Tipy, cvičenia, skúsenosti, testy, postrehy, rituály, ktoré dokážu vylepšiť náš život a každodennú realitu

Ujasnite si, čo ste v 2011 získali a čo túžite dostať od roku 2012

Predtým ako vstúpite do nového roku 2012, sa na chvíľu zastavte a pozrite sa na všetko, čo vám rok 2011 priniesol. Boli to určite rôzne momenty, aj dobré, aj náročné. Boli tam určite výzvy, prekvapenia, možno aj zázraky, noví ľudia, nové príležitosti či sklamania. Život nám neustále prináša dobré a zlé skúsenosti, príjemných aj nepríjemných ľudí, horúce aj chladné dni, krásne a ťažké momenty, prekvapenia a skúšky. A my vďaka tomu, že všetko v živote má svoj protiklad, vieme prežívať obidve strany mince života.

Nie je podstatné hľadať či označovať to, čo je dobré alebo zlé, ale brať to ako súčasť života a oceniť, žiadať a vyhľadávať viac tých krásnych vecí, zážitkov a ľudí. A neustále sa snažiť zlepšovať, rozvíjať, osobne rásť a spoznávať seba a život. Všetko nás formuje. Každá krásna aj ťažká skúsenosť nám pomohla dostať sa tam, kde sme dnes. Vďaka tomu sme osobou, ktorou sme. Buďme vďační, že život nami pulzuje a my ho môžeme objavovať.

Vstúpte do nového roku 2012 bez posudzovania, odsudzovania, bez pocitu viny či ublíženia, závisti, zlosti či sebapodceňovania. Zhoďte tieto neviditeľné balvany a záťaže, ktoré limitujú vašu radosť, šťastie, pocit naplnenia, slobody a lásky. Nechajte čo najviac týchto záťaží v roku 2011 a vkročte slobodnejší a ľahší do roku 2012, aby ste si ho skutočne mohli naplno užiť a prijať do svojho života, všetko po čom túžite.

Po štyroch rokoch života v Ázii som si uvedomila, prečo sa ľudia na Slovensku menej usmievajú a je pre nich náročnejšie zbavovať sa spomínaných limitácií. Vždy, keď sa niečo dobré udeje, chceme niečo oceniť, byť vdační alebo sa tešíme, hneď na to podvedome nasleduje veta začínajúca sa s ale. Uvarila si výborné jedlo, ale… . Dosiahli sme úspech, ale … . Spravil si to dokonale, ale … . Máme sa v podstate veľmi dobre a môžeme byť vďační, ale … .

Vetou, ktorá nasleduje po ale meníme dobrú, pozitívnu, radostnú energiu na nespokojnosť a nedostatočnosť. Nedovolíme si naplno užívať radosť, úspech, progres, lebo sa vždy nakoniec zameriame na to, čo tam ešte chýba alebo čoho je málo. A tak uspokojenie a radosť neprichádza, lebo ju zadusíme. Neprichádza ani viac toho dobrého, lebo ho naplno neoceníme. A dostávame väčšinou to, čo nasleduje po našom zaužívanom ale

A preto predtým, ako si pripijete na nové očakávaniam v roku 2012, uzatvorte s vďačnosťou rok 2011. Osloboďte sa, dovoľte si naplno vyjadriť vďačnosť za všetko, čo vám rok 2011 priniesol a ako vám pomohol dostať sa tam, kde ste dnes. Uvedomte si v tom všetkom svoju vlastnú účasť a silu. A zabudnite na to povestné ale.

Nech sú vám nasledovné riadky od členiek RealWoman redakčného tímu inšpiráciou pri ocenení roku 2011 a formovaní vašich vlastných cieľov, snov a predsavzatí na rok 2012. Budeme sa tešiť, ak sa o ne s nami podelíte :).

Za čo sme vďačné v roku 2011 a po čom túžime v roku 2012:

Janette Šimková

Som vďačná za stretnutia so všetkými láskavými, prívetivými, inšpiratívnymi, odvážnymi, odhodlanými, invenčnými, kreatívnymi… ľuďmi, vďaka ktorým môžem robiť prácu, ktorá ma napĺňa a obohacuje. Úprimne im za to ďakujem.

V nastávajúcom roku som odhodlaná:

Byť ešte väčšmi tvorivejšia

Neustále sa usilovať rásť a zlepšovať

Byť otvorená nekonečným možnostiam

Miriam Letašiová

Som vďačná vesmíru, že mi v tomto roku umožnil spoznať druhú stránku vecí. Zistila som, čo je to zarobiť si na vlastný chlieb, usilovať sa o prácu a ešte náročnejšie – odmenu za ňu:-). Stretla som ľudí, ktorí mi ukázali čo sa mi nepáči a ktorou cestou nechcem momentálne ísť. Som vďačná za všetko čo ma postretlo, i keď to niekedy nebola prechádzka ružovou záhradou, o to viac ma to posilnilo a prestala som sa báť toho, čo ma prenasledovalo. Stretla som viacero výnimočných ľudí, ktorí pre mňa veľa znamenajú. Ďakujem za to, že mám úžasnú rodinu, priateľov a kamarátov. V roku 2011 som založila spoločnosť Art Business s.r.o. a zorganizovala viaceré aktivity: zážitkový seminár, motivačné semináre, prezentácie kníh, prípravu pilotného projektu Business Cluster a viaceré inšpiratívne stretnutia. Začala som písať pre RealWoman a stala sa obchodnou partnerkou Katky Zacharovej v RealWoman Forum. Koncom roka sa vytvoril  skvelý tím ľudí, ktorí pracujú na tomto projekte:-). Rok 2011 bol pre mňa rokom príprav na veľké zmeny, ktoré prídu v nasledujúcich rokoch.

