Byť matkou neznamená vystúpiť z vlaku. Elena Kohútiková.

Keď som sa ešte v decembri minulého roku prvýkrát dozvedela, že pani Elena Kohútiková bude jednou zo spíkeriek nášho nového eventu RealWoman Fórum, bola som nadšená. Čítala som si o jej osobnom príbehu a aj o profesionálnej kariére a hovorila som si, to je silná žena s víziou. Vtedy som si myslela, že ako líderka VÚB banky by mohla na RealWoman Fórum 2012 vystúpiť práve v rámci témy Lídership ako kľúč k zmene, ale po rozhovore s ňou som zistila, že pani Kohútiková chce viac hovoriť o tom, ako väčšinu talentov na trhu predstavujú ženy a že firmy ich potrebujú, aby sa im po materskej dovolenke vrátili a nestratili s nimi kontakt.

A práve preto bude pani Elena Kohútiková na RealWoman Fórum 2012 rozprávať o tom, že byť matkou neznamená vystúpiť z vlaku a že ženy po návrate z materskej dovolenky do práce majú ešte viac čo ponúknuť a sú lepšie pripravené na väčšiu zodpovednosť, keďže dokázali zvládnuť chod celej rodiny a výchovu detí. V tomto rozhovore sa s pani Kohútikovou rozprávame o inšpirácii, úspechu, životných lekciách, zladení práce a rodiny, o skutočnom potenciáli ženy a aj o snoch.

Inšpirácia prostredníctvom osobného príbehu

1. Ste veľmi úspešná žena, pani Kohútiková, podľa niekoľkých vašich vyjadrení ste si kariéru nikdy cielene nebudovali, ale mali ste rada prácu a učili sa nové veci. Čo podľa vás stojí za vaším úspechom alebo čo je zdrojom vášho úspechu?

Myslím si, že v podstate sa nelíšim od mnohých iných žien. Väčšina z nás túži po naplnení oboch snov – byť dobrá v pracovnej oblasti a naplniť si sen o vlastnej rodine. Pred pár dňami ma zaujal film Hugo, kde hrdina prirovnal svet k veľkému stroju, v ktorom má každý človek zmysel, je potrebnou súčiastkou. Páči sa mi takáto predstava. Možno to, v čom sa trochu odlišujem, je, že svoju prácu beriem veľmi vážne. Dobre viem, čo znamená vyžiť z mála. Keď som ovdovela, pracovala som v Akadémii vied, kde neboli vysoké platy. A tak som si privyrábala po večeroch a víkendoch, aby som uživila rodinu. Aj dnes – kto chce byť úspešný, nemôže si hovoriť, že mu o štvrtej „padla“.

2. Podľa vašich vyjadrení sa každé ráno tešíte na to, čo v ten deň zažijete. Čo je vašou najväčšou motiváciou a zdrojom tohto životného optimizmu, ktorý vás každý deň s nadšením postaví z postele?

Najväčší optimizmus mi dáva moja rodina. Keď sa stanete matkou či starou mamou, zmení to váš pohľad na svet. Je to zmes vďačnosti za každý nový deň a zodpovednosti, aby boli vaši blízki na vás hrdí. Každé ráno, keď sa zobudím, teším sa, čo nové zažijem. Nie každý zážitok je prijemný, ale naučila som sa ich prijímať s pokorou. Niekedy sa to, čo som kedysi vnímala ako zlé, pretaví na skúsenosť, ktorá ma obohatila, dala mi hĺbku.

3. V živote ste prežili niekoľko náročných udalostí, ktoré si človek nevie predstaviť, kým ich nezažije, no na druhej strane ho však veľmi zocelia a posilnia. Ktorý moment bol vo vašom živote kľúčový a prečo?

Bola to nečakaná smrť môjho manžela. Mala som 31 rokov, dve malé deti a život sa mi od základov zmenil. Vtedy som úplne prehodnotila svoje poradie hodnôt, zároveň som musela nájsť silu vstať a ísť ďalej – v práci aj súkromí, v žiali aj láske, v obetavosti aj zodpovednosti za druhých. Najsilnejšie bolo vedomie, že sa musím postarať o deti. Nemohla som pred nimi ukázať svoju slabosť, lebo potrebovali, aby som bola silná a ony sa mohli o mňa oprieť. Cez týždeň som pracovala do odpadnutia, ale víkendy som si nechávala pre dcéry. Moje vedľajšie zamestnania neboli nijako „prestížne” – šila som na zákazky a po nociach prepisovala texty na písacom stroji. Dávala som si podeň vankúš, aby som klepkaním nebudila susedov. Spávala som asi tri hodiny, ale nesťažujem sa. Aspoň som sa nemala kedy ľutovať. Hovorí sa, čo ťa nezabije, to ťa posilní – a na vlastnej koži som pocítila, že to nie je klišé.

