Každý z nás či chce, alebo nechce, tvorí zajtrajšok pre nás všetkých

Na minuloročnom festivale Dych Zeme som videla dokumentárny film Hunger (dokument Hlad). Napriek mnohým zaujímavým hosťom, bol práve tento film pre mňa tým najsilnejším zážitkom. V hlave mi vírili otázky: Čo všetko je človek schopný zničiť kvôli rastu svojho osobného bohatstva? Dokedy to ešte bude naša Zem zvládať? Dokedy bude trpieť v dôsledku nezmyselného konania našej spoločnosti? Dokedy budú peniaze znamenať viac než ľudský život?

Nedá sa opísať slovami tá skutočná bieda a nemohúcnosť množstva ľudí z Afriky, Indie, Brazílie či Haiti, ktorá narastá s tichým súhlasom ich vlád. Určite vám odporúčam si ten film pozrieť, ak ste ho ešte nevideli. Nemôžeme zatvárať oči pred devastovaním planéty a života. Veď aká Zem zostane našim deťom a aký život im pripravíme …. Rezonujú vo mne slová z filmu, že pri ťažkej chorobe nám vždy zostáva nádej, no pri hlade len bezmocnosť. A zobrala som si príklad z chudobných domorodcov Južnej Ameriky, ktorí vysvetľujú svojim krajanom, aké je dôležité nepodporovať dovoz potravín z iných krajín. Kúpou svojich potravín podporujú svojich roľníkov, kúpou svojich výrobkov podporujú svojich remeselníkov. A to sa stalo aj mojím predsavzatím.

Jeden môj priateľ vraví, že nevolíme len každé 4 roky, ale dennodenne volíme tým, čo alebo koho podporujeme kúpou za svoje peniaze. Nakupovaním prostredníctvom peňazí dávame niečomu svoju energiu, ktorú sme vložili do práce. A to, čo podporujeme, tomu sa bude dariť (rásť bude len to, čo polievame). A čo chceme, aby rástlo – čomu chceme, aby sa darilo? Zahraničným výrobcom z opačného konca sveta alebo nášmu Slovensku a jeho obyvateľom? Kým som si nepozrela uvedený film, nemala som ani potuchy, ako aj ja kúpou zahraničných výrobkov ovplyvňujem život ľudí na opačnom konci sveta.

Každý jeden z nás každodenne volí a podporuje buď slovenský, alebo zahraničný jogurt či syr. Slovenské jablko alebo španielsky pomaranč. Načo nám je tu kanadská šošovica, kanadské gaštany, španielske paradajky, holandské uhorky alebo čínsky cesnak? No nezostanem len pri nezmyselnosti prevážania potravín z jedného konca na druhý. Týka sa to aj iných výrobkov a tiež kvetov. V tom filme bola ukážka kvetinovej plantáže v Afrike, pestujú sa na nej ruže, ktoré sa dovážajú do Holandska!!! Plantáž minie všetku vodu krajiny, v ktorej sa zastavil život. Drobným roľníkom prestali rásť plodiny na poliach, zvieratá hynú a ľudia nemajú čo do úst len preto, aby niekto zarobil na predaji africkej ruže v Európe. Aj pre takéto nezmyselnosti pečú ženy na Haiti svojim deťom koláčiky vymiešané z trochy masla, soli a hliny, aby oklamali hlad.

A viete, čím sa kŕmi dobytok, ktorého mäso sa k nám dováža? Geneticky modifikovanou sójou a kukuricou dopestovanou na poliach, ktoré vznikli a rastú rúbaním ,,našich pľúc“ planéty, Amazonských pralesov. A nie sú to malé čísla, ak vezmeme do úvahy hektáre, koľko sa ich ročne vyrúbe! Ďakujem pekne, ale také mäso ja určite už jesť nebudem, nebudem sa toho zúčastňovať.

 

Toto je len veľmi maličké nahliadnutie do filmu. Ak budete mať možnosť, určite si ho pozrite.

Dlho som na to všetko myslela a napadla ma myšlienka. Keďže tie peniaze stále hýbu svetom, začnime ich všetci vedome usmerňovať, začnime určovať my sami, komu ich dáme, komu sa bude dariť a kto bude vládnuť. Ak prestaneme podporovať ľudskú hlúposť založenú len na zhromažďovaní bohatstva, zmeníme my všetci spolu svet.

 

Ja vlastne už ani neviem, čo dobré a zdravé by som si v našich hypermarketoch mohla kúpiť? Zeleninu a ovocie si kupujem od domácich pestovateľov aj preto, že je pre mňa zdravšia, keďže vyrástla v kraji, kde ja žijem. Tá zahraničná má energiu potrebnú pre ľudí tam žijúcich a tá supermarketová- bez chuti má v sebe iba energiu ,,zisku“, pretože bola sadená len a len pre peniaze. A keďže energia je to najdôležitejšie, čo z potravy získavame, tak si myslím, že toto nepotrebuje jesť žiadny slobodný človek, pretože by ho to držalo v hypnotickom spánku, aký pozorujeme u mnohých ľudí, ktorí nežijú svoje skutočné životy.

Ak dovezený kvet z africkej plantáže nikto nekúpi, tak tá plantáž prestane raz fungovať a mocný minister vlády ju bude musieť zatvoriť a vrátiť vodu domorodým obyvateľom. Okrem toho sa ušetrí nafta na prevoz kvetov z opačnej strany zemegule, výfukové plyny nebudú škodiť nášmu prostrediu … A tak je to so všetkým, čo sa dováža.

Jeden z mojich prvých učiteľov ma naučil, že svet sa delí na mohúcich a nemohúcich. Nemohúci bude stále hľadať dôvody, prečo sa to nedá. Mohúcny koná. A tak aj my konajme a pokúsme sa vrátiť našim deťom planétu aspoň o trochu lepšiu.

Čo robíte vy preto, aby ste prispeli k zachovaniu života na Zemi pre svoje deti a deti ich detí?

Podeľte sa s nami a inšpirujte nás. Čím viac budeme vedieť, tým viac vykonáme pre našu matku Zem.

Jana Strihová pre RealWoman

Skutočné túžby sa splnia, až keď spoznáme samy seba

Snívať je krásne, plniť si svoje sny a túžby je ešte oveľa krajšie. Myslím si však, že je priam obdivuhodné, keď človek vie, čo chce. Keď to ale skutočne vie. Veľakrát sa totiž stáva, že naplnenie sna nemusí byť presne to, po čom skutočne vnútorne túžime. Môže to byť iba akési nutkanie niečo si dokázať alebo to dokázať druhým. Málokto by si myslel, aké tažké je spoznať sám seba. A zároveň, aké nevyhnutné je poznať seba samého na ceste za sťastím. Smerodajný je výsledok. Dostavil sa vytúžený pocit naplnenia a šťastia?