Moje nové priority pre rok 2012 sú uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité. Nezabúdať na znamenia, ktoré nás vracajú do reality. Vedieť rozlíšiť medzi chvíľami, kedy je potrebná odvaha a kedy trpezlivosť:-). Inšpirácia nám ukazuje zmysel a smerovanie. Esenciou života je energia. Pokiaľ detailne nespoznám samu seba, nespoznám svet okolo mňa. To, čo považujem momentálne za problém, je vlastne moja skúška, ktorú som sa sama rozhodla zaradiť medzi povinné predmety a spraviť na výbornú:-). V roku 2012 chcem mať pevnú pôdu pod nohami a srdce plné lásky. Myseľ, ktorá ma inšpiruje a ladí s mojou dušou a mojím duchom. Chcem tvoriť a pomáhať. Byť úspešná a spokojná sama so sebou. Robiť prácu, ktorá ma napĺňa a mať okolo seba úžasných ľudí.

Zuzana Jančoková

Som vďačná za to, že som sa mohla pripojiť k tímu RW a podielať sa na tomto úžasnom projekte. Veľmi si vážim, že sme celá rodina zdraví a som vďačná za uvedomenie si mnohých vecí, predovšetkým rozoznávanie podstatného od toho nepodstatného.

Keďže bol rok 2011 pre mňa veľmi náročný, priala by som si v roku 2012 predovšetkým zdravie a pohodu. A predsavzatie? Venovať aspoň 80% času tomu, čo ma baví a napĺňa :). Krásny nový rok prajem všetkým!

Michaela Györgyfiová

Rok 2011 mi priniesol šťastné ukončenie strednej školy a následne prijatie na školu vysokú. Najväčšia zmena, ktorá zmenila môj život, bol odchod z východu na západ do Bratislavy. Chcela som sa osamostatniť, študovať, no predovšetkým vypadnúť z mesta či miesta niekam, kde to bude pre mňa nové. Kde budem môcť načerpať novú energiu i myšlienky. Lenže toto bol môj omyl. Odchodom na iné miesto sa nezbavíte vlastnej hlavy. Preto by som vám chcela povedať, aby ste sa nesnažili ujsť pred seba samou. Netvrdím, že tento čin ľutujem, len práca a škola ma natoľko zaneprázdňujú, že nemám čas na vlastné záľuby.

Tak som si povedala, že od nového roka sa budem viac venovať činnostiam, ktoré ma napĺňajú a menej robiť to čo mi ubližuje. Vám by som chcela zapriať šťastný nový rok, aby ste boli večne usmievavé a aby vám Real woman prinášal to čo práve potrebujete :). Dočítavania.

Lucia Stašeková

Som vďačná za skúšky, ktoré mi život poslal do cesty, pretože ma veľmi veľa naučili. Práve tie najťažšie najviac. Ďakujem môjmu bývalému priateľovi, že sa so mnou rozišiel, pretože mi otvoril oči. Zistila som, že som oveľa silnejšia a schopnejšia, ako som si kedy myslela. Položila som si otázku: A čo teraz? Chceš byť šťastná? Tak si začni plniť sny. A ja som aj začala. Cestovala som, spoznávala som, užívala som si život, robila som práce, ktoré som vždy chcela vyskúšať, len som nenabrala odvahu a teraz tá odvaha prišla. Zisťovala som, na čom v živote naozaj záleží a čo mi stále vyčarí úsmev na tvári. Prišla som k záveru, že sú to práve vzťahy, tie medziľudské. Preto sa chcem úprimne poďakovať rodine, všetkým priateľom a ľuďom, ktorí mi prišli do života, pretože sú úžasnými zrkadlami a v ich odrazoch zisťujem, kým vlastne som. Naučila som sa, že je fajn nechať veci plynúť, netlačiť na “pílu”. To som nikdy nevedela, byť trpezlivá. Stále som chcela všetko hneď. Až pod vplyvom udalostí v mojom živote som zmenila myslenie. Presvedčila som sa o tom, že ak niečo naozaj chcem, ak to cítim celým svojím srdcom a dám do toho svoje zanietenie a hlavne vieru, ono to príde. Myšlienka, pozitívne vibrácie, vizualizácia, viera a potom to pustiť a už len prijímať. No práve to povestné “beatlesovské – Let it be” bolo a stále je mojou najväčšou výzvou.

V tomto sa chcem v roku 2012 zdokonaliť, chcem sa naučiť tiež meditovať a nájsť taký ten “vnútorný pokoj”, byť stále pozitívne naladená, zlepšiť svoj timemanagement a doplniť do neho nejakú fyzickú aktivitu… a úspešne dokončiť všetko, čo som tento rok začala. A ktovie, možno zmeniť bydlisko, to sú moje vízie pre tento rok. Ja to aj dokážem, pretože: “Ak niečo naozaj chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dokázali!” (Paulo Coelho)

Preto aj vám, milé čitateľky želám, aby ste verili viac v samy seba, snívali, žili život podľa svojich predstáv a nech je aj pre vás rok 2012 rokom splnených snov!

