Základné znamenie, ktoré nikdy neprehliadnite pri výbere životného partnera

Životný partner. Naša opora. Láska na celý život. Nie je to krásna predstava? Mnohí z nás by boli šťastní, keby mali vedľa seba milovaného človeka, ktorý im opätuje lásku a nehu. Keďže väčšina z nás to hľadá, nedalo mi neopýtať sa, čo môže byť tým správnym ukazovateľom, podľa ktorého si preskenovať partnera ešte v začiatkoch? Je možné vedieť už v prvých mesiacoch vzťahu, ako by naše spolužitie vyzeralo o 5, 10 či 15 rokov? Existuje na to nejaké znamenie, ktoré nám pomôže nabrať istotu?

Všimla som si, že u mnohých žien slovné spojenie ,,životný partner’’ evokuje strach zo sklamania, aj keď ich osobný príbeh je povedzme klasický: ‘na začiatku to bola veľká láska’ alebo ‘brali sme sa z lásky’. Veľakrát som počula, ako sa moje kamarátky a známe ešte na začiatku svojho vzťahu pýtajú, či ich priateľ je ten pravý. Keďže mnohé z nich sa už niekoľkokrát sklamali, obávali sa, či nestrácajú svoj vzácny čas s človekom, ktorého pravá tvár sa ukáže v tej najneočakávanejšej chvíli.

A tu by som sa aj hneď zastavila, lebo väčšinou každému takémuto neočakávanému okamihu, kedy si žena povie ,,a dosť’’, predchádza rad niekoľkých znamení, ktoré si žena nevšíma, lebo ma nasadené ružové okuliare. Mám jednoduchú radu na sledovanie znamení pri výbere životného partnera, ktorá mi vo väčšine prípadov vyšla ako dosť spoľahlivá - všímajte si, ako sa váš partner správa k svojim rodičom a ako sa jeho rodičia správajú k nemu. Skutočne vám to o ňom veľa napovie.

Keďže každý z nás vyrastal v určitom prostredí, veľkú časť vzorcov správania si osvojil práve z čias, keď ho vychovávali rodičia a prebral ich domáce návyky. V rodinách, kde sa k sebe členovia správajú s úctou a deti vyrastajú v harmónii, sa tieto deti zvyčajne aj neskôr v dospelosti správajú k svojim rodičom veľmi slušne. Ten istý spôsob komunikácie používajú aj v partnerskom vzťahu a úctivo sa správajú k partnerovi a k vlastným deťom. Ak sa muž správa k matke s úctou, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že sa tak bude správať aj k svojej manželke. Dôležité je všímať si jeho reakcie aj v kritickejších situáciách. Keď na svoju mamu zvyšuje hlas už počas bežného rozhovoru, vieme si predstaviť, ako by asi vyzerala komunikácia, keby bol podráždený alebo bez nálady, a nie to ešte, keby od neho jeho mama niečo chcela.

Na druhej strane poznáme aj opačné prípady, keď sú muž či žena príliš naviazaní na svoju matku. Ak sa správa k svojej mame tvrdo alebo jej nepomáha, naznačuje nám, že to nie je typ maminkinho miláčika. Každý extrém je nežiaduci. Málokedy si uvedomujeme, že keď syn nepomôže vlastnej matke alebo je k nej očividne veľmi neúctivý, bude tieto znaky správania neskôr vykazovať vo svojom partnerskom vzťahu. Alebo naopak, keby mu volala mama desaťkrát denne, či nie je hladný a kedy príde domov, to by nám ženám prekážalo už počas dňa, nie to ešte večer pri milostných hrách? :)

Prvý rok plný randenia, romantiky a erotiky je skutočne jedinečný a po hormonálnom vytriezvení sa buď ocitneme v krásnom, i keď už všednejšom vzťahu, alebo je realita krutá a čerpáme silu iba z krásnych spomienok, ktoré nás však nad vodou dlho neudržia. Preto neváhajte spoznať rodinu svojho priateľa čo najskôr. Už v začiatkoch vzťahu s radosťou prijmite pozvanie k priateľovým rodičom na večeru, obed či len tak na návštevu a buďte všímavé a pozorujte. Je možné, že práve tá obávaná návšteva bude dobrým poradcom vo chvíľach hľadania odpovede na otázku, či váš priateľ môže byť aj váš životný partner.

Čo si myslíte vy?

Je podľa vás partnerov vzťah k rodičom skutočne smerodajný?

Aké iné znamenia vy považujete za dôležité sledovať pri výbere životného partnera?

Prajem vám všetkým, aby ste si našli takého partnera, ktorý vás urobí šťastnými :).

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Čo ak tajomstvom úspechu je schopnosť budovať si kvalitné vzťahy?

Vedieť vychádzať s ľuďmi je niekedy naozaj umenie. Dobrá správa je, že sa to dá naučiť. Na trhu máte širokú ponuku školení, tréningov, mnoho literatúry, rýchlych aj pomalších receptov, ktoré vás donútia minimálne sa nad sebou zamyslieť… Mňa osobne oslovil pohľad Dala Carnegieho, spisovateľa, učiteľa komunikačných techník, motivačného spíkra, jednoznačne veľkej osobnosti v oblasti osobného rozvoja.

Ten rozdelil spôsoby správneho jednania s ľuďmi do troch základných bodov:

1. Nikdy nikoho nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte sa.

Carnagie uverejnil vo svojej knihe pohľad Wanamakera, zakladateľa siete obchodov, nesúcich jeho meno: „Už pred tridsiatimi rokmi som pochopil, že je zbytočné sa rozčuľovať. Mám dosť problémov s tým, aby som napravil svoje vlastné nedostatky, prečo by som sa teda mal hnevať preto, že Boh neobdaroval všetkých ľudí rovnakou porciou inteligencie.“

Predstavte si situáciu v opačnom garde. Ak niekto kritizuje vás, tiež sa necítite príjemne. Kritika narúša vašu komfortnú zónu, niekedy vyvolá odpor alebo minimálne obranný postoj. Niečo úplne iné je vedieť dávať a prijímať spätnú väzbu.

Tiež sa stane, že ľudí za ich správanie, výzor či názory odsúdime. Dokonca bez toho, aby sme si uvedomili, prečo je to tak, čo je za tým. Len si spomeňte, že aj vy ste niekedy boli vo fyzickej či psychickej nepohode a odrazilo sa to aj na vašej vlastnej prezentácii. Možno ste zvýšili hlas tam, kde ste nemuseli, možno ste sa nechali vytočiť tým, nad čím by ste sa inokedy len pousmiali. Sme ľudia, robíme chyby, meníme názory, vyvíjame sa, preto na sebe pracujeme.

Máte vo vašom okolí ľudí, ktorí sa neustále na niečo sťažujú? Na počasie, na kolegov, na kamarátov, na rodinu, na vládu, na celý svet. Máte pocit, že vždy si niečo nájdu. Len rozprávajú a nič nezmenia. Riešia veci, ktoré aj tak neovplyvnia. Namiesto toho, aby začali od seba, hľadajú, čo nefunguje všade okolo nich. A ako sa vy cítite s takýmito ľuďmi? Budete vyhľadávať ich spoločnosť?

2. Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.

Už Freud, otec psychoanalýzy, povedal, že všetko, čo robíme, pramení z dvoch zdrojov: zo sexuálnej potreby a z túžby po vyniknutí. Dewey, jeden z najznámejších amerických psychológov, tvrdil, že najsilnejšou ľudskou pohnútkou je túžba stať sa dôležitým.

Schwab, jeden z prvých v americkom biznise, ktorého ročný plat presiahol milión dolárov, to vyjadril takto: „Považujem svoju schopnosť nadchnúť ľudí za svoju najväčšiu prednosť a domnievam sa, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo v sebe majú.“

Pochvália vás: Dnes vyzeráš naozaj dobre! Ten nový strih ti pristane. Waaaw, ako žiariš! Si krásna! Urobila si úžasné školenie! Veľmi dobrá práca, len tak ďalej! Ste šikovná, radosť s vami spolupracovať! Ďakujem za pomoc, máte naozaj dar pomáhať iným!