Od cieľa k cieľu

V každom okamihu svojho života som od neho očakávala niečo iné. Mala som istú predstavu o svojich možnostiach a túžbach. Pri každom kroku, ktorým som sa posúvala bližšie k mojim snom, som si uvedomovala, že nie každý smer je ten správny, nie vždy kráčam k svojmu šťastiu. Priznávam, veľakrát som mala nesprávny odhad. Možno by som si dokonca dovolila tvrdiť, že väčšina z mojich snov mi po ich naplnení nepriniesla očakávaný pocit uspokojenia. Po každom takomto sklamaní som si ale začala viac a viac uvedomovať, aká som, aké je moje posolstvo a čo mi robí radosť.

Všetko zlé je na niečo dobré

Moje rozhodnutia ma dokonca priviedli k rôznym sklamaniam a trápeniam. Na ceste za šťastím ma čakalo veľa nástrah. Veľakrát sa mi prihodili kvôli mojej nerozvážnosti či nepredvídavosti, týkajúcej sa rôznych ľudských vlastností. Čomu som však vďačná, každá takáto udalosť mi otvorila oči a poskytla mi vzácne nasmerovanie mojich nasledujúcich životných krokov.

Potrebujeme občas padnúť na dno, aby sme si vážili ,,obyčajné krásy života”

Každý sme raz hore, raz dole a určite vieme, kde nám je lepšie Nikto nie je neomylný a neraz sme si svoje trápenie privolali sami. Uvedomenie si seba samého nám pomáha lepšie reagovať na situácie a mať svoj život pevne vo svojich rukách. Netreba sa nechať ovládať výlučne emóciami.

Tak, ako sa meníme my, menia sa aj naše sny

Ako nám rôčky pribúdajú, menia sa naše roly v živote. Dieťa sa mení na dospievajúceho, potom na dospelého, neskôr na rodiča a starého rodiča. Prechádzame rôznymi prioritami a očakávaniami. S nimi sa menia aj naše túžby, najdôležitejší ľudia v našom živote, ako aj činnosti, ktoré nám prinášajú pocit šťastia.

Naším cieľom je šťastie

Určite sa za každým naším snom skrýva túžba po naplnenom a šťastnom živote. Možno sa budeme ešte nejaký čas hľadať, možno aj celý život, kým zistíme, kde je naše šťastie. Pravdepodobne budeme veľmi prekvapení, keď zistíme, že veľakrát nám pocit šťastia prinesú úplné maličkosti.

Prajem vám veľa šťastia v hľadaní osobného šťastia

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Ako myslieť šťastne?

Stáva sa vám, že niekde hlboko v srdci cítite, že život by mohol a mal byť lepší? Váš vlastný, rovnako ako život kohokoľvek iného? Predpokladám, že vám to čas od času zíde na um a vôbec to nemusí súvisieť s tým, ako ste so svojím životom nateraz spokojní. Myslím si, že každý z nás sa už presvedčil, že nám je dané, aby sme sa snažili žiť zmysluplný život, a aj si to v rôznych situáciách uvedomujeme. Túžime po tom, aby bolo naše žitie naplnenejšie a šťastnejšie…

Tajomstvo šťastia je snáď jednou z najhľadanejších vecí na našej životnej ceste. Bruno Ferrero vo svojej knihe Niekedy stačí jeden slnečný lúč rozpráva tento príbeh:

Jeden mladík sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu povedal, aby prešiel palácom a aby sa po dvoch hodinách vrátil.

„Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžičku, do ktorej kvapol dve kvapky oleja. „Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžičkou, ale tak, že olej nevyleješ.“

Po dvoch hodinách sa mladík vrátil a mudrc sa ho pýtal: „Všimol si si gobelíny v mojej jedálni? A videl si tie nádherné záhrady? A čo povieš na tie vzácne pergameny?“

Mladík sa zahanbil a priznal sa, že nevidel nič. Dával pozor iba na to, aby nevylial tie kvapky oleja.

„Pekne sa vráť a venuj pozornosť divom môjho sveta,“ povedal mudrc.

Mladík si vzal lyžičku a vydal sa znova na cestu. Začal obdivovať všetky umelecké diela. Všímal si záhrady, kvety a hory. Vrátil sa k mudrcovi a podrobne mu vyrozprával všetko, čo videl.

Keď sa pozrel do lyžičky, videl, že je prázdna.

„A kdeže máš tie kvapky oleja, ktoré som ti zveril?“ pýtal sa mudrc.

„Dobre, poradím ti len jedno,“ zakončil mudrc. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že keď obdivuješ divy sveta, nezabudneš na dve kvapky oleja v lyžičke.“

Ako docieliť, aby sme pri obdivovaní nezabudli na niečo, čo máme strážiť?

Naše správanie, duchovné aj to „klasické“ je vo väčšine prípadov založené na zvyku. Riadime sa predvolenými postojmi, ktoré vytvárajú spojitosť medzi tým, ako na podstatu reality, a tým aj na život samotný, nazeráme.

Koľkokrát ste si už povedali, že musíte o tej a tej veci prestať negatívne uvažovať? Pomohlo to? Pýtam sa zbytočne, však?

Premýšľame takmer neustále a nedokážeme prestať myslieť len preto, že si to prajeme, iba ak ovládame meditáciu či iné techniky vedúce k upokojeniu mysle.

Pre myseľ je prirodzené premýšľať v rámci daných, zaužívaných myšlienkových vzorcov, je to pohodlné a bezpečné. Pri ich bližšom pozorovaní však zistíme, že určité typy udalostí v nás zvyčajne vyvolávajú určité myšlienkové stereotypy. Len čo sa naša myseľ začne uberať konkrétnym smerom, pokračuje v ňom až dovtedy, kým sa neobjaví iná vec, ktorá upúta našu pozornosť. Preto je také ťažké prikázať si prestať uvažovať negatívne. Ľudská myseľ takto jednoducho nefunguje. Najčastejšie sa uberá po obvyklých, známych cestách, pričom negatívne myslenie patrí medzi tie neproduktívne návyky, ktoré si zvyčajne osvojíme už v detstve.

Ako tvrdí Ross Bishop: „Naozaj nezáleží na tom, že staré názory príliš dobre nefungujú. Poskytujú však pocit bezpečia.“

Domnieva sa, že: „Mnoho ľudí nie je jednoducho pripravených vyzliecť si svoje staré šaty a pozrieť sa na obraz, ktorý sa odráža v zrkadle.“

Aj toto sú dôvody, prečo mávame pocit, že život na nás tlačí.