4. Aké sú dve najdôležitejšie životné lekcie, ktoré vám život priniesol a čo ste sa z nich naučili?

Prvou je, že v skutočnosti je človek silnejší, ako si myslí. Ak si teda niekedy neveríme, treba nazrieť hlboko do duše, či sa za tým neskrýva iba strach zo zlyhania alebo pohodlnosť. A obe treba silou vôle prekonať. Mne život pripravil veľmi ťažkú lekciu a priala by som si, aby som to nikdy nebola zažila. S Božou pomocou som to nejako ustála. Druhou lekciou, ktorú som dostala, bolo, že ak sa chcete niekam dostať, musíte stále na sebe pracovať a robiť viac, ako sa od vás očakáva. Ak si budujeme vedome kariéru – stanovme si ciele a kroky, ktorými sa k nej dostaneme, s míľnikmi, kde sa zastavíme a posúdime, či ideme na to správne. Buďme pripravení svoje ciele aj meniť – ja som napríklad sen byť vynikajúcou vedeckou pracovníčkou vymenila za menovú politiku a neskôr za obchodnú banku.

5. Čo vás na vašej ceste inšpiruje a neustále posúva dopredu?

Mojím hnacím motorom je zvedavosť a neustála pochybnosť o „večných pravdách“ . Nazdávam sa, že človek by nemal svet okolo seba brať ako navždy daný. Ak sa vám jeden deň nedarí, neznamená to, že je vaše úsilie márne. Vtedy sa treba premeniť na tú spomínanú „súčiastku” a jednoducho plniť svoju úlohu, nezastať. Keď sa po namáhavom dni obzriem späť, mám radosť z toho, že som sa nepoddala. A keď sú vtedy pri mne aj moji blízki, mám pocit dokonalého šťastia.

6. Kto bol pre vás v živote najväčšou inšpiráciou a prečo?

Keďže ide o webovú stránku pre ženy, vyberiem dve silné ženy, ktoré ma inšpirovali hlavne v tých horších časoch. Zhodou okolností žili obidve vo Francúzsku: Marie Curie a Edith Piaf. Madam Curie získala dve Nobelove ceny za fyziku a chémiu, a to v časoch, keď vedecké kruhy neveľmi priali ženám. Neraz som si na ňu spomenula, keď som sa ako prvá žena dostala do Bankovej rady NBS a keď som sa neskôr stala prvou ženou – viceguvernérkou Národnej banky Slovenska. Ani bankový sektor sa vtedy totiž nijako nehmýril ženami. A Edith Piaf ma inšpiruje svojou nezlomnosťou. Mám veľmi rada jej piesne a vždy, keď niektorú počujem, premýšľam, ako sa asi ona pozerala na svoj život. Vzišla z veľmi biednych podmienok, žila na ulici, viackrát vzlietla a tvrdo pristála. Vždy sa však nejako pozviechala a zasa sa postavila na nohy. Odkiaľ asi brala silu? Pociťujem úctu k takej nezdolnej vôli žiť a radovať sa. Ale úplne na začiatku bola moja mamička – silná a cieľavedomá žena, ktorá dokázala nájsť „recept“ na všetky problémy.

7. Keď je žena matkou a aj zamestnankyňou, je pre ňu náročné skĺbiť tieto dve roly bez toho, aby mala pocit viny z nedostatku pozornosti rodine a z nedostatku osobného naplnenia. Ako ste vy zvládali kariéru aj rodinu? Je podľa vás možné dosiahnuť work and life balance alebo je to iba mýtus?

Nie som superžena a úprimne sa priznávam, že keď som prišla o manžela, dlhé roky som žila v napätí medzi prácou a rodinou – deťmi. Veľmi mi na začiatku pomohla moja mamička, tak nezištne a obetavo, ako to len mamy vedia. Presťahovala sa k nám, pomáhala mi s deťmi, vypočula si moje starosti, bola mojou dôverníčkou aj oporou. No po jej smrti som sa musela s problematikou work-life balance vyrovnať sama a šla som na to ako väčšina žien, ktoré poznám – „obetovala“ som seba, svoje záľuby, šport a pod. A veľa zo starostlivosti o domácnosť postupne museli prebrať moje dcéry, čo dnes ani ony až tak negatívne nevnímajú.

Potenciál ženy na Slovensku

8. Ženy majú viacero úloh, ktoré v živote napĺňajú, sú matkami, dcérami, sestrami, priateľkami, manželkami, zamestnankyňami, riaditeľkami či líderkami. Ktorá úloha je podľa vás v živote ženy najdôležitejšia a prečo?

Váha jednotlivých úloh sa v živote ženy mení v závislosti od toho, v ktorej fáze sa práve nachádza. Nemôžeme hovoriť o inej najdôležitejšej funkcii, ako byť matkou – to je funkcia ženy na celý život. A v tejto funkcii majú ženy aj svoje originálne postavenie. Dnes sa omnoho viac žien orientuje aj na pracovnú kariéru a neuspokojuje sa s tým, že jej pracovná pozícia či príjem sú v rodine iba doplnkovými. A to stavia pred ženu, ale aj partnera a deti, úplne iné výzvy a život žien sa stáva hodnotnejším, no aj omnoho náročnejším. A od toho, ako zvláda žena túto novú pozíciu, závisí i to, akú pridanú hodnotu prináša deťom, partnerovi a práci. A určite to nie je ľahké.