Príjemné, však? :)

A nezabudnite: Hovorte len to, čo si naozaj myslíte a robte to zo srdca! Inak to vyznie ako prehnané lichotenie a narobí to viac škody ako úžitku.

3. Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.

„Ten, kto toto dokáže, s tým kráča celý svet. A kto na to nemá, putuje sám.“

Vo svojej knihe Carnegie poukazuje na paralelu medzi ľuďmi a rybami. Ak idete chytať ryby, ako návnadu používate to, čo chutí im, a nie vám. Rovnako je to aj s ľuďmi.

Približuje to v tomto príbehu:

Jeho švagriná mala starosti o svojich dvoch synov. Študovali na Yale a boli príliš zamestnaní svojimi starosťami, aby si sadli ku stolu a napísali list domov. Listy, ktoré im posielala ich matka, si však vôbec nevšímali. Carnegie sa stavil o sto dolárov, že ich prinúti k odpovedi bez toho, že ich o to vôbec požiada. Carnegie poslal svojim synovcom list, v ktorom sa ich pýtal na to, ako sa majú, ako im ide škola a na konci len tak mimochodom poznamenal, že každému z nich posiela šek na 5 dolárov. Samozrejme, že zabudol spomenuté šeky priložiť. Čoskoro prišli odpovede, v ktorých chlapci ďakovali „drahému strýkovi“ za jeho láskavý záujem, ale… a zvyšok si už asi domyslíte sami.

Carnegie hovorí o tom, že ak existuje nejaké tajomstvo úspechu, tak spočíva v schopnosti postaviť sa na miesto druhého a vidieť celú vec ako svojimi, tak aj jeho očami.

Svet je plný ľudí, ktorí sa starajú len o svoje záujmy. Takže tí vzácni ľudia, ktorí nesebecky slúžia druhým, majú potom neobyčajný úspech. Nemajú totiž v podstate konkurenciu.

Myslím si, že myšlienky tejto osobnosti sú neskutočne nadčasové a dajú sa považovať za princípy správneho vychádzania s ľuďmi. Jeho kniha Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí sa okamžite stala bestsellerom. Predali sa milióny výtlačkov a bola preložená do niekoľkých jazykov. Výsledky hovoria za všetko, posúďte sami :)!

Lucia Stašeková pre RealWoman

REGISTRUJTE sa na celodenný zážitkový workshop pre ženy, ktoré túžia prebudiť svoju jedinečnosť a chcú byť samy sebou. Workshop bude viesť life koučka a trénerka Janette Šimková, ktorá vám pomôže nájsť odpovede a povedie vás na ceste v objavovaní samej seba a svojej jedinečnosti.

Máte v živote harmonické vzťahy alebo zvádzate vnútorné boje?

Viete, čo potrebujete pre harmonický vzťah? Skôr ako sa s vami podelím o tipy, rady, nápady a prezradím vám, kto bude vo vašej hre harmónie najsilnejší protihráč, využijem na ilustráciu všetkého kľúčového model správania, označovaný pojmom „maratónsky bežec“.

Športovec stojí na štartovacej čiare maratónu, odhodlaný zvíťaziť. Celé mesiace sa tvrdo pripravoval, pozná svojich súperov i trať. Mnohokrát sa mu v noci snívalo, ako obklopený jasajúcim davom zdvíha nad hlavu vytúžený pohár.

Po tridsiatich kilometroch behu vo vedúcej skupinke ho začnú sužovať bolesti v slabinách. Najprv dúfa, že bolesť po chvíli doznie, ale opak je pravdou, stáva sa mučivejšou.

Nastáva situácia, ktorá jasne ukazuje kritický bod hry harmónie:

  • Bolesť bežcovi signalizuje, že rovnováha medzi potrebou boja o víťazstvo a potrebou tela je porušená.
  • Myslenie zaslepené vôľou zvíťaziť je v rozpore s týmto signálom. Bojový pokrik: „Musím zvíťaziť za každú cenu!“ sa stretáva s úvahou: „Posadím sa na prvú lavičku pri kraji cesty, pretože si svoje zdravie cením nadovšetko, väčšmi než všetky poháre a medaily.“

Kto podľa vás vyjde z tejto konfrontácie dvoch opačných, a pritom rovnako naliehavých myšlienok, ako víťaz?

Bežec, ktorý aj napriek bolestiam pokračuje v pretekoch, zvíťazí a sotva lapá dych, keď zdanlivo žiari do televíznych kamier – pár minút predtým, ako ho celého strhaného a zraneného odvezú na pohotovosť?

Alebo ten, kto sa položí na prvú lavičku, aby si odpočinul, zosmiešňovaný či ľutovaný divákmi a súpermi? Avšak s vedomím, že konal v súlade s potrebami svojho organizmu?

Nech sa prikláňate k tej či onej odpovedi, vedzte, že každý deň v živote stojíme na štarte nejakého malého maratónu a premýšľame o spôsobe, akým chceme dosiahnuť svoje víťazstvo, ako pre seba urobiť to najlepšie. Alebo ako urobiť všetko len a len preto, aby nás druhí ovenčili vavrínom, nech to stojí čokoľvek.

A práve nastal čas zodpovedať otázku, kto je vaším najsilnejším protihráčom v akejkoľvek hre života. Čo myslíte?

Odpoveď je: vaše pochybnosti o sebe samých. Ony sú tie, ktoré vás zaklínajú a namiesto toho, aby ste sústredili všetky svoje myšlienky na vieru v seba, pochybujete o sebe aj o druhých. Tento váš postoj sa potom premieta aj do vzťahov, ktoré s ľuďmi vytvárate a ktorým môže chýbať harmónia.

Ako dosiahnuť rovnováhu a nezožierať sa pochybnosťami

V živote majú neraz nad nami moc paradoxy – usilujeme sa o niečo a vzápätí nastáva prevaha toho, čo vôbec nechceme.

Napríklad: Túžime po spoločnosti blízkeho človeka, po bezpečí. Ale sotva sa dvaja ľudia spoja v pár, začína boj o moc nad druhým, v ktorom muž i žena očakávajú, že sa jeho (či jej) náprotivok podriadi.

Alebo si doprajeme chvíľu na vychutnávanie šťastia a vzápätí dobiedzajú myšlienky: Čo bude zajtra? Alebo: Mám právo byť šťastná, keď sa iní nemajú dobre? Zaslúžim si ja vôbec takéto šťastie?

Disharmónia medzi tým, čo chceme a čo smieme, je základným princípom životného boja. Dosiahnuť rovnováhu znamená prestať sa „biť“ so sebou samým, a teda prestať opakovať tie vzorce správania, ktoré v nás vzbudzujú deštruktívne sily ako napríklad, mať pravdu za každú cenu, zvíťaziť za každú cenu, uspieť za každú cenu… V prevahe takýchto síl rovnováhu nevydolujeme, ani keby sme čarovali.

Keď si odpoviete na tieto otázky, čo sa o sebe dozviete?

  • Koľkokrát ste sa minulý týždeň niekoho starostlivo opýtali, ako sa mu darí? A koľkokrát ste rovnakú otázku položili sebe, aby ste zistili, čo treba zmeniť?
  • Aký nesúlad v sebe už dlho skrývate napriek tomu, že cítite, ako vás zvnútra rozožiera?
  • Čo za previnilú výhovorku použijete, keď sa vás niekto vyčítavo spýta, prečo mu neveríte, namiesto toho, aby ste elegantne a jednoducho odpovedali: „Pretože viac ako v kohokoľvek iného, verím v seba.“

Odporúčanie pre harmonický vzťah

Bude znieť až príliš elementárne: Hrajte hry harmónie a vymotajte sa z kruhu planých nádejí, pochybovaní a sklamaní. Vydáte sa tak na cestu, na ktorú vás povedú najvnútornejšie potreby a priania. Tak nebudete trpieť pochybnosťami o sebe samých a budete vyžarovať to, čo vám budú ľudia okolo vás radi oplácať. Mne sa v praxi potvrdzuje, že ak v živote dosiahnete vnútorný súlad, nebude sa o slovo hlásiť zdroj akejkoľvek agresie, ktorú by ste si potrebovali vybíjať na druhých.

Ako prenikne harmónia do vášho myslenia?