Našťastie, existuje veľa dobrých spôsobov (napríklad afirmácie či tvorivé vizualizačné cvičenia), ktoré vieme využívať na osvojenie nových duchovných návykov a „preprogramovať“ tak svoje podvedomie.

Zákazy nefungujú

Ak sami sebe zakážeme na niečo myslieť, znamená to, že na danú vec zameriame svoju pozornosť, čím o nej, naopak, začneme premýšľať ešte viac. Ak však zapojíme svoju slobodnú vôľu a myšlienky zameriame na niečo iné, úplne odlišné, môžeme tak negatívnu myšlienku nahradiť inou, pozitívnou.

Chcete príklad?

Ak vám poviem, aby ste prestali myslieť na nádhernú pláž v Karibiku, čo urobíte ako prvé? Začnete myslieť na pláž, čo je ale presne to, čo nechcete. Ak vám poviem, aby ste teraz mysleli na jahodovú zmrzlinu, potom už na Karibik myslieť nebudete, je to tak? V hlave budete mať aktuálne jahodovú zmrzlinu. V tomto prípade to bolo jednoduché, usmerniť pohyb svojej mysle tým, že jednu myšlienku ste nahradili inou. Ale princíp popisujúci zákon substitúcie hovorí, že racionálny spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi okolnosťami, je nastoliť vo vlastnom vedomí opačné podmienky tak, že jeden myšlienkový postup nahradíte iným.

Ak chcete zmeniť nazeranie na svoj život a prežívať ho šťastnejšie a naplnenejšie, potrebujete odhaliť svoje súčasné spôsoby myslenia. Z nich si potom viete vybrať tie, ktoré sú vám užitočné a nabádajú vás k proaktivite, a nahrádzať tie, ktoré vám bránia obzerať sa po divoch sveta. Vďaka zmene postojov a uvedomeniu, čo všetko môže tvoriť vaše najväčšie šťastie, sa vytvára motivačná energia. Tú uvoľňuje aj získanie nadhľadu a uznania, že možnosti kreatívnych nápadov, ako využívať vlastnú myseľ vo svoj prospech, sú neobmedzené.

Tri prospešné rady k hľadaniu šťastia

Presviedčam sa o ich platnosti vždy, keď v roli kouča sprevádzam ľudí na ceste za hľadaním samých seba a neraz aj pri tom, čo trefne vystihol Jan Werich: „Keď už raz človek je, tak by sa mal snažiť, aby bol. A keď sa už raz snaží, aby bol a je, tak má byť tým, čím je a nie tým, čím nie je, ako je to v mnohých prípadoch.”

Tri odporúčania znejú:

1. Aby ste si mohli uvedomiť najlepšiu možnú budúcnosť, nedívajte sa na ňu cez minulosť.

2. Nemožno udržať myseľ aktívnu, pokým je telo pasívne – niekedy potrebujete k motivácii aj viac než vzduch, ktorý dýchate…

3. Dajte si pozor na faktor „vysedených kuriatok“, keď „pod sebou“ hromadíte informácie a podceňujete intuíciu, čo vám bráni v rozhodovaní. Zbierajte pre seba informácie nie s cieľom podporiť svoje pohodlné pozície, ale na to, aby ste sa rozhodovali podľa toho, čo chcete.

Janette Šimková pre RealWoman

Na to, aby sme si splnili svoj sen, potrebujeme odvahu!

New York bol vždy mojím snom. Aj keď trochu v inom prevedení, ako si myslíte. Bol to jeden zo snov, o ktorom snívate, ale ani vás nenapadne, že sa môže splniť. Napr. ako cesta okolo Zeme. Mne sa to však splnilo.

Jedného dňa som si povedala, že tam raz musím ísť. A bodka. Ďalej som sa tým nezaoberala. Po prvé nezarábam veľa peňazí a po druhé víza. Už od detstva som mala utkvelú predstavu o tom, že obyčajný smrteľník sa do Ameriky len tak nedostane. A tak som to neriešila.

Minulý rok som bola na pár dní v Paríži. Keď som sa vrátila, plná energie a novej inšpirácie, povedala som mojej kolegyni: „Na budúci rok idem do New Yorku.“ Neveriacky mi odvrkla: „To určite!“ A potom to prišlo. Len tak, z ničoho nič. Akciová ponuka na letenku. Bez rozmýšľania som si ju kúpila. Až neskôr som si uvedomila, čo som vlastne urobila. Idem sama do neznámeho mesta s minimálnym rozpočtom, ups! Čím viac sa odchod blížil, tým viac som sa začala báť. Mala som strach. Veľký strach. Bože, ani som nechcela na to myslieť. Hneď, ako som si na to spomenula, som začala mať ten blbý pocit v bruchu a radšej som robila niečo iné. Len aby som na to nemusela myslieť a riešiť to.

 

Áno, to je ten rozdiel medzi úspešnými a tými ostatnými. Všetci máme problémy, dobré aj zlé dni, veľa prekážok na ceste. A len tí silní sa im vedia postaviť tvárou tvár a riešiť ich, neutekať od nich, nebáť sa ich. Ale prekračovať ich, nachádzať nové riešenia a podobne. Toto je jediný rozdiel, prečo sa niekomu sny plnia, a niekomu nie. Keď je človek pohodlný a myslí si, že život má byť len zábava, tak nikdy nedosiahne to, po čom túži. OK, sú také prípady, keď to dotyčnému spadne priamo do lona, ale to sa stáva len ojedinele.

Cesta do New Yorku bola pre mňa vždy veľkým snom. Predstavovala som si to ako úryvok z romantického filmu. Teraz som tam mala ísť a mala som sto chutí sa na to vykašlať. A to len preto, lebo som sa bála. Lenže čoho? Toho, že si môžem splniť svoj sen? 
V takýchto situáciách si predstavím samu seba na smrteľnej posteli. Čo by mi to moje zomierajúce Ja povedalo? Povedalo by: Choď a riskuj! Užívaj a rozdávaj toľko lásky, koľko môžeš! Nie je sa čoho báť!

A tak som išla! Už som sedela v lietadle, keď som zistila, že toto ja vôbec nechcem. Chcem byť niekde inde. Niekde, kde to poznám, kde je pokoj. Tam, kde mám domov a kde to dobre poznám. Zrazu ma vôbec nelákalo to veľké neznámo. Len kvôli strachu z neznáma a z toho, že to nemusí vyjsť. Našťastie sa už nedalo vystúpiť. V lietadle som síce pretrpela riadne muky, ale prežila som. Poviem vám, stálo to za to. Splnila som si sen!

A ako ten strach prekonať? Všimla som si na sebe, že keď mám taký zvláštny pocit v žalúdku sprevádzaný strachom, tak to znamená len jedno. Len to, že to dobre dopadne alebo že toto je pre mňa to pravé. Len čo mám niekam ísť alebo niečo urobiť, či povedať a mám tento zvláštny pocit, tak idem do toho. Niekde som čítala, že pred úsvitom je najväčšia tma. Takúto tmu nemám rada, lenže bez nej nie je úsvitu, a ten ja milujem!

Aký je váš recept na prekonanie strachu?

Alexandra Uzik pre RealWoman

Keď chceš zmeniť svet, začni od seba

Nedávno som sa zamyslela počas rozhovoru s kamarátkou. Dávala som jej rady, čo by mala zmeniť vo svojom živote. Ako by mala pristupovať k problémom, ako ich vyriešiť a podobne. No a potom som sa sekla a povedala: „Ja ti tu dávam rady a pritom si sama neviem usporiadať život a vyriešiť vlastné problémy.“ Myslím, že nie som jediná, ktorá sa snaží pomôcť iným, ale zároveň pomôcť sama sebe nedokáže. Tak a teraz dajte bodku za tým, čo bolo a začnite meniť svet najprv od seba.

Ak sa obhliadneme do minulosti a zamyslíme sa, koľko ľudí sa vzoprelo, postavilo voči spoločnosti a koľkí túžili zmeniť svet?! Ženy bojovali za emancipáciu. Snažili sa získať možnosť ísť voliť či sa zúčastniť olympijských hier. Alebo Robin Hood. Postavil sa proti majetným snobským ľuďom. Bohatým bral a chudobným dával. Začal od seba. Veril v dobro, a tak následne dobro rozdával. Takto to bolo v minulosti. Aj keď vedeli, že za také činy ich môže stihnúť trest.

A ako je to teraz? Veľké množstvo názorov, ako by sa mal človek správať. Čo by mal robiť preto, aby sa stal slávnym, aby ho ľudia tolerovali, aby niečo dokázal. Mnohí z nás majú veľké reči ohľadom školstva, politiky, ako by zmenili všetko, čo sa im nepáči. Dokážu zmeniť aj to, čo sa ich v skutočnosti netýka. Je to paradox, ale ako dokáže človek zlepšiť budúcnosť sveta, keď má problém usporiadať si svoj vlastný život? Zmeniť seba samého. Máme problém prestať si obhrýzať nechty či skončiť s fajčením. Čím to je? Túžime po zmene, avšak máme strach niečo zmeniť. Obávame sa, že ak niečo skutočne urobíme inak, tak tie zmeny naozaj nastanú. Spočiatku si myslíme, že zmena znamená zmeniť niečo, čo je vôkol nás. Zmena bydliska, farby vlasov, partnera, farieb stien v obývačke či zmena na vlastnom tele.

Spočiatku to chápeme ako zmeny. Ľudia majú na nás iný pohľad, cítime sa byť viac atraktívnymi. Sme stredobodom pozornosti. Lenže čo potom? Opäť sú tu späť všetky problémy a komplikácie, ktoré tu boli aj predtým. Alebo v tom horšom prípade, žijeme ďalej tým istým životom. Keď sme boli namyslenými, sme nimi aj naďalej. Ak sme boli egoistami, nestali sa z nás zázrakom altruisti. Ak sa zamyslím, nestihne nás žiaden trest ako naše rodiny spred niekoľkých stoviek rokov. Nebudeme ukrižovaní, ani upálení. Nebudeme sťatí, ba dokonca ani nútení odísť z krajiny. Budeme len vystavení pred vlastný odraz v zrkadle, pred niekoľkých kamarátov a rodinu.

Možno tieto zmeny budú mať dlhý priebeh, a bude to pre nás ťažšie, než sme si mysleli, ale v konečnom dôsledku si vychutnáme sladké plody našej práce. Kým nezačneme pracovať na sebe, na všetkých záporoch našej osobnosti, nemáme právo meniť iných a hovoriť „Ako“, keď sme ten spôsob sami nenašli. Ukázať seba ako príklad, je ten najlepší spôsob pre lepšiu budúcnosť. Pretože tým dáte najavo, že existuje niekto, kto na to má. Ľudia vás budú brať ako vzor a povedia si: „Ak to dokázala Michelle, dokážem to aj ja.“

Michaela Gyorgyfiová pre RealWoman

Dajte to najdôležitejšie na prvé miesto!

Nový rok. Nové plány. Nové priania. Nové nápady. Nové skúseností. Nové „náhody“…Otvorím pomyselné dvere do minulosti. Vidím cestu, ktorou som doteraz prešla. Každý jeden krok dotvára mozaiku môjho života. Ak by som vynechala čo i len jediný kúsok, zmením celé obrazce. To, kde som teraz, je len výsledkom mojich rozhodnutí, ktoré som urobila. Preberám plnú zodpovednosť za svoj život! Rozhodla som sa dávať to najdôležitejšie na prvé miesto a zlepšiť tak môj timemanagement.

Myslím si, že ak sa chceme niekam v budúcnosti posunúť, je dobré najprv popremýšľať. Nechať si čas. Našu budúcnosť ovplyvňuje a tvorí práve prítomnosť, ktorá je odrazom našich minulých rozhodnutí. Ešte predtým ako si začnete dávať ciele a vízie na najbližšie obdobie či roky, skúste venovať trochu času sebe. Sebareflexii. Popremýšľať.

Predstavte si len jeden deň. 24 hodín, 1440 minút, 86 400 sekúnd a nekonečné množstvo okamihov. A teraz si spomeňte na všetko, na čom vám v živote naozaj záleží. Koľko času tomu denne venujete? Koľko času ste tomu venovali včera? Aspoň myšlienkou. Koľko z tých 86 400 sekúnd?

Moja najlepšia kamarátka mi raz povedala, že láska je tá najväčšia sila, životná energia. My sme ňou a ona je nami. Z lásky sme tu, na tomto svete. Ľudia sa pre ňu dokážu zmeniť, obetovať, aj zabíjať. Doba je uponáhľaná, niekto môže povedať, že nič nestíha, nemá proste čas. Ľúbim ťa. 7 písmen. 1,2 sekundy. Práve preto mi napadajú tieto otázky:

Ako často niekomu poviete, že ho máte radi?

Koľko času denne strávite s tými, na ktorých vám záleží?

A koľko času denne venujete samy sebe?

V jednej manažérskej príručke som kedysi čítala, že sa nemáme sústrediť na to, aby sme robili veci správne, ale na to, aby sme robili tie správne veci. Asi na tom niečo bude.

Mimochodom, ako ste strávili včerajší deň? A čo tak celý minulý týždeň? Už neverím na rýchle príručky, ktoré vám zaručene zmenia život za 7 dní. Všetko je to proces. Uvedomiť si, čo je v živote pre vás dôležité a dať to na prvé miesto.

Ako by ste chceli, aby vyzeral váš zajtrajšok?

Predstavte si ideálne strávený deň. Ako ho trávite?

A pamätajte: Vašu budúcnosť tvorí to, čo robíte dnes, nie to, čo budete robiť zajtra.(R.Kiyosaki)

Nech sa vám darí budovať si taký život, po akom túžite!

Lucia Stašeková pre RealWoman

Ujasnite si, čo ste v 2011 získali a čo túžite dostať od roku 2012

Predtým ako vstúpite do nového roku 2012, sa na chvíľu zastavte a pozrite sa na všetko, čo vám rok 2011 priniesol. Boli to určite rôzne momenty, aj dobré, aj náročné. Boli tam určite výzvy, prekvapenia, možno aj zázraky, noví ľudia, nové príležitosti či sklamania. Život nám neustále prináša dobré a zlé skúsenosti, príjemných aj nepríjemných ľudí, horúce aj chladné dni, krásne a ťažké momenty, prekvapenia a skúšky. A my vďaka tomu, že všetko v živote má svoj protiklad, vieme prežívať obidve strany mince života.

Nie je podstatné hľadať či označovať to, čo je dobré alebo zlé, ale brať to ako súčasť života a oceniť, žiadať a vyhľadávať viac tých krásnych vecí, zážitkov a ľudí. A neustále sa snažiť zlepšovať, rozvíjať, osobne rásť a spoznávať seba a život. Všetko nás formuje. Každá krásna aj ťažká skúsenosť nám pomohla dostať sa tam, kde sme dnes. Vďaka tomu sme osobou, ktorou sme. Buďme vďační, že život nami pulzuje a my ho môžeme objavovať.

Vstúpte do nového roku 2012 bez posudzovania, odsudzovania, bez pocitu viny či ublíženia, závisti, zlosti či sebapodceňovania. Zhoďte tieto neviditeľné balvany a záťaže, ktoré limitujú vašu radosť, šťastie, pocit naplnenia, slobody a lásky. Nechajte čo najviac týchto záťaží v roku 2011 a vkročte slobodnejší a ľahší do roku 2012, aby ste si ho skutočne mohli naplno užiť a prijať do svojho života, všetko po čom túžite.

Po štyroch rokoch života v Ázii som si uvedomila, prečo sa ľudia na Slovensku menej usmievajú a je pre nich náročnejšie zbavovať sa spomínaných limitácií. Vždy, keď sa niečo dobré udeje, chceme niečo oceniť, byť vdační alebo sa tešíme, hneď na to podvedome nasleduje veta začínajúca sa s ale. Uvarila si výborné jedlo, ale… . Dosiahli sme úspech, ale … . Spravil si to dokonale, ale … . Máme sa v podstate veľmi dobre a môžeme byť vďační, ale … .

Vetou, ktorá nasleduje po ale meníme dobrú, pozitívnu, radostnú energiu na nespokojnosť a nedostatočnosť. Nedovolíme si naplno užívať radosť, úspech, progres, lebo sa vždy nakoniec zameriame na to, čo tam ešte chýba alebo čoho je málo. A tak uspokojenie a radosť neprichádza, lebo ju zadusíme. Neprichádza ani viac toho dobrého, lebo ho naplno neoceníme. A dostávame väčšinou to, čo nasleduje po našom zaužívanom ale

A preto predtým, ako si pripijete na nové očakávaniam v roku 2012, uzatvorte s vďačnosťou rok 2011. Osloboďte sa, dovoľte si naplno vyjadriť vďačnosť za všetko, čo vám rok 2011 priniesol a ako vám pomohol dostať sa tam, kde ste dnes. Uvedomte si v tom všetkom svoju vlastnú účasť a silu. A zabudnite na to povestné ale.

Nech sú vám nasledovné riadky od členiek RealWoman redakčného tímu inšpiráciou pri ocenení roku 2011 a formovaní vašich vlastných cieľov, snov a predsavzatí na rok 2012. Budeme sa tešiť, ak sa o ne s nami podelíte :).

Za čo sme vďačné v roku 2011 a po čom túžime v roku 2012:

Janette Šimková

Som vďačná za stretnutia so všetkými láskavými, prívetivými, inšpiratívnymi, odvážnymi, odhodlanými, invenčnými, kreatívnymi… ľuďmi, vďaka ktorým môžem robiť prácu, ktorá ma napĺňa a obohacuje. Úprimne im za to ďakujem.

V nastávajúcom roku som odhodlaná:

Byť ešte väčšmi tvorivejšia

Neustále sa usilovať rásť a zlepšovať

Byť otvorená nekonečným možnostiam

Miriam Letašiová

Som vďačná vesmíru, že mi v tomto roku umožnil spoznať druhú stránku vecí. Zistila som, čo je to zarobiť si na vlastný chlieb, usilovať sa o prácu a ešte náročnejšie – odmenu za ňu:-). Stretla som ľudí, ktorí mi ukázali čo sa mi nepáči a ktorou cestou nechcem momentálne ísť. Som vďačná za všetko čo ma postretlo, i keď to niekedy nebola prechádzka ružovou záhradou, o to viac ma to posilnilo a prestala som sa báť toho, čo ma prenasledovalo. Stretla som viacero výnimočných ľudí, ktorí pre mňa veľa znamenajú. Ďakujem za to, že mám úžasnú rodinu, priateľov a kamarátov. V roku 2011 som založila spoločnosť Art Business s.r.o. a zorganizovala viaceré aktivity: zážitkový seminár, motivačné semináre, prezentácie kníh, prípravu pilotného projektu Business Cluster a viaceré inšpiratívne stretnutia. Začala som písať pre RealWoman a stala sa obchodnou partnerkou Katky Zacharovej v RealWoman Forum. Koncom roka sa vytvoril  skvelý tím ľudí, ktorí pracujú na tomto projekte:-). Rok 2011 bol pre mňa rokom príprav na veľké zmeny, ktoré prídu v nasledujúcich rokoch.

Moje nové priority pre rok 2012 sú uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité. Nezabúdať na znamenia, ktoré nás vracajú do reality. Vedieť rozlíšiť medzi chvíľami, kedy je potrebná odvaha a kedy trpezlivosť:-). Inšpirácia nám ukazuje zmysel a smerovanie. Esenciou života je energia. Pokiaľ detailne nespoznám samu seba, nespoznám svet okolo mňa. To, čo považujem momentálne za problém, je vlastne moja skúška, ktorú som sa sama rozhodla zaradiť medzi povinné predmety a spraviť na výbornú:-). V roku 2012 chcem mať pevnú pôdu pod nohami a srdce plné lásky. Myseľ, ktorá ma inšpiruje a ladí s mojou dušou a mojím duchom. Chcem tvoriť a pomáhať. Byť úspešná a spokojná sama so sebou. Robiť prácu, ktorá ma napĺňa a mať okolo seba úžasných ľudí.

Zuzana Jančoková

Som vďačná za to, že som sa mohla pripojiť k tímu RW a podielať sa na tomto úžasnom projekte. Veľmi si vážim, že sme celá rodina zdraví a som vďačná za uvedomenie si mnohých vecí, predovšetkým rozoznávanie podstatného od toho nepodstatného.

Keďže bol rok 2011 pre mňa veľmi náročný, priala by som si v roku 2012 predovšetkým zdravie a pohodu. A predsavzatie? Venovať aspoň 80% času tomu, čo ma baví a napĺňa :). Krásny nový rok prajem všetkým!

Michaela Györgyfiová

Rok 2011 mi priniesol šťastné ukončenie strednej školy a následne prijatie na školu vysokú. Najväčšia zmena, ktorá zmenila môj život, bol odchod z východu na západ do Bratislavy. Chcela som sa osamostatniť, študovať, no predovšetkým vypadnúť z mesta či miesta niekam, kde to bude pre mňa nové. Kde budem môcť načerpať novú energiu i myšlienky. Lenže toto bol môj omyl. Odchodom na iné miesto sa nezbavíte vlastnej hlavy. Preto by som vám chcela povedať, aby ste sa nesnažili ujsť pred seba samou. Netvrdím, že tento čin ľutujem, len práca a škola ma natoľko zaneprázdňujú, že nemám čas na vlastné záľuby.

Tak som si povedala, že od nového roka sa budem viac venovať činnostiam, ktoré ma napĺňajú a menej robiť to čo mi ubližuje. Vám by som chcela zapriať šťastný nový rok, aby ste boli večne usmievavé a aby vám Real woman prinášal to čo práve potrebujete :). Dočítavania.

Lucia Stašeková

Som vďačná za skúšky, ktoré mi život poslal do cesty, pretože ma veľmi veľa naučili. Práve tie najťažšie najviac. Ďakujem môjmu bývalému priateľovi, že sa so mnou rozišiel, pretože mi otvoril oči. Zistila som, že som oveľa silnejšia a schopnejšia, ako som si kedy myslela. Položila som si otázku: A čo teraz? Chceš byť šťastná? Tak si začni plniť sny. A ja som aj začala. Cestovala som, spoznávala som, užívala som si život, robila som práce, ktoré som vždy chcela vyskúšať, len som nenabrala odvahu a teraz tá odvaha prišla. Zisťovala som, na čom v živote naozaj záleží a čo mi stále vyčarí úsmev na tvári. Prišla som k záveru, že sú to práve vzťahy, tie medziľudské. Preto sa chcem úprimne poďakovať rodine, všetkým priateľom a ľuďom, ktorí mi prišli do života, pretože sú úžasnými zrkadlami a v ich odrazoch zisťujem, kým vlastne som. Naučila som sa, že je fajn nechať veci plynúť, netlačiť na “pílu”. To som nikdy nevedela, byť trpezlivá. Stále som chcela všetko hneď. Až pod vplyvom udalostí v mojom živote som zmenila myslenie. Presvedčila som sa o tom, že ak niečo naozaj chcem, ak to cítim celým svojím srdcom a dám do toho svoje zanietenie a hlavne vieru, ono to príde. Myšlienka, pozitívne vibrácie, vizualizácia, viera a potom to pustiť a už len prijímať. No práve to povestné “beatlesovské – Let it be” bolo a stále je mojou najväčšou výzvou.

V tomto sa chcem v roku 2012 zdokonaliť, chcem sa naučiť tiež meditovať a nájsť taký ten “vnútorný pokoj”, byť stále pozitívne naladená, zlepšiť svoj timemanagement a doplniť do neho nejakú fyzickú aktivitu… a úspešne dokončiť všetko, čo som tento rok začala. A ktovie, možno zmeniť bydlisko, to sú moje vízie pre tento rok. Ja to aj dokážem, pretože: “Ak niečo naozaj chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dokázali!” (Paulo Coelho)

Preto aj vám, milé čitateľky želám, aby ste verili viac v samy seba, snívali, žili život podľa svojich predstáv a nech je aj pre vás rok 2012 rokom splnených snov!

Ja ďakujem za všetky tieto úžasné ženy a aj mužov, ktorí sú súčasťou RealWoman tímu. Za všetkých ľudí, ktorí vstúpili a sú odjakživa v mojom živote a bezprostredne mi dávajú lásku, podporu, pochopenie, pomáhajú mi viac sa spoznať, osobne narásť a podporujú to, kto som. Ďakujem za to, že môžem tvoriť RealWoman, slobodne tvoriť, šíriť inšpiráciu a vyjadrovať prostredníctvom mojej práce to, kým som a v čo verím. Ďakujem životu za to, že pri mne stojí, že ma stráži, sprevádza a prináša mi neustále nové príležitosti a zázraky.

Do nového roku si želám vstúpiť bez menšej záťaže, nechať svoje limitácie v minulosti, oslobodiť sa a ešte viac sa otvoriť životu a nechať sa ním viesť. V roku 2012 túžim po harmónii, láske, zázemí, cestovaní, naplnení a úspešnom zrealizovaní všetkých projektov, vybudovaní úžasného tímu a organizácie, po expanzii a osobnom raste pre každého.

V živote ide o to, kto ste, ide o ľudí, ktorých ľúbite a o vaše sny. Investujte do toho, čo vám dáva zmysel.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Ak hľadáme smerovanie, všímajme si znamenia

Znamenia. Sú všade okolo a závisí len od nás, či si ich všimneme alebo ich prehliadneme. Viete ich správne dešifrovať? Myslíte na niekoho, pretože ste ho už dávno nevideli a zrazu sa „náhodne“ stretnete. Alebo vám zavolá. Napíše sms. V rukách držíte knihu a len tak „náhodou“ sa vám otvorí na nejakej strane. Prečítate ju a zistíte, že presne to ste potrebovali, práve to vám pomôže. Poznáte to? Náhody neexistujú. Všetko sú to znamenia, ktoré nám posiela sám život.

Kedysi dávno som čítala úžasnú knihu o pastierovi. Mal sen. Snívalo sa mu o poklade, nasledoval znamenia a zvolil si tak svoju životnú cestu. Rozhodol sa naplniť svoj osobný príbeh. Myslím si, že každý z nás tu má nejaké svoje poslanie, svoj osobný príbeh. Čo zo seba vyžarujeme, to aj priťahujeme.

