Ako komunikovať bez zábran a naladiť sa na spoločnú vlnovú dĺžku

„Naše očakávania nám sťažujú život a rozhovory s druhými ľuďmi. Očakávame, že sa ľudia okolo nás budú správať istým spôsobom, že budú robiť či hovoriť to, či ono. Sme sklamaní alebo sa hneváme, keď niekto nepovie alebo neurobí to, čo sme čakali. Myslíme si, že je to jeho vina. Je to problémový človek a mal by sa zmeniť, aby vyhovel našim nárokom.

Ľudia okolo nás sa však správajú podľa toho, akí sú, a nie tak, ako by sme si priali. Komunikáciu s druhými si môžeme uľahčiť, keď zľavíme zo svojich nárokov a vzdáme sa svojich očakávaní. Je potrebné nechať druhých, nech sú iní. Tak dovolíme aj sami sebe, aby sme boli takí, akí sme. Keď prijmeme svoj náprotivok s celou jeho odlišnosťou, prijmeme aj seba. Potom sa nachádzame v bode, keď môžeme spolu skutočne hovoriť“

Týmito riadkami končí kniha komunikačnej koučky Barbary Berckhan, ktorá sa viac ako 20 rokov venuje problematike komunikácie.

Rozhodla som sa jej úvahou, ktorou zavŕšila svoju podnetnú a inšpiratívnu publikáciu Komunikace bez zábran, začať článok, lebo trefne vystihuje, čo možno od knihy očakávať.

V komunikácii platí základné pravidlo

„Nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich pochopia druhí.“

Kto rozhoduje, ako niečo pochopíte? Samozrejme, že vy rozhodujete, ako chcete chápať slová svojho náprotivku a čo majú jeho slová znamenať. Váš mozog interpretuje zvuky, ktoré ten druhý vydáva. Bez ohľadu na to, ako to váš partner v komunikácii myslel, vyložte si jeho slová, ako chcete. A, pravdaže, buďte k sebe láskaví. Vyberte si taký výklad, ktorý vás netlačí k múru. Vyložte si slová svojho partnera pozitívne. Prečo? Pre radosť zo života. Chcete predsa happy end, a nie verbálnu vojnu. Chcete spoluprácu, a nie svár. Prajete si príjemné spolužitie, nie nepríjemné hádky – domnieva sa odborníčka, ktorá sa vo svojej praxi zaoberá tým, ako riešiť problémy s druhými ľuďmi.

Barbara Berckhan sa v knihe zameriava práve na to, akým spôsobom majú ľudia spolu hovoriť, aby si vytvárali medzi sebou dobré vzťahy. Čitateľa prevádza tým, ako si od prvého okamihu vytvárať pozitívny vzťah k druhému človeku, či už s ním sedí hodiny pri cestovaní alebo je to kolega, s ktorým spolupracuje každý deň, či susedka z vedľajšieho bytu alebo partner, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť.

Ako vlastne dobrý vzťah vyzerá?

Ak sa domnievate, že porozumenie s druhými je v podstate vecou šťastnej náhody, autorka vás vyvedie z omylu. Dobré vzťahy a vzájomné porozumenie nie sú vecou náhody a šťastia.

Všetci môžeme vedome a zámerne vytvárať podmienky dobrej komunikácie vďaka 5 jednoduchým nástrojom:

1. Pozornosť – ako druhým ukázať, že ich pozorne vnímate.

2. Kontakt – ako môžete nadviazať dobrý kontakt s neznámymi ľuďmi.

3. Spoločná vlnová dĺžka – ako dokážete pristupovať k druhým bez napätia.

4. Uznanie – čo je a čo nie je skutočné uznanie.

5. Diplomacia – čo vďaka nej môžete dosiahnuť.

Tieto pravidlá komunikácie skutočne pomáhajú ľuďom pri tom, aby dobre vychádzali s ostatnými – môžete sa o tom presvedčiť na vlastnej koži. Na ich uplatnenie nikto nepotrebuje nijaké špeciálne vzdelanie, stačí ich aplikovať do praxe jedno za druhým a vytvoriť si tak základy, na ktorých stojí srdečný vzťah naplnený vzájomným porozumením.

Základné pravidlá komunikácie

Komunikácia nikdy neznamená monológ alebo umenie presvedčiť druhých o svojej pravde, ale vidieť sa v druhom ako v zrkadle a ako pri tanci nájsť s ním spoločný rytmus myšlienok a reči. Vďaka tejto knihe získate výborné lekcie na to, aby ste komunikovali bez zábran, napätia a tiež bez toho, aby ste stratili svoju tvár. Práve naopak, vďaka príkladom zo života a ukážkam dialógov pochopíte, ako nadobudnete presvedčivosť. Nebudete pri tom musieť svoje pravdy iným vsugerovávať, ale stanete sa partnermi „na spoločnej vlnovej dĺžke“.

Barbara Berckhan zostavila prehľad toho, čo je kľúčové pri ľudskej interakcii:

✓ Naša pozornosť sa obracia tam, kde nachádzajú atraktívne podnety. Keď je niečo príliš jednotvárne a fádne, pozornosť strácame.

✓ Je vašou voľbou, čo poviete.

✓ Nemôžete však určiť, ako na to váš náprotivok zareaguje.

✓ Nie je kooperácia bez komunikácie.

✓ Najprv ľudia, potom veci.

✓ Nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich partner v rozhovore pochopí.

Je skutočné umenie spájať úprimnosť s diplomaciou a práve ona je stratégiou prevahy, lebo s jej pomocou môžeme suverénne obhajovať svoje stanovisko bez toho, aby sme z druhých robili porazených.

Niekoľko ukážok z knihy Komunikace bez zábran

Nie, a just nie!

Práve pre tých, ktorí túžia po sebaistote, je diplomacia veľmi užitočný nástroj. Kto si nedôveruje a nevyjadrí vlastné priania a potreby, pre toho je väčšinou tiež ťažké povedať nie, stanoviť druhým primerané hranice.

Aj ja občas trpím neschopnosťou povedať nie. Všimla som si, že mi zaťažko padne ľudí odmietať. A povedať nie, to s odmietnutím tak nejako spájam. Keď je moja sebaistota pod bodom mrazu, príliš často poviem áno a neskôr sa sama na seba hnevám, že som už zase niečo (termín, prácu) sľúbila, hoci som to vlastne chcela odmietnuť.

V takýchto chvíľach mi pomáha krátka prestávka, kedy sa môžem sústrediť. Som sama, bez ďalších oponentov a ide mi len o jednu otázku: Čo je pre mňa správne, čo vlastne chcem? Keď vidím, že by som radšej chcela povedať nie a zároveň sa cítim neistá alebo zablokovaná, vytiahnem z vrecka svoje diplomatické náradia.

Diplomatická rétorika mi pomáha ľahšie vysloviť odmietnutia. Skôr sa odvážim povedať nie, keď ich môžem zabaliť do priateľskej „vaty”. Je to síce stále nie, ale vďaka diplomacii zasiahne len určitú obmedzenú oblasť, totiž vec, o ktorú práve ide, nie osobu. Nechcem odmietať žiadateľa osobne, len jeho prosbu. Čo z toho „vylezie“, je rétorický „dvojplošník”: áno k osobe, nie k veci.

Tu je inšpirácia z knihy, ako takú dvojakosť môžete vyjadriť slovami.

Diplomatický prebal odmietnutia

Skôr ako niečo poviete, vložte medzi slová krátku pauzu, sústreďte sa a uvedomte si, o čo vám naozaj ide. Ak zistíte, že chcete povedať nie, potom si v duchu dajte dovolenie urobiť to. Pri všetkej diplomacii si dajte záležať, aby vaše nie bolo počuť. Ponúkam niekoľko diplomatických formulácií, ktoré vyjadrujú, že rešpektujete svoj náprotivok, ale súčasne hovoríte nie.

„Viem si predstaviť, že v tej veci potrebuješ pomoc. Ale ja ti cez víkend nepomôžem, pretože už mám na oba dni program.”

„Skvelé, že si pri tom myslel na mňa. V princípe sa rada zúčastním. Ale tentokrát to, bohužiaľ, nejde, škoda. Bolo by však pre mňa fajn, keby si ma aj naďalej nechal vo svojom zozname.”

„Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa ťa v žiadnom prípade nechcem dotknúť. Ale rozhodla som sa, že už sa s tebou nebudem stretávať.“

„Máte pravdu, ten nový program je na prvý pohľad trochu mätúci. A je milé, že sa ma pýtate, či vám môžem pomôcť. Bohužiaľ, nejde to, pretože som plne vyťažená inými úlohami. Mám návrh: Spíšte svoje otázky a porozprávame si o tom pozajtra.”