Skúste pamätať na nasledovné:

  • Ste taký, aké je vaše myslenie. Vždy budete iba taký, ako budete myslieť. Myslenie je preto počiatkom vašej viery.
  • Veríte v seba samého viac, ako v kohokoľvek iného.
  • Viete, čo chcete. Veríte, že to môžete dosiahnuť, preto si to nikdy vo svojich myšlienkach neprestávajte predstavovať.

Akékoľvek nové rozhodnutie urobíte, nezaoberajte sa tým, čo smiete, čo je vašou povinnosťou, kto vám pomôže a na koho zvalíte vinu v prípade neúspechu. Za to, čo robíte, sa zodpovedáte len sami sebe.

Myšlienky uprené k nejakému konkrétnemu cieľu sú klíčiacimi semienkami viery. Ak chcete motivovať svoje myšlienky, neviažte sa na veľavravné a prázdne sľuby druhých.

A moja osobná rada, ktorú si vypožičiavam od J. H. Newmana znie: „Ak má viera žiť, musí milovať.“ Vy už isto viete, koho a čo :)

Pri písaní článku som sa inšpirovala knihou Hry života (Motto, Praha 2008).

Janette Šimková pre RealWoman

REGISTRUJTE sa na celodenný zážitkový workshop pre ženy, ktoré túžia prebudiť svoju jedinečnosť a chcú byť samy sebou. Workshop bude viesť life koučka a trénerka Janette Šimková, ktorá vám pomôže nájsť odpovede a povedie vás na ceste v objavovaní samej seba a svojej jedinečnosti.

Tajomstvo ženskej duše podľa muža

Každá z nás túži po skutočnej, úprimnej láske muža. Po láske, kde bozky, objatia a milovanie sú len šľahačkou na torte. Hľadáme v živote muža, ktorý vie o nás všetko, pozná naše najlepšie i najhoršie vlastnosti, zažil s nami naše úspechy i pády, náš smiech i naše slzy, a naďalej ostáva po našom boku. Neodradia ho naše nároky a požiadavky či naše zdanlivo nepochopiteľné zmeny nálad. Takýto muž pozná našu skutočnú hodnotu a podstatu, naše skryté, posvätné ženstvo.

V predchádzajúcom článku som vám predstavila zdroj mojej inšpirácie, článok Arjuna Ardagha (Prečo je múdre zbožňovať ženu). Samotná skutočnosť, že autorom takých citlivých a uvedomelých postrehov o ženskej duši je muž, ma prinútila venovať mu viac pozornosti, ako len slastné povzdychnutie nad tým, že veru sú na tomto svete muži, ktorí nám rozumejú. Rada by som vám predstavila časť jeho článku, v ktorej opisuje symbolizmus dobývania ženského srdca a postupného prijatia do sveta ženy.

„Pred mnohými rokmi som sám absolvoval dovolenku na Bali. Stretol som sa tam s pár mladými mužmi a spolu sme si prenajali džíp. Vydali sme sa na okružnú cestu po ostrove a vyšli sme až na najvyšší vrch, kam väčšina turistov nezablúdi. Náš sprievodca nás zaviedol do jedného z najposvätnejších chrámov na ostrove. Bol obohnaný hrubým vysokým múrom s ozdobnou bránou. Po tom, čo sme sa vyzuli a hlavy sme si omotali šatkami, vošli sme bránou do chrámu. Vnútri bolo malé nádvorie a za ním ďalšia brána, vsadená do druhej hrubej steny. Po mnohých prípravách, zapaľovaní vonných tyčiniek a podarúnkoch sme prešli druhou bránou. Bolo nám dovolené prejsť ešte jednou bránou, no ďalej sme už nemohli pokračovať. Božstvo, ktoré sa nachádzalo vo vnútri chrámu, bolo chránené dovedna desiatimi stenami. Hinduisti mohli prejsť za štvrtú stenu. Uctievači božstva mohli prejsť za piatu stenu a takto to bolo ďalej odstupňované. Jediní ľudia, ktorým bolo dovolené prísť až priamo ku soche božstva, boli tí, ktorí svoje životy zasvätili výhradne jej uctievaniu. Ostatní ľudia sa mohli po troške priblížiť ku skrytej kráse božstva, no nikdy nie k jej samotnému stredu.“

My ženy predstavujeme presne takýto chrám. Naše srdcia sú plné lásky, vernosti a starostlivosti. Strážime tieto svoje poklady a čakáme na muža, ktorý si nás získa svojou oddanosťou. Každá z nás si zaslúži poznať svoju hodnotu a nebáť sa podrobiť muža skúške vytrvalosti. Muž, ktorý je naozaj hodný daru vášho srdca, sa nezľakne pri prvej výzve či prvom náznaku zodpovednosti.

Arjun Ardagh píše:

„Podstatou každého ženského srdca je božské ženstvo. Obsahuje v sebe všetko to, čo kedy bolo v každej žene krásne, pôvabné a inšpirujúce. Podstata ženského srdca je vrcholom múdrosti, vrcholom inšpirácie, vrcholom erotickej príťažlivosti a tiež vrcholom upokojujúcej, liečivej lásky. Je však z veľmi dobrých dôvodov obohnaná sériou stien, ktoré ju vo svojom vnútri skrývajú a chránia. Ak stojíte za vonkajšou stenou ženinho srdca, jediné, čo sa vám ponúka, je pornografia. Za pár eur si môžete pozrieť jej prsia alebo jej genitálie a môžete si sám uľaviť, hoci v skutočnosti hlboko túžite po skutočnom duševnom spojení. Keď prejdete za druhú bránu, žena vám ukáže svoje „darčekové balenie“. Pozrie sa na vás šibalsky, s trblietaním v oku. Na vaše otázky odpovie hanblivo. Dá vám najavo, že za „darčekovým balením“ sa skrýva oveľa viac. Ak sa odvážite prejsť treťou bránu a vstúpite spolu do vzťahu, ponúkajúc žene vašu pozornosť a malé zárodky vašej oddanosti, pootvorí vám svoje srdce. Podelí sa s vami o svoje pochybnosti a slabosti, o bolesť, ktorú jej spôsobili iní a prezradí vám svoje najskrytejšie túžby. Niektorí muži sa za touto bránou zľaknú a utečú. Uvedomia si, že cena, ktorú musia zaplatiť za vstup za ďalšiu bránu, je pre nich privysoká. Pocítia zodpovednosť. Na tých, ktorí vytrvajú a odvážia sa prejsť štvrtou bránou, čaká odmena v podobe ženinej vernosti, jej ochoty stáť po vašom boku za každú cenu, jej vôle vychovať vaše deti, chrániť váš chrbát v každej diskusii a ak máte veľké šťastie, tak aj v podobe jej ochoty zbierať za vami vaše špinavé ponožky. S každou bránou sa vám odkrývajú čoraz väčšie a vzácnejšie poklady ženskej duše.“

Zdajú sa vám tieto slová povedomé? Spomeniete si na vaše predchádzajúce vzťahy, v ktorých ste možno prežili podobnú skúsenosť postupného zbližovania s mužom, ktorý sa nedostal ďalej ako za tretiu bránu? Ak sa vám neprieči prirovnanie ženskej duše k božstvu hodného zbožňovania, potom sa možno zhodneme, že viera v každej svojej podobe obsahuje moment, keď si človek uvedomí nároky, ktoré na neho objekt jeho zbožňovania kladie. Aj láska je takou vierou.

