Aké miesto má vo vašom živote strach?

Nedávno sa mi sníval veľmi nepekný sen. Zaspávala som so strachom, ktorý síce v mojom sne nevystupoval, ale zato sa v ňom objavili takmer všetky okolnosti, ktorých som sa v živote obávala. Strach som prežívala po ozaj strašnom horore, ktorý som v ten večer pozerala v televízii a po ktorom som sa bála aj zhasnúť svetlo. Ale sen sa týkal ľudí, ktorých najviac milujem. Ráno po prebudení som na to nemohla prestať myslieť. Ako dobre, že to bol iba sen. Odkiaľ to je, že sa toľko bojíme. Načo nám je toľko strachu? Veď si tým iba kazíme naše krásne chvíle v živote.

Strach o blízkeho

Najčastejším strachom je azda strach o blízku osobu. Keď má človek niekoho rád, najradšej by ho mal stále pri sebe, aby vedel, že je v poriadku. Veľakrát sa o druhých staráme lepšie ako o seba. Možno si myslíme, že nás naši najbližší veľmi potrebujú a často to s našou starostlivosťou preháňame. Niekedy by sme najradšej manžela ani nepustili do práce, tobôž nie deti na diskotéky a na večerné aktivity. Obmedzovanie však tiež nikam nevedie. Aj deti si zaslúžia šancu dokázať, že sa o seba vedia postarať a že sú zodpovedné.

Pravdepodobne nás k tomu vedie výchova našich rodičov, vlastné skúsenosti, nešťastné udalosti v rodine alebo obsah večerného spravodajstva. Strachom však znižujeme kvalitu nášho života. Mnohé udalosti aj tak neovplyvníme. Radšej sa našim blízkym naplno a s radosťou venujme.

Strach zo zlyhania

Najlepšie by sa dal ukázať na príklade mojej kamarátky, ktorá sa tak veľmi bála, aby sa na jej svadbe nič nepokazilo, až pokazila skutočne všetko. Nevyspatá a vystresovaná si navyše tento veľký deň, ktorý mal patriť predovšetkým jej a jej manželovi, vôbec neužila. Skôr si ho iba pretrpela a priala si, aby už bolo po všetkom. A pritom ten deň mal byť o nich. Vôbec nie o najdokonalejšej výzdobe, ani o jedle, ale o dvoch šťastných ľuďoch, ktorí, aj keď si počas valčíka pošliapu po nohách, môžu naďalej šťastne kráčať spoločným životom.

Taktiež bývalá kolegyňa v práci mala neskutočný stres z prezentácie, keď mala ostatným oddeleniam predstaviť našu prácu a ľudí, z ktorých sa naše oddelenie skladá. Pár týždňov pred prezentáciou sa už v duchu strachovala a predstavovala si, ako zle to môže dopadnúť. V deň prednesu mala napriek výhode prednášky prostredníctvom konferenčného hovoru, kde by ju teda fyzicky nikto nevidel a mohla by celý svoj prednes prečítať z papiera, veľmi rozklepaný hlas. Niekoľkokrát sa zasekla, vypla zvuk, potom pokračovala v prednese bez zvuku a nikto ju nepočul. Nakoniec po tomto nepodarenom výkone uznala, že o nič nešlo. Strach z trapasu jej zbytočne znepríjemnil nielen týždne predtým, ale vystresoval ju natoľko, že to celé napokon aj presne tak zle dopadlo, ako sa jej to od začiatku objavovalo v jej ustráchaných predstavách.

Obmedzovanie

Jedným z brzdiacich účinkov strachu je odopieranie si činností, ktoré máme radi. Strach nás odrádza od mnohých skúšok, postupov, životných šancí a veľakrát bráni splneniu našich snov. Pritom je to iba emócia, ktorá nás nabáda niečo nevyskúšať alebo uspokojiť sa s tým, ako momentálne žijeme.

Čo má spoločné úspech s odvahou?

Úspešní ľudia sa väčšinou neriadia strachom. Určite ho pociťujú aj oni, ale neovláda ich natoľko, aby ich brzdil vo vytýčených cieľoch. Ako by inak rozbehli úspešné podnikanie alebo dali výpoveď a začali sa venovať hľadaniu práce, ktorá by im dávala zmysel. Strach sa môže týkať skutočných životných rozhodnutí, ale aj úplných banalít. Taktiež v práci, keď sa venujeme činnostiam, ktoré nás vôbec nenapĺňajú, ťažko môžeme byť v našich očiach úspešní. Naše sklamanie z aktuálneho stavu nášho života nám môže znepríjemňovať aj naše súkromie. Niekedy nás dokonca aj drobné strachy odradia od vytúženého povolania či aktivity. Napríklad človek, ktorý sa bojí lietania, sa nemôže stať svetoznámou speváckou hviezdou. Alebo ak sa zamilovaný muž či žena budú iba nesmelo obchádzať, ich láska nebude nikdy naplnená. A pritom strach z odmietnutia je v podstate taký malinký v porovnaní s možným šťastím, ktorým by bol rozprávkový život vo dvojici.

Strach ako užitočný kamarát

Pocit strachu v sebe ukrýva aj pozitívne vlastnosti. Určuje nám hranice rizika, ktoré sme ochotní podstúpiť. Vedie nás k opatrnosti, chráni nás pred zranením a nabáda nás dohliadať na našich blízkych. Bez určitej dávky strachu by bol náš svet jeden veľký chaos.

Zmeňte spôsob myslenia

Skúste zmeniť spôsob myslenia. Keď vás pocit strachu predsa len prepadne, nevenujte mu pozornosť a presuňte svoje myšlienky na niečo konštruktívne. Venujte sa aktivitám, ktoré vám robia radosť a stretávajte sa s pozitívnymi ľuďmi. Stretnutie s nimi vás obohatí o množstvo pozitív a zároveň odpúta pozornosť od nechcených myšlienok. A nepozerajte filmy, ktoré vás viac vystrašia, ako inšpirujú :).

Naša predstavivosť úzko spolupracuje so strachom a poskytuje mu úrodnú pôdu. Ale nedajme sa. Buďme dostatočne silní a odolní voči tomuto ustráchanému pocitu, ktorý si dovoľuje zasahovať do nášho života. My sme strojcom nášho šťastia, strážme si preto vzácnu pozitívnu energiu a nedajme tejto deštruktívnej emócii šancu. Určite ste sa aj sami utvrdili v tom, že krásny, plnohodnotne prežitý deň pre také emócie nemá miesto.

Ako ovplyvňuje stach vaše myslenie a konanie?

Ako bojute stýmto pocitom?

Ako sa vám darí prekonať strach? Máte na to nejakú špeciálnu metodu?

Prajem vám veľa krásnych a pohodových chvíľ!

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Poznáte silu svojej myšlienky a slova?