„Áno, z vášho pohľadu je to určite jedinečná šanca. No ja to vidím inak, a preto odmietnem. Avšak vďaka za opýtanie.”

Nemusíte svoje NIE obaliť do podrobného vysvetľovania. Príliš veľa slov pôsobí dojmom, že sa snažíte ospravedlňovať. To by pre vášho partnera v rozhovore mohlo byť dôvodom, aby proti vášmu odmietnutiu bojoval.

Za dlhým vysvetľovaním je často nádej, že nás druhí pochopia a naše odmietnutie akceptujú, keď podrobne objasníme svoje dôvody. Nie je však dôležité, aby niekto iný dal nášmu odmietnutiu požehnanie. V takýchto situáciách potrebujeme predovšetkým svoj vlastný rozum a vnútorný súhlas s tým, čo chceme a čo nie.

Dokážete úprimne a diplomaticky komunikovať? Alebo sa stretávate s nepochopením a konfliktami?

Kedy ste sa naposledy s niekým nezhodli?

Máte problém viesť komunikácie s ľuďmi, ktorí sú iní ako vy?

Rozhovor pre RealWoman pripravila Janette Šimková

Vaše talenty a silné stránky sú hnacím motorom vášho úspechu

Poznať svoje talenty a silné stránky, znamená vedieť, na čo sa potrebujete vo svojom živote sústrediť, aby ste vytvárali čo najväčšiu pridanú hodnotu. A hlavne, aby ste mohli byť úspešná vo svojej práci alebo podnikaní – a to s radosťou a najmenším úsilím.
Robiť to, čo vás baví a v čom ste naozaj dobrá, vás naladí na vašu vlastnú frekvenciu energie a začínate vibrovať vo svojej prirodzenej dynamike. Nadobudnete vnútorný pocit, že ste na správnom mieste, v správnom čase a do svojho života bez veľkej námahy priťahujete tie najlepšie veci, nové príležitosti, viac financií a úžasných ľudí. Všetko, akoby išlo ľahko, všetko vám zrazu dáva zmysel. Akoby ste chytili ten správny signál v rádiu a konečne počujete zreteľne, jasne svoju obľúbenú stanicu.

Poznáte tento pocit? Chceli by ste mať tento pocit?

Všimla som si, že sú dve skupiny úspešných ľudí. Prvú skupinu tvoria ľudia, ktorí dosahujú veľké výsledky a úspechy, ale táto práca ich nenabíja energiou, cítia sa po nej skôr unavení a musia vynaložiť veľké úsilie, aby neustále rástli a dosahovali ešte lepšie výsledky. Veľmi často sa cítia vyčerpaní, v strese a majú stavy „vyhorenia”. A to je dôvodom, prečo ľudia v prvej skupine veľmi zriedka svojím životom a prácou inšpirujú iných alebo majú pozitívny vplyv na svoje okolie.

A potom je tu druhá skupina úspešných ľudí, ktorí vytvárajú veľkú hodnotu, vyvíjajú sa, sú úspešní a dosahujú výborné výsledky. Práca ich nesmierne baví a nabíja energiou, ide im ľahko a od ruky a akoby k nim všetko prichádzalo samo, bez veľkého úsilia. Majú pocit, akoby ich niekto platil za to, že robia to, čo ľúbia. Ľudia tejto skupiny inšpirujú tým, že z nich cítite nadšenie, naladenie a radosť z toho, čo robia a ich výsledky a život sú inšpiráciou. Svojím príkladom a prácou pozitívne ovplyvňujú život iných ľudí, a to nielen ich produktmi, službami, ale aj osobným posolstvom.

Ak by ste chceli byť úspešné, aký úspech by ste si vybrali?

Možno už aj tušíte alebo si kladiete otázku, aký je rozdiel medzi prvou a druhou skupinou. Rozdiel je v tom, že prvá skupina úspešných ľudí robí aktivity a úlohy, ktoré sa časom a praxou NAUČILI robiť veľmi dobre. Na rozdiel od druhej skupiny, v ktorej ľudia POZNAJÚ svoje talenty a silné stránky a sústredia sa na ich rozvoj a aktívne ich POUŽÍVAJÚ v práci.

Vidíte ten rozdiel?

Ja som veľmi dlho nevedela, v čom som vlastne dobrá, v čom môžem vyniknúť a prispieť. Nepoznala som svoje talenty, a tak som si vybrala určité aktivity a úlohy, ktoré mi boli sympatické či perspektívne a naučila som sa ich robiť veľmi dobre, aby som mohla dosahovať nadpriemerné výsledky, ktoré si už konečne niekto všimne.

Keď som to docielila, bola som prekvapená, že stále necítim naplnenie a neviem, čo s tým robiť ďalej. A tak som pokračovala v procese učenia a cibrenia nových aktivít, s ktorými by som vyprodukovala výborné výsledky a zasa sa o kúsok vyšplhala po pomyselnom rebríčku úspechu a kariéry. Nadšenie a radosť boli občasné, a to po dosiahnutí dobrých výsledkov alebo keď ma ocenili, či zvýšili plat. Väčšinu svoj času som bola v strese, či to zvládnem, či nezlyhám, cítila som nepokoj a stále som sa porovnávala s ostatnými. Až kým neprišlo zlyhanie, „vyhorenie“ a ja som pochopila, že už takto ďalej fungovať nechcem.

ROZHODLA som sa robiť iba to, čo ma naozaj baví a vnútorne napĺňa. Chcela som vedieť, prečo som tu a mať víziu pre svoj život. Pochopila som, že ak chcem žiť plnohodnotný život, byť šťastná a cítiť naplnenie z toho, čo robím … ak chcem mať pocit, že som na správnom mieste, v správnom čase, musím robiť to, na čo mám nadanie, v čom som prirodzene dobrá a čo ma baví.

Každý z nás má dary a talenty, ktoré je potrebné nasledovať a naplno ich využívať, aby sme objavili svoju vnútornú silu, prebudili svoju dynamiku bohatstva a úspechu, mali víziu pre svoj život a naozaj vytvárali hodnotu pre svoje okolie, firmu, v ktorej pracujeme alebo aby sme mohli rozvíjať úspešné podnikanie.

Kde sa práve teraz nachádzate vy?

Robíte prácu, v ktorej využívate svoje talenty a dary? Alebo sa trápite, trpíte a práca vás nenapĺňa?

Poznáte svoje silné stránky? Chceli by ste založiť svoju kariéru alebo podnikanie na vašich talentoch a silných stránkach?

Chceli by ste byť úspešné v tom, čo robíte a cítiť pri tom nadšenie, naplnenie a prestať sa iba „predierať“ a stresovať?

Robte to, v čom ste naozaj dobré, čo vám ide hladko, akoby od ruky, dobíja vás to energiou, nadšením a cítite, že nie ste v žiadnej role, toto ste presne vy na správnom miesto a v správnom čase :). Objavte svoje talenty a silné stránky, neustále ich rozvíjajte a hľadajte prácu, firmu, príležitosti, projekty alebo podnikania, kde ich naplno môžete uplatniť. Vtedy ste a tvoríte najväčšiu pridanú hodnotu a ľudia okolo vás si to všimnú, lebo ich inšpirujete tým, čo a ako to robíte, lebo vyjadrujete presne to, kto ste.

Je neskutočne oslobodzujúce poznať svoje talenty a silné stránky, vedieť, prečo nás určité aktivity nebavia, bránia nám v dosiahnutí úspechu a radosti a naopak, prečo nás iné úplne nabíjajú energiou a úspech, akoby sme priťahovali. Šport je toho krásnym príkladom.

Môžete sa rozhodnúť, že budete profesionálnou plavkyňou. Pravidelným tréningom, odhodlaním a vytrvalosťou sa vytrénujete a naučíte sa tento šport robiť veľmi dobre. Dosiahnete prvé výsledky, úspechy a získate aj medaily. Vydriete si to, a ak chcete napredovať, musíte zabrať ešte viac. Nikdy však nebudete počuť slová: „Vy ste skutočný talent”. Dosiahnete svoj akoby pomyselný limit. Viete prečo? Lebo samy v sebe od začiatku buď necítite, alebo nemáte vieru, že ste výnimočná v tom, čo robíte. Na druhej strane, keby ste napríklad hrali basketbal a od začiatku cítite, že obrana, to je váš život a to je to, v čom ste najlepšia, trénovali by ste, rozvíjali tento talent a „makali“ na sebe s nadšením, určite by ste raz od svojho trénera, spoluhráčov alebo fanúšikov počuli: „Ona je skutočný talent”. Viac ako o počuť tie slová, je vedieť, že ten talent ste.