9. Ak žena vykonáva tieto úlohy naraz, nestačí jej asi len skvelý time manažment, ale musí vedieť svoju energiu aj neustále dobíjať, aby „nevyhorela“. Aké sú vaše zdroje energie? Kam sa vyberiete, s kým alebo ako trávite čas, ak potrebujete načerpať energiu?

Patrím k šťastlivcom, ktorí sú veľkí optimisti. Ja sa „dobíjam“ pri mojich vnúčatách, ktoré ma tak zamestnajú, že na pracovné otázky nemám kedy ani len pomyslieť. A ak nie sú vnúčatá, tak sú to dcéry či priatelia, s ktorými stále udržiavam styk, aby som zostala oboma nohami na zemi. A občas privítam deň v pyžame, keď nerobím nič, iba čítam noviny či knihy, alebo pozerám filmy v televízii. Takže dobíjanie „bateriek“ závisí od konkrétnej situácie. A rada spievam a spev je vzpruha, ktorá mi dáva „krídla“.

10. Keď si spomeniete na obdobie, ktoré ste prežili, ale hlavne na to, čo ponúka súčasnosť, čo by ste si želali, aby štát, firmy a spoločnosť ponúkli žene ako matke a profesionálke, aby mohla lepšie zharmonizovať tieto dve roly? Poskytuje podľa vás naša spoločnosť, štát alebo firmy dostatok pochopenia, podpory a podmienok ženám – matkám, aby ľahšie zvládali a integrovali rolu matky do ich pracovného či kariérneho života? Aké by boli vaše návrhy na zlepšenie?

V našom živote potrebujeme podporu z troch zdrojov – štát tu má nezastupiteľnú úlohu hlavne v období materstva či starostlivosti o malé deti. Firma zase pri kreovaní pracovných podmienok a rodina pri podpore žien vykonávať aj iné ako tie klasické funkcie. Nik však nevytvorí pre ženy také podmienky, aby sa cítili úplne konformne a neriešili v určitom období života dilemu práce a rodiny. Ale toto obdobie nie je nekonečné, je ohraničené, a ak žena aj v tomto období pracuje na sebe, vie rýchlo nastúpiť do vlaku a plnohodnotne napredovať. Takže každý by mal prispieť svojou troškou k tomu, aby ženy chceli aj profesionálne a funkčne rásť, ale zároveň si splnili aj sen o rodine a deťoch. Nie som veľkým zástancom separovania podmienok pre ženy a mužov, to však neznamená, že v určitom limitovanom období by štát a firmy nemali vytvoriť podmienky na to, aby žena ľudsky a profesionálne nezaostala kvôli plneniu svojich materských radostí.

11. Čo by ste poradili mladej, nadanej žene, ktorá chce dosiahnuť svoje sny a zhodnotiť svoj talent?

Poradila by som jej to, čo radíme všetkým ženám v biznis- lekciách, ktoré pripravujeme s časopisom Emma: vyberte si prácu, ktorá vás teší, nepodceňujte sa, buďte dôsledná v plánoch aj ich dosahovaní, neberte prípadný neúspech osobne, nepoddávajte sa občasným krízam. Nedávno som sa stretla s americkou profesorkou manažmentu Joan Winn, ktorá prišla na Slovensko ako hosťujúca univerzitná profesorka prostredníctvom grantu našej bankovej nadácie. Povedala, že manažérky by mali hrať tímové športy. Tam sa totiž naučia hlavne dve veci: nebrať veci osobne a pracovať tímovo (nemusíme to však brať doslovne – ja som tímové športy nikdy nehrala ϑ).

12. Akú pozíciu má podľa vás v súčasnosti postavenie ženy a zhodnotenie či využívanie jej potenciálu na riešenia výziev našej spoločnosti? Myslíte si, že na Slovensku využívame dostatočne ženský potenciál?

Ak by som vychádzala z mojej osobnej skúsenosti, tak sa postavenie žien vo firmách za posledných 35 rokov, keď som ja nastúpila do „pracovného vlaku“, výrazne zmenilo. Dnes nachádzame ženy pracovať nielen na referentských pozíciách, ale čím ďalej, tým viac je žien v stredných a aj vyšších manažérskych pozíciách či v pozícii podnikateliek. V dnešnom mimoriadne konkurenčnom svete sa pri výbere pracovníkov či manažérov nepozerá na pohlavie, ale na schopnosti človeka a jeho vôľu pracovať a dosahovať výsledky. A to je podstatné. Týmto sa vytvára obrovský priestor aj pre nás – ženy, aby sme mohli preukázať naše schopnosti.