Nedávno som menila zamestnanie. Tým som zmenila aj okruh ľudí, s ktorými sa stretávam. Žila som v kolektíve, kde každý vedel, čo je to niesť zodpovednosť za svoje myšlienky a slová. Teraz som prekvapená, keď stretávam ľudí, ktorí o tom ani netušia. Po internete koluje veľa inšpirujúcich myšlienok z filmu Tajomstvo (The Secret).

Každý, kto v poslednom roku navštívil kníhkupectvo, sa určite stretol s knihou rovnakého názvu. Dokonca sme v RealWoman vydali knihu od učiteľky z filmu Tajomsto, Marie Diamond, ktorá sa volá Umenie zákona príťažlivosti. Možno i preto žasnem, že mnoho ľudí nevie, akú má myšlienka moc a akú silu majú vyslovené slová. Veď už aj samotná biblia nás upozorňuje, že si máme dávať pozor nielen na naše skutky, ale rovnako aj na naše slová či myšlienky. Hovorí, že medzi skutkom, slovom a myšlienkou nie je rozdiel.

Tak i ja sa znovu vraciam k sile ľudskej myšlienky. V už spomínanom filme je to zobrazené až príliš jednoducho. To preto, aby tomu mohol každý porozumieť. Trochu mi tam chýba väčší dôraz na pocity spojené s myšlienkou. V prípade, ak si niečo želáme, potrebujeme precítiť pri myšlienke aj skutočnú emóciu. Je to zvláštne, ale sama na sebe som si uvedomila, že tie pekné emócie sa mi akosi ťažšie preciťovali. No stačilo si spomenúť na niečo zlé a pocit bol ihneď. Hlavne pocity, ako strach, bezmocnosť, hnev … Možno to poznáte aj vy. Začnete rozmýšľať nad niečím, čoho sa obávate a už sa vám to deje. Nastavíte sa na myšlienku, že nestíhate a hneď vás niečo zdrží … Takto by sme mohli pokračovať, akoby sa to zlé akosi rýchlejšie uskutočňovalo. To vďaka tomu, že tie emócie boli prežité silnejšie. Pekné myšlienky boli precítené slabšie.

Vyskúšajte si to pri pozeraní televíznych programov na sebe. Sledujte, aká správa vás skôr vychýli z emocionálnej rovnováhy. Dokážete sa skôr rozčúliť pri správach alebo skáčete od radosti pri niečom peknom? Nedá mi nespomenúť môj osobný názor. Mám pocit, že nám niekto zámerne podkladá v médiách len tie zlé správy. Tých dobrých je v nich podľa mňa veľmi málo. Myslím si, že sa dejú aj pekné veci, o ktorých by sme mohli byť informovaní, ale nie sme. Necítite to podobne? Prečo nás informujú o teroristických útokoch na opačnom konci sveta či o streľbe na amerických školách? Sú to pre nás dôležité informácie? Nebolo by prospešnejšie hovoriť o skutkoch našich ľudí, ktorí robia svet lepším, dávať takých ľudí za vzor mladým a zodpovedne vyberať správy a programy do vysielania?

Nie sme nevedomky usmerňovaní na cestu strachu, cestu bez lásky a viery v ľudí? Človek držaný v strachu je poslušný. Pristane na všetko, čo sa mu podá pod zámienkou ochrany. Dovolím si povedať, že ten, čo sa bojí, dovolí iným, aby ho strážili a sledovali na každom kroku, dokonca i v najužšom súkromí. Strach je najideálnejší manipulátor. Nie je záujmom niekoho z nás strašiť, a tým nás mať pod kontrolou?

Keďže si uvedomujem silu precítenej myšlienky, nemám odvahu pozerať televízne správy či iné programy spojené so strachom, hnevom a nespravodlivosťou. Cítim, že ich budem môcť pozerať, až keď budem “nad vecou” a nebudem pri tom prežívať žiadne emócie. Pýtate sa prečo? Pretože každá ľudská myšlienka sa časom transformuje do hmoty. Všetko je energia. Nič sa len tak nestratí, iba to neustále mení formu. Mám podozrenie, že tie pribúdajúce katastrofy na našej Zemi súvisia aj s tým veľkým množstvom vytvorených negatívnych myšlienok. Dospela som k tomu, keď som si už asi po piaty raz pozrela zaujímavý dokumentárny film o kvantovej fyzike Co my jen víme? Na prvýkrát som všetky tie informácie ani nestíhala spracovať. Odporúčam vám ho tiež, určite ho na You Tube nájdete, tak ako už spomínaný film The Secret.

Doteraz som písala len o sile myšlienky. Sila precíteného slova je rovnaká. Nie náhodou sme Slovania – Slováci. Máme to aj v názve, že slovo je pre nás dôležité. Skúste sa započúvať, čo a ako rozprávate. Následne pochopíte, že to má súvislosť aj s tým, ako žijete. Osobne sa mi nepáčia slovné spojenia “strašne pekný” alebo “hrozne dobrý”… Strašne je odvodené od strachu a hrozné od hrôzy. Prečo by sme mali dávať na ne dôraz a zvyšovať v našich životoch strach a hrôzu?

Náš svet je taký, ako myslíme, hovoríme a konáme. Ak sa nám niečo na ňom nepáči, je na nás, aby sme zmenili svoje myšlienky, slová a skutky.

Myslíte si, že je dôležité uvedomovať si, ako myslíme a rozprávame?

Stalo sa vám už, že ste sa ocitli v situácii, ktorej ste sa veľmi obávali?

Ovplyvňujú vaše myšlienky to, ako sa cítite?

Jana Strihová pre RealWoman

Marie Diamond o ceste za šťastím a úspechom

Každý z nás chce prežiť krásny život, chce sa mať lepšie. Každý z nás má sny a predstavy, ale nie každý ich dokáže reálne pritiahnuť do svojho života. A práve v tom je sila Tajomstva.
Hovorí sa, že stačí mať cieľ a víziu a vesmír sa o všetko postará. Vraj ak začneme rozumieť sile, ktorá sa v nás skrýva, dokážeme si sami budovať zdravie, bohatstvo a šťastie. Nie je to nič zložité – iba si predstaviť a precítiť za čím v živote ideme a ono sa to splní.

Keď vyšla pred pár rokmi knižka The Secret – Tajomstvo, stal sa z nej celosvetový bestseller. Pre ľudí na všetkých kontinentoch bola mantrou a všetci chceli vedieť ako sa zbaviť chorôb, získať bohatstvo, prekonať prekážky a dosiahnuť veci, ktoré predtým považovali za nemožné. Autorsky sa na nej podieľala aj Marie Diamond – uznávaná transformačná učiteľka, spisovateľka , motivačná rečníčka a majsterka feng šuej. Už viac ako dvadsať rokov radí biznismenom, podnikateľom, celebritám, ale aj bežným ľuďom.