Ja ďakujem za všetky tieto úžasné ženy a aj mužov, ktorí sú súčasťou RealWoman tímu. Za všetkých ľudí, ktorí vstúpili a sú odjakživa v mojom živote a bezprostredne mi dávajú lásku, podporu, pochopenie, pomáhajú mi viac sa spoznať, osobne narásť a podporujú to, kto som. Ďakujem za to, že môžem tvoriť RealWoman, slobodne tvoriť, šíriť inšpiráciu a vyjadrovať prostredníctvom mojej práce to, kým som a v čo verím. Ďakujem životu za to, že pri mne stojí, že ma stráži, sprevádza a prináša mi neustále nové príležitosti a zázraky.

Do nového roku si želám vstúpiť bez menšej záťaže, nechať svoje limitácie v minulosti, oslobodiť sa a ešte viac sa otvoriť životu a nechať sa ním viesť. V roku 2012 túžim po harmónii, láske, zázemí, cestovaní, naplnení a úspešnom zrealizovaní všetkých projektov, vybudovaní úžasného tímu a organizácie, po expanzii a osobnom raste pre každého.

V živote ide o to, kto ste, ide o ľudí, ktorých ľúbite a o vaše sny. Investujte do toho, čo vám dáva zmysel.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Aké je vaše najhoršie rozhodnutie pri výbere novoročných predsavzatí?

Každému sa s novoročnými predsavzatiami môže spájať niečo iné. Neraz však pri uvažovaní nad tým, či si ich dávať, premýšľame, či nebudeme sklamaní, keď s nimi budeme zápasiť. Mne sa pri predsavzatiach, a nielen tých novoročných, vybaví tento príbeh:

Jedna žena, ktorá nemala priveľké ekonomické zdroje, raz našla vajce. Celá šťastná zavolala manžela a deti a povedala: „Je koniec všetkým našim starostiam. Pozrite sa, našla som vajce! Nezjeme ho, ale dáme ho vysedieť susedovej kvočke. Potom budeme mať kuriatko, z kuriatka bude sliepka. Samozrejme, sliepku nezjeme, ale necháme ju znášať kopu vajec a z vajec budeme mať kŕdeľ sliepok, ktoré budú znášať ďalšie vajcia. A tak budeme mať veľa sliepok a veľa vajec. Ani sliepky, ani vajcia nezjeme, ale ich predáme a budeme mať teliatko, teliatko odchováme a bude z neho krava a krava bude mať ďalšie teliatka a budeme mať celé stádo. Potom stádo predáme a kúpime si pole a predáme aj pole, a kúpime, a predáme a…” Ako tak rozprávala a popritom gestikulovala, vajce jej vypadlo z ruky a rozbilo sa.

Naše predsavzatia sa často podobajú táraniu tejto ženy. Chceme niečo urobiť, povedať, zariadiť, zmeniť… čas plynie a my sme stále v rovine premýšľania, ale nerobíme nič konkrétne, len uvažujeme, čo by sme mohli a mali…

U mňa sa s rozhodovaním, či si nejaké predsavzatie dať, spája jedna zásadná vec, a to, že chcem mať niečo inak ako doteraz. Je takmer jedno, čo to je, vyžaduje si to zmenu. A v tejto súvislosti sa chcem s vami podeliť o zaujímavé fakty, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní, čo s predsavzatiami tento rok urobiť.

Nikto za vás zmenu myslenia neurobí

Vedci zaoberajúci sa fungovaním mozgu potvrdzujú to, o čom sa mnohí z nás presviedčajú na vlastnej koži: zmeniť sa je omnoho ťažšie, než si myslíme. Zmena totiž vyžaduje oveľa viac, ako len myšlienku. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero, ale kľúčové na tom celom je, že ten, kto zmenu chce a očakáva, potrebuje pre seba vnútornú podporu a motiváciu – bez nich akákoľvek snaha „zvonka“ vychádza na- zmar.

Je lákavé myslieť si, že existuje zaručený recept, vďaka ktorému sa udeje niečo v podobe zázraku a zrazu budú veci podľa našich predstáv. Sklamem všetkých, ktorí by sa na to chceli spoľahnúť. V našej hlave to totiž funguje tak, že v nej máme mentálne mapy, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie a to zase vplýva na naše očakávania, ciele, úmysly… Čiže zjednodušene – keď si predstavíte spojenia vo svojom mozgu, ktoré máte vytvorené v podobe mentálnych máp, môžu silne ovplyvňovať to, akú realitu vidíte – často sa to deje zvnútra väčšmi, než podnetmi zvonka. Najlepším príkladom je placebo efekt. Keď vám lekár povie, že ste práve dostali látku na zmiernenie bolesti, hoci ste v skutočnosti žiadnu nedostali, samotné očakávanie zníženia bolesti spôsobí, že začnete zameriavať svoju pozornosť na zážitok úľavy od bolesti, čo v mozgu aktivuje príslušné centrum a výsledkom je pocit zníženia bolesti.

ODPORÚČANIE: Stane sa presne to, čo očakávate. Takže nehovorte niečo, ak to nemyslíte vážne alebo úprimne. Keď máte pochybnosti, či sa vôbec do niečoho púšťať, vyjasnite si to so sebou.

Ak o niečo skutočne nestojíte, motivácia vám nevydrží a vaša snaha nebude korunovaná úspechom.

A pamätajte ešte na niečo: aj tisícmíľová cesta začína prvým krokom! A potom nasledujú  ďalšie, pomalé, ale isté kroky. Keď vyštartujete šprintom na 10-kilometrovú trať, ako rýchlo vám dôjde dych?