13. Aký je podľa vás najväčší prínos ženy- líderky?

Žena, ktorá musí v živote prejsť rôznymi funkciami a zvládnuť ich, je pripravená priniesť do kolektívu vecnosť, rozhodnosť, schopnosť organizovať prácu, ale hlavne mimoriadne umenie – hľadať riešenia. Veď aj v rodine musí zorganizovať tisíc vecí, aby rodina fungovala, je to hlavne ona, ktorá v záujme zachovania rodiny hľadá východiská zo zložitých životných situácií a táto schopnosť ženy je mimoriadne vzácna aj v oblasti riadenia. Žena- líderka má víziu, namodeluje si postupnosť krokov, ako túto víziu premeniť na realitu a tie kroky sú vecné, jasné a hlavne dosiahnuteľné. Zároveň prináša do kolektívu slušnosť a aj muži sa v jej prítomnosti správajú galantnejšie. Ukazuje sa, že keď sa v kolektíve nachádzajú i ženy, tieto kolektívy dosahujú trvalejšie lepšie výsledky. No vo všetkých týchto funkciách by žena mala zostať ženou – so všetkými silnými i slabými stránkami – iba vtedy sa jej poslanie naplní.

14. Čo špecifické a iné prinášajú do biznisu ženy v porovnaní s mužmi?

Okrem spomínaného nadania počúvať a ťahu na bránku vo forme hľadania riešení je to väčšia starostlivosť. Ženy sa viac zaujímajú o to, či sú všetci okolo spokojní, prosto sa rady staráme o druhých. Mnohé zamestnanecké programy vznikli na popud žien. Druhou podstatnou vecou je spoluexistencia oboch pohlaví – v čisto mužských kolektívoch neraz prevládajú hrubšie vzťahy aj slovník; v čisto ženských kolektívoch zasa intrigánstvo a malichernosť. Viaceré výskumy však potvrdili, že ak sa spojíme dohromady, tím má mäkší, kultúrnejší slovník, je ohľaduplnejší, myslí praktickejšie, lepšie premyslí detaily.

15. Aký má VÚB Banka program alebo prístup k rozvoju talentov a potenciálu žien, ktoré pre vás pracujú?

Vo VÚB banke tvoria ženy vyše 70% všetkých zamestnancov a väčšinu tvoria ženy aj v manažérskych pozíciách. V tomto smere je naša banka mimoriadne progresívnou inštitúciou – aj v predstavenstve máme 2 zástupkyne „nežného pohlavia“. Práve sme ukončili ojedinelý prieskum v banke, zaoberajúci sa otázkami work-life balancu žien, ich podmienok pre profesionálny rast a otázkami materstva a návratu z materskej dovolenky. Z prieskumu nám jednoznačne vyšlo, že ženy v našej banke nepociťujú žiadnu diskrimináciu v oblasti vzdelávania či školení, v oblasti uchádzania sa o manažérske pozície, pokiaľ o ne prejavia záujem. Samozrejme, hlavne pre mladé matky vracajúce sa z materskej dovolenky je ťažšie adaptovať sa na nové podmienky kombinácie práce a rodiny a tam chceme orientovať našu podporu.

Ciele a sny

16. Aké ciele teraz pred sebou máte a chcete dosiahnuť?

Nikdy som nemávala nerealistické ciele a vždy som sa posúvala krok za krokom. V súčasnosti je mojím cieľom odovzdať kvalitnú prácu pre VÚB, aby si banka už po tretí rok obhájila vynikajúcu pozíciu najlepšej banky na Slovensku. Mojím cieľom je tiež dať mojim deťom to, na čo som nemala až toľko času, keď boli menšie – matku, starú matku a človeka, ktorý je tu, keď niečo potrebujú. A tiež mám určité ambície aj vo svojom súkromnom živote, ktoré dúfam, že sa naplnia. A sny? Pomáhať tam, kde to treba, aby sa naša spoločnosť posúvala dopredu a aby sa ľudia cítili šťastnejší a spokojnejší.

17. Aký je váš najväčší sen?

Okrem zdravia, ktoré si prajeme všetci, aj zdravie a šťastie pre moju rodinu, aby si moje dievčatá splnili sny ich života. A ako odborník? Aby sa ekonomická situácia v eurozóne čo najskôr skonsolidovala a naša ekonomika začala výraznejšie rásť – tým by sa vytvorili pracovné miesta pre ľudí a pre ich spokojnejší život.

18. Keďže tento rozhovor je určený pre RealWoman komunitu, aká je podľa vás skutočná žena?

Silná aj slabá, rozhodná aj neistá, veriaca i pochybujúca, milujúca a dávajúca … nuž žena z mäsa a kostí s citlivou dušou, ale silou obra.