Už o pár dní sa s ňou môžete stretnúť aj Vy! V stredu 3.júla 2013 bude mať v Bratislave verejné vystúpenie, na ktorom vám prezradí, ako funguje Tajomstvo v reálnom živote. Dozviete sa, ako môžete zvýšiť svoj úspech, ako budete bez námahy priťahovať nové príležitosti a ako bez strachu a prirodzene dosahovať svoje ciele . Podľa Marie nie je nič nemožné a cestu za šťastím vidí v týchto štyroch krokoch:

1. Príjmite fakt, že si zaslúžite byť šťastní a úspešní. Je to vaše právo, ktoré máte od narodenia. Ak vy v to neuveríte, tak nikto iný vám nepomôže uveriť, že to dokážete.

 

2. Buďte ochotní zmeniť veci vo svojom živote tak, aby ste to dosiahli. Je zrejmé, že niečo nefunguje, lebo teraz nie ste šťastní a úspešní. Preto buďte otvorení a flexibilní, aby zmeny mohli vstúpiť do vášho života. Ako to urobíte? Prvý moment ráno po prebudení si nahlas a zo srdca povedzte: “Som šťastný a úspešný tu a teraz.” Na začiatok to pre vás bude ťažko uveriteľné, ale po 7 dňoch v srdci pocítite pravosť tých slov.

Vždy ako pocítite šťastný a úspešný moment, aj ten najmenší, oceňte to tým, že nahlas poviete: “Ďakujem, že sa cítim šťastný. Ďakujem, že sa cítim úspešná.”

 

3. Buďte vďační, keď vidíte iných ľudí ako sú šťastní a úspešní, že toho môžete byť súčasťou. Nezáviďte im to, nesúďte to, nespochyňujte ich. Iba sa s nimi veľmi tešte. Ak sa neviete tešiť z ich úspechu a šťastia, ako sa dokážete tešiť z toho svojho?

 

4. Nečakajte pokiaľ budete šťastní a úspešní, ale začnite už dnes. Ostráňte všetky obrazy vo vašom byte a kancelárii, ktoré zobrazujú choroby, bolesť, depresiu, samotu, nešťastie, katastrofy alebo konflikty. Tieto obrazy tieto obrazy zahlcujú vašu myseľ vierou, že nemôžete byť šťastné a úspešné. Obklopte sa krásou, harmóniou, teplom, svetlom, kvetmi a príjemnými vôňami, a tak dovoľte šťastiu a úspechu vstúpiť. Úspešní a šťastní ľudia majú vždy krásne domovy.

Príďte na verejné vystúpenie Marie Diamond 3.júla 2013 do hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Viac informácií o podujatí a vstupenkách získate na www.realwoman.sk/eventy/objavte-tajomstvo-zakona-pritazlivosti/.

Rozhovor pre RealWoman pripravila Silvia Andrášová

Žijete v prítomnosti, tu a teraz, alebo neustále niekam lietate?

Trápiť a zožierať sa tým, čo sa stalo, to zažil hádam každý. Lietať hlavou v oblakoch a vizualizovať si krajšiu budúcnosť, to je také typické pre ľudí „poznačených“ pozitívnym myslením. Ale dôverovať životu, že vie, čo robí, kráčať s hlavou hore a pritom stáť pevne nohami na zemi, to chce minimálne cvik. Ako ste na tom vy? Žijete v minulosti, budúcnosti alebo dokážete byť tu a teraz?

Pred piatimi rokmi mi do života vstúpili moji učitelia. Nie tí v školách, ale takí, ktorí ma učili, o čom je život. Naučili ma myslieť inak, ako som bola zvyknutá. Zistila som, že ak si niečo naozaj želám, vesmír mi to splní a vydala som sa na cestu hľadania seba samej a zmyslu toho všetkého naokolo.

Neustále som na sebe pracovala, zahĺbila som sa do čítania rôznych kníh o osobnom rozvoji a hltala som všetko motivačné, čo mi prišlo pod ruku. Predstavovala som si svoju dokonalú budúcnosť, čo všetko budem robiť, čo budem mať a kde budem. Je to sila, že teraz s odstupom času, keď sa na to pozerám, fakt žijem podľa toho, čo som si kedysi zadefinovala, ALE…

Ale nebola som stále úplne šťastná tak, ako to v tých múdrych knihách písali. Sem- tam som mávala pocit, akoby mi niečo utekalo. A ono to tak aj naozaj bolo. Človek sa za niečím naháňa a neskôr príde ten pocit, že čas je to najvzácnejšie, čo máme. Dokonca má vyššiu hodnotu ako peniaze, nedá sa nimi ani vyčísliť.

Nikto vám už nikdy nevráti tie hodiny, dni alebo roky strávené v práci, ktorá vás nebaví a nikam neposúva. Alebo to, že ani neviete, ako vám vyrástli deti, či ako pribudla ďalšia vráska partnerovi na tvári. Žiadna chvíľa netrvá večne, a ani sa už nebude opakovať. Preto závisí len od nás, ako sa rozhodneme a čomu dáme prednosť. Na čom vám v živote naozaj záleží?

Zistila som, že chcem kvalitne tráviť môj čas a viac svoj život žiť, nie si ho len plánovať. Každý máme rovnakých 24 hodín denne, rozdiel je v tom, že ich užívame rôzne. Mať ciele, svoju víziu a smer je skvelá vec, avšak nie je potrebné poznať vždy každý jeden krok na ich dosiahnutie.

Stačí, ak vieme, kam kráčame a vo chvíli, keď na to budeme pripravení, odkryje sa nám ďalší kúsok cesty. Raz mi povedala jedna moja kamarátka: „Život je ako počítačová hra. Zbieraš body, strácaš životy a v jednom leveli sa naučíš všetko potrebné na to, aby si sa dostal ďalej.“

Presne o tom to celé je. Nemusíme mať opraty pevne v našich rukách a všetko pod kontrolou. Nevadí, ak občas odbočíme z cesty, po ktorej kráčame a zablúdime. Nakoniec, môže sa stať, že zistíme, že práve tie skúsenosti, ktoré sme nadobudli, keď sme zišli z cesty, potrebujeme na svoj ďalší posun.

Dôležité je brať to, čo prichádza, s úsmevom . Hľadať v tom, čo sa nám na prvý pohľad javí ako prehra, príležitosť na zlepšenie a  premýšľať nad tým, prečo sa nám to stalo a čo nás to má naučiť? Čo nám dala tá skúsenosť?

Raz mi Peter Živý (predstaviteľ intuitívnej pedagogiky) povedal, že deti a zvieratá nás učia byť v prítomnosti. Ak na seba upozorňujú, je to preto, že nám vravia: „Haló, kde zas si? Myšlienkami v práci? Buď tu teraz pri mne a venuj sa mi.“

Tí, ktorí máte malé deti, mi dáte za pravdu, že stačí pár sekúnd nepozornosti a na svete je hotová katastrofa. Zamyslíte sa a už máte na podlahe rozliate mlieko. Alebo skúste zabudnúť dať jesť vášmu domácemu miláčikovi. Určite sa vám nezabudne pripomenúť.