Koľko pozornosti čomu venujete?

Poznáte ten pocit, keď si vytvárate katastrofický scenár a dokážete ho „vyšperkovať“ do najmenších detailov, až sa vám stane, že sa veci z neho začnú napĺňať?

Vedci v tejto súvislosti hovoria o koncepte „hustoty pozornosti“. Popisujú ním skutočnosť, že koľko pozornosti niečomu venujete a ste na to zameraní, o toľko sa navýši vaša hustota pozornosti, čiže taká je miera vášho mentálneho sústredenia a koncentrácie. S dostatočnou hustotou pozornosti sa jednotlivé myšlienky a činy vo vašej mysli môžu stať súčasťou toho, kým ste a časťou toho, ako funguje váš mozog. A to všetko potom ovplyvňuje to, ako vnímate svet. Podčiarknuté a zhrnuté: sila je vo vašom sústredení. Podľa toho, kam zameriate svoju pozornosť, meníte mozog a meníte to, ako vnímate svet a ako s ním komunikujete.

ODPORÚČANIE: sila je vo vašom zameraní pozornosti na riešenia, nie na problémy. Problémy môžete donekonečna skúmať, analyzovať… alebo hľadať ich riešenia. Zameranie na riešenia nám pomáha riešenia vytvárať! Sústredenie na to, prečo sa veci „nedajú“, spôsobuje, že vo vašej mysli sa problémy prehlbujú, a tak nadobúdate pocit, že ich riešenie nie je možné.

Zmena správania si vyžaduje prehlbovanie schopnosti vyberať si z palety myšlienok, ktoré sa vo vašej vedomej mysli objavujú, práve tie, na ktoré sústredíte svoju pozornosť. Tam, kam pôjde vaša pozornosť, pôjdete aj vy.

A pamätajte ešte na čínske príslovie, ktoré hovorí: „Keď sedíš, potom seď. Keď stojíš, potom stoj. Nech robíš čokoľvek – nikdy nezakolíš!“ Ak sa slobodne rozhodnete, stojte si za tým a neváhajte.

Prajem vám veľa pozitívnych odhodlaní pri výbere toho, s akým nastavením mysle chcete do nového roka vykročiť. Nech vás sprevádza viera v seba a v to, že najhoršie rozhodnutie vychádza z toho, že nič nespravíte, ako povedal Theodore Roosvelt.

Janette Šimková pre RealWoman

PS: Pri písaní článku som sa inšpirovala knihou od Davida Rocka: Jak pracuje váš mozek

Užívajte si prítomnosť, lebo život sa deje tu a teraz

Priveľmi sa upíname na budúcnosť a na veci, ktoré by sme chceli mať. Porovnávame sa s ostatnými ľuďmi a túžime po veciach, ktoré sú nám zatiaľ nedostupné. Svoju aktuálnu domácu a finančnú situáciu zvaľujeme na ostatných. Len prežívame, lebo si nevychutnávame, čo nám prítomnosť ponúka. Nevyužívame možnosti, ktoré život prináša, lebo sme pevne mysľou naviazaní na niečo, čo nás trápi. Vyhovárame sa, že “až keď to dosiahneme, môžeme byť šťastní”. A potom príde zase niečo ďalšie, pre čo sa “oplatí” deptať. Žijeme “zaškatuľkovaným” životom a bojíme sa improvizovať. Nedokážeme si naplno vychutnávať krásne chvíle a tešiť sa z maličkostí. Hovorím tak trochu aj o vás?

Žijeme v materiálnom svete, plnom všelijakých “veľkých” vecí, ako aj rôznych drobností. Zvykli sme si na domácich pomocníkov, rýchly prístup k informáciám prostredníctvom internetu, ako aj na pohodlné nákupy objednávaním z domu a s dopravou až k dverám. Nikdy nebolo nakupovanie také jednoduché, ako je teraz. Môžu nám materiálne veci pomôcť k šťastnejšiemu životu?

Nedávno sme mali doma návštevu, kamarátku s manželom. Vyžarovala z nich láska a spokojnosť. Viem, takých párov je viac. Jedno ma však na nich veľmi zaujalo. Priniesli nám krásny a originálny darček, na ktorom bolo vidieť, že si ozaj dali záležať. Nebola to iba nejaká vec, za ktorú sa zaplatí a prinesie sa, aby sa nepovedalo. Na tento darček si treba nájsť čas. Dostali sme záhradku, a nie hocijakú. V plastovej nádobke bol šalát, v ktorom boli napichané na špáradlách vajíčka s cherry paradajkami a vyzerali ako hríbiky. Na drevených paličkách sa zase vynímali kvietky vytvorené z paradajok a syra, stonku tvorila jarná cibuľka a nechýbali ani motýliky a z korbáčikov vyrobený plot, ktorý obklopoval šalátovú záhradu. Samozrejme, celá záhradka nám veľmi rýchlo padla na úžitok, hneď sme sa do nej pustili a vyskúšali sme tak kvietky, ako aj plot a hríbiky. Veľmi nás tento milý darček potešil a okrem spomienok máme ešte aj krásnu fotku.