Dáva vám to zmysel?

Objaviť a používať talenty predstavuje prvý krok. Druhý krok je veriť vo svoje talenty. Tretím krokom je vedieť, ako tieto talenty, čo najlepšie využiť v skupine, vo svojom tíme, aby ste spolu fungovali ako harmonický celok a každý dal zo seba to najlepšie. Vedieť použiť svoje talenty v tímovej práci s cieľom dosiahnuť spoločný výsledok, je schopnosť vedieť, ako byť najviac prospešná celku.

Nečakajte, že príde niekto iný, kto to vo vás objaví. Začnite samy, spoznajte sa a budete môcť druhým ukázať, ako im dokážete prispieť. Nečakajte roky, kým si to všetko sama zistíte, prežijete, ale nájdite cestu a proces, ako to rýchlejšie rozpoznať.

A ak máte vlastných zamestnancov či svoj tím, alebo prijímate ľudí do práce, máte svojich biznis partnerov či spolupracovníkov v tíme, naučte sa, ako rozpoznať to najlepšie v nich, ako im pomôcť to objaviť a ďalej rozvíjať.

Ak chcete využívať svoj prirodzený talent pre svoj podnikateľský či kariérny úspech s menším úsilím a väčšou radosťou a znásobiť svoju pridanú hodnotu pre váš cieľ či víziu, pozývame vás na celodenný tréning Dynamika bohatstva.

Katarína Zacharová, Autorka a líderka organizácie RealWoman

PS: Pozrite si video ukážku tréningu Dynamiky bohatstva s Jánom Polákom

Dynamika bohatstva s Jánom Polákom (ukážka tréningu z RWF 2013) from RealWoman Fórum on Vimeo.

Zastavte sa na chvíľu, lebo život sa deje tu a teraz

Stalo sa vám, že ste si už povedali: „Prečo deň nemá viac ako 24 hodín?“ Máte pocit, že nič nestíhate a uniká vám toľko vecí? Deti rastú, my starneme, práca sa kopí a vy ani neviete, ako ubehol už ďalší rok. Niekedy sa cítime ako škrečok v klietke, ktorý behá na kolotoči, a nie a nie z neho vystúpiť. Dokedy to ešte takto zvládnete? Rok? Dva? Päť? Kým…?

Niečo podobné som zažila v poslednej dobe aj ja. Nič nové pod slnkom, že som si toho na seba nakládla príliš veľa. Ale aj ja mám len určitú „nosnosť“. S pribúdajúcimi povinnosťami stúpala priamou úmerou aj hladina kortizolu (tzv. stresový hormón) v mojej krvi, čo sa odzrkadlilo na mojej celkovej kondícii. Mala som pocit, že nevládzem, som unavená a večer som nemohla zaspať, pretože mi myšlienky blúdili k hromade úloh, ktoré som mala ešte pred sebou.

Premýšľala som nad tým, či existujú nejaké doplnky stravy, okrem kofeínu, ktorý som si pravidelne dopĺňala počas celého dňa, aby som ním doslova zaplátala a umlčala symptóm zvaný vyčerpanosť. A potom sa to stalo. Dozvedela som sa správu, ktorá ma donútila na chvíľu zastať a uvedomiť si pár vecí v mojom živote. Zomrel mi kamarát.

Pýtala som sa seba samej:

„Prečo si uvedomíme zmysel života najviac vtedy, keď sa priblížime k smrti?“

Vtedy som začala veľa rozmýšľať. Nad životom, nad mojimi prioritami, nad tým, čo je pre mňa naozaj dôležité, pretože dnes sme tu a zajtra nevieme.

Máme svoje sny, svoje túžby či priania. Koľko z nich sme si už splnili?

Čo z toho, čo milujeme robíme denne?

Uvedomila som si, že umenie správneho „time managementu“ nespočíva v tom, koľko toho za deň stihneme alebo koľko úloh naraz vyriešime, ale v tom, že vieme, ktoré sú pre nás naozaj kľúčové, teda dôležité.

Nie je nič horšie, ako keď zistíte, že váš „rebrík úspechu“, po ktorom niekoľko rokov stúpate po malých krokoch vyššie a vyššie, ste opreli o zlú stenu.

Viete si predstaviť, že by ste život, po ktorom túžite, žili už teraz?

Nemožné? „Nemožné je častokrát nevyskúšané“, povedal Walt Dysney a natočil prvý kreslený film :)!

Ak sa vám tento cieľ zdá veľký, rozmeňte ho na drobné a skúste si zodpovedať na tieto jednoduché otázky:

Ako by vyzeral váš ideálny deň?

Ktoré aktivity by ho napĺňali?

S kým by ste tento deň trávili?

Pomôže vám to pri identifikovaní toho, na čom vám v živote naozaj záleží a čo robíte radi.

Páčil by sa vám život, v ktorom by ste denne robili to, čo vás baví a napĺňa?

Čo vám v tom bráni začať už dnes?

Ktorý krok urobíte ako prvý?

Prajem vám, nech máte rebrík opretý o tú správnu stenu!

Lucia Stašeková pre RealWoman

Šťastný život je najlepším indikátorom úspechu

Mala by som pravdu, keby som povedala, že každý z nás chce byť úspešný? Nechce každý z nás mať pocit, že niečo znamená, že je ocenený za to, čo urobil, že je užitočný a tak pocíti svoju hodnotu? Úspech je pre nás evidentne veľmi dôležitý, a preto vo veľkej miere ovplyvňuje naše voľby a aj smerovanie v živote. Keď niečo robíme, vždy to má svoju príčinu či dôvod.
Čo je potom príčinou, že každý chce mať úspech? Akú skúsenosť alebo pocit nám úspech prináša?

Odmalička, či už v rodine alebo v škole sme vedení k tomu, aby sme dosahovali, čo najlepšie známky, najlepšie výsledky a boli medzi prvými, ak sa konajú nejaké preteky alebo súťaže. A tak sa snažíme, lebo nechceme svojich rodičov a učiteľov sklamať, chceme, aby boli na nás hrdí. Hlavným dôvodom, prečo sa toľko snažíme, je však to, že nechceme byť medzi tými, čo zlyhajú, neuspejú, čo sa nedostanú medzi prvých troch najlepších. Nechceme medzi nimi skončiť, lebo nás viedli a učili tak, že dobrí a ocenení sme vtedy, keď niečo dosiahneme, keď vyhrávame, keď budeme mať na vysvedčení samé jednotky, keď dostaneme potlesk alebo medailu za skvelý výkon.

A to je začiatok, keď si svoju vlastnú sebahodnotu spájame s tým, čo dokážeme. Voláme to úspech. A keďže každý z nás chce prirodzene cítiť svoju sebahodnotu, chce byť úspešný, chce byť hodný ocenenia a lásky, hľadáme cesty v živote, ako dosahovať tento úspech.

Kedy nám však bude skutočne „dosť“? Budeme sa takto za niečím hnať celý život? Kedy príde ten moment, že si budeme „dosť“ sami, že nebudeme musieť nikomu nič dokazovať, ani to, že máme svoju hodnotu? Za čím sa to vlastne všetci ženieme?

Keď som mala 25 rokov, rozhodla som sa odcestovať do Malajzie. Dovtedy som prešla a naplnila všetky možné „mladé“ úspechy. Vyštudovala som vysokú školu. Našla som si dobrú prácu v medzinárodnej spoločnosti. Potom som si našla ďalšiu dobrú prácu. Darilo sa mi. Zrealizovala som dobrovoľne niekoľko veľkých projektov, viedla tím ľudí. Mohla som si kúpiť pekné veci. Schudla som 5 kíl. Povýšili ma v práci. Hovorili mi, že som šikovná a úspešná, že mám pred sebou skvelú budúcnosť. Každý okolo mňa sa tešil a v podstate aj ja som sa tešila, lebo som dovtedy nič iné nepoznala. Poznala som úspech ako dosahovanie výsledkov.

Nebola som však veľmi šťastná, a už vôbec som nevedela, kto som a kam ma to všetko dovedie. A tak som vycestovala do Malajzie, lebo som potrebovala vedieť, že to nie je ešte všetko a hľadať to niečo, čo som cítila, že mi v živote chýba. Šťastie. Vnútorné naplnenie. Tieto dva pocity, ktoré zaplavia celé vaše bytie a dajú vašej existencii silu a význam.