Zaujímavé je, že práve deti sú tie, ktoré vedia byť tu a teraz. Takými deťmi sme však kedysi boli aj my. Vekom sme to postupne zmenili a naučili sme sa žiť všade možne, len nie v prítomnosti. Túto schopnosť máme v sebe všetci, stačí ju len znovu objaviť!

Ako sa vám darí byť TU a TERAZ?

Máte nejaký svoj tip alebo trik, ktorý používate?

Podeľte sa s nami o svoje postrehy, budeme rady.

A nezabudnite: Berte všetko, čo k vám prichádza, s nadhľadom.

Lucia Stašková a RealWoman tím

Prostredie, v ktorom žijeme, má 33-percentný vplyv na kvalitu života

Stalo sa vám už, že ste vošli do nejakej miestnosti, bytu alebo budovy a od prvého momentu ste pocítili pokoj, pohodu a najradšej by ste tam strávili aj celý deň? Alebo naopak, už sa vám prihodilo, že vám niektoré prostredie „nesadlo“, niečo vám na ňom prekážalo a najradšej by ste odtiaľ čím skôr odišli? Možno ste sa už zamýšľali nad tým, prečo vám niektorý priestor vyhovuje, iný zase vôbec nie. Ako je možné, že na nás niektoré miesta, budovy či zariadenia majú taký silný vplyv a zanechávajú v nás určité pocity?

Pravdepodobne to bolo práve feng shui, ktoré na vás urobilo taký silný dojem. Ale čo je to vlastne feng shui? Čo bolo v danom priestore, čo na nás tak veľmi zapôsobilo? Feng shui je tradičné čínske umenie, ktoré sa zaoberá harmonizovaním energie okolitého priestoru so životnou energiou človeka. Doslovný preklad feng shui je „vietor a voda“. V Číne sa ním tisícročia riadili čínski cisári. Poskytuje nám poradenstvo o tom, ako žiť v súlade s prostredím a ako využiť pôsobenie energií v priestore vo svoj prospech.

Prostredníctvom feng shui môžeme podporiť naše zdravie, kariéru, financie a priniesť do nášho života harmóniu vo vzťahoch, v rodine a v práci. Dalo by sa to chápať tak, že feng shui je kombináciou architektúry, interiérového dizajnu a logiky. Okrem rôznych zásad, ktorými sa riadi, využíva tvary, farby, materiály, čísla, symboliku, osvetlenie a rôzne iné praktické pomôcky na ladenie priestoru.

Ako nám teda môže feng shui pomôcť?

Sila alebo energia, ktorá spája človeka s jeho okolím, sa nazýva čchi. Existujú rôzne druhy tejto energie, jedna cirkuluje v atmosfére, ďalšia v našom tele a ďalšia na zemi. Tieto tri faktory (nebo, človek a zem) na nás vplývajú rovnakým podielom cca 33.33%. Nebo reprezentuje to, čo získame narodením, teda naše vlastnosti, danosti a náš osud. Faktor- človek zahŕňa všetky činy a rozhodnutia, ktoré v živote vykonáme. A posledný faktor, zem, je prostredie, v ktorom žijeme a kde pracujeme. Tu vzniká priestor pre feng shui, lebo prostredie vieme s jeho pomocou pretvárať a prispôsobovať našim potrebám. 66,66% tak máme v našich rukách – naše činy a prostredie, v ktorom pôsobíme.

Všetko vo vesmíre je len energia kmitajúca na rôznych frekvenciách. Účelom feng shui je využívať energiu na vlastné ciele, harmonizovať ju, a tým vedome vylepšovať a skvalitňovať svoj život. V priestoroch plynie energia čchi ako neviditeľný prúd energie. Ak by niečo voľnému prúdeniu energie bránilo (napríklad neporiadok, špina, príliš preplnená miestnosť), mohlo by to narušiť náš pokojný život.

Životný priestor nás ovplyvňuje a ak ho necháme pôsobiť v náš prospech, môže zlepšiť naše životy v mnohých oblastiach:

  • životné smerovanie, kariéra
  • vzdelávanie
  • zdravie a rodina
  • hojnosť, bohatstvo a financie
  • postavenie v spoločnosti, sláva, renomé
  • láska, vzťahy, partnerstvo
  • budúcnosť a deti
  • cestovanie, nápomocní priatelia
  • Každý má občas právo nemať náladu.

Feng shui ako umenie bolo vyvinuté s cieľom zlepšiť kvalitu nášho života. Naučí nás vytvárať vo svojom byte či kancelárii príjemný priestor, v ktorom sa nám bude dobre bývať či pracovať a pomôže nám žiť šťastný život.

Na záver jeden tip: Prvá vec, ktorú zbadáte, keď vstúpite do vášho domova, významne ovplyvní to, ako sa vo svojom dome budete cítiť. Preto si vchod do vášho domu skrášlite obrazmi, rastlinami či peknými dekoráciami.

Ako sa vy cítite v prostredí, v ktorom žijete alebo pracujete?

Čo by ste o feng-shui chceli vedieť? Napíšte nám svoju otázku a my vám prinesieme odpovede od najväčších odborníkov, majstrov feng-shui.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Neobmedzujte sa! Naučte sa plynúť s prúdom života

Stalo sa vám niekedy, že ste presne vedeli, čo chcete a ono to neprichádzalo? Mysleli ste pozitívne, ako to učili v známom filme Tajomstvo, používali ste afirmácie, vizualizačné techniky, a predsa sa nič nedialo? V rámci plánovania cieľov ste si premysleli podrobný plán, vymysleli jedinečnú stratégiu, začali akciu a… Niečo zlyhalo. Kde sa stala chyba?

Mám rada ciele, lebo bez nich, ako sa vraví, by som nevedela, kam smerujem. Niekedy si na veľký papier rozkreslím úplne dopodrobna každý jeden krok na mojej ceste za ich splnením. Tento postup som použila aj pri mojom novom projekte, ktorý som už dlhšiu dobu nosila v hlave.

S hrdosťou som si tento vlastný výtvor zavesila na stenu, aby som sa lepšie sústredila na jeho dosiahnutie. Ubehlo pár týždňov, a žiadna zmena. Nepriblížila som sa ani o krok.

Až raz som sa rozprávala s kamarátom, ktorý mi hovorí: „Je to všetko pekné, no na teba malé. Ja mám pocit, že ťa to obmedzuje. Čakáš, že to bude presne tak, ako si to naplánovala. Čo ak to príde, ale trochu v inej podobe? Ty to potom vôbec neuvidíš, pretože to nebude tá tvoja dokonalá predstava o tom, ako by to malo byť.“

Moje veľdielo spadlo zo steny samo od seba a už som ho naspäť nezavesila. Stále som rozmýšľala nad naším rozhovorom. Rozhodla som sa upustiť od mojej detailnej vízie a nechať veciam voľný priebeh. Nech to, čo je pre mňa pripravené, môže prísť. Tým, že som vedome vytvorila nový priestor, sa zrazu veci rozhýbali, začala som spoznávať ľudí, ktorých som potrebovala stretnúť, môj projekt nabral na obrátkach a ja som mala pocit, že všetko do seba krásne zapadá. Ak dovolíme, aby sa uskutočnili zázraky, ony sa stanú.