V živote máme prístup k rôznym veciam, takmer všetko sa dá kúpiť “hotové”, už si to iba priniesť domov a uložiť na svoje miesto. Oveľa menej sa zaoberáme vlastnou tvorivosťou a fantáziou, ktorá by mohla vyplniť náš vzácny voľný čas namiesto televízie alebo počítača. Niekedy stačí zasadiť kôstku citróna či namaľovať obrázok. Tieto drobné činnosti zvyknú človeku urobiť veľkú radosť a je možné zapojiť do tejto činnosti celú rodinu. Deti sa budú radovať, že ich citrónik rastie a naučia sa tešiť z jednoduchých vecí. Umenie je tešiť sa z maličkostí a vychutnávať si život v prítomnosti. Netreba sa upínať na minulosť, ani veriť, že nám šťastie prinesie až drahá kabelka alebo väčšia výplata.

Krásne je pozerať sa na život z pohľadu detí. Kto má dieťa alebo mladšieho súrodenca, určite mi dá za pravdu. Dieťa si všimne, že na oblohe svieti mesiačik, ešte ho aj pochváli, aký je krásny. Alebo pozoruje vtáčika na zábradlí balkóna. Neunikne mu ani melodická pesnička, na ktorú hneď vymyslí nejaký tanček. Veci dokáže využívať na rôzne účely, takmer každá zbytočnosť v domácnosti má zrazu zmysel. Stačí mu rodičovská láska a ľudia, s ktorými sa môže od srdca smiať. Veď čo je krajšie ako detský smiech?

Venujeme sa zdanlivo podstatným veciam, pri ktorých si nahovárame, že patria k prioritám. Zabúda sa na rodinu, priateľov, lásku a radosť. Pokúsme občas skutočne “vypnúť” a vychutnávať si prírodu, teplo domova, chvíle oddychu. Tešme sa viac. Usmievajme sa. Treba si nájsť čas aj na seba a najbližších a vnímať ich celou svojou osobnosťou, nie iba neprítomne sedieť a myslieť na starosti, ktoré sa tým aj tak nevyriešia. Každý máme iný zaručený recept na uvoľnenie mysle, každý sme iný. Mne pomáha vypnúť posilňovňa a písanie. Odľahčujú mi myseľ, ktorá je potom schopná naplno vnímať svet.

Nie je dôležité, koľko peňazí máme, ale ako s nimi zaobchádzame. Nie je podstatné, kde sme, ale s kým. Žime v prítomnosti a užívajme si všetko, čo nám život ponúka. Možností je skutočne veľa. Nedávajme si podmienky, kedy budeme šťastní. Nebude to potom, šťastný deň je práve dnes. Každý spôsob, ako užitočne a s láskou vyplniť čas, sa ráta. Každá aktivita, ktorá vytvára pridanú hodnotu, či už pre nás alebo našich blízkych, je úžasná. Tešme sa, ako najlepšie vieme, smejme sa od srdca a rozdávajme radosť ďalej, potom sa k nám bude rada vracať naspať.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Čo zásadné nám nesmie tieto Vianoce chýbať, aby sme prežívali radosť?

Ak ste začali premýšľať nad tým, či je univerzálna odpoveď na otázku z titulku, môžem smelo povedať, že je. Akurát… a isto ste čakali aj nejaký háčik. A ten spočíva v tom, že každý z nás potrebuje na prežívanie subjektívnej radosti jednu zásadnú vec, a tou je ZMYSEL vlastného života. Môže to znieť paradoxne, ale môžete vlastniť čokoľvek a vyskúšať hocičo, skutočnú radosť vám to neprinesie, pokým nebudete mať pocit, že sa venujete zmysluplnej činnosti. Bez splnenia tejto podmienky nedokážete v sebe naakumulovať pocit šťastia a spokojnosti, nech by ste robili čokoľvek. Rovnako, ako nefunguje, že bohatí ľudia sú tí šťastnejší…

Čo je zmyslom ľudskej existencie?

Sociológovia varujú, že narastá existenciálna frustrácia a nezmyselnosť života, ktorá sa začína dotýkať nielen jednotlivcov, ale dokonca celej spoločnosti. Prejavuje sa hlavne sociálnou izoláciou a povrchnou komunikáciou, ktoré formujú z človeka – napriek množstvu technologických výdobytkov – najosamelejšieho tvora tejto planéty. Deje sa tak napriek tomu, že všetci dobre vieme, že najhlbšou ľudskou potrebou a zároveň jedným z hlavných ľudských motívov je potreba niekam patriť, byť vo vzťahu, byť proste „ukotvený“.

Práve počas vianočných sviatkov je táto potreba najvypuklejšia. Keď tak sedíte viacerí za sviatočne prestretým stolom a myslíte na tých, ktorí už pri ňom s vami sedieť nemôžu, ste vo výhode. Prestavte si, že niekto si ani nechce k stolu sadnúť, lebo nemá s kým. Je sám, niet nikoho, s kým by sa podelil o radosť, ktorú napokon ani nemôže bez tých druhých precítiť.

Spolupracujem s klubom seniorov Pohoda v Stupave, kam chodím prednášať a s láskou hovorím komunite schádzajúcich sa seniorov „moji drahí starčekovia“, lebo vlastných už nemám a oni si ma adoptovali. Sú to ľudia s veľkými srdcami a veľmi činorodí počas celého roka. Počas adventu zameriavajú všetko úsilie na výrobu vianočných ikebán so sviečkami. Chodia nimi obdarúvať starých ľudí do Domova dôchodcov, kde ich žije 250 a mnohí sú úplne opustení a nikto za nimi nechodí. Viete si predstaviť, čo spôsobí, keď sa skupinka seniorov, ktorí žijú život „tam vonku“ vyberie za „tými za múrmi“? Za sprievodu harmoniky pri obdarúvaní má vzniknuté dojatie rozmer nefalšovanej spolupatričnosti.