A tak prichádzam k ďalšej otázke, čo vlastne pre nás znamená úspech? A či tá idea úspechu, ktorá nás ženie životom, je aj tá, ktorá ho dokáže skutočne naplniť?

V Malajzii som začala pracovať pre úžasnú spoločnosť, ktorá kooperovala s autormi a produktmi osobného rozvoja. Nevedela som veľa o online marketingu, bola som v novom prostredí a na úplnom začiatku. Povedali mi, že zo mňa urobia to a ono, tešila som sa, že niekto do mňa vkladá dôveru, ale na druhej strane som sa bála, čo ak zlyhám. A tak som „prepla“ na svoj naučený kanál – mladá úspešná žena. Makala som, učila som sa, robila som nadčasy, robila som to najlepšie, čo som vedela a uspela som. Všimli si to, povýšili ma, dostala som viac zodpovednosti a uznania. Vtedy som si uvedomila, že som túžila po uznaní a ocenení iných, lebo som nevedela, ako si ho sama vytvoriť. Urobila som všetko, čo bolo treba, aby som to dosiahla, a aj tak som sa cítila prázdna. Bola som unavená a bez vízie o tom, kým sa chcem stať.

Viete, aký úspech vás urobí šťastnými?

Neviem, dokedy by som takto fungovala, keby mi život trochu nepomohol a „nekopol“ ma. A tak som prvýkrát v živote zlyhala, nepodarilo sa mi uviesť veľký projekt. Prvýkrát v živote som pocítila bolesť z toho, keď sa vám niečo nepodarí. Cítila som sa, ako nikto. Hanbila som sa, že som to nezvládla, ako sa odo mňa očakávalo. Veď som bola šikovná. Bolelo to. Všetko uznanie, ocenenie a dôvera odišlo s mojím neúspechom.

Myslela som si, že je to koniec, ale pritom to bol len nový začiatok. Vtedy, v tom bolestnom momente som si uvedomila, že som unavená a vyčerpaná z robenia vecí, ktoré ma nenapĺňajú a nevidím v nich svoju budúcnosť, len aby som uspela a bola ocenená. Pocítila som, že ak k takémuto úspechu budem viazať svoju sebahodnotu, nikdy ju skutočne nebudem mať. Všetko to bola iba ilúzia, za ktorou som sa hnala. Rozhodla som, že už nechcem žiť život, ktorý ma nerobí šťastnou a nenapĺňa ma.

Vybrala som sa na novú cestu do neznáma. Vykročila som na cestu sebapoznania a vnútornej slobody. A neľutujem, nič neľutujem. Som šťastná. Cítim naplnenie z toho, čo tvorím a robím. Stretávam sa a pracujem s úžasnými ľuďmi. Viem, kto som. Viem, prečo som tu. Viem milovať. Nepotrebujem od iných, aby mi určovali moju hodnotu, lebo ju už poznám. Potrebujem však iných, aby sme mohli spolu kráčať, aby som ich mohla ľúbiť a oni mňa. Som na ceste, na ktorej neustále lepšie spoznávam, kto som a aký je život. Paradoxom života je, že túto cestu sami tvoríme, ale zároveň ju aj nasledujeme.

Pochopila som, že neexistuje jeden veľký úspech, za ktorým sa ženieme. Viac ako dosiahnuté výsledky a ocenenia, je podstatné vedieť, kto sme a čo nám dáva zmysel. Toto nám nikto nikdy nemôže zobrať, pokiaľ mu to sami nedáme. Úspech je cesta, nie stav alebo výkon. Úspech je vedieť, čo vás robí šťastnými, čo vás napĺňa a v čom spočíva vaša pridaná hodnota a potom to robiť, realizovať to, a tým vyjadrovať to, kto ste.

Aká cesta úspechu by vás urobila šťastnými?

Zistite to a potom naberte odvahu a vykročte.

Úspech nie je zlý, je priam skvelým „motivátorom“ v našom živote. Nie je to cieľová stanica, ale je to vízia, ktorú v sebe vytvoríte o tom, aký život chcete skutočne žiť. Úspech by mala byť sloboda. Nemyslím však teraz slobodu finančnú, ale slobodu vyjadrovať to, kto ste, tým, čo robíte a ako žijete. Predtým, než sa za úspechom vyberiete, opýtajte sa sami seba, či vás ten úspech aj skutočne naplní a urobí šťastnými. A nielen vás, ale aj ľudí okolo vás.

Ako vieme, či sme úspešní?

Podľa mňa najlepším indikátorom úspechu je naše šťastie a vnútorné naplnenie. Všetko ostatné príde s tým. A všetko ostatné sú len skúsenosti, ktoré nám pomáhajú odučiť sa od toho, čo nám bráni byť viac slobodnými.

Katarína Zacharová

Autorka a líderka organizácie RealWoman


Vianočná súťaž o 5 vstupeniek na RealWoman Fórum 2013 POKRAČUJE!

Veríme, že téma úspechu a naplnenia je veľmi dôležitá, a preto sme sa jej rozhodli venovať aj na 2. ročníku RealWoman Fóra 2013, dňa 21. marca 2013 v Bratislave, ktorého hlavnou témou je Skutočný úspech ženy.

Päť z vás má teraz možnosť vyhrať denné vstupenky na RWF 2013, každá je v hodnote 49 eur.

AKO VYHRAŤ? : V komentoch nižšie nám napíšte, čo pre vás znamená byť skutočne úspešná a to do 6.1.2013, vtedy bude platne zaradená do súťaže. Vaše predstavy o skutočnom úspechu, prosím, neposielajte emailom, ale napíšte ich do komentov. Chceme, aby sa nimi inšpirovali aj iné ženy. Výherkyne oznámime emailom v RealWoman Žurnáli dňa 8.1.2013. Neváhajte a pošlite tento článok aj svojim kamarátkam, aby sa mohli zapojiť.

Pomocné otázky pri písaní vášej predstavy:

  • Čo pre vás znamená úspech? Čo vás robí šťastnými?
  • Aká je podľa vás úspešná žena?
  • Akú víziu úspechu máte vy, ktorá vás ženie životom?
  • Aká bola vaša cesta za skutočným šťastným úspechom?

Ďakujeme a tešíme sa na vaše úspešné príbehy :)

Viac o RealWoman Fórum 2013 zistíte tu >>


Superžena alebo ako riadiť podnik menom rodina

Poznáte ten pocit, keď večer padáte úplne vyčerpaná do postele, lebo váš pracovný deň trval v podstate namiesto ôsmich hodín takmer osemnásť? Zmáha vás únava, ale vy sa ešte premôžete a vyvešiate bielizeň, nachystáte deťom veci do školy či poupratujete obývačku, alebo umyjete riad. Neustále vám víri hlavou, čo všetko je ešte potrebné urobiť a keď to nespravíte vy, tak si na vás práca aj tak zajtra počká. Pripadáte si aj vy niekedy ako naprogramovaný robot – ak ho niekto vyruší, tak zavrčí a prevalcuje všetko, čo mu stojí v ceste, aby dokončil svoju misiu?

Nedávno som mala jeden zaujímavý rozhovor s kamarátkiným manželom. Keďže je cudzinec zo západnej Európy, náš rozhovor prirodzene smeroval k porovnaniu našich kultúr, života u nás a u nich. Zistila som, ako veľmi sa naša slovenská mentalita líši od tej západoeurópskej. Kritický postoj vyjadril k tomu, ako slovenskí muži vnímajú nás ženy a ako ženy vidia samy seba. Vraj si slovenské ženy myslia, že zvládnu všetko naraz. Za akú cenu však?

Bežný deň v týždni ženy vyzerá tak, že chodí do práce, po deti do školy či škôlky a robí s nimi úlohy. Stará sa o domácnosť, o deti, o manžela a chodí na nákupy alebo varí obedy a večere. V krajine manžela mojej kamarátky by takúto osobu nazvali superženou. Napriek všetkým spomínaným úlohám a činnostiam, ktoré musí žena za deň stihnúť, sa od nej navyše očakáva, aby bola stále milá, usmievavá, krásna, upravená a prítulná k manželovi, ktorý večer v posteli jasne naznačuje, že by už mohol byť aj ten sex :). Celkom prirodzené je, že žena, ktorá je úplne vyčerpaná, prípadne mysľou za sporákom či pri žehliacej doske, „vymýšľa” celý zoznam výhovoriek: ,,Nemôžem, lebo som unavená.. bolí ma hlava.. musím ešte umyť riad..’’ Manžel sa tak cíti ako posledné koleso na ,,voze”. Ak sa však žena rozhodne zaprieť a pristúpi na manželovu iniciatívu, v hlave jej už blikajú neutíchajúce kontrolky: ,,Pozor, pozor, riad neumytý, bielizeň nevyvešaná, oblečenie deťom na ráno nenachystané, manžel na služobku nepobalený…”

Najhoršie na tom je, že popri všetkých celodenných povinnostiach sa málokedy stíhame venovať deťom. Skutočne sa im venovať, nielen byť v ich okolí. Porozprávať sa s nimi, zahrať si s nimi hru alebo ich zobrať na výlet. Zároveň potrebujeme mať aj čas na seba, venovať sa svojim záľubám. Aké by mohlo byť na to riešenie? Jesť sa musí. Aj pracovať, starať sa o domácnosť a učiť sa s deťmi je potrebné. Z čoho teda môžeme ubrať?