19. Ako by vyzeral váš ideálny deň?

Keďže ráno rada spím, tak by som si trochu dlhšie pospala, prečítala noviny či nejakú knihu, šla zaplávať so svojimi vnúčatami a večer si „poklábosila“ s kamarátkami. Nie som veľmi náročná, že?:-) Ale bežne stačí i to, že sa mi v práci podarí vyriešiť nejaký zložitejší problém či v nedeľu uvariť chutný obed pre celú rodinu – aj to je pre mňa prototyp ideálneho dňa :).

Katarína Zacharová v spolupráci s Miriam Letašiovou pre RealWoman

_________________________________________________________________________________________________

ING. ELENA KOHÚTIKOVÁ, PhD., zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky

Elena Kohútiková pôsobí vo VÚB banke od októbra 2006. Najskôr ako členka predstavenstva a vrchná riaditeľka Úseku finančných a kapitálových trhov a od marca 2009 ako zástupkyňa generálneho riaditeľa. Do bankového sektora vstúpila v roku 1990. Od marca 2000 – celé 6-ročné funkčné obdobie – zastávala post viceguvernérky NBS. Patrí k najväčším odborníkom na problematiku eura na Slovensku.

Robte to, čo milujete a milujte to, čo robíte. Juraj Beňák.

Vďaka nemu prišiel na Slovensko Dr. John Demartini – učiteľ z filmu Tajomstvo (The Secret). Keď ho Juraj Beňák minulý rok osobne zažil na prednáške v Austrálii, rozhodol sa, že ho pozve Slovensko. Považuje ho totiž za inšpirátora s mocnou víziou a odkazom pre všetkých, ktorí chcú nájsť zmysel svojho života a dosiahnuť ho.

Juraj sa k osobnostnému rozvoju dostal pred siedmimi rokmi vďaka cchi-kungu. Keď potom neskôr prekonával zdravotné problémy, zameral sa na štúdium alternatívnej medicíny a psychosomatiky, ktoré sú jeho hoby. Aj vďaka nim sa presvedčil, že každý človek má obrovské schopnosti a kapacity, ktoré sú zanedbávané a zostávajú nevyužité. Toto spoznanie ho nasmerovalo k uvedomeniu, že chce ľuďom pomáhať hľadať vlastného skrytého génia, aby sa mohli realizovať. Rád by im to sprostredkoval kombináciou technológie a znalosti zo sféry osobnostného rozvoja, ale aj „sieťovaním“ ľudí, ktorí majú chuť a vôľu premeniť svoje túžby na skutočnosť.

Žiješ v Austrálii, v Brisbane v štáte Queensland. Čo ťa viedlo k tomu, že si sa tam zabýval?

Do Austrálie som prišiel v roku 2007 ako študent na necelých 8 mesiacov, s cieľom naučiť sa anglicky, dostatočne dobre na to, aby som bol schopný čítať v angličtine a pozrieť si film bez titulkov. Po mojom štúdiu mi však ponúkli trvalý pracovný pomer, a keďže som nemal doma žiadne záväzky, ponuku som prijal.

Máš svoje klasické zamestnanie, ktoré ťa živí. Ako dokážeš skĺbiť svoje aktivity, týkajúce sa osobného rozvoja s prácou?

Práca ma baví, ale keďže rád hľadám odpovede na zložité otázky, týkajúce sa nielen mňa, ale aj ďalších vecí, osobnostný rozvoj má veľký podiel na mojich denných aktivitách. V práci cez obedňajšiu prestávku buď čítam, alebo pozerám video- kurzy a po práci a vo voľnom čase sa tomu venujem prakticky naplno.

Spomínaš si na moment, keď si si uvedomil, kým sa chceš stať alebo čomu sa túžiš venovať?

Bolo to zrejme na jednom z prvých seminárov s Chrisom Howardom, na ktorých som sa zúčastnil. Mal som tam taký krátky záblesk, alebo ako to nazvať, svojej budúcnosti a svojho sna. Ten sa mi však zdal neuskutočniteľný a až Dr. Demartini mi pomohol so stratégiami. Ako jeden z mála mi veril, že to dokážem.

Čo bolo pre teba najväčšou motiváciou na ceste za svojimi cieľmi?

Túžba naplniť ich a pomôcť ďalším robiť presne to isté.

Čo pre teba znamenalo stretnúť osobnosti ako Dr. John Demartini, John Assaraf, Deepak Chopra, Richard Branson, Tim Ferris, Chris Howard a mnohých ďalších?

Sú to úžasné osobnosti, ktoré človeka nesmierne inšpirujú a dokážu mu ponúknuť také techniky, stratégie a nástroje, aby urobil to, po čom túži. Najväčšmi ma však oslovila ich úprimnosť a to, čo robia pre druhých. Tomu sa hovorí slúžiť ľuďom.

Ktoré momenty zo svojho života považuješ za kľúčové – či už dobré, alebo zlé?