Arjun Ardagh o tom hovorí nasledovné:

„Za predposlednou bránou jej srdca, odhodí žena svoj závoj osobnosti a ukáže vám nielen svoju ľudskú tvár, ale aj portál k niečomu omnoho väčšiemu. Ukáže vám zlosť, ktorá je zlosťou každej ženy; trpezlivosť, ktorá je rovnako univerzálna. Ukáže vám svoju múdrosť. V tomto okamihu spoznáte všetky archetypy žien, ktoré kedy boli ako bohyne a mýtické bytosti znázornené v každej ľudskej tradícii. V samotnom srdci ženy, v strede chrámu, sú všetky vaše stupne oddanosti odmenené naraz, prívalom lásky. Objavíte samotnú podstatu ženstva, ktorá je nielen romantická, ale zároveň zvláštne posvätná. Uvedomíte si, že podstatu ženstva ste mohli objaviť spolu s každou ženou, s ktorou ste boli ochotní prekonávať všetky brány vedúce do jej srdca. Jednotlivá žena je každou ženou a všetky ženy sú v jednej chvíli hociktorou ženou. Keď milujete ženu celým srdcom, v jej duši sa skrýva plameň posvätného ženstva. Tento plameň je tým, čo robí krásnou každú ženu. Je tou čarovnou prísadou, ktorá prinútila každého muža zamilovať sa do ženy.“

Skutočne silné slová, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad tým, ako sme doteraz samy k sebe pristupovali a koľko zo svojho srdca sme mužom doteraz ponúkli. Vyžaduje si to veľa odvahy a viery v  samu seba, že stretneme muža, ktorý s nami bude postupovať od brány ku bráne, až kým neodomkne všetky tajomstvá našej duše. Ak dlho nemáme šťastie, je ľahké pochybovať o sebe a presvedčiť samu seba, že naše nároky na mužov sú prehnané. Prajem vám milé ženy, veľa vnútornej sily, veľa sebadôvery a intuície, aby ste našli vo svojom živote múdreho a nebojácneho muža!

Stretli ste takéhoto muža?

Ako veľmi ste otvorili svoje srdce niekomu inému?

Cítite spolupatričnosť s inými ženami?

Uvedomujete si, že ste súčasťou ženstva?

Myslíte si, že sú vaše nároky na mužov primerané?

Arjuna Ardagh je spisovateľ, učiteľ, verejný hovorca a kouč v oblasti duchovného prebudenia. Je autorom siedmich kníh. Je taktiež zakladateľom nadácie Esencia života, neziskovej organizácie, ktorá sa venuje duchovnému prebúdzaniu nášho vedomia v kontexte bežného života.

Alena Rakovská pre RealWoman

14 valentínskych odporúčaní, ako budovať krásny vzťah počas celého roku

Láska je za všetkým. Láska má rôzne podoby, formy a intenzity. SKUTOČNÁ LÁSKA má päť písmen, ale nekonečne veľa významov. Občas prináša úsmev a niekedy aj slzy. Záleží od nás, ako sa k láske postavíme a ako ju prijmeme. Dnešná doba prináša pre mnohých zhon a napätie. Chceme dobre zarábať, aby sme mali pohodlný život. A pritom niektorí z nás zabúdajú na to najdôležitejšie, čo je zdrojom všetkého. Je niečo krajšie, než milovať a byť milovaný? Keď vám partner či partnerka dokáže vyčariť úsmev na tvári, zaženie smútok i hnev, je to prejav čistej a úprimnej lásky. Nádherný výrok starogréckeho filozofa Aristotela hovorí za všetko: „Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony“.

Dovoľte mi podeliť sa s vami o niekoľko tipov, ktoré môžu spríjemniť nielen váš Valentínsky deň! Mne pomáhajú udržať si nádherný vzťah plný lásky a porozumenia aj v tých náročnejších časoch. Tak ako nesvieti každý deň slnko, tak sa objavia aj medzi partermi nedorozumenia a hádky. Slnko však vychádza každý deň, a tak aj láska sa môže stať každodennou radosťou, ak sa o to spoločne pričiníme. Povedzte na Valentína svojim drahým partnerom a partnerkám, čo cítite a čo máte na srdci. Sú to dni, ktoré nás, viac ako inokedy, spájajú. Uvedomujem si, že v tento deň sú tie nádherné slová akoby viac vznešené. Ale platia stále! Aby bol vzťah medzi vami harmonický a naplnený po celý čas, musíte sa o váš vzťah starať obaja a utužovať ho každý deň. Nielen na Valentína!

Láska je základná životná potreba. Pamätajte si, že na prvom mieste je láska a rodina. Sú to ľudia, ktorí stoja vždy po vašom boku a podporujú vás z celého srdca. Láska je to najkrajšie a najhodnotnejšie. Láska je najdôležitejšia a stojí za všetkým.

Valentín je sviatkom všetkých, ktorí sa ľúbia. Vyberte sa spolu na výlet alebo na prechádzku. Zájdite spolu do kina. Ak vás partner pozve na večeru, bude to milé prekvapenie. Budete sa cítiť príjemne a užijete si nádherné chvíle v blízkosti milovaného človeka. Nezabudnite na drobnosť pre svojho partnera či partnerku. Nemusia to byť drahé a vzácne dary, stačí, ak budú darované zo srdca.

Trpezlivosť ruže prináša. Ak ste momentálne bez partnera či partnerky, všetko chce svoj čas. Tá pravá láska čaká na každého z nás. Len si to treba všimnúť, pretože pod svetlom je niekedy veľká tma. Treba mať otvorené oči, nikdy nevieme, kedy stretneme našu drahú polovičku. Nestrácajte odvahu, ak vaša láska nie je hneď opätovaná. Ale aj v tomto smere platí, že čas je relatívny. Nestačí lásku získať, treba sa o ňu dennodenne starať. Vráti sa vám to tisícnásobne. Stojte po boku svojho partnera a partnerky po celý čas a užite si každú spoločne prežitú chvíľu v prítomnom okamžiku.

Postavte svoj vzťah na pevných základoch. Zaujímajte sa o pocity svojho partnera. Je to cesta k vzájomnému porozumeniu. Rozprávajte sa o všetkom a nemajte pred sebou tajomstvá. Podeľte sa o výhry aj sklamania. Spoločne všetko ľahšie zdoláte. Osloboďte sa od minulosti, aj keď vás niekedy ťažia spomienky. Vylepšia sa tým vaše vzťahy. Pri komunikácii buďte otvorení a úprimní. Svojich partnerov si získate vašou povahou. Ak sa váš partner alebo partnerka zaujíma aj o vašu prácu, nezabudnite, že vám môže aj v mnohom dobre poradiť. Predsa len partneri sú k nám kritickejší, pretože nás dôkladne poznajú a chcú pre nás to najlepšie. Podeľte sa o svoje osobné i pracovné veci. Budete mať oveľa viac možností prehĺbiť váš vzájomný vzťah.

Existuje liek na lásku. Ešte väčšia láska. Buďte plní energie a nadšenia pre všetko nové. Veď zmyslom lásky je milovať a byť milovaný. A milovať sa celý život je zmyslom našej existencie. Milujte seba, svojich partnerov, svoje deti, svojich rodičov, svojich priateľov a zahrňte tento svet láskou. Teraz to potrebujeme viac ako inokedy.

Vzťah ako zrkadlo. Úprimnosť je jedným zo základov zdravého vzťahu. Každý máme svoje prednosti a talenty, ale takisto vlastnosti, na ktorých by sme mali popracovať. Náš partner a partnerka nám bol poslaný do cesty ako zrkadlo. Niet lepšieho, krajšieho a láskavejšieho učiteľa, ako je náš partner alebo partnerka. Stretli sme ich preto, aby sme sa mohli od nich učiť a vzájomne sa zdokonaľovať. Bohatstvo vzťahu spočíva v jeho stále sa meniacej podstate a výzvach, pred ktoré sme postavení. Bez zmeny nemožno dosiahnuť rovnováhu.

Láska potrebuje priestor. Každý z partnerov chce napĺňať svoj potenciál, neobmedzujte sa navzájom. Nezabúdajte však ani na svoje záľuby. Pokúste sa nemyslieť stále len na prácu a všetky povinnosti. Venujte primeraný čas sami sebe a svojim záľubám. Venujte sa tomu, čo vás baví a napĺňa. Uskutočnite vaše zámery a realizujte sa. Budete tak oveľa spokojnejší a odzrkadlí sa to aj na vašom okolí. Nikto vás nezväzuje, ani vo vzťahu. Vždy máte slobodnú vôľu. Nesmieme však zabudnúť, že všetky rozhodnutia majú svoje dôsledky. Aj partnerstvo je o kompromise a harmónii.