Možno by sa z času na čas každá z nás mala seba samej opýtať: Čo je pre mňa v živote skutočne dôležité?

Pre mňa je to rodina, ktorej chcem venovať čas. Náš spoločný čas s deťmi, s manželom chcem stráviť zmysluplne- aktivitami, ktoré nás robia šťastnými. Potom budeme šťastní aj doma, s manželom a deťmi. Chcem sa s deťmi hrať. Porozprávať sa s manželom. Vypočuť si deti, aké mali v škole zážitky. Poradiť im. Dokázať manželovi, že nie je na poslednom mieste v rebríčku denných aktivít. Nájsť si čas iba pre seba. Keď si stanovíme naše priority, potom nám to doma môže fungovať. Ostatné aktivity sa dajú prenechať na iných, prípadne ich nebrať až tak vážne. Čo by sa stalo, ak by sme občas jedli cestoviny alebo rožky? O niektoré práce sa môžeme podeliť so svojím manželom. O deti by sa však mala starať matka, vychovávať ich a naplno sa im venovať. Z toho mi vyplýva, že na prvom mieste môjho rebríčka je úloha matky a manželky.

Ďalším vplyvným faktorom sú financie. Máloktorá z nás si môže dovoliť paniu na upratovanie alebo si jednoducho nevie predstaviť mať cudziu osobu vo svojom dome. Potom by riešením mohlo byť- ubrať zo svojich nárokov, nebrať život až tak vážne a určiť si priority. Nové módne kúsky či drahý nábytok počkajú, väčšiu hodnotu má určite čas strávený s rodinou. Koľko ľudí by sa tým stalo šťastnejšími? A koľko manželstiev by sa zachránilo?

Skúste si uľahčiť život a nájsť spôsob, ako na to. Každá sme iná, máme iné povinnosti a zvládame určitý záťažový stupeň. Závisí len od nás, ako si život zariadime, kde urobíme kompromisy a kde by sme kompromisy robiť nechceli. Venujme sa činnostiam, ktoré nás robia šťastnými a dávajú nám zmysel. Byť superženou nie je vždy to pravé orechové. Načo klásť na seba toľko nárokov?

A tak najdôležitejšiu otázkou, ktorú si treba zodpovedať, zostáva:

Čo je pre mňa v živote skutočne dôležité?

Ako to funguje u vás doma? Máte čas na seba, deti a na manžela?

Ako zvládate všetky povinnosti?

Budeme sa tešiť, ak sa s nami podelíte o vaše skúsenosti a riešenia.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

7 krokov, ktoré vás dovedú k vášmu vysnívanému cieľu

Jedným z tajomstiev úspechu je túžba byť šťastný. Myslím si, že skutočný úspech sa spája s túžbou, že v živote chceme byť šťastní. Robíme veci, ktoré máme radi, žijeme a stretávame sa s ľuďmi, ktorých milujeme, chodíme do práce, ktorá nás napĺňa a určujeme si zmysluplné ciele, ktoré odrážajú naše hodnoty a záujmy. Každý z nás prišiel na tento svet s niečím, čím sa odlišujeme od ostatných. Talent, ktorý nám bol daný do vienka, nás predurčuje na to, aby sme boli výnimoční v tom, čo robíme a ak si precvičujeme akúkoľvek činnosť znova a znova, stane sa naším zvykom alebo zručnosťou. Pevná vôľa, chuť učiť sa a pracovať na sebe nám zase dodáva silu a odvahu dokázať to.

Ak chceme byť šťastní, musíme pre to jednoducho niečo urobiť. Jeden z najväčších starovekých gréckych filozofov Socrates povedal: „Kto chce hýbať svetom, musí najskôr pohnúť sám sebou“. Skúsme prestať len snívať a zamyslime sa nad tým, ako tieto zákonitosti fungujú v bežnom živote. Žiadne veľké veci totiž neprichádzajú zrazu, ani jednoducho. Chcú veľkú dávku trpezlivosti, snahy, pokory, zázemia a dôvery, že to dokážete. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak si niečo veľmi želám a snažím sa urobiť pre to maximum, výsledok sa skôr či neskôr prejaví. Postupne začnú do môjho života prichádzať situácie a ľudia, ktorí mi pri tom pomáhajú alebo ma jednoducho len povzbudzujú. Samozrejme, že zmena nenastane zo dňa na deň, ale dopredu sa nikdy nevzdávam a verím si. Pocit, ktorý sa potom dostaví, stojí skutočne za to.

Vo všeobecnosti všetci úspešní ľudia veľmi radi snívajú. Predstavujú si svoju budúcnosť, aká by mala byť a každý deň pracujú na tom, ako sa k tejto vízii a vysnívanému cieľu dostanú. Na ceste za úspechom urobia ľudia správne aj nesprávne rozhodnutia, ale v každom prípade si veria, že každý krôčik, ktorý urobia, ich povedie smerom k ich vysnívanému cieľu. Počas tejto cesty dostávajú spätné väzby a signály, ktoré ich povzbudzujú v rozhodnutí, že idú tým správnym smerom. To, čo nám veľakrát bráni v úspechu, sú naše pochybnosti. Neistota sa pletie do nášho každodenného života, a preto treba oživiť v našom srdci lásku, nádej, vieru, radosť zo života a šťastie. Jednoduchý návod na zaručený úspech neexistuje, a ak chcete byť úspešní, musíte byť trpezliví a pracovať na sebe. Ďalšie tajomstvo úspechu spočíva vo vytrvalosti a s tým súvisí aj stanovenie cieľa.

Ako si splniť vysnívaný cieľ?

Predstavte si mapu, ktorú si sami vytvoríte. Na začiatku si zvoľte východiskový bod, kde sa práve nachádzate a váš vysnívaný cieľ. Stanovte si plán cesty a premyslite si jednotlivé kroky, ktoré potrebujete urobiť na to, aby ste sa k vysnívanému cieľu dostali. Určte si termín, kedy začnete, ale na dosiahnutí cieľa pracujte priebežne. Každý deň sa zamyslite nad tým, či vás to, čo robíte, posúva vpred. Buďte trpezliví, pretože príde niekoľko neočakávaných situácií, obmedzení a skúšok. Vtedy sa zastavte na najbližšej benzínovej pumpe, zoberte do ruky znova svoju mapu, popremýšľajte a keď cítite potrebu oddychovať, relaxujte. Potom si natankujte plnú nádrž energie a dobite baterky. Neváhajte požiadať aj o pomoc či radu skúsenejších. Návody na dosiahnutie úspechu nájdete na internete aj v knihách od viacerých autorov. Ja som sa inšpirovala najmä technikou Briana Tracyho, medzinárodného experta na sebazdokonaľovanie, a prispôsobila som si ju podľa intuície. Inšpirovať sa ňou môžete aj vy, príp. si ju môžete doplniť o vlastné kroky.

7 krokov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste k úspechu a vysnívanému cieľu:

  • Cieľ musí byť konkrétny. Povedzte si v duchu, čo konkrétne chcete dosiahnuť.
  • Napíšte si svoj CIEĽ na papier. Ako hovorí Brian Tracy, dôležité pravidlo úspechu je: „Myslite na papieri“.
  • Zapisujte si všetky krátkodobé úspechy. To je dôležitý krok, pretože táto cesta môže byť náročná. A vy sa predsa nechcete dať odradiť. Podľa Briana sú prekážky to, čo vidíte, keď sa prestanete pozerať na svoj cieľ.
  • Presne popíšte, ako bude vyzerať splnenie vášho cieľa. Dosiahnete to, čo si viete predstaviť, a preto presne popíšte, ako sa budete cítiť, keď tento cieľ dosiahnete.
  • Stanovte si presný termín, kedy svoj cieľ splníte. Takto sa vyhnete nesplneniu alebo posúvaniu náhradných termínov.
  • Určte si dni, kedy si overíte, či ste na správnej ceste a nezabudnite sa motivovať pri dosahovaní vášho cieľa.
  • Tešte sa z toho, čo robíte. Víťazstvo úspechu je z polovice vyhrané, keď si človek zvykne na kladenie cieľov a ich dosahovanie. Robte to, čo milujete. A milujte to, čo robíte. Potom to pre vás nebude práca.