Takých momentov je viacero, ale na jeden spomínam obzvlášť rád. Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď som začal pracovať v Čechách potom, ako ma po dvoch rokoch vyhodili z vysokej školy. Rozišla sa so mnou priateľka, nemal som kde prespať, ani za čo sa najesť. Zostali mi iba peniaze na autobus, ale žiadny na Slovensko práve nešiel. Keďže som sa cez obed nešiel najesť a milujem čítanie, zašiel som do kníhkupectva. Narazil som tam na malú knižočku od Anthonyho De Mella zvanú Bdelosť. Za hodinu som ju prečítal skoro celú a absolútne zmenila môj pohľad na veci, ktoré sa mi diali. Zrazu ako keby všetky problémy zo mňa opadli. Je to stále jedna z mojich najobľúbenejších kníh a rozhodne ju odporúčam každému na prečítanie.

Z ktorých životných lekcií si si odniesol najviac ponaučenia?

Ako to už býva, z tých „zlých“. Pretože, ak by sa nám nikdy nič negatívne nestalo, nikam by sme sa neposunuli a nerástli by sme. Som veľmi vďačný za moje skúsenosti so zdravotným stavom spred niekoľkých rokov, aj za skúsenosť s kresťanstvom.

Čo považuješ za zdroj najbohatšej inšpirácie?

Ľudí, ktorí robia to, čo ich baví a vedia o tom bez prestania hovoriť. Určite takých poznáte :). Nech už je to dieťa, ktoré baví najnovšia počítačová hra, alebo podnikateľ, ktorý pracuje na svojom biznise, aby vyriešil problémy ľudí alebo im ponúkol tovar, resp. služby, ktoré chcú. Jednoducho ľudia, ktorí nasledujú svoje sny.

Čo by mali podľa teba ľudia robiť, aby mohli naplno využívať svoj skrytý potenciál?

Veriť v samých seba a nenechať si nahovoriť, že niečo sa nedá, prípadne, že nemôžu. Dá sa a môžete.

Ako vyzerá tvoj deň, keď si povieš, že si si ho naplno užil?

Keď robím to, čo ma baví. Nech už je to čítanie v knižnici, výlet na pláž, prípadne čas strávený s priateľkou alebo v dobrej spoločnosti.

Aké pocity zvykneš najčastejšie zdieľať s ľuďmi, ktorí sa na teba obrátia s prosbou o radu?

Ak prídu za mnou s tým, že sa niečo nedá alebo to nevedia, tak viem byť veľmi zlý a tvrdý. Slová ako ‘neviem, nedá sa a pod.’ zastavujú naše myslenie a ľudia prestávajú hľadať riešenia. Chcem ich priviesť k tomu, aby si verili a dôverovali v to, že riešenie existuje. Vždy.

Aké výzvy pred tebou stoja?

Momentálne je to organizácia podujatí na Slovensku s Dr. Demartinim a ich zabezpečenie, rovnako ako aj skĺbenie môjho života v Austrálii s novými vízami, o ktoré si žiadam.

Máš inšpiratívne krédo, ktorým sa riadiš …

Na všetkom negatívnom je niečo pozitívne a na všetkom pozitívnom je niečo negatívne.

Janette Šimková pre RealWoman

REGISTRUJTE sa na celodenný zážitkový workshop pre ženy, ktoré túžia prebudiť svoju jedinečnosť a chcú byť samy sebou. Workshop bude viesť life koučka a trénerka Janette Šimková, ktorá vám pomôže nájsť odpovede a povedie vás na ceste v objavovaní samej seba a svojej jedinečnosti.

Deti nevzdelávame tým, čo hovoríme, ale tým, kto sme. Radka Dohnalová.

S Radkou Dohnalovou som sa prvýkrát stretla a zoznámila veľmi moderným spôsobom, a to na skype. Spojila nás jedna naša spoločná kamarátka a od nášho prvého telefonického rozhovoru ma Radka zaujala svojím prístupom k rodine, k práci a k svojmu osobnému naplneniu. Mám rada ženy, ktoré inšpirujú svojím príkladom a nasledujú svoje vášne v živote. A Radka je presne jednou z nich.

Radka pracuje viac ako 3 roky pre konzultačnú spoločnosť McKinsey & Company v Prahe a svoju vášeň pre podporu ľudí, aby žili naplnený, úspešný život a tvorili pridanú hodnotu, vnáša aj do svojej práce. Práve nedávno dokončila prvú štúdiu v Českej republike, ktorá sa komplexne zaoberá výskumom, prínosom a využívaním potenciálu žien v ekonomike a biznise. V roku 2009 sa spolu s manželom presťahovali do Spojených štátov práve kvôli Radkinmu dvojročnému štúdiu na Harvarde. Vtedy už Radka mala dve malé deti, s ktorými štúdium úspešne dokončila a bola zaradená medzi šesť výnimočných študentov ročníka, lebo ako jediná mamička a zároveň študentka robila výskum- autentický a integrovaný ženský lidership.

Z rozhovoru s Radkou Dohnalovou sa dozviete, ako dokázala skĺbiť a integrovať prácu a rodinu, ako to všetko zvláda, čo je pre ňu prioritné a čoho sa musela vzdať. Podelí sa o svoje osobné skúsenosti a rady, ako si vytvoriť rodinný, partnerský a pracovný život, ktorý bude spolu fungovať ako jeden celok.