Spojenie dvoch ľudí a rozhodnutie ísť spoločnou cestou je záväzok spojenia dvoch duší v láske a odovzdaní sa. Zachovávajte úctu k svojim partnerom, tak ako ju máte sami voči sebe. Je to dôkaz vašej viery v lásku. Keď sme zamilovaní, nepoznáme hranice a všetko, čo robíme, vychádza z nášho srdca. Láska nám dodáva úžasnú energiu. Po čase však zamilovanosť vyprchá a začneme milovať nielen srdcom, ale aj hlavou. Ak budeme stále milovať celým svojím srdcom, táto energia sa bude znásobovať.

Dôvera medzi partnermi. Láska vyžaduje vzájomnú dôveru. Tá je nevyhnutná pri budovaní úspešného a trvácneho vzťahu. Pochyby vznikajú obvykle vtedy, ak stojíme pred problémom alebo sa cítime nejako ohrození. V prvom rade dôverujte svojim pocitom. Keď prídu ťažšie chvíle či kríza a niektoré veci si nebudete môcť hneď vyjasniť, láska a dôvera je to, o čo sa môžete oprieť. Dôvera predstavuje istotu vzájomnej vernosti bez ohľadu na výsledok.

Bez smútku nemôže existovať radosť. Bez protikladov niet pohybu, je to prirodzený vývoj. Aj život je neustále sa meniaca energia. Precítením hĺbky smútku sa jednoznačne rozvíjate a vaše srdcia sa viac otvárajú. Postupne nachádzate niektoré odpovede na otázky týkajúce sa vašej bolesti, ktorá je súčasťou ľudského bytia. Vyjadrujete tým ohromné bohatstvo svojho srdca. Keď chceme byť šťastní, musíme znova objaviť radosť. Tú pravú detskú radosť a lásku, s ktorou sme sa narodili a prišli na tento svet. Urobme šťastnými svojich partnerov a partnerky a budeme šťastní aj my.

Zdravá asertivita. Je umenie vedieť vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných. Akákoľvek situácia môže byť uzdravená citlivým prístupom a láskou. Nájdime v sebe silu a úprimnosť voči tým, ktorých sa táto situácia týka. Povedzme im, ako ich ľúbime, precíťme to a prejavme svoju lásku svojim partnerom a partnerkám. Sú ľudia, ktorí namiesto slov radšej svoju lásku prejavujú činmi. Na druhej strane sú ľudia, ktorí potrebujú počúvať, že ich ľúbite a znamená to pre nich oveľa viac ako samotné prejavy lásky.

Nádych – výdych. Život v partnerstve prináša aj situácie, ktoré nie sú vždy príjemné a vedia nás poriadne zaskočiť. Skôr ako zareagujete, je dobré sa upokojiť, aby ste nepovedali niečo, čo vás môže neskoršie mrzieť. Snažte sa do napätej situácie vniesť svieži a nezaujatý pohľad. Aj tie najväčšie problémy sa nemusia hneď a nevyhnutne riešiť vážne. Koľkokrát ste s odstupom času uznali, že ste mohli reagovať pokojnejšie alebo inak? Nie je to jednoduché, ale životné lekcie nás to dokážu naučiť. Možno vám pritom pomôže pomyslieť si na jednoduchú vetu: Nerobte svojim partnerom a partnerkám to, čo nechcete, aby robili oni vám.

Zodpovednosť. Vezmite svoj život do vlastných rúk. Len vy sami ste zodpovední za všetko, čo sa vám v tomto živote stalo. Keď sme boli deti, nepociťovali sme túto zodpovednosť. Ale ako dospelí sa tejto zodpovednosti nemôžeme donekonečna zbavovať. Nájdime v sebe odvahu a buďme sami sebou. Prevzatie zodpovednosti je dôkazom našej zrelosti a akceptovaním toho, že jediným človekom, ktorý riadi náš život, sme my sami.

Láska je jediné bohatstvo pre každého. Je jej nekonečne veľa a neplatia pre ňu žiadne obmedzenia, pokiaľ si ju vážime, ctíme a chránime.

Ako ste oslávili Valentína?

Máte nejaké svoje odporúčanie, ktoré by nám všetkým mohli pomôcť?

Ako si udržiavate šťastný a krásny vzťah počas celého roku?

Želám vám nekonečne veľa LÁSKY, šťastia, zdravia a spokojnosti!

Miriam Letašiová pre RealWoman

Chceli by ste zomrieť s vedomím, že ste nezažili skutočnú lásku?

Nedávno som v internetových novinách Huffington Post narazila na článok od muža, ktorý sa ma nesmierne dotkol. Po jeho prečítaní som sa len utvrdila v poznaní, že mám obrovské šťastie v podobe manžela, ktorý ma nielen miluje, ale priam nosí na rukách. Autor článku Arjuna Ardagh (Prečo je múdre zbožňovať ženu) sa chcel podeliť o svoje šťastie. Našiel ženu, ktorá je pre neho bohyňou a on konečne objavil harmóniu svojej duše. Jeho presné slová: „Mal som vo svojom živote mnohých výnimočných učiteľov. Priam neskutočný počet. Žiaden z nich sa však nemôže rovnať so ženou, ktorá teraz spí v našej spálni. Naše manželstvo je mojím duchovným učiteľom, spasením, múzou, štrbinou, cez ktorú presvitá lúč vyššieho poznania.“

Veľa z nás nepozná tento pocit. Hoci po ňom túžime a dúfame, že existuje. Prežili sme vzťahy s mužmi, ktorí nás mali radi a vo väčšine prípadov sa k nám správali s úctou. Ale nikdy sme nepocítili prítomnosť niečoho nadzmyslového a duchovného, čo by nám dalo pocítiť vlastnú prepojenosť so svetom a vesmírom. Byť ženou je úžasné. Každá z nás si zaslúži cítiť vlastnú silu, spoznať vlastné vnútro a stretnúť človeka, ktorý nás tiež túži spoznať. Keď človek nájde takúto lásku, nikdy sa už neuspokojí s niečím menším. Ako to však dosiahnuť? Musíme si ujasniť, po akom vzťahu túžime, kto sme a čo vieme druhému ponúknuť. Vieme, čo je to odovzdať sa druhému?

Arjun Ardagh píše: „Tu sa to celé začína. Keď si uvedomíme, že nevieme, ako milovať druhého človeka. Musíme sa sami seba úprimne opýtať, či nám to nevadí. Bez ohľadu na to, koľko zarábame, či dobre bývame alebo  jazdíme na kvalitnom aute, aké skvelé telo má náš partner či partnerka, koľko meditujeme a venujeme sa duchovnému rozvoju. Milujete naozaj, úplne a bez ochranných bariér? Ste spokojní s tým, že jedného dňa umriete bez toho, aby ste sa s druhou osobou skutočne podelili o dar vášho srdca?

Niektorí muži sa bránia naplno odovzdať žene a vzťahu, pretože majú za sebou traumatické skúsenosti so ženami v ranom detstve, sú citovo otupení alebo láske vyčleňujú len minimálny priestor vo svojom živote. Častokrát v sebe nosia veľa nevyriešených emócií a primárne ženám nedôverujú. Neveria, že môžu mať rovnocenný vzťah so ženou, pretože žena si veľmi často zvykne vydobýjať kontrolu nad vzťahom a manipuluje s mužom.

Arjun Ardagh opisuje svoju skúsenosť z detstva nasledovne: „Moji rodičia sa rozviedli, keď som mal štyri roky a ich rozvod mal škaredý priebeh. Následne som vyrastal sám so svojou mamou. Snažila sa postarať o mňa najlepšie, ako vedela, ale bola nešťastná a neistá sama sebou. Keď som v puberte začal nadväzovať prvé vzťahy so ženami, zistil som, že pociťujem kopu horkosti, strachu a veľkú priepasť medzi mnou a ženami. Vedomé pestovanie úcty k ženám mi pomohlo zahojiť niektoré moje citové rany.“

Muži vo svojom vnútri túžia po hlbokom a úprimnom vzťahu so ženou, ale nevedia, ako so ženou zaobchádzať, ako ju dobýjať a ako objaviť to najkrajšie a najvzácnejšie, ktoré sa skrýva v každej z nás. Na to, aby človek našiel svoju spriaznenú dušu, musí byť ochotný otvoriť svoje vnútro a podeliť sa o seba. Len vtedy môže očakávať ozajstné porozumenie a poznanie svojho partnera. Veľa ľudí sa pri postupnom zbližovaní zľakne a zdupká, lebo zrazu zistia, že strácajú nad situáciou vlastnú kontrolu a nie sú ochotní odovzdať sa do rúk toho druhého. Je to pocit, akoby ste padali do hĺbky, s tým rozdielom, že ten druhý vás zachytí.