Aké úžasné je, ak sa nám podarí dosiahnuť to, čo sme si predsavzali. Vtedy môžeme zhodnotiť, či to všetko stálo za to. V skutočnosti je táto cesta veľmi vzrušujúca. Stanovením cieľa určujeme svoju budúcnosť, ktorá je krajšia, bohatšia, šťastnejšia a lepšia. Ak sme šťastní my, vníma to aj naše okolie.

Predstavte si, že ste úspešní v oblasti, ktorú ste si naplánovali a vizualizujte si všetko, čo táto situácia so sebou prináša. Je to skvelý pocit, však? Tento pocit môžete zažiť, a dokonca môžete zažiť aj oveľa viac. Stačí, ak sa vzdáte vecí, ktoré vám v tom bránia. Vnútorné bariéry, ktorá nám bránia v úspechu, sú napr. strach alebo obava z neúspechu, nedostatočná sebadôvera, nedostatočné sebavedomie, vytrvalosť či nedostatočná aktivita, negatívne očakávania alebo myšlienky, príp. nesprávne načasovanie.

Ale nezabúdajte, že strojcom svojho šťastia ste vy sami! Želám vám veľa šťastia na ceste za vaším šťastím a úspechom! Za to všetko, čo je krásne vo vašom živote, nezabúdajte neustále ďakovať.


ČO SI MYSLÍTE?

Čo všetko vám bráni na ceste za vaším úspechom a v dosahovaní vašich vysnívaných cieľov?

Na druhej strane, čo všetko vám pomohlo splniť si svoj cieľ?

Aký úspech vám prináša skutočný pocit šťastia?


Teším sa na váše komenty, názory a skúsenosti :)

Miriam Letašiová pre RealWoman

Na začiatku je potrebné byť aj trochu snílkom s odvahou. Pavel Velev.

Obdivujem veľkých lídrov a ľudí, ktorí dokázali svojimi víziami nadchnúť a inšpirovať ostatných, čím prispeli k dianiu okolo seba. Jedným z takýchto osobností bol nepochybne Tomáš Baťa, zakladateľ svetoznámej značky, ktorý sa nikdy nevzdával.

Keď som sa dozvedela, že na našej univerzite sa uskutoční prednáška o podnikaní pod vedením riaditeľa Baťovej nadácie Pavla Veleva, v momente som bola rozhodnutá sa jej zúčastniť a priniesť vám rozhovor s týmto pánom. Tušila som, že bude zaujímavou a veľkou osobnosťou už len z toho dôvodu, že pracuje v tak výnimočnej nadácii, ktorej zámerom je zachovávanie baťovskej histórie a baťovských tradícií ako takých, ale aj podpora projektov zameraných na zdravý rozvoj prosperujúcej komunity, či už v oblasti sociálneho a kultúrneho rozvoja, vzdelania mládeže a podpory podnikateľských aktivít. Počas jeho prednášky som hltala každé slovo a veľmi som sa potešila. Ako prednášajúci vedel zaujať, inšpirovať aj motivovať. Má dar reči, je skvelý rétor a pôsobí už na prvý dojem veľmi príjemne a skromne. Posúďte sami!

1. Môžete nám priblížiť vašu cestu do Baťovej nadácie? Prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?

Život je plný náhod. Niekedy zlých a niekedy dobrých. Tak to bolo aj s mojím príchodom do Nadácie Tomáša Baťu v roku 1998. Ale poďme po poriadku. Po skončení štúdia na vysokej škole som začal pracovať v obuvníckom podniku Svit, bývalých Baťových závodoch, ako vývojový pracovník a prešiel som takmer celou obuvníckou výrobou. Po 10 rokoch som zmenil pôsobisko  a stal som sa zástupcom riaditeľa praktického vyučovania na obuvníckom učilišti a po 2 rokoch jeho riaditeľom. V roku 1992 sme založili Medzinárodnú obuvnícku školu a s využitím systému Baťovej školy práce sme učili obuvníkov z celého sveta vyrábať topánky. Od začiatku bol s nami v kontakte pán Tomáš J. Baťa, syn zakladateľa firmy Baťa. Medzinárodná škola bola veľmi úspešná a začala si vo svete získavať značný kredit. Hneď nato ma majiteľ školy, bankrotujúca firma Svit, prepustil. V rovnaký moment založil pán Baťa v Zlíne svoju nadáciu a ponúkol mi miesto jej šéfa. Bola to šťastná náhoda a pre mňa veľká výzva.

2. Aké hodnoty šíri Nadácia Tomáša Baťu a prečo? Na akých princípoch je vybudovaná?

Keď si prečítate poslanie našej nadácie, bude vám všetko hneď jasné: „Podporou kultúry, vzdelania a mládeže rozvíjať hodnoty spoločnosti a podnikateľského ducha, vďaka ktorému sa meno Baťa stalo slávnym“. Jednoducho povedané, snažíme sa s použitím baťovského odkazu meniť svet a hlavne ľudí k lepšiemu. Viete, pán Baťa hovoril: „Život nie je prekážka, ale príležitosť“, a preto pomáhame mladým ľuďom s ich projektmi, organizujeme prednášky, súťaže, sochárske sympózia… .

3. Aká je vaša vízia pre Baťovu nadáciu a ako chcete prispieť k rozvoju spoločnosti naokolo? Čo by ste chceli vytvoriť?

Mojím cieľom bolo a je budovať dôveryhodnú, uznávanú a vyhľadávanú organizáciu, ktorá bude slúžiť ľuďom. Súčasne by som bol rád, aby sme sa stali príkladom pre ostatných.

        

 

4. Vnímate svoju prácu ako svoje poslanie? Čo vás každý deň inšpiruje, motivuje a posúva dopredu?

Bez toho, aby som svoju prácu vnímal ako poslanie, by to snáď ani nešlo. Práca v nadácii a zvlášť s týmto menom nemôže byť iba zamestnaním. Inšpiráciu pre našu prácu hľadám medzi ľuďmi, s ktorými sa stretávam. V každom z nás je bezpochyby dar inšpirovať niekoho ďalšieho. V tom je krása rozmanitosti ľudí. Čo ma posúva dopredu? Je to už raz spomínaná služba. Urobiť niečo kvalitné a zmysluplné pre ľudí.

5. V čom vidíte silu a prínos podnikateľského ducha pre spoločnosť a mladých ľudí?

Podnikateľského ducha považujem za motor hospodárstva i ďalšieho rozvoja zeme. Jasným dôkazom je práve Baťovo podnikanie, z ktorého bolo možné neskôr financovať komplexný rozvoj spoločnosti. (vzdelanie, kultúru, zdravotníctvo, šport…) Dnes sa to moderne nazýva CSR (Corporate Social Responsibility) a veľa firiem má s tým problémy. U Baťovcov to fungovalo automaticky.

 

6. Čo by ste poradili tým, ktorí premýšľajú nad podnikaním? V čom by si, podľa vás, mali vziať príklad z podnikateľskej filozofie Tomáša Baťu?

Zo svojej pozície šéfa nadácie sa mi ťažko radí, nadácia nesmie podnikať, ale zo znalosti podnikateľskej filozofie Tomášu Baťa viem, že na začiatku je potrebné byť aj trochu snílkom s odvahou. Bez pracovitosti, serióznosti a niekedy i odriekania sa tiež nezaobídete. Podnikanie nie je totiž krátkodobé okrádanie ľudí, ale celoživotné poslanie, ako hovoril Tomáš Baťa. A hoci na prvý pohľad znie jeho heslo „Náš zákazník, náš pán“ archaicky, je v ňom ukrytá celá podnikateľská filozofia.

 

7. Aký by bol váš odkaz pre RealWoman čitateľky, ktoré sa zaujímajú o svoj osobný rozvoj a chcú vytvoriť krajší a naplnený život pre seba a svoju komunitu? 