1. Skôr ako prejdeme k samotným otázkam, by ma zaujímalo, ako ty definuješ, resp. chápeš tému work-life balance?

Definícia work-life balance vo mne vzbudzuje dojem, ako by sme žili dva životy a snažili sa ich vybalansovať. Ja to vnímam tak, že náš pracovný a osobný život musíme integrovať. Nazvala by som to integrovaný život. Keď robíme v práci to, čo nás baví, tak nás to aj nabíja a domov sa vraciame spokojné a šťastné a potom sa stávame aj lepšími rodičmi.

2. Veľa žien má skvelých mužov, staré mamy, slobodné sestry, výborného zamestnávateľa, silné organizačné schopnosti alebo presvedčenie, že to zvládnu. Všetky tieto výhody sú určite obrovskou podporou pri zlaďovaní rodiny a práce, ale bohužiaľ, nie každá žena ich má. Existuje podľa teba nejaký predpoklad, ktorý by žena mala mať, aby úspešne integrovala prácu a rodinu?

Žena si musí vo svojom živote vybudovať tím. Ani ku mne nikto nikdy v živote neprišiel a nepovedal mi: „Radka, budem ti pomáhať, či už v práci, alebo doma.” Ja som si svoj tím musela vybudovať. Robila som to tak so svojou rodinou, manželom, rodičmi, ale aj v škole. Musela som vysvetliť svoju situáciu a učitelia ma podporovali. A aj teraz robím to isté vo firme McKinsey & Company, v ktorej pracujem. Budovanie môjho tímu je moja zodpovednosť a musím to mať pevne v rukách.

Ak človek nemá rodinu, ktorá by mu pomohla, musí si pomôcť externými službami a niekoho najať. Súčasťou môjho tímu je napríklad aj pomoc s babysittingom alebo s upratovaním. Samozrejme, tento variant si vyžaduje aj určité finančné predpoklady. Musí to dávať aj ekonomický zmysel. Je však veľa možností.

Tretí model je, keď žena nemá rodinu, ani financie. Možnosťou môže byť, podeliť si náklady na babysitting s kamarátkou. Vždy sa dá nájsť nejaká cesta. Žena si musí vytvoriť tím na všetkým frontoch.

3. Na Slovensku boli ženy vychovávané tak, aby si všetko robili samy. Veľakrát to vedie aj k úplnému vyčerpaniu a zanechá to stopy na partnerskom vzťahu alebo vo výchove. Bolo to tak zaužívané hlavne u tých starších generácií, mladšie ročníky už majú iné, nové možnosti.

To je definícia dobrej manželky, ako ju vníma naša spoločnosť a podľa nej nás naše okolie aj súdi. Je dôležité oslobodiť sa od tohto posudzovania a určiť si s partnerom, aké manželstvo chcete vytvoriť, aké úlohy a povinnosti každý z vás bude mať, aby sa obidvaja vo vzťahu cítili spokojní a naplnení. Pokiaľ to nebude fungovať na manželskej úrovni, žene sa dá len veľmi ťažko existovať. Dobrá manželka môže znamenať, že žena cíti osobné naplnenie a súlad na partnerskej úrovni. Na základe tejto definície, nemôžev od vás chcieť teplú večeru každý deň.

4. Vedie ma to naspäť k žene a k jej osobnej zodpovednosti tvoriť svoj tím a zázemie …

Každá žena musí začať od seba. Neviem si predstaviť muža, ktorý by za mnou prišiel a toto so mnou riešil. Na druhej strane, je veľa mužov, ktorí budú dobre reagovať, keď im poviete, kto ste vy a čo vás robí šťastnou. Ak vás muž miluje, bude chcieť, aby ste boli šťastná. Človek nesmie čakať, lebo sa môže dostaviť horkosť. Ak žena neurobí tento prvý krok a nepovie partnerovi, aká je jej predstava, ako potom budú spolu ako pár fungovať?

5. Je zrejmé, že predpokladom na vytvorenie integrovaného života, je mať svoj vlastný tím. Kto tvorí tvoj tím okrem rodiny, partnera a externých služieb?

Zamestnávateľ, spolupracovníci a priatelia. V podstate, keď zoberiete do úvahy všetky úlohy v živote ženy, musíme si budovať tím vo všetkých týchto rolách. V niektorých sa to darí, v iných nie, ale treba zvážiť všetky svoje možnosti. Všetky vaše roly ako – byť matka, kamarátka, zamestnankyňa, partnerka treba integrovať.

6. Čo ak nemáme na svojej strane rodinu? Niekto by možno povedal, že bez podpory rodiny je nemožné integrovať pracovný a osobný život. Ako si získať podporu rodiny a predložiť im dôvody, prečo by nás mali podporovať?