Máte dar pomáhať ľuďom? Stretnete takých, ktorí potrebujú vašu pomoc. Prídu sa poradiť, vypočuť si váš názor a dajú vám niečo veľmi dôležité, svoju dôveru. Oni sú vaším znamením, že kráčate po správnej ceste.

Je vašim poslaním dizajnérstvo? Budú za vami chodiť ľudia, ktorí budú chcieť využiť vaše služby. Stalo sa vám, že vám veľa ľudí povedalo: Ty si mala študovať to a to. Ty si mala byť tým a tým? Všímajte si, aké signály či znamenia dostávate od osôb vo vašom okolí.

Veľa znamení odráža naše vnútorné nastavenie. Ako funguje? Ste zaľúbení? Budete si viac všímať kopu lásky a romantiky okolo seba. Páči sa vám nejaká značka auta? Odrazu ju budete vidieť všade. Túžite po bábätku? Práve v tom čase ich budete najviac stretávať. Uvidíte zrazu samé mamičky s krásnymi, veľkými guľatými bruškami alebo si viac začnete všímať deti. Paradox je, že to funguje hlavne na podvedomej úrovni. Preto je super sledovať, aké situácie, ľudí a veci priťahujete do svojho života.

Čo vám chce život povedať?

Ak vám niečo príde do cesty,  má to tam byť a niekedy sa nemusíte starať o detaily, ono sa to vyrieši samo. Niečo ste si plánovali, tešili sa a nakoniec to celé padlo. Je vám to povedomé? Asi ste na to ešte neboli pripravení alebo tam boli iné dôvody, prečo sa to neuskutočnilo. Ja som si možno rok plánovala výlet do Prahy a stále mi do toho niečo prišlo. Jeden večer som sa však rozhodla, že pôjdem. Mali ste vidieť, ako mi všetko vychádzalo. Kúpila som si posledný voľný lístok na vlak – akoby čakal práve na mňa. Cestou som sa zastavila v potravinách, kde ma môj nákup stál 10,10. Vlak odchádzal o 21:21. Číslo vlaku bolo 444. Keď som vošla do kupé a prečítala si číslo môjho ležadla – 33, začala som sa od srdca smiať, pretože tieto znamenia mi akoby vraveli, že takto to má byť. Počasie bolo dokonalé, mala som samé úspešné a krásne stretnutia a celkovo to bol jeden z mojich najkrajších víkendov vôbec.

Môj život je plný takýchto každodenných malých zázrakov, ktoré ma len utvrdzujú v tom, že som na dobrej ceste. Napríklad, pred pár dňami som natrafila na skvelé motto, ktoré vyjadrovalo môj postoj k životu. O niekoľko hodín som si pozrela film a s prekvapením zistila, že tá perfektná myšlienka je práve z neho. Proste som to mala vidieť :).

Už som našla aj to, čo som stratila, a ani som o tom nevedela. Kráčala som po meste, z vrecka mi vypadol darček, ktorý som práve kúpila. Stretla som sa s kamarátkou, „náhodou“ som išla po tej istej ceste a na zemi som si všimla môj darček. Takto sa mi podarilo nájsť tiež puzdro na mobil, ktoré som vytratila.

Niekedy mám pocit, že život je ako hra. Predstavte si, že hráte karty. Nie sú ani dobré, ani zlé. Podstatné je, ako ich vnímate vy. Dobrý hráč dokáže zahrať skvelú partiu aj so „zlými“ kartami, dokonca aj vyhrať. Aký hráč ste vy? Budete sa držať pri zemi alebo zariskujete? Necháte sa viesť znameniami, ktoré vás sprevádzajú životom?

Pamätajte, že: „Poznatky prichádzajú vždy, keď si na ne pripravený. Keď dokážeš čítať znamenia, naučíš sa všetko, čo potrebuješ pre svoj ďalší krok.” (P.Coelho)

Aké máte skúsenosti so znameniami Vy? Zažili ste niečo podobné?

Veľa šťastia v ich interpretácii :).

Lucia Stašeková pre RealWoman

Každá kríza v živote nám otvára dvere k poznaniu

Život nie je len prechádzka v ružovej záhrade, ale častokrát je plavbou po rozbúrenom mori. Keď sa vám zdá, že všetko má svoje miesto, ste spokojní, cítite lásku a šťastie, zrazu sa niečo pokazí… Poznáte ten pocit? Zdá sa vám to povedomé? Taký je život.

Ako vraví jedna moja kamarátka, život je ako sínusoida, raz si hore, potom dole a cykly sa opakujú. Aj keď ich intenzita nemusí byť stále rovnaká. K tomu ja dodávam, že nebyť problémov, nevážili by sme si to pekné, pretože by sme nevedeli, čo tá pekná chvíľa či okamih znamenajú. Nemali by sme to s čím porovnať, pretože všetko príjemné by nám splývalo v jedno. Sklamania, porážky či zúfalstvo nás nakoniec, či chceme alebo nie, posúvajú dopredu. Uvedomíme si, že máme všetkého dosť, chceme urobiť hrubú čiaru a potrebujeme sa pohnúť dopredu. Ako píše Kate vo svojej úžasnej knihe Ako dostať od života, čo chceme, buď niečo rastie, alebo to umiera. Buď ideme dopredu, alebo stagnujeme.

Mne v ťažkých časoch pomáhajú práve priatelia. V tom najhoršom potrebujem cítiť, že niekomu na mne záleží, že sa mám s kým porozprávať, s kým vybehnúť na kávu či ísť nakupovať. Pomáha nám aj venovať sa činnostiam, ktoré nás robia šťastnými. Menej analyzovať či premýšľať, a viac si užívať život. Niekedy je dobré zmeniť prostredie. Ísť na dovolenku, na víkend, na výlet alebo si len tak vyhradiť deň pre seba a robiť to, pri čom cítime radosť, alebo len tak ležať a konečne nerobiť nič. Možností je veľa, stačí si len vybrať :).

Kamarátka mi raz povedala vetu, ktorá ma donútila premýšľať: „..zapamätaj si, že je nám naložené len toľko, koľko unesieme.“ A je to naozaj tak. Koľkokrát ste mali pocit, že ste na pokraji vlastných síl, že to nezvládnete, že je to príliš ťažké?! A práve v takýchto situáciách siahate na vlastné dno možností a zistíte, že ste oveľa schopnejší a silnejší, ako ste si na začiatku mysleli a to vás potom posúva dopredu.

Za posledné obdobie som zažila nejednu trpkú skúsenosť. Nevyplatená mzda, podraz kolegyne, neoprávnená pokuta, citové vydieranie manipulátora, sklamanie v láske, sklamanie v ľuďoch, ktorých som považovala za priateľov, podrazy v okolí… bolo toho viac ako kedykoľvek predtým. Pred pár rokmi by som sa možno na to pozerala úplne inak. Teraz viem, že všetky tieto situácie mi niečo dali. Poučila som sa a uvedomila si, že aj napriek tomu všetkému život ide ďalej.

Stále sa nájdu ľudia, ktorí za to stoja a ktorých si neskutočne vážim, už len preto, že sú v mojom živote. Jedným z takýchto ľudí je aj môj kouč, ktorý mi stále vraví: „ Všetko je tak, ako má byť.“ Najprv som tú vetu nemala rada a až s odstupom času som si uvedomila, že má skutočne pravdu. Niekedy si ani nevšimneme alebo nechceme pochopiť, prečo sa určité veci v našich životoch dejú. Až po čase zistíme, aký to malo pre nás význam a ako to zapadá do mozaiky našej životnej cesty. Každý kameň, o ktorý sa potkneme, má svoj význam. Má nás niečomu naučiť, niečo máme pochopiť, možno urobiť inak. To všetko sú len náznaky a znamenia, ktoré nás majú naspäť priviesť na cestu, z ktorej sme sa odklonili.

Veľa síl a viery vo vlastné schopnosti vám želá

Lucia Stašeková pre RealWoman

Osobný príbeh ako skutočný dôvod nášho života

Neverím na náhody. Verím v to, že všetko, čo sa deje okolo nás, sa deje z určitého dôvodu. Málokedy ho pochopíme hneď. Väčšinou až vtedy, keď naň budeme pripravení. Stalo sa vám už v živote niečo nepríjemné a s odstupom času ste zistili, že práve táto skúsenosť vám veľmi pomohla? Mne sa to stáva dosť často. A práve tie najťažšie skúšky ma naučili najviac. Dokonca sa v našich životoch deje taká zaujímavá vec, že posolstvo sa bude k nám stále vracať a opakovať, až kým ho nepochopíme.

Určite ste sa aspoň raz zamysleli nad otázkou, prečo ste tu. Myslím si, že existencia každého jedného z nás má svoj dôvod. Máme svoje poslanie, ktoré máme naplniť a to poslanie budem nazývať naším osobným príbehom. Sme výnimočné osobnosti a každá má svoj príbeh. Predsa netúžime všetci byť lekármi, právnikmi, podnikateľmi, úradníkmi, sociálnymi pracovníkmi či opatrovateľmi. Chceme vytvárať hodnoty, chceme pozitívne ovplyvňovať životy iných, chceme pomáhať, chceme milovať, chceme sa cítiť milovaní, chceme byť šťastní, chceme žiť zmysluplným, naplneným životom a hlavne chceme žiť, a nie prežívať!
Svoju cestu si však musíme nájsť sami. Nezáleží na tom, koľko ľudí pred nami po nej prešlo. Niekedy kráčame proti prúdu, inokedy ideme s davom. Dôležité však je, kráčať po správnej ceste, po tej svojej. Cítite v sebe túžbu žiť tak, aby váš život mal zmysel? Túžite objaviť svoje miesto vo svete? Je to úplne jednoduché. Všetko, čo potrebujete vedieť, je okolo nás a hlavne v nás samých.

Veľmi sa mi páči táto myšlienka z knihy Alchymista od autora Paula Coelha:

„Aby si našiel svoj poklad, musíš si všímať znamenia. Boh zapísal do sveta cestu pre každého človeka. Stačí iba čítať to, čo je tam napísané pre teba.“

Všimli ste si, ako nám život neustále posiela znamenia? Niekedy sú úplné nenápadné a my ich vo svojej náhlivosti prehliadneme. Stačí len otvoriť oči a začať vnímať srdcom. Ak sa naučíme počúvať svoj vnútorný hlas, znamená to, že sme na dobrej ceste. Ten k nám prehovára stále, a závisí len od nás, či sa ho rozhodneme nasledovať. Poukazuje nám na našu jedinečnosť , na náš význam, našu podstatu. Niekedy sa prejaví vo forme svedomia a vraví nám, čo je správne a čo nie. Takisto nám našepkáva, kam ísť, čo urobiť, čo povedať.

Pri hľadaní môjho vnútorného hlasu mi pomohli tieto otázky:

  • Kam ma posunie to, čo práve robím?
  • V čom mi to pomôže a v čom ma obohatí?
  • Je to, čo robím tým, čo ma napĺňa?
  • Pri čom cítim, že môj život má zmysel?
  • Pri akých činnostiach sa mi rozžiaria oči a rozbúcha srdce?

Ja som sa rozhodla počúvať svoj vnútorný hlas počas štúdia na vysokej škole. Jej výber nebola práve najšťastnejšia voľba. Zameranie školy ma nebavilo, nenapĺňalo, nemala som k nemu žiaden bližší vzťah. Mala som na výber. A práve v tom spočíva naša sloboda. V schopnosti vybrať si. Pokračovať v tom, čo som začala, kvôli čomu som sa rok dopredu pripravovala na prijímacie pohovory, chodila na rôzne doučovania a kurzy do iného mesta? Získať titul a nesklamať tak svoje okolie, no najmä rodinu, ktorá mi umožnila študovať a absolvovať všetky kurzy a doučovania, ktoré stáli kopu času a peňazí? Alebo to vzdať a vydať sa na cestu, ktorá bude síce náročnejšia, no o to zaujímavejšia, krajšia, plná nečakaných zvratov, ale hlavne moja?

Začala som pracovať a podala si prihlášku na externú formu štúdia. Čo je hlavné, vybrala som si odbor, ktorý mi bol blízky. Moje štúdium stále trvá a neprestáva ma baviť. Potrebovala som sa vo svojom živote začať realizovať, vedieť, že niečím prispievam do diania okolo. Robiť to, pri čom sa mi rozžiaria oči a rozbúcha srdce a vedieť tak, že som na správnej ceste.

Myslím si, že všetko je v živote presne tak, ako má byť. Mala som byť študentkou denného štúdia, aby som pochopila, že to nie je nič pre mňa. Mala som začať študovať ekonómiu, aby mi to pomohlo zorientovať sa v tom, čo naozaj chcem a čo ma baví.

Mne trvalo určitú dobu, kým som sa našla a rozhodla sa nasledovať svoj vnútorný hlas. Som niekde na začiatku a viem, že mám pred sebou ešte pekný kus cesty, no dôležité je, že viem, kam smerujem a kam sa chcem dostať. Nepoznám krajší pocit ako ten, keď viete, že váš život má zmysel. Keď dokážete naplno prežívať každý jeden okamih. Keď ste z hĺbky duše presvedčená o správnosti svojho rozhodnutia, aj keď vám všetci naokolo vravia opak.

Život, ktorý žijete, je váš, tak si ho vytvorte podľa svojich predstáv!

Lucia Stašeková pre RealWoman