Radiť niekomu, keď už máte skúsenosti, je jednoduché, oveľa zložitejšie je tieto rady uviesť do života. Ja by som všetkým čitateľkám prial, aby sa im podarilo nájsť vo svojom živote rovnováhu. Viem, že pre ženy je to trochu komplikovanejšie, pretože ich poslaním nie je len podnikanie a kariéra, ale tiež materstvo. Keď sa im to podarí skĺbiť, bude ich život krajší.

8. Máte svoju životnú filozofiu alebo motto, ktorým sa riadite?

Život sa nedá riadiť len jedným heslom, myslím, že by to pre rozmanitosť života ani nestačilo. Cítim, že tých pár odpovedí už odhalilo moje životné postoje a navyše, človek sa môže neustále zlepšovať.

Lucia Stašeková pre RealWoman

Viac informácií o Nadácii Tomáša Baťu nájdete TU.

Chcete byť efektívne? Nechajte sa viesť svojimi vnútornými hodinami.

Preplnená mailová schránka, diár zapísaný poznámkami, čo všetko máte zariadiť a kde všade máte byť, v ňom vložený papierik s úlohami na každý deň, doma vás čakajú valiace sa kopy povinností, nehovoriac o tých, ktoré máte v práci. Čím to je, že niekedy máte pocit, ako všetko krásne stíhate a dokážete tú istú prácu vykonať za kratší čas ako inokedy? Okrem dobre zvládnutého time-managementu, fyzickej a psychickej pohody, je to nepochybne aj tým, ako poznáme sami seba. Biorytmy. Ranné vtáčatá a nočné sovy. Hovorí vám to niečo?

Tí prví vstávajú skoro, nevadí im začínať prácu už o 7:00, najviac povinností vybavia ráno, je to ich čas, keď sa najlepšie sústreďujú, najrýchlejšie sa dokážu niečo naučiť, urobia najviac práce. Ich energia s pribúdajúcimi hodinami postupne klesá.

Druhá skupina ľudí sa ráno len rozbieha. Radi si dlhšie pospia, kým sa „naštartujú“ je 10:00, najviac energie majú práve večer alebo v noci. Vtedy sa im najlepšie učí, pracuje, tvorí, všetky činnosti im idú rýchlejšie ako počas dňa, sú na vrchole svojej výkonnosti.

Naše vnútorné biologické hodiny nás sprevádzajú už od narodenia. Nachádzajú sa v mozgu, sú zapísané v našej DNA a pracujú ako generátory 24 hodín denne. Sme podriadení logike našich biorytmov a náš život ovplyvňujú viac, ako si myslíme. Nejde len o rozdielne potreby zaspávania a vstávania.

Štúdium na vysokej škole ma naučilo, že ak budem rešpektovať moje biorytmy, dokážem sa učiť oveľa efektívnejšie. Mojou hlavnou úlohou bolo spoznať samu seba. Pozorovať sa a zistiť, kedy sa mi najlepšie prijímajú nové informácie a kedy si ich počas dňa dokážem najrýchlejšie zapamätať. Keď vás tlačí termín skúšky, ste niekedy „nútení“ učiť sa aj vtedy, keď vám vaše telo hovorí nie. A aký je výsledok? Pozeráte do kníh, skrípt, papierov a máte pocit, že to všetko ide mimo vás. Netvrdím, že sa takto nedokážeme naučiť, no časová efektivita je naozaj minimálna, dokonca to môže spôsobiť zvýšenú hladinu stresových hormónov.

Lepšie riešenie je počúvať seba samého. Ak cítite, že vám napríklad učenie nejde do hlavy alebo práca nejde tak rýchlo, ako by ste si to predstavovali, nemáte potrebnú energiu a chuť, zmeňte na chvíľu myšlienky, činnosť, snažte sa riadiť podľa svojich vnútorných hodín.

Nájdite si to, čo vám bude robiť radosť, dajte na svoje pocity. Ja som zvykla striedať učenie s pozeraním komédií. Naladím sa pozitívne, očistím si hlavu a som schopná opäť prijímať nové informácie.

Biorytmy fungujú v škole, v práci, doma, vždy a všade. Preto si myslím, že ak si dokážeme rozvrhnúť prácu počas dňa na základe rešpektovania nášho chronotymu (ranné vtáča vs. nočná sova) výsledkom bude lepší pocit, úsmev na tvári namiesto stresu, lepšia efektivita práce a celková fyzická aj psychická pohoda.

Kedy počas dňa cítite, že máte najviac energie?

Kedy sa cítite najviac unavení a nie ste schopní nič robiť?

Zaznamenávate v priebehu dňa tieto zmeny?

Popremýšľajte nad vašimi dennými aktivitami a vyskúšajte, kedy sa vám najlepšie vykonávajú. Otestujte si to sami na sebe. Potom sa už len podľa možností tým riaďte.

Dospela som k názoru, že: Nechať sa navigovať pocitmi a mojimi vnútornými hodinami mi uľahčuje každodenné fungovanie :)!

Aké máte skúsenosti s vašimi biorytmami vy?

Lucia Stašeková pre RealWoman

Čo ak tajomstvom úspechu je schopnosť budovať si kvalitné vzťahy?

Vedieť vychádzať s ľuďmi je niekedy naozaj umenie. Dobrá správa je, že sa to dá naučiť. Na trhu máte širokú ponuku školení, tréningov, mnoho literatúry, rýchlych aj pomalších receptov, ktoré vás donútia minimálne sa nad sebou zamyslieť… Mňa osobne oslovil pohľad Dala Carnegieho, spisovateľa, učiteľa komunikačných techník, motivačného spíkra, jednoznačne veľkej osobnosti v oblasti osobného rozvoja.

Ten rozdelil spôsoby správneho jednania s ľuďmi do troch základných bodov:

1. Nikdy nikoho nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte sa.

Carnagie uverejnil vo svojej knihe pohľad Wanamakera, zakladateľa siete obchodov, nesúcich jeho meno: „Už pred tridsiatimi rokmi som pochopil, že je zbytočné sa rozčuľovať. Mám dosť problémov s tým, aby som napravil svoje vlastné nedostatky, prečo by som sa teda mal hnevať preto, že Boh neobdaroval všetkých ľudí rovnakou porciou inteligencie.“

Predstavte si situáciu v opačnom garde. Ak niekto kritizuje vás, tiež sa necítite príjemne. Kritika narúša vašu komfortnú zónu, niekedy vyvolá odpor alebo minimálne obranný postoj. Niečo úplne iné je vedieť dávať a prijímať spätnú väzbu.

Tiež sa stane, že ľudí za ich správanie, výzor či názory odsúdime. Dokonca bez toho, aby sme si uvedomili, prečo je to tak, čo je za tým. Len si spomeňte, že aj vy ste niekedy boli vo fyzickej či psychickej nepohode a odrazilo sa to aj na vašej vlastnej prezentácii. Možno ste zvýšili hlas tam, kde ste nemuseli, možno ste sa nechali vytočiť tým, nad čím by ste sa inokedy len pousmiali. Sme ľudia, robíme chyby, meníme názory, vyvíjame sa, preto na sebe pracujeme.

Máte vo vašom okolí ľudí, ktorí sa neustále na niečo sťažujú? Na počasie, na kolegov, na kamarátov, na rodinu, na vládu, na celý svet. Máte pocit, že vždy si niečo nájdu. Len rozprávajú a nič nezmenia. Riešia veci, ktoré aj tak neovplyvnia. Namiesto toho, aby začali od seba, hľadajú, čo nefunguje všade okolo nich. A ako sa vy cítite s takýmito ľuďmi? Budete vyhľadávať ich spoločnosť?

2. Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.

Už Freud, otec psychoanalýzy, povedal, že všetko, čo robíme, pramení z dvoch zdrojov: zo sexuálnej potreby a z túžby po vyniknutí. Dewey, jeden z najznámejších amerických psychológov, tvrdil, že najsilnejšou ľudskou pohnútkou je túžba stať sa dôležitým.

Schwab, jeden z prvých v americkom biznise, ktorého ročný plat presiahol milión dolárov, to vyjadril takto: „Považujem svoju schopnosť nadchnúť ľudí za svoju najväčšiu prednosť a domnievam sa, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo v sebe majú.“

Pochvália vás: Dnes vyzeráš naozaj dobre! Ten nový strih ti pristane. Waaaw, ako žiariš! Si krásna! Urobila si úžasné školenie! Veľmi dobrá práca, len tak ďalej! Ste šikovná, radosť s vami spolupracovať! Ďakujem za pomoc, máte naozaj dar pomáhať iným!

Príjemné, však? :)

A nezabudnite: Hovorte len to, čo si naozaj myslíte a robte to zo srdca! Inak to vyznie ako prehnané lichotenie a narobí to viac škody ako úžitku.

3. Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.

„Ten, kto toto dokáže, s tým kráča celý svet. A kto na to nemá, putuje sám.“

Vo svojej knihe Carnegie poukazuje na paralelu medzi ľuďmi a rybami. Ak idete chytať ryby, ako návnadu používate to, čo chutí im, a nie vám. Rovnako je to aj s ľuďmi.

Približuje to v tomto príbehu:

Jeho švagriná mala starosti o svojich dvoch synov. Študovali na Yale a boli príliš zamestnaní svojimi starosťami, aby si sadli ku stolu a napísali list domov. Listy, ktoré im posielala ich matka, si však vôbec nevšímali. Carnegie sa stavil o sto dolárov, že ich prinúti k odpovedi bez toho, že ich o to vôbec požiada. Carnegie poslal svojim synovcom list, v ktorom sa ich pýtal na to, ako sa majú, ako im ide škola a na konci len tak mimochodom poznamenal, že každému z nich posiela šek na 5 dolárov. Samozrejme, že zabudol spomenuté šeky priložiť. Čoskoro prišli odpovede, v ktorých chlapci ďakovali „drahému strýkovi“ za jeho láskavý záujem, ale… a zvyšok si už asi domyslíte sami.

Carnegie hovorí o tom, že ak existuje nejaké tajomstvo úspechu, tak spočíva v schopnosti postaviť sa na miesto druhého a vidieť celú vec ako svojimi, tak aj jeho očami.

Svet je plný ľudí, ktorí sa starajú len o svoje záujmy. Takže tí vzácni ľudia, ktorí nesebecky slúžia druhým, majú potom neobyčajný úspech. Nemajú totiž v podstate konkurenciu.

Myslím si, že myšlienky tejto osobnosti sú neskutočne nadčasové a dajú sa považovať za princípy správneho vychádzania s ľuďmi. Jeho kniha Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí sa okamžite stala bestsellerom. Predali sa milióny výtlačkov a bola preložená do niekoľkých jazykov. Výsledky hovoria za všetko, posúďte sami :)!

Lucia Stašeková pre RealWoman

REGISTRUJTE sa na celodenný zážitkový workshop pre ženy, ktoré túžia prebudiť svoju jedinečnosť a chcú byť samy sebou. Workshop bude viesť life koučka a trénerka Janette Šimková, ktorá vám pomôže nájsť odpovede a povedie vás na ceste v objavovaní samej seba a svojej jedinečnosti.

Odvážte sa úspešne podnikať vo dvojici

Podnikanie je zmena celkového prístupu človeka k možnosti byť nielen finančne a časovo nezávislý, ale predovšetkým vziať svoj život do vlastných rúk a robiť to, čo skutočne chceme! Každá z nás má svoje sny a chce ich naplniť. Ak chceme čokoľvek v živote dosiahnuť, musíme si veriť. Veriť, že to dokážeme. Podnikanie nám môže priniesť oveľa viac, ako si vieme predstaviť. Ale nezabúdajme si vážiť prácu tých, ktorí sa rozhodli, že momentálne podnikať nechcú alebo podnikať nebudú. Majú pre to svoje dôvody a presvedčenie.

Ak sa samy neodvážime, nájdime si partnera

Keď sa však rozhodneme, že chceme s niekým podnikať, musíme si navzájom veriť. Nemali by sme mať pred sebou tajomstvá. Ideálne je, ak sa dobre poznáme. Naše kamarátstvo, či priateľstvo je dobrý základ pre spoločné podnikanie. Rodina je zasa pevným základom pre spolužitie manželov, či partnerov a ich detí. A to iste platí aj v podnikaní. Dôvera, komunikácia a kompromisy sú nevyhnutné pre vzájomne vychádzanie.

Nemusíme všetko robiť sami. Rozdeľme si úlohy tak, aby sme robili tie, ktoré sú nám blízke, v ktorých sme dobré a rozumieme im. Ale pritom zostaňme vždy jeden tím a ťahajme za spoločný povraz. Nesnažme sa predbehnúť jedna druhú. Nikto nevie všetko a každá z nás môže robiť to, čo vie najlepšie a v čom je dobrá. Ak budeme jeden tím, nebudeme spolu zápasiť, ale vyhrávať!

Podnikanie v dvojici má svoje čaro

Hovorí sa, že v podnikaní je jeden málo a dvaja sú veľa. Ak si to zoberieme z iného uhla pohľadu, aj rodinu netvorí len jeden človek. Tak isto môžeme spoločne fungovať aj v podnikaní, ak sa dohodneme na určitých pravidlách, ktoré budú vyhovovať obom stranám.

Samozrejme, že to potrebuje trpezlivosť, kompromisy, ale to už poznáme aj z bežného života. Ak chceme vytvoriť niečo veľké a zmysluplné, dvom to pôjde ľahšie a určite aj rýchlejšie. Tak ako minca má dve stránky a palica dva konce, všetko má svoje výhody aj nevýhody. Závisí to od nášho spoločného rozhodnutia, nastavenia a naladenia.

Ak sa nám darí a všetko ide ako po masle, takéto myšlienky si možno ani nepripúšťame. Ale predstavme si situáciu, keď nám nevychádzajú obchody podľa našich predstáv alebo jednoducho nemáme „dobrý deň”. Nie je jednoduchšie, ak sme na to dve? Nemusíme sa v tom topiť samy, spoločne nájdeme oveľa viac riešení a možností.

Tak ako v každodennom živote, tak aj v pracovnom sa objavia situácie, ktoré nás  tzv. „preskúšajú”. Aby bol človek úspešný v akejkoľvek oblasti, musí sa to naučiť, musí si tým jednoducho prejsť. Kým sa malé dieťa naučí chodiť, veľakrát spadne. Ale postaví sa na nohy a ide ďalej. Chce sa naučiť chodiť, pretože ho niečo poháňa vpred. Je to túžba a viera, že to dokáže. Vie, že to dokázali aj ostatní! Aj my to dokážeme, ak sa pre to rozhodneme a vydržíme. Koľko dáme, toľko dostaneme. Možno nie hneď, ale postupne sa nám to podarí.

Recept na úspešný život si tvoríme my sami. Podobne si môžeme predpísať recept na všetko. Napr. aj na úspešne podnikanie
Ak ho nechceme užívať samy, odporučme ho aj svojej budúcej obchodnej partnerke a pustime sa do toho spoločne!

Ako nájdem toho pravého obchodného partnera?

Ako zistíme, že naša budúca partnerka je tá pravá? Môže to byť pri akejkoľvek situácii, ktorá nemusí súvisieť len s podnikateľskými aktivitami. Napr. sa trápime, lebo nám niečo nevychádza tak, ako si to predstavujeme. A ona zareaguje „Nikdy sa netráp sama , podeľ sa so mnou o to, čo ťa trápi. Aj tebe bude ľahšie a vo dvojici to oveľa lepšie zvládneme“. Aj to je jeden z prvých predpokladov pre úspešné podnikanie.

Prídu prvé obchodné rokovania a na jednu vec môžeme mať rozdielny názor. Ani v takýchto situáciách nezabúdajme na vzájomnú komunikáciu. Je dôležité vedieť povedať svoj názor, ale takisto aj vedieť vypočuť názor tej druhej. Každá má iné povahové vlastnosti, iný referenčný rámec interpretácie a vníma situáciu na základe svojich životných skúseností a zo svojho uhla pohľadu.

Môžeme byť dve rôzne osobnosti. Jedna je kreatívne nadaná a akčná a všetko by urobila najradšej hneď a teraz. Druhá má iné kvality, veľké skúsenosti, je rozvážnejšia, všetko si premyslí a rozhodne sa až neskôr. Ale vzájomná úcta, rešpekt a harmonické naladenie môže zabrániť na jednej strane rizikovým obchodom a na druhej strane pomôcť a podporiť, aby ste boli v správnom čase na správnom mieste a investovali múdro a s rozvahou.

Ak sa rozhodnete, že chcete podnikať a viete, že to nechcete robiť sama, vyskúšajte to. Nemusíte hľadať len obchodnú partnerku. Vaším budúcim obchodným partnerom môže byť aj váš bývalý spolužiak z vysokej školy, kolega z práce alebo človek, ktorého ste znova po rokoch stretli a viete, že do toho chcete ísť práve s ním.

Urobte to, ak cítite, že je to vaša cesta, niečo, čím práve musíte prejsť. Želám vám na tejto ceste veľa šťastia a úspechov.

Miriam Letašiová pre Real Woman