Prečo sa teda vystavovať zraneniu, odmietnutiu a strate? Pretože skutočnej láske sa nič nevyrovná. Jedna plus jedna sa vo vzťahu nerovná dva. Jedna plus jedna je nekonečno. Človek môže dumať nad tajomstvami života alebo ich úplne ignorovať. Láska vás však naplní čarovným a zároveň posvätným pocitom. Spolu sa vydáte na dobrodružnú cestu objavovania života. Žena, ktorá vo vás vyvolá takýto pocit, je viac než hodná vášho zbožňovania. Nemá byť niečím nedosiahnuteľným, stojacim na piedestáli vysoko nad vami. Je vaším rovnocenným partnerom, stojacim po vašom boku, pretože tak ako žena, aj muž má v sebe kúsok božského, potenciálu výnimočnosti. Vaša žena – bohyňa je tou osobou, ktorá si uvedomuje prítomnosť božského v sebe. Dáva vám to najlepšie zo seba, to najlepšie z ľudstva. Milujte a ctite si ju z tohto dôvodu.

Prejav úcty k žene sa neskladá z veľkých galantných gest, zabíjania drakov ani obsypávania šperkmi. Je to úprimný spôsob, ako dať vašej žene najavo, že ju bezvýhradne milujete, vážite si ju, že si uvedomujete jej kvality a jej výnimočnosť. Jej šťastie je vašou prioritou, váš spoločný život je pre vás tou najdôležitejšou misiou v živote. Aj keby ste mali prísť o všetko vaše bohatstvo a stratiť svoje dobré meno, váš život má stále zmysel, lebo ona je po vašom boku.

Arjun Ardagh radí: „Vedome si navyknite hovoriť vašej žene každý deň niekoľko vecí, ktoré na nej zbožňujete. Napríklad: Zbožňujem, ako ti voňajú vlasy. Zbožňujem, ako sa smeješ. Zbožňujem farbu tvojich očí.“

Vaša žena vás za to zahrnie svojou bezvýhradnou láskou a podporou, bude vaším najväčším fanúšikom a vytvorí vám domov, kde si môžete liečiť svoje „vojnové zranenia“. Takýto vzťah môže mať každý z nás. Skutočná láska nie je vzácna preto, že je to akási prchavá chiméra, ktorú je priam nemožné stretnúť vo voľnej prírode. Je vzácna preto, lebo za ňou stojí veľa námahy, dôvery a sebapoznania. Vyžaduje to veľa odvahy a statočné srdce, ak sa chceme spoznať, otvoriť svoje srdce a byť sám sebou, aby sme vytvorili tak jedinečné harmonické a hlboké spojenie dvoch ľudí.

Zažili ste vo vašom živote skutočnú lásku?

Máte pocit, že je vašom vzťahu priestor na hlbšie vzájomné porozumenie?

Cítite sa svojím partnerom zbožňovaná?

Čo je pre vás najkrajším vyznaním lásky od muža?

Alena Rakovská pre RealWoman

PS1: Arjuna Ardagh je spisovateľ, učiteľ, verejný hovorca a kouč v oblasti duchovného prebudenia. Je autorom siedmych kníh. Je taktiež zakladateľom Nadácie Esencia života, neziskovej oranizácie, ktorá sa venuje duchovnému prebúdzaniu nášho vedomia v kontexte bežného života.

PS2: Článok Arjuna Ardagha Prečo je múdre zbožňovať ženu, ktorý bol mojou hlavnou inšpiráciou pri písaní mojho článku obsahuje veľa podnetných tém o ženskej duši a rád ako ju dobývať. Pripravujem preto pokračovanie, v ktorom sa chcem venovať týmto témam. Teším sa na vaše reakcie, názory a podnety. Dúfam, že mnohé z vás si po jeho prečítaní uvedomia akých vzácnych mužov majú po svojom boku.

Ako sa zaľúbiť naveky

Hneď ako som tento príbeh dočítala, vedela som, že ho musím posunúť ďalej. Tento príspevok je z blogu The Bold Life (Smelý život) od Tess Marshall. Autorka je spíkerkou, krotiteľkou strachu, posadnutá šťastím, odvážna a statočná.  Jej blog je šťavnatým mixom inšpirácie, spirituality a osobného rozvoja.  Je autorkou E-Booku „Peace, Love, and Connection” („Mier, láska a spojenie”). Inšpiráciu možno nájsť aj v jej príbehu, ktorý sa v jeho začiatkoch nijako nelíši od situácie v mnohých mladých rodinách. Odhodlaná žiť, nie iba prežívať, sa rozhodla so svojím životom a jej prístupom k nemu niečo robiť. A ako to dopadlo? Viac vám napovie jej životný príbeh.

14. januára sme mali 40. výročie svadby. Mala som iba 17, keď som sa vydávala a bola som v druhom stave. Keď som mala dvadsaťdva rokov, bola som už matkou štyroch malých dievčat, pretože moje tretie tehotenstvo boli dvojičky.

Okolnosti stáli proti nám. Prvých desať rokov bolo plných dramatických udalostí a nepríčetného správania. Objavovali sa aj myšlienky, že by sme každý pokračovali vlastnou cestou. V hĺbke duše sme však vedeli, že by sme tak nikdy neurobili.

Vedeli sme, že by mala existovať schodnejšia cesta. Jeden z našich priateľov nám navrhol, aby sme sa obrátili na profesionálnu pomoc. Prekonali sme strach zo zmeny, z reality, strach z nás oboch a nakoniec aj strach požiadať o odbornú pomoc.

V roku 1982 sme si najali opatrovateľku detí na každú stredu večer. Museli sme dochádzať 45 minút do mesta, kde sme mali hodinu s terapeutom a platili sme za ňu 50 dolárov.

Boli sme pripravení na zmenu, prestali sme sa obviňovať a prevzali sme zodpovednosť za seba samých. Rozhodli sme sa vidieť to dobré, i to zlé. Terapeut nám dával domáce úlohy a nevynechali sme žiadne sedenie.

Tajomstvom láskyplného vzťahu je urobiť všetko pre to, aby sme do budúcnosti vykročili s láskou a v mieri.

Naučili sme sa, ako odstrániť emocionálne bariéry, objaviť v nás naše skutočné ja a odstrániť chvíle tichej domácnosti. Namiesto potreby mať vždy pravdu, sme sa rozhodli byť šťastní. Naučili sme sa byť dobrými priateľmi. To najdôležitejšie bolo naučiť sa odpúšťať.

Dnes vieme, ako úspešne spolupracovať a byť spolu. Vieme, ako dať tomu druhému priestor a ako si dôverovať. Vieme sa spolu baviť a zažívame spoločné dobrodružstvá.

Tiež sa hádame, obviňujeme, hneváme na seba, odpúšťame si a začíname odznova. Keď nám je dobre, oslavujeme. Naučili sme sa cítiť sa dobre. Ostatné je príliš vyčerpávajúce.

Nasledujúce tipy, ktoré Tess Marshall nazbierala počas svojho manželstva, vás naučia ako budovať a mať dlhý a zdravý vzťah.

Láskavosť vytvára pôdu pre lásku.

Rozhodnite sa byť milý. Každé ráno vstávajte s láskou, hľaďte na toho druhého láskyplným pohľadom. Láska je voľba. Čím viac lásky rozdáte, o to viac lásky budete cítiť.

Vzdajte sa strachu.

Láska znamená vzdať sa strachu. Naučte sa partnerovi veriť a spoľahnúť sa na neho. Uvedomiť si, kedy zvýšiť hlas a kedy ho stíšiť. Otvorte si srdcia a ponúknite jeden druhému istotu, tak narastie vaša vzájomná dôvera.

Váš partner nie je zdrojom vašej bolesti.

Ste na 100% zodpovedná za váš vzťah. Ak je váš partner na vás agresívny alebo vás týra, je to vaša voľba, že ste s ním. Vyhľadajte pomoc a urobte, čo musíte. Neobviňujte sa a prevezmite zodpovednosť.