Niekedy, aj keď sa snažíme, tak to nejde, ak to ľudia jednoducho tak necítia. Ľudia sú takí, akí sú. Niektorí starí rodičia sa nechcú alebo nemôžu starať o svoje vnúčatá, radi ich uvidia raz do mesiaca, ale majú svoj život. Dôležité je nesúdiť ich za to a hlavne na nich netlačiť, snažiť sa tú podporu hľadať inde.

7. Veľa žien zvykne počas prvých dvoch rokov materskej dovolenky stratiť kontakt s okolím, lebo trávia 24 hodín denne so svojím dieťaťom. Následne im to spôsobuje rôzne emocionálne výkyvy a prináša stavy úzkosti, opustenosti či depresie. Ako si to riešila ty?

Je určite dôležité byť v kontakte s inými ľuďmi. Aj prieskumy poukazujú na to, že najosamelejšie sú práve ženy, ktoré majú malé deti. Na druhej strane však ako mama viem, že je náročné nájsť si čas na udržiavanie pravidelných stretnutí alebo kontaktu. Pokiaľ to ženu obohacuje, tak by to mala vyhľadávať. Veľkou výhodou je to, že ženy sa môžu vzájomne podeliť o svoje názory, skúsenosti a jedna druhej poradia.

8. Veľa žien počas materskej študuje a pochvaľuje si to. Ty si taktiež študovala, ako ti to pomohlo?

Mne osobne štúdium počas materskej vyhovovalo. Tešila som sa, že som mohla študovať na Harvarde. V dopoludňajších hodinách som študovala, pracovala na sebe a rozvíjala sa a poobede som sa hrala s deťmi. Cítim sa veľmi šťastná a spokojná, keď sa osobne rozvíjam. Škola ma nabíjala energiou, používala som inú časť mozgu. A som aj lepšia mama, aj keď s deťmi namiesto 12 hodín denne trávim iba sedem, som šťastnejšia, lebo keď som s nimi, venujem sa iba im a nerobím popritom iné veci.

Na druhej strane je dôležité, aby matky boli s deťmi, ale nemusia byť s nimi 12 hodín denne. Jeden extrém je, že matka nie je s dieťaťom vôbec a druhý, že je s ním stále, čo ide vždy na úkor matky, ženy. Ak chceme vytvoriť integrovaný model života, čo znamená robiť niečo pre seba, pre manžela a pre svoje deti, musíme v tom mať rovnováhu. Ak sa bude žena veľa venovať iba deťom a pôjde to na úkor nej samej, tak to ovplyvní aj vzťah s jej manželom.

9. Čo ti pomohlo prekonať tie najťažšie chvíle?

Viackrát som mala skutočne dosť. Najťažšie chvíle boli, keď som sa dostatočne nevyspala. Ak deti boli choré, nespala som poriadne aj týždeň. Bola som úplne vyčerpaná a bez energie. Vtedy je pre nás ženy nebezpečné práve to, že dokážeme ľahko skĺzať po emocionálnej špirále a padnúť na naše dno. Vyčítame si, že sme v únave kričali na dieťa a boli sme rozčúlené. Hneď nato sme sa rozčúlili samy na seba, že kvôli tomu nie sme dobré matky, a potom s tým ruka v ruka prichádzajú výčitky, že nie sme dobré manželky. Jedno sa nalepuje na druhé. Základom je vyspať sa, dobiť si energiu a urobiť si čas na seba. A to je najťažšie. Žena chce venovať čas svojim deťom, práci a aj manželovi. A ak nestíha, tak čas vyhradený pre ňu samu sa stáva úplne poslednou prioritou. Ja sa niekedy doslova musím prinútiť vyhradiť si ten čas na seba a neposúvať to na posledné miesto.

10. Ako dobíjaš svoju energiu?

Mňa nabíja práca. To však nie je odpočinok. Napríklad, rada idem na masáž či nákupy, alebo zájdem do kaviarne a prečítam si knihu. Je potrebné urobiť niečo pre seba. Ísť niekam, kde sa o vás postarajú, aby ste sa pre zmenu cítili ako dieťa vy. Myslím, že najkritickejšie pre nás je, nezabudnúť na seba a svoje potreby.

11. Keď je žena matkou, manželkou, zamestnankyňou či riaditeľkou, sedí na viacerých stoličkách naraz a aby to všetko zvládla potrebuje výborný time manažment a musí si stanoviť svoje priority. Ako si to zvládala ty? Aké boli či sú tvoje priority?

Mám 3 priority – deti, manžel a práca, ktoré musia byť rozdelené na hodiny počas dňa. Kalendár ženy ukazuje jej priority. Keď sa pozrieš do môjho kalendára, čas od 16 do 20 hodiny mám vždy vyhradený pre deti a v tom nerobím kompromisy. Nepamätám si, že by som tento čas s deťmi zrušila kvôli nejakému stretnutiu, možno sa to stalo raz za polrok, a to muselo byť niečo skutočne dôležité. Čas s deťