná osoba? Ak je zároveň osobou, s ktorou prežívate najkrajšie chvíle vášho života, oplatí sa ubrať z nárokov a očakávaní a tešiť sa zo spoločne strávených chvíľ. Nepremárnime cenné chvíle, už sa nemusia opakovať. Držím vám palce v pestovaní plnohodnotného partnerského vzťahu.

Ste vo vašom partnerskom vzťahu spokojné a naplnené?

Čo si na vašom partnerovi najviac vážite?

Kladiete na vášho partnera vysoké nároky? Máte reálne očakávania? Napĺňa váš partner vaše očakávania alebo zvyknete byť sklamané? V čom to podľa vás spočíva?

Tešíme sa na vaše rady a skúsenosti :)

Zuzana Jančoková pre RealWoman