Pre mňa je táto ušľachtilá činnosť potvrdením, že šťastie je vedľajším efektom zmysluplných skutkov. Ak by sme chceli dumať nad tým, ako rozlišovať pravé a nepravé zmysluplné motívy našich činností v dnešnej pomýlenej dobe orientovanej na výkon a konzum, môžeme si pomôcť týmto príbehom o šťastí:

Istý bohatý muž požiadal Sengaia, aby mu predpísal pre šťastie rodiny niečo, čo by si uchovali z generácie na generáciu.Sengai si vypýtal kúsok papiera a napísal: „Otec zomrie, syn zomrie, vnuk zomrie.” Na to sa bohatý muž nazlostil. „Prosil som vás, aby ste mi napísali niečo pre šťastie mojej rodiny! Prečo si robíte zo mňa žarty?”„Nemal som v úmysle posmievať sa ti,” vysvetľoval Sengai. „Keby zomrel tvoj syn skôr ako ty, veľmi by ťa to zranilo. Keby zomrel tvoj vnuk skôr ako tvoj syn, obidvom by vám to zlomilo srdce. Ale keď tvoja rodina generácia po generácii vymrie, tak ako som to myslel, potom bude váš život plynúť celkom prirodzeným spôsobom. A to považujem za pravé šťastie.”

Keď sa nad pointou skutočne zamyslíme, musíme uznať, že svojím spôsobom je požehnaním stratiť rodičov, a nie deti…

Čo si skutočne priať?

Keď premýšľate nad tým, ako lapiť počas najkrajších sviatkov v roku šťastie pre seba, skúste si pomyslieť, aké to bude, keď sa budeme k sebe navzájom správať taktne, tolerantne, pozorne a s rešpektom. Vôbec nič nás to nebude stáť a bude to fungovať kedykoľvek, nielen pri rozžiarenom stromčeku. Je už otrepané hovoriť, že skutočná hodnota darčeka je tá nevyčísliteľná, ale nie je to skutočne tak? Načo nám je darček, ktorý je síce drahý, ale nemá pre nás tú pravú cenu, ktorou by nám ten, kto nás obdarúva, dal najavo, ako mu na nás záleží a čo pre neho znamenáme?

A keby ste mali pochybnosti, či vám k vianočnej idylke niečo nechýba, spomeňte si, čo tvrdieval Berthold Auerbach: „Kto nie je spokojný s tým, čo má, nebol by spokojný ani s tým, čo by chcel.“

Prajem vám, aby ste nielen vo sviatočné dni mohli prežívať silu blízkosti ľudí a nachádzali všade okolo seba lásku.

Od srdca

Janette Šimková pre RealWoman

Ak hľadáme smerovanie, všímajme si znamenia

Znamenia. Sú všade okolo a závisí len od nás, či si ich všimneme alebo ich prehliadneme. Viete ich správne dešifrovať? Myslíte na niekoho, pretože ste ho už dávno nevideli a zrazu sa „náhodne“ stretnete. Alebo vám zavolá. Napíše sms. V rukách držíte knihu a len tak „náhodou“ sa vám otvorí na nejakej strane. Prečítate ju a zistíte, že presne to ste potrebovali, práve to vám pomôže. Poznáte to? Náhody neexistujú. Všetko sú to znamenia, ktoré nám posiela sám život.

Kedysi dávno som čítala úžasnú knihu o pastierovi. Mal sen. Snívalo sa mu o poklade, nasledoval znamenia a zvolil si tak svoju životnú cestu. Rozhodol sa naplniť svoj osobný príbeh. Myslím si, že každý z nás tu má nejaké svoje poslanie, svoj osobný príbeh. Čo zo seba vyžarujeme, to aj priťahujeme.

Máte dar pomáhať ľuďom? Stretnete takých, ktorí potrebujú vašu pomoc. Prídu sa poradiť, vypočuť si váš názor a dajú vám niečo veľmi dôležité, svoju dôveru. Oni sú vaším znamením, že kráčate po správnej ceste.

Je vašim poslaním dizajnérstvo? Budú za vami chodiť ľudia, ktorí budú chcieť využiť vaše služby. Stalo sa vám, že vám veľa ľudí povedalo: Ty si mala študovať to a to. Ty si mala byť tým a tým? Všímajte si, aké signály či znamenia dostávate od osôb vo vašom okolí.

Veľa znamení odráža naše vnútorné nastavenie. Ako funguje? Ste zaľúbení? Budete si viac všímať kopu lásky a romantiky okolo seba. Páči sa vám nejaká značka auta? Odrazu ju budete vidieť všade. Túžite po bábätku? Práve v tom čase ich budete najviac stretávať. Uvidíte zrazu samé mamičky s krásnymi, veľkými guľatými bruškami alebo si viac začnete všímať deti. Paradox je, že to funguje hlavne na podvedomej úrovni. Preto je super sledovať, aké situácie, ľudí a veci priťahujete do svojho života.

Čo vám chce život povedať?