Predstavte si, že máte pred sebou tisíc kusov puzzle. Obrátite jednotlivé časti skladačky, aby ste z toho neskôr vedeli vytvoriť krásny obraz. Najprv sa vám niektoré zdajú, akoby tam vôbec nepatrili, iné sa vám hodia na určité miesta, no ich tvar tam akosi nesedí a nakoniec ich dáte úplne inde, ako ste na začiatku predpokladali. Každý jeden, aj ten najmenší kúsok má svoje dôležité miesto. Bez neho by obrázok nebol kompletný.

Náš život mi niekedy pripadá ako niekoľkomiliónové obrovské puzzle. Každá udalosť, každý človek, každé potknutie či úspech majú svoj význam. Bez nich by to nebolo ono. Stane sa, že zo začiatku nechápeme, prečo sa niektoré veci dejú a aké je ich posolstvo. Je to len ďalší kúsok našej skladačky zvanej život.

Vidíme len tú jednu malinkú časť, nevidíme však celý obraz. Nevieme, čo nás čaká za najbližším rohom, dokonca ani netušíme, aká je súvislosť s tým, čo práve prežívame. Vieme len, že keď sa na náš život pozrieme s odstupom času, jednotlivé situácie nám do seba dokonale zapadnú a pochopíme, že všetko má svoj zmysel.

Možno namiesto posudzovania a odsudzovania toho, čo nám do života prichádza, by sme sa ho mali naučiť prijímať taký, aký je, aj s jeho rôznorodosťou a skúškami, ktoré najprv nechápeme.

Čo ak situácia, ktorú práve riešime, je v našom živote preto, že nám má niečo ukázať? Máme sa poučiť a je to len ďalší, chýbajúci článok našej skladačky.

Čo ak máme tak systematický život, že mu vlastne nedovolíme, aby sa realizoval? Máme jasnú predstavu, svoje očakávania a vo chvíli, keď k nám príde niečo trošku iné, ani si to nevšimneme, pretože sme tak zaujatí našou presnou predstavou toho, ako má náš život vyzerať.

Čo by sa stalo, keby sme namiesto toho, že sa limitujeme, radšej vytvorili priestor na zázraky? Dovoliť životu nech plynie svojím vlastným tempom.

Pred pár rokmi som čítala túto krásnu myšlienku:
„Dôverovať sile, ktorá hýbe svetom, znamená veriť. Viera nie je slepá, vidí budúcnosť. Veriť znamená žiť v presvedčení, že vesmír je na našej strane a vie, čo robí.“

Niekoľkokrát som sa už presvedčila o tom, že to, čo do môjho života má prísť, príde. Väčšinou spôsobom, ktorý nečakám, alebo náhodami, ktoré neexistujú.

Práve preto sa neoplatí „tlačiť na pílu“ či plávať proti prúdu. Po prvé, s prúdom to ide ľahšie a po druhé, tie najlepšie veci sa v živote dejú, ani nevieme ako.

  • Akú sú vaše skúsenosti s tým „nechať veci plynúť“?
  • Dokážete počúvať svoj vnútorný hlas?
  • Viete dôverovať tej sile, ktorá všetko tvorí?

Lucia Stašeková pre RealWoman

Objavte skrytú silu vďačnosti

Nedávno som absolvovala festival osobného rozvoja – Inner Winner. Spíkri, čo ma najviac oslovili svojou úžasnou energiou, ktorou zaplavovali miestnosť, sa zhodli na tom, že denne ďakujú. Urobia si pomyselné „kolečko“ vďačnosti a poďakujú za všetko, čo zažili alebo aj za to, čo k nim ešte len príde. Týmto ma neskutočne inšpirovali. Kedysi som to zvykla robievať aj ja – hlavne v začiatkoch, keď som spoznávala pozitívne myslenie a jeho silu. A čuduj sa svete, vtedy mi to vychádzalo.

O tom, že myšlienka vďačnosti vibruje na vysokej frekvencii a pomáha zhmotniť to, čo si želáte, som už počula. Nevenovala som však tomu špeciálnu pozornosť. Až doteraz. Bola som v kníhkupectve a, poznáte to, „náhodou“ mi padol zrak na knihu vďačnosti. Kúpila som si ju. Doma som ju otvorila, prečítala úvodné strany a pousmiala sa, pretože som presne vedela, že sa ku mne mala dostať. Poznáte ten pocit, že niečo k vám príde a vy zrazu cítite, že to tak malo byť? Vzala som do ruky pero a začala do nej každý večer pred spaním písať, za čo som v daný deň vďačná.

Zistila som, že mi to vôbec nezaberie veľa času, dokonca ma to pred spaním pozitívne naladí a zaspávam s myšlienkou, aký mám krásny život. Ráno sa zobudím a cítim sa skvelo, som vďačná za to, že tu som. Perfektné! Ktovie, ako to celé funguje, no minimálne je úžasné prebúdzať sa s dobrým pocitom, no nie? Aj keby sa nič z toho, čo si prajem, nesplnilo, aj tak to stojí za to! Aspoň mi to pripomenie, aby som bola vďačná za život ako taký, pretože dnes sme tu a zajtra už nemusíme.

Kdesi som raz čítala, že vďačnosť je narastajúca sila, pretože čím viac jej máme, tým viac dôvodov pre ňu nájdeme. Môžem len súhlasiť. Potvrdilo sa mi to aj pri tvorení mojej novej knihy vďačnosti. Skúste zavrieť oči a na chvíľu si spomeňte na niečo, za čo ste najviac vďační v živote. Cítite, ako vás zaplavuje tá jemná energia, neskutočný pokoj, ste tu a teraz. Úžasný pocit, však?

Založte si svoju knihu vďačnosti

Milé dámy, mám pre vás novú výzvu. Vezmite si čistý zošit a dajte si ho na nočný stolík k posteli. Bude to vaša vlastná kniha vďačnosti. Každý deň si do nej zapíšte, za čo ste v živote vďačné, a aj to, čo by ste si priali. Všetko píšte výlučne v prítomnom čase ako napr. “Som vďačná za ….“. Ak sa chcete uvoľniť, cítiť pokoj a vnútornú pohodu, tak oceňte a buďte vďačná za všetko, čo v živote máte. Ak chcete nové bývanie, napíšte, ako ste vďačné za úžasný byt svojich snov. Píšte to, akoby sa to už stalo, ako by ste to, čo chcete, už mali. A verte tomu, snažte sa to aj precítiť.

Ak cítite ako vami prúdi energia vďačnosti a ako sa vám rozlievala do celého tela a vás napĺňa pokoj a teplo, ste na dobrej ceste. Takto to skúste zopakovať aspoň týždeň. Možno vám to bude trvať päť minút denne a možno vám to pomôže pritiahnuť to, po čom túžite. Možno len budete lepšie spávať a možno sa zobudíte plná novej energie. Alebo si len uvedomíte, aké máte šťastie a že môžete byť právom vďačná za život, ktorý máte. Nemyslíte si, že to stačí?

Budeme radi, ak sa s nami podelíte o svoje výsledky.

Alebo si už svoju knihu vďačnosti vediete?

Veríte v to, že treba životu ďakovať za to, čo máme?

Dokážete si uvedomovať a vážiť život, ktorý žijete?

Krásny deň a veľa nádherných chvíľ

Lucia Stašeková pre RealWoman

Nalaďte sa na príjem toho, po čom túžite

Ako sa nastaviť na pozitívne vibrácie, aby ste si do života „pritiahli“ to, čo chcete? Túžite po niečom a ono to neprichádza? Dám vám tip, ktorý pomáha mne. O tom, že pozitívne myslenie funguje, som sa presvedčila už niekoľkokrát – od maturity, cez všetky skúšky v škole, po byt, prácu, psa, materiálne aj nemateriálne veci. Podstata je, že tomu verím, pretože som to zažila „na vlastnej koži“ a neustále ma v tom môj život, ako aj moje okolie, utvrdzuje.

Niekedy to však nejde tak, ako by som si to predstavovala. Vtedy sa snažím vrátiť do obdobia, keď mi išlo všetko ľahko. Zistila som, že to najlepšie ku mne prichádza, keď cítim lásku v srdci a celá moja pozitívna energia vibruje všade naokolo.

Poznáte ten pocit, keď sa zaľúbite a zdá sa vám všetko také jednoduché? Prekážky zmiznú, všade sú len výzvy, život je plný krásnych okamihov, rozdávate radosť a úsmevy všetkým dookola. Toto je stav, keď máte pocit, že každou vašou bunkou preteká more lásky a najradšej by ste objali celý svet. Všetko sa vám darí, cítite sa byť „na vlne“ (in the flow).

Vtedy zapínate pomyselný gombík s názvom „secret“ a „priťahujete“ si do života všetko, čo chcete. Ide to úplne jednoducho, nechávate sa viesť tou silou, ktorá dokáže tvoriť a vo svojom vnútri cítite záplavu šťastia a vďačnosti. Nemyslím lásku partnerskú, ale tú, ktorá je všadeprítomná, všetko stvorila, aj nás.

Je to tá najsilnejšia energia.

Povedala som si, že ak chcem znovu používať zákon príťažlivosti v mojom živote, potrebujem sa na to nastaviť. Naladiť sa na tú istú frekvenciu, akú má to, po čom túžim. A podarilo sa. Čo však tomuto predchádzalo?

Rozpoviem vám príbeh:

Je 16. september a ja si balím všetky svoje veci. Sťahujem sa. Rozhodla som sa, že je načase začať novú etapu v živote. Zmeniť mesto, okolie a aj prácu. Prešiel prvý týždeň. Potom druhý. Začína tretí a stále nič. Nemám prácu. Mám pocit, že je niečo zle. Kde je moja povestná sila, ktorou som si dokázala „pritiahnuť“ do života už toľko vecí? Áčka zo skúšok, predchádzajúce zamestnania, výlety, zážitky, ľudí, … Premýšľam..

V myšlienkach sa vraciam do minulosti, do čias, keď sa mi darilo všetko, na čo som si len spomenula. Niečo však bolo iné. Môj vnútorný pocit. Radosť a lásku, ktorú som cítila vo svojom vnútri, som vysielala do okolia a to mi pomáhalo si „pritiahnuť“ toľko vecí.

Potrebujem to v sebe znova objaviť. Nájsť to „stratené“ alebo zabudnuté. Skúšam si spomenúť na všetko, čo mi kedy vyčarilo úsmev na tvári a čo ma robí šťastnou. Ak budem robiť to, čo mi rozžiari oči, budem vo svojom vnútri opäť cítiť tú lásku k životu ako kedysi.

Vtom mi zazvoní telefón. Je to moja sestra. Rozprávame sa a navrhne mi, aby som si vzala psíka z útulku do dočasnej opatery. Súhlasím. Pred 2 rokmi som si v myšlienkach predstavovala toto: Bývam sama, mám psa Jacka Russela a volá sa Majlo. V tú chvíľu ma to ani nenapadne.

Poviem jej, nech mi teda zoženie takého malého bieleho psíka, nejakého maltezáka alebo bišónika. O pár minút nato mi príde sms v tvare: Jack Russel? . A takto nejako sa ku mne dostal psíček z útulku, ktorého tam už pomenovali Majlo, čo som zistila, až keď mi ho priniesli.

Majlo má na sebe škvrnu v tvare srdca a každé ráno mi pripomína, aké dôležité je cítiť lásku a vedieť ju prejaviť. Som za neho veľmi vďačná, aj keď, priznám sa, mi trochu trvalo, kým sme si na seba zvykli.

Život nám pošle stále to, čo potrebujeme. Neustále sa učíme. Záleží len od nás, ako si interpretujeme to, čo sa nám deje. A ako je to teraz? Prácu už mám a opäť vyžarujem lásku a radosť do okolia. Budem sa snažiť, nech mi to vydrží čo najdlhšie.

Každému rozžiari oči od šťastia niečo iné. Neexistuje jeden univerzálny recept. Zistila som, že základom je vedieť, čo vás robí šťastnými, kedy cítite v srdci lásku a potom to len robiť a robiť. Nuž, niekedy je to aj tá najťažšia časť – zistiť, čo vás napĺňa.

Pamätajte: Všetko je len energia, ktorá má určitú frekvenciu. Preto to, po čom túžime, nám príde do života vtedy, ak sa dokážeme naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Ak cítime šťastie a vyžaruje z nášho vnútra, naše myšlienky sa dokážu ľahšie zhmotniť. Robte každý deň, čo vás baví a vaša energia, ktorú do sveta vyšlete, sa vám vráti späť v podobe vašich splnených prianí.

Prajem vám veľa úspechov v dosahovaní vašich cieľov.

Ako vy v sebe vzbudzujete pocit lásky a šťastia?

Dokážete sa vedome nastaviť tak, aby ste „priťahovali“ pozitívne veci do svojho života?

Máte nejaký tip, ako sa naladiť na príjem toho, po čom túžite?

Podeľte sa s nami o vašu inšpiráciu!

Lucia Stašeková pre RealWoman

Ako myslieť šťastne?

Stáva sa vám, že niekde hlboko v srdci cítite, že život by mohol a mal byť lepší? Váš vlastný, rovnako ako život kohokoľvek iného? Predpokladám, že vám to čas od času zíde na um a vôbec to nemusí súvisieť s tým, ako ste so svojím životom nateraz spokojní. Myslím si, že každý z nás sa už presvedčil, že nám je dané, aby sme sa snažili žiť zmysluplný život, a aj si to v rôznych situáciách uvedomujeme. Túžime po tom, aby bolo naše žitie naplnenejšie a šťastnejšie…

Tajomstvo šťastia je snáď jednou z najhľadanejších vecí na našej životnej ceste. Bruno Ferrero vo svojej knihe Niekedy stačí jeden slnečný lúč rozpráva tento príbeh:

Jeden mladík sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu povedal, aby prešiel palácom a aby sa po dvoch hodinách vrátil.

„Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžičku, do ktorej kvapol dve kvapky oleja. „Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžičkou, ale tak, že olej nevyleješ.“

Po dvoch hodinách sa mladík vrátil a mudrc sa ho pýtal: „Všimol si si gobelíny v mojej jedálni? A videl si tie nádherné záhrady? A čo povieš na tie vzácne pergameny?“

Mladík sa zahanbil a priznal sa, že nevidel nič. Dával pozor iba na to, aby nevylial tie kvapky oleja.

„Pekne sa vráť a venuj pozornosť divom môjho sveta,“ povedal mudrc.

Mladík si vzal lyžičku a vydal sa znova na cestu. Začal obdivovať všetky umelecké diela. Všímal si záhrady, kvety a hory. Vrátil sa k mudrcovi a podrobne mu vyrozprával všetko, čo videl.

Keď sa pozrel do lyžičky, videl, že je prázdna.

„A kdeže máš tie kvapky oleja, ktoré som ti zveril?“ pýtal sa mudrc.

„Dobre, poradím ti len jedno,“ zakončil mudrc. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že keď obdivuješ divy sveta, nezabudneš na dve kvapky oleja v lyžičke.“

Ako docieliť, aby sme pri obdivovaní nezabudli na niečo, čo máme strážiť?

Naše správanie, duchovné aj to „klasické“ je vo väčšine prípadov založené na zvyku. Riadime sa predvolenými postojmi, ktoré vytvárajú spojitosť medzi tým, ako na podstatu reality, a tým aj na život samotný, nazeráme.

Koľkokrát ste si už povedali, že musíte o tej a tej veci prestať negatívne uvažovať? Pomohlo to? Pýtam sa zbytočne, však?

Premýšľame takmer neustále a nedokážeme prestať myslieť len preto, že si to prajeme, iba ak ovládame meditáciu či iné techniky vedúce k upokojeniu mysle.

Pre myseľ je prirodzené premýšľať v rámci daných, zaužívaných myšlienkových vzorcov, je to pohodlné a bezpečné. Pri ich bližšom pozorovaní však zistíme, že určité typy udalostí v nás zvyčajne vyvolávajú určité myšlienkové stereotypy. Len čo sa naša myseľ začne uberať konkrétnym smerom, pokračuje v ňom až dovtedy, kým sa neobjaví iná vec, ktorá upúta našu pozornosť. Preto je také ťažké prikázať si prestať uvažovať negatívne. Ľudská myseľ takto jednoducho nefunguje. Najčastejšie sa uberá po obvyklých, známych cestách, pričom negatívne myslenie patrí medzi tie neproduktívne návyky, ktoré si zvyčajne osvojíme už v detstve.

Ako tvrdí Ross Bishop: „Naozaj nezáleží na tom, že staré názory príliš dobre nefungujú. Poskytujú však pocit bezpečia.“

Domnieva sa, že: „Mnoho ľudí nie je jednoducho pripravených vyzliecť si svoje staré šaty a pozrieť sa na obraz, ktorý sa odráža v zrkadle.“

Aj toto sú dôvody, prečo mávame pocit, že život na nás tlačí.

Našťastie, existuje veľa dobrých spôsobov (napríklad afirmácie či tvorivé vizualizačné cvičenia), ktoré vieme využívať na osvojenie nových duchovných návykov a „preprogramovať“ tak svoje podvedomie.

Zákazy nefungujú

Ak sami sebe zakážeme na niečo myslieť, znamená to, že na danú vec zameriame svoju pozornosť, čím o nej, naopak, začneme premýšľať ešte viac. Ak však zapojíme svoju slobodnú vôľu a myšlienky zameriame na niečo iné, úplne odlišné, môžeme tak negatívnu myšlienku nahradiť inou, pozitívnou.

Chcete príklad?

Ak vám poviem, aby ste prestali myslieť na nádhernú pláž v Karibiku, čo urobíte ako prvé? Začnete myslieť na pláž, čo je ale presne to, čo nechcete. Ak vám poviem, aby ste teraz mysleli na jahodovú zmrzlinu, potom už na Karibik myslieť nebudete, je to tak? V hlave budete mať aktuálne jahodovú zmrzlinu. V tomto prípade to bolo jednoduché, usmerniť pohyb svojej mysle tým, že jednu myšlienku ste nahradili inou. Ale princíp popisujúci zákon substitúcie hovorí, že racionálny spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi okolnosťami, je nastoliť vo vlastnom vedomí opačné podmienky tak, že jeden myšlienkový postup nahradíte iným.

Ak chcete zmeniť nazeranie na svoj život a prežívať ho šťastnejšie a naplnenejšie, potrebujete odhaliť svoje súčasné spôsoby myslenia. Z nich si potom viete vybrať tie, ktoré sú vám užitočné a nabádajú vás k proaktivite, a nahrádzať tie, ktoré vám bránia obzerať sa po divoch sveta. Vďaka zmene postojov a uvedomeniu, čo všetko môže tvoriť vaše najväčšie šťastie, sa vytvára motivačná energia. Tú uvoľňuje aj získanie nadhľadu a uznania, že možnosti kreatívnych nápadov, ako využívať vlastnú myseľ vo svoj prospech, sú neobmedzené.

Tri prospešné rady k hľadaniu šťastia

Presviedčam sa o ich platnosti vždy, keď v roli kouča sprevádzam ľudí na ceste za hľadaním samých seba a neraz aj pri tom, čo trefne vystihol Jan Werich: „Keď už raz človek je, tak by sa mal snažiť, aby bol. A keď sa už raz snaží, aby bol a je, tak má byť tým, čím je a nie tým, čím nie je, ako je to v mnohých prípadoch.”

Tri odporúčania znejú:

1. Aby ste si mohli uvedomiť najlepšiu možnú budúcnosť, nedívajte sa na ňu cez minulosť.

2. Nemožno udržať myseľ aktívnu, pokým je telo pasívne – niekedy potrebujete k motivácii aj viac než vzduch, ktorý dýchate…

3. Dajte si pozor na faktor „vysedených kuriatok“, keď „pod sebou“ hromadíte informácie a podceňujete intuíciu, čo vám bráni v rozhodovaní. Zbierajte pre seba informácie nie s cieľom podporiť svoje pohodlné pozície, ale na to, aby ste sa rozhodovali podľa toho, čo chcete.

Janette Šimková pre RealWoman

Naučte sa pracovať so svojimi emóciami a život budete mať vo svojich rukách

Žijeme v spoločnosti, ktorá má radšej intelekt než emócie. Intelekt slúži svetskému životu a keby sme to chceli zveličiť, mohli by sme všetky vzdelávacie systémy vnímať ako techniky, ako sa srdcu vyhnúť. Srdce totiž nevie nič o logike, pretože má odlišné fungovanie – riadi sa intuíciou, ktorá je zaznávaná a do spoločnosti usporiadanej hlavou sa nehodí.

Spomeniete si, či sa vás už niekto v práci opýtal, ako sa cítite? Medzi blízkymi je to väčšmi pravdepodobné, ale v kolektíve? Ľudia sa druhých často pýtajú, čo si myslia, ale nie čo cítia v určitej situácii.

Keď sa zamyslíte, čo uprednostňujete pri rozhodovaní v kritických situáciách svojho života – city alebo rozum, možno máte okamžitú odpoveď a možno váhate. Skôr ako si odpoviete, chcem podporiť vaše uvedomenie si toho, ako vznikajú emócie.

Jednoducho povedané, je to tam, kde sa stretáva telo s mysľou. Keď sa pýtate, prečo máte najlepšie nápady na miestach, kde sa nad riešeniami vedome nezamýšľate (pri sprchovaní, športovaní…), tak to má na svedomí občasná prevaha pravej hemisféry, poskytujúcej nám odpočinok od rozumového, analytického módu ľavej hemisféry, v ktorej mozog zotrváva väčšinu pracovného času.

Isto ste vypozorovali, že myšlienky vás odvádzajú od pocitov. Pokiaľ sa necháte vtiahnuť do myšlienok, je pre vás ťažšie niečo cítiť. Na druhej strane, nemôžete pocítiť emóciu bez toho, aby vás predtým nenapadla myšlienka. Nemôžete sa rozčúliť bez toho, aby vás predtým netrápili zlostné myšlienky. A nemôžete byť ani smutní, aby ste predtým nemysleli na chmúrne myšlienky. A rovnako, nemôžete mať pocit, že ste naplnení láskou a vľúdnosťou, keď vám predtým láska a vľúdnosť vôbec neprišli na myseľ.

Z praxe môžem potvrdiť, že pre mnohých ľudí znamená uvedomenie si týchto skutočností príjemné prekvapenie – takto možno do veľkej miery ovplyvniť to, ako sa cítite a čo prežívate.

Môžete si totiž vybrať, ako budete zmýšľať o akejkoľvek situácii – vyrobíte si v mysli skôr katastrofický scenár alebo zameriate energiu na hľadanie riešení a toho, čo chcete.

Predstavte si, že dlho a usilovne premýšľate o veľkom nebezpečenstve hrozivých rozmerov (možno má cyklámenovú farbu, veľa očí alebo je to rovno čierna diera), ktoré na vás číha len čo vyjdete na ulicu. Môžete o ňom premýšľať do tej miery, až budete mať strach vyjsť von. Napriek tomu to však vôbec neznamená, že na ulici na vás skutočne niečo striehne. Znamená to proste len to, že si myslíte, že „to“ tam je a vy ste sa prinútili na túto vytvorenú myšlienku reagovať.

Ak sa naučíte rozvíjaním vedomia a uvedomovaním samých seba čeliť výtvorom mysle, zostane vám viac energie napríklad na to, že si aj v stresových obdobiach uchováte dobrú náladu. Dobrá nálada je totiž tá najlepšia sebaobrana. Ak sa naučíte vedome si dopriať každý deň niečo, čo pohladí vašu dušu – udrží vás to v dobrej psychickej kondícii a vaše myšlienky nebudú mať takú tendenciu kŕmiť váš rozum nezmyslami, ktoré vás potom ovládajú. Je to presne ako s povelom: – nemysli na ružového slona. Na čo budete myslieť?

Prijaté a vyjadrené pocity môžu plynúť a meniť sa – ako rieka

Je zradné okamžite bojovať proti nepríjemným pocitom. Kto žije podľa princípu „bolesť nepoznám“, ten spotrebuje veľa energie na jej popieranie. Každá zlá nálada, každý negatívny pocit má dôvod, a preto mu potrebujeme venovať pozornosť. Pocity sú dôležitou súčasťou toho, ako rozum vyhodnocuje, čo sa deje. Než ich začnete hodnotiť alebo odsudzovať, mali by ste im vytvoriť priestor, sledovať ich a pochopiť, aké majú dôvody, že sa hlásia o slovo. Ideálne je nepotláčať ich, ale ani sa nechať nimi ovládať. Potrebujete ich pozorovať a porozumieť im. Ak zvolíte cestu, že si budete od nich držať odstup, ste v bojovom poli. Emócie sa postavia proti vám rôznymi spôsobmi – pocítite to ako bolesť, napätie, depresiu, vyhorenie, frustráciu… Ak sa cítite vyčerpaní, unavení alebo na dne, je to znamenie, že potláčate určité emócie. Emócie majú totiž silný telesný aspekt, takže ich vnímate predovšetkým v tele.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa spojiť s vlastnými emóciami. Potrebujete nájsť pre seba ten, ktorý bude u vás fungovať – napríklad tvorivé vyjadrenie, športovanie, meditovanie… čokoľvek, pričom myseľ vypnete a stratíte pojem o čase pri radostnom užívaní okamihov iba pre seba.

Keď vám príznaky signalizujú, že sa necítite dobre – či už fyzicky alebo psychicky – energia, ktorá uviazla v emócii, chce byť uvoľnená. Preto má význam preciťovať emócie. A je oslobodzujúce opustiť staré emocionálne reakcie, ktoré prerástli do zväzujúceho a obmedzujúceho životného štýlu. Čiže, ak žijete väčšmi v minulosti alebo v budúcnosti a realite sa snažíte vyhýbať, je veľmi pravdepodobné, že za tým budú staré emočné zranenia.

Môžete si byť istí, že ak príde k zdanlivému konfliktu medzi emóciami a myšlienkami, pravdivé budú emócie, zatiaľ čo myšlienky budú mylné. Emócie síce nevyjadrujú celú pravdu o tom, čím ste, ale ukazujú stav vašej mysle v danom okamihu. Tým je zodpovedaná otázka z úvodu, čo uprednostňujeme pri rozhodovaní.

Emócie samy o sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Sú len našimi psychologickými odpoveďami na udalosti , ktoré nás stretnú v živote. Gary Chapman

Janette Šimková pre RealWoman