Sústreďte sa na zmenu svojich vlastných zlozvykov.

Hnevajú vás na vašom partnerovi úplné maličkosti? Sústreďte sa na seba. Vzdajte sa kritických myšlienok. Pridajte slová „tak ako ja” ku každej kritickej poznámke, ktorú svojmu partnerovi hovoríte. Napríklad, „Ješ príliš rýchlo” sa zmení na „Ješ príliš rýchlo, tak ako ja”.

Vyberte si odpustenie ako spôsob života.

Myslite na seba ako na človeka, ktorý odpúšťa. Staňte sa ním. Nemôžete zažiť lásku, ak sú vaše srdce a myseľ plné nenávisti. Vzdajte sa hnevu a bolesti z minulosti. Nie je možné prežívať láskyplný vzťah bez odpustenia. Je to nemožné! Premeňte ťaživosť na požehnanie.

Vytvorte ducha jednoty.

Naučte sa pýtať a dávať lásku. Dávajte viac, než dostávate. O čo viac lásky sa spoločne delíte, o to viac lásky máte. Všetky vaše činy nasmerujte k láske. Verte, že to najlepšie len príde.

Vytvorte si priestor pre intimitu a sex.

Vypnite televízor a strávte spolu plnohodnotný čas. Intimitu by sme mohli opísať ako „schopnosť sa otvoriť a ukázať svoje skutočné ja”. Keď si vo vzťahu vytvoríte intimitu, sex je naplnený láskou a má zmysel.

Vyhľadajte pomoc.

Ak vám tieto tipy pripadajú príliš zložité, vyhľadajte odbornú pomoc. Nepoužívajte peniaze ako výhovorku. Hoci by ste mali čistiť aj záchody alebo zbierať smeti, aby ste zarobili peniaze navyše, urobte to. Vaše manželstvo za to stojí. Naučte sa vážiť si manželstvo nad všetko ostatné, nikdy nedovoľte, aby sa rozpadlo alebo zomrelo.

Z vlastnej skúsenosti viem, že o vzťah sa treba starať, ako o malé dieťa. Vyžaduje si neustálu pozornosť, podporu a trpezlivosť. O to viac, keďže dobre fungujúca rodina je základom pre výchovu detí, teda našej budúcnosti, ako aj budúcnosti celej spoločnosti. A čo iné nám urobí väčšiu radosť ako šťastný detský smiech :).

Oslovil vás tento príbeh? Podobá sa príbeh Tess Marshall tomu vášmu? Máte aj iné tipy, ako si v partnerstve udržať lásku a harmóniu?

Veľmi nás poteší, keď sa o tom s nami podelíte.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Niekedy je lepšie byť sama, ako sa uspokojiť s menej

Sedeli ste nedávno len tak na gauči a premýšľali? Chceli ste vrátiť čas alebo si len spomenúť na chvíle plné šťastia? Mať pocit, že ste tu pre niekoho a ten niekto si váži vašu existenciu? Nebyť len zábavou na jednu noc, poprípade otrepaným stereotypom? Ja som tento stav mala pred niekoľkými týždňami.

Bol večer, ja zakliesnená zadkom v stoličke som sa rehotala na kamarátkiných príhodách. Zafajčený priestor, nefungujúci ventilátor, a ja som si to „vykecávanie“ tak či tak užívala. „Poprosím dvakrát dva deci suchého červeného,“ odpovedám čašníkovi a pokračujem v debate. Vychutnávala som si to práve preto, lebo do tejto chvíle som otázku „čo vám prinesiem“ kládla ja, kým som nemala čas si v pokoji niekde sadnúť, dať hlúpe víno a trošku sa s niekým porozprávať. Zato sme si teraz jedna druhej skákali do reči, chechotali sa na totálnych úletoch, s vytreštenými očami a nechtami v ústach na seba hľadeli pri pikantériách, aké sme za posledné dni, týždne, mesiace zažili.

Domov som sa vrátila v neskorých nočných hodinách a nevedela zaspať. Ležala som na posteli, prevracala sa z jednej strany na druhú. Môj pohľad skončil niekde na strope a všetko mi prechádzalo hlavou. Každá veta, čo v ten večer z našich úst vyšla.

Poznáte ten pocit, keď udalosti vo vašom živote plynú inak, ako ste si to predstavovali? Kamarátkina predstava znela: vydať sa v 24 a následne si založiť rodinu. Namiesto toho si už dva roky hľadá muža. Doslova, zúfalo hľadá. Sadne si v piatok večer do baru a snorí. Pri pulte balí čašníkov, žmurká a usmieva sa na zadaných mužov. Čo by až tak nebol problém, keby pri stole nesedeli so svojimi priateľkami.

Kde je problém?

Predbiehame udalosti, no najmä čas. Moja kamarátka „preskáče“ asi všetko, čo sa dá. Tvrdí, že chce vážny vzťah. Lenže prvé čo má, je nezáväzný sex. Za ním jedine tak akurát vážny týždeň, aká je pravdepodobnosť jej otehotnenia? Všetko túži mať hneď. Rande, bozk, sex v jeden deň. Opravím sa, za jednu noc. Prečo teda robíme veci, ktoré nás nenapĺňajú? Túžime po niečom, o čom máme presnú predstavu, a pritom robíme opak. Tak sa pýtam: „Chcete seriózny vzťah?“ Tak na tom pracujte a nevyhľadávajte známosti na jednu noc! A žiadnymi výhovorkami si svoje ego nehlaďte! Vynechajte zo svojho slovníka vety ako: „Ale na svete už nie je nik normálny“ alebo „Každému ide len o to jedno.“ Miesto toho verte svojej predstave a  žite pre ňu. 

Jasné, nežijeme v období našich rodičov, keď sa vydávalo v 19-tich, ženy sa riadili heslom „sex až po svadbe“ a holenie nôh nebolo až tak IN. Aj keď žijeme v inej dobe, ako naši rodičia, stále túžime po tom istom. Byť v spoločnosti človeka, ktorý nás „dostal“ a my od vzrušenia či stresu pred prvým rande máme vyhádzanú polovicu šatníka. Čas, keď dáme prednosť hodinovému kúpeľu pred rýchlou sprchou. A potom sedíme v električke, samozrejme meškáme a modlíme sa, aby naše rande dopadlo čo najlepšie. Po stretnutí, myslíme na celý večer a tešíme sa na ráno. Prečo? Lebo poobede máme opäť rande. Snažíme sa čo najskôr zaspať, len aby ten čas rýchlejšie plynul. Čím ďalej, tým viac sa pri bozkoch nedokážeme ovládať a najradšej by sme už ležali v posteli a nechali sa viesť fantáziou a hormónmi. A ak na to príde? Tak si to vychutnávame a nakoniec sa k dotyčnému pritúlime.

Či už tieto naše predstavy vyznejú detsky, všetko to má svoje čaro. Drobnosti, obohacujúce všedný život. Minúty spokojnosti, keď nami hýbu hormóny šťastia a my o tom ani netušíme. Iba sa usmievame ako mesiačik na hnoji. Ako keby sme si nedokázali vychutnať chvíľu, keď nám je fajn. Počkať si na to dobré a nič nesiliť. Veď predsa čas otvára brány tomu, kto vie čakať.

Michaela Gyorgyfiová pre RealWoman

Odpúšťať? Alebo sa snažiť chápať a prijímať?

Odpusť. Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som ho zvykla vnímať tak, že niekto niekomu ublížil. Máme obeť a máme páchateľa. Niekto je dobrý a niekto je zlý. Posudzujeme, kritizujeme, moralizujeme… Ale je to naozaj tak? Čo ak je obeťou páchateľ a páchateľom obeť? Čo ak je za tým všetkým niečo viac? Ako ľadovec pod morskou hladinou. Keď nazrieme pod povrch, zistíme, že veci nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú…

Téma odpustenia je veľmi rozsiahla a názorov naň je hneď niekoľko. Ja vám ponúkam jeden pohľad. Nemusíte so mnou súhlasiť, nebudú to rady, ani poučenia. Dávam vám priestor na premýšľanie… Čisto teoreticky: Predstavte si, že nikto nie je obeť a nikto nie je páchateľ. Všetci ľudia, s ktorými sa stretnete, sú vo vašom živote preto, lebo tam majú byť. Niečo vám zrkadlia a vy v nich niečo vidíte. Sú vašou projekciou, akoby sa vám v nich premietal váš život. Priťahujete k sebe presne takých ľudí, ktorí odrážajú to, čo je vo vašom vnútri. Na jednej strane sú to veci pozitívne, ale na druhej strane sú to vaše zranenia, vaše bolesti.