Ak vám niečo príde do cesty,  má to tam byť a niekedy sa nemusíte starať o detaily, ono sa to vyrieši samo. Niečo ste si plánovali, tešili sa a nakoniec to celé padlo. Je vám to povedomé? Asi ste na to ešte neboli pripravení alebo tam boli iné dôvody, prečo sa to neuskutočnilo. Ja som si možno rok plánovala výlet do Prahy a stále mi do toho niečo prišlo. Jeden večer som sa však rozhodla, že pôjdem. Mali ste vidieť, ako mi všetko vychádzalo. Kúpila som si posledný voľný lístok na vlak – akoby čakal práve na mňa. Cestou som sa zastavila v potravinách, kde ma môj nákup stál 10,10. Vlak odchádzal o 21:21. Číslo vlaku bolo 444. Keď som vošla do kupé a prečítala si číslo môjho ležadla – 33, začala som sa od srdca smiať, pretože tieto znamenia mi akoby vraveli, že takto to má byť. Počasie bolo dokonalé, mala som samé úspešné a krásne stretnutia a celkovo to bol jeden z mojich najkrajších víkendov vôbec.

Môj život je plný takýchto každodenných malých zázrakov, ktoré ma len utvrdzujú v tom, že som na dobrej ceste. Napríklad, pred pár dňami som natrafila na skvelé motto, ktoré vyjadrovalo môj postoj k životu. O niekoľko hodín som si pozrela film a s prekvapením zistila, že tá perfektná myšlienka je práve z neho. Proste som to mala vidieť :).

Už som našla aj to, čo som stratila, a ani som o tom nevedela. Kráčala som po meste, z vrecka mi vypadol darček, ktorý som práve kúpila. Stretla som sa s kamarátkou, „náhodou“ som išla po tej istej ceste a na zemi som si všimla môj darček. Takto sa mi podarilo nájsť tiež puzdro na mobil, ktoré som vytratila.

Niekedy mám pocit, že život je ako hra. Predstavte si, že hráte karty. Nie sú ani dobré, ani zlé. Podstatné je, ako ich vnímate vy. Dobrý hráč dokáže zahrať skvelú partiu aj so „zlými“ kartami, dokonca aj vyhrať. Aký hráč ste vy? Budete sa držať pri zemi alebo zariskujete? Necháte sa viesť znameniami, ktoré vás sprevádzajú životom?

Pamätajte, že: „Poznatky prichádzajú vždy, keď si na ne pripravený. Keď dokážeš čítať znamenia, naučíš sa všetko, čo potrebuješ pre svoj ďalší krok.” (P.Coelho)

Aké máte skúsenosti so znameniami Vy? Zažili ste niečo podobné?

Veľa šťastia v ich interpretácii :).

Lucia Stašeková pre RealWoman

10 spôsobov, ako mať vždy úžasný deň

Každý deň môžeme stretnúť ľudí, ktorí nás iritujú alebo nás nahnevajú. Nie vždy sa všetko podarí, nie vždy všetko stíhame. Objaví sa množstvo malých či veľkých problémov, ktoré musíme riešiť. Popritom všetkom sa chceme cítiť dobre, vitálne a užívať si svoj deň s radosťou. A pred koncom dňa chceme mať pocit zadosťučinenia a spokojnost s tým, čo sme dnes urobili a prežili.

Existuje veľa spôsobov, ako dokážeme podporiť to, ako sa každý deň cítime a ako sa náš deň bude vyvíjať. Máme za to viac zodpovednosti, ako si samy uvedomujeme a pripúšťame. Ponúkam vám 10 tipov, ktoré som postupne objavila a zitila, že mi vedia úžasne zmeniť a nastaviť deň. Pomáhajú mi cítiť sa lepšie a tým lepšie zvládať všetko, čo sa počas dňa udeje. Umožňujú mi byť viac efektívna, kreatívna a sústrediť sa na to potrebné. Vďaka týmto tipom si dokážete vylepšiť deň, nech sa už vo vašom živote deje čokoľvek.

Read more

Ak chcete byť šťastné, prestaňte sa vyhovárať

Všetci túžime po spokojnom a šťastnom živote. Šťastie si dávame za cieľ do budúcnosti, často však mávame množstvo výhovoriek, prečo nemôžeme byť šťastné práve teraz. Nie je vhodná doba, nemáme dostatok peňazí, toho správneho partnera alebo vytúženú postavu. Je vôbec potrebné stále na niečo čakať? Pozrime sa na 6 najčastejších výhovoriek, ktoré spôsobujú, že pocit šťastia a radosti odkladáme stále na neskôr.

Výhovorka č. 1: Keby som žila niekde inde, bola by som šťastná

Možno si tiež myslíte, že by sa vám jednoduchšie začínalo odznovu, ak by ste mali možnosť odísť do iného mesta či štátu,. Bohužiaľ, nie vždy je to tak. Hovorí sa, že pred svojimi problémami neutečieme – nájdu si nás všade a počkajú na nás. A je to naozaj tak. Kamkoľvek na svete sa presunieme, svoje návyky a myslenie si berieme so sebou. Preto najlepším miestom na nový začiatok býva práve to, kde momentálne sme.