Pozrime sa na príklad ženy, ktorá mala otca alkoholika a ako dieťa ju bil. Keď vyrástla, našla si priateľa, ktorý tiež pil. Rozišla sa s ním a do svojho života pritiahla ďalšieho muža, ktorý obľuboval alkohol a ona sa opäť cítila ako obeť.

Jeden z pohľadov na túto situáciu, a netvrdím, že by mohol byť jediný alebo správny, že táto žena nemá vyriešený svoj vzťah s otcom a svoje zranenie z detstva. Bude priťahovať presne také situácie a takých ľudí do svojho života, ktorí jej to budú zrkadliť práve preto, aby s tým začala niečo robiť. Aby sa od toho dokázala oslobodiť. A to cestou pochopenia a prijatia. Aby sa na celú situáciu vedela pozrieť inak ako doteraz, vidieť ju zo širšieho kontextu. Pochopiť ju zo systemického pohľadu a prijať.

Čo ak stačí vedieť prečo sa niečo v našom živote deje a práve to nás oslobodí od zaužívaných spôsobov myslenia a vôbec od používania pojmu odpustenie? Možno by sme mali začať používať pojmy pochopenie a prijatie namiesto odpustenia. Tento pohľad z hľadiska systemických konštelácii (poradenská metóda, používaná v oblasti osobného rozvoja, terapie) nie je ani tak nový, sú to myšlienky, ktoré v Európe vznikli koncom 20. storočia a v praxi sa čoraz viac presvedčujem o tom, že to naozaj funguje.

Odpustiť? Neodpustiť? Myslím, že dôležitejšie je pochopiť a prijať to, čo sa v našich životoch odohráva. Už len samotné vedomie, že ten, komu máme odpustiť, v podstate tiež môže byť obeťou niečoho väčšieho, ako je on sám, a to svojho rodinného systému, nás oslobodzuje. A viete čo je úplný paradox? Že tie krízy a ublíženia sú síce našimi najťažšími životnými lekciami, no najviac sa z nich naučíme. A tí, ktorí nám prichádzajú do života a mali by sme im „odpustiť“ sú našimi najlepšími učiteľmi.

Ako vnímate „odpustenie“ Vy?

Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti.

Lucia Stašeková pre RealWoman

Čo zásadné nám nesmie tieto Vianoce chýbať, aby sme prežívali radosť?

Ak ste začali premýšľať nad tým, či je univerzálna odpoveď na otázku z titulku, môžem smelo povedať, že je. Akurát… a isto ste čakali aj nejaký háčik. A ten spočíva v tom, že každý z nás potrebuje na prežívanie subjektívnej radosti jednu zásadnú vec, a tou je ZMYSEL vlastného života. Môže to znieť paradoxne, ale môžete vlastniť čokoľvek a vyskúšať hocičo, skutočnú radosť vám to neprinesie, pokým nebudete mať pocit, že sa venujete zmysluplnej činnosti. Bez splnenia tejto podmienky nedokážete v sebe naakumulovať pocit šťastia a spokojnosti, nech by ste robili čokoľvek. Rovnako, ako nefunguje, že bohatí ľudia sú tí šťastnejší…

Čo je zmyslom ľudskej existencie?

Sociológovia varujú, že narastá existenciálna frustrácia a nezmyselnosť života, ktorá sa začína dotýkať nielen jednotlivcov, ale dokonca celej spoločnosti. Prejavuje sa hlavne sociálnou izoláciou a povrchnou komunikáciou, ktoré formujú z človeka – napriek množstvu technologických výdobytkov – najosamelejšieho tvora tejto planéty. Deje sa tak napriek tomu, že všetci dobre vieme, že najhlbšou ľudskou potrebou a zároveň jedným z hlavných ľudských motívov je potreba niekam patriť, byť vo vzťahu, byť proste „ukotvený“.

Práve počas vianočných sviatkov je táto potreba najvypuklejšia. Keď tak sedíte viacerí za sviatočne prestretým stolom a myslíte na tých, ktorí už pri ňom s vami sedieť nemôžu, ste vo výhode. Prestavte si, že niekto si ani nechce k stolu sadnúť, lebo nemá s kým. Je sám, niet nikoho, s kým by sa podelil o radosť, ktorú napokon ani nemôže bez tých druhých precítiť.

Spolupracujem s klubom seniorov Pohoda v Stupave, kam chodím prednášať a s láskou hovorím komunite schádzajúcich sa seniorov „moji drahí starčekovia“, lebo vlastných už nemám a oni si ma adoptovali. Sú to ľudia s veľkými srdcami a veľmi činorodí počas celého roka. Počas adventu zameriavajú všetko úsilie na výrobu vianočných ikebán so sviečkami. Chodia nimi obdarúvať starých ľudí do Domova dôchodcov, kde ich žije 250 a mnohí sú úplne opustení a nikto za nimi nechodí. Viete si predstaviť, čo spôsobí, keď sa skupinka seniorov, ktorí žijú život „tam vonku“ vyberie za „tými za múrmi“? Za sprievodu harmoniky pri obdarúvaní má vzniknuté dojatie rozmer nefalšovanej spolupatričnosti.

Pre mňa je táto ušľachtilá činnosť potvrdením, že šťastie je vedľajším efektom zmysluplných skutkov. Ak by sme chceli dumať nad tým, ako rozlišovať pravé a nepravé zmysluplné motívy našich činností v dnešnej pomýlenej dobe orientovanej na výkon a konzum, môžeme si pomôcť týmto príbehom o šťastí:

Istý bohatý muž požiadal Sengaia, aby mu predpísal pre šťastie rodiny niečo, čo by si uchovali z generácie na generáciu.Sengai si vypýtal kúsok papiera a napísal: „Otec zomrie, syn zomrie, vnuk zomrie.” Na to sa bohatý muž nazlostil. „Prosil som vás, aby ste mi napísali niečo pre šťastie mojej rodiny! Prečo si robíte zo mňa žarty?”„Nemal som v úmysle posmievať sa ti,” vysvetľoval Sengai. „Keby zomrel tvoj syn skôr ako ty, veľmi by ťa to zranilo. Keby zomrel tvoj vnuk skôr ako tvoj syn, obidvom by vám to zlomilo srdce. Ale keď tvoja rodina generácia po generácii vymrie, tak ako som to myslel, potom bude váš život plynúť celkom prirodzeným spôsobom. A to považujem za pravé šťastie.”

Keď sa nad pointou skutočne zamyslíme, musíme uznať, že svojím spôsobom je požehnaním stratiť rodičov, a nie deti…

Čo si skutočne priať?

Keď premýšľate nad tým, ako lapiť počas najkrajších sviatkov v roku šťastie pre seba, skúste si pomyslieť, aké to bude, keď sa budeme k sebe navzájom správať taktne, tolerantne, pozorne a s rešpektom. Vôbec nič nás to nebude stáť a bude to fungovať kedykoľvek, nielen pri rozžiarenom stromčeku. Je už otrepané hovoriť, že skutočná hodnota darčeka je tá nevyčísliteľná, ale nie je to skutočne tak? Načo nám je darček, ktorý je síce drahý, ale nemá pre nás tú pravú cenu, ktorou by nám ten, kto nás obdarúva, dal najavo, ako mu na nás záleží a čo pre neho znamenáme?

A keby ste mali pochybnosti, či vám k vianočnej idylke niečo nechýba, spomeňte si, čo tvrdieval Berthold Auerbach: „Kto nie je spokojný s tým, čo má, nebol by spokojný ani s tým, čo by chcel.“

Prajem vám, aby ste nielen vo sviatočné dni mohli prežívať silu blízkosti ľudí a nachádzali všade okolo seba lásku.

Od srdca

Janette Šimková pre RealWoman