Výhovorka č. 2: Keby som bola mladšia/staršia, bola by som šťastná

Ak patríte medzi ľudí, ktorí sú presvedčení, že šťastie závisí od nášho veku, mám pre vás zaujímavú informáciu. Výskumník Ronald Inglehart pracoval v 90-tych rokoch na štúdii, v ktorej 170 000 ľudí zo 16 krajín odpovedalo na rovnakú otázku: „Ako ste spokojní so svojím životom?“ Cieľom výskumu bolo zistiť, či má vek človeka vplyv na jeho pocit šťastia. A výsledky boli naozaj prekvapujúce:

  • 15-24 rokov na 81% spokojní so svojím životom
  • 25-34 rokov na 80% spokojní so svojím životom
  • 35-44 rokov na 80% spokojní so svojím životom
  • 45-54 rokov na 79% spokojní so svojím životom
  • 55-64 rokov na 79% spokojní so svojím životom
  • 65 rokov a viac na 81% spokojní so svojím životom

Percentá spokojnosti sú pre každú vekovú skupinu takmer rovnaké! Napriek všetkým mýtom a rečiam o problémových tínedžeroch, či kríze stredného veku, sa nakoniec ukázalo, že vek má iba 1-percentný vplyv na náš pocit šťastia. Ak to teda nie je vekom, čím potom?! Žeby postojom k životu?

Výhovorka č. 3: Keď stretnem toho „pravého“, budem šťastná

Odkiaľ máme túto predstavu? Možno z filmov alebo príbehov z kníh, kde život ženy od základov zmení princ na bielom koni alebo v súčasnosti skôr princ s tučným bankovým kontom. Pravdou je, bohužiaľ, že nikto iný nás nemôže urobiť šťastnými.
Viete, aké je tajomstvo väčšiny úspešných a šťastných žien? Naučili sa bojovať vo vlastných „bitkách“, vyrovnať sa s nepriazňou osudu, aj so sklamaním. Samy prešli tým, čo sa nazýva „skutočný život“ a pochopili, že svoj život si potrebujú vedieť vylepšiť každá sama.

A čo vzťahy? Hovorí sa, že kým samy sme, takých ľudí aj vyhľadávame. Spokojní ľudia priťahujú spokojných ľudí, a naopak, nešťastní ľudia vyhľadávajú nešťastných ľudí. Osoby zo šťastných párov boli šťastnými už predtým, než stretli svojho partnera. V skutočnom svete to teda nie sú druhí ľudia, kto môže zmeniť náš život k lepšiemu. Naše šťastie je v prvom rade v našich vlastných rukách.

Výhovorka č. 4: Keby som nemala problémy, ktoré teraz mám, bola by som šťastná

Problémy boli a vždy budú. Keď sa práve netrápime veľkými problémami, čoskoro si ich „vyrobíme“ z malých problémov. Výborne to vystihuje príklad bývalého vysoko postaveného manažéra na dôchodku: „Pred rokmi som sa trápil miliónovými obchodmi. Teraz ma dokážu rozhádzať aj špinavé okná a vyschnutý trávnik. Keď mám už menej dôležitých starostí, pozastavujem sa aj nad maličkosťami.“.

Vždy sa nájde niečo, čím sa môžeme znepokojovať. Čo tým však vyriešime? Čím menej pravidiel máme o tom, aký by život mal byť a ako by sa v ňom iní ľudia mali správať, o to šťastnejšie budeme.

Výhovorka č. 5: Keby som tak mala…

Tento typ výhovorky má na svedomí naše ego – tá časť nás, ktorá sa rada porovnáva a zvykne nám hovorievať: „Ak túžiš byť dokonalá a trendy, chceš vzbudiť závisť u kamarátok alebo zbaliť kolegu, potrebuješ toto a hneď teraz.“. Tak sa nám doma hromadia kabelky, nové páry topánok, módne výstrelky aj úplné zbytočnosti.

Nie je nič zlé na tom, keď si nakupovaním robíme radosť. Ale priznajme si, keď je naša sebahodnota závislá od vecí, ktoré vlastníme, ide o neistú hru. A to aj v prípade produktov nosiacich zvučné luxusné značky! Sme hrdé v prvý deň, stále nadšené na druhý a tretí deň, avšak po dvoch týždňoch sa samy seba znovu pýtame: „Čo by som si ešte mohla kúpiť, aby som sa cítila lepšie?“

Nepovažujme za tak dôležité to, čo si iní ľudia myslia, alebo či je niekto iný našimi nákupmi očarený. Šťastné s hŕbou vecí budeme iba vtedy, keď dokážeme byť šťastné aj bez nich.

Výhovorka č. 6: Budem šťastná, až keď…

…sa vydám, schudnem 8 kíl, splatím lízing, budem povýšená, pôjdem dovolenkovať na Bali, atď. Ako často odkladáme svoje šťastie? A prečo to vôbec robíme? Šťastní ľudia neodsúvajú pocit radosti a nečakajú, kým sa niečo stane v budúcnosti. Žijú naplno tu a teraz!

To je iba zopár z množstva výhovoriek, ktoré sú známe asi každej z nás. Aké ešte poznáte? Aké používate vy ?
Prezradím vám, čo funguje u mňa. Ak chcete byť skutočne šťastné, zabudnite na sťažovanie, výhovorky, kritizovanie, aj súdenie iných ľudí. Namiesto toho začnite:

  • PREMÝŠĽAŤ o veciach, ktoré vás tešia
  • HOVORIŤ o veciach, ktoré vás tešia
  • ROBIŤ veci, ktoré vás tešia
  • OBKLOPOVAŤ sa ľuďmi, ktorí vás tešia

Áno, je to tak jednoduché! Skúste to a zakrátko samy pocítite rozdiel. Šťastie totiž nie je o tom, nakoľko úspešné, krásne a finančne nezávislé sme, ale o tom, ako sa cítime.

Dagmar Gabulová pre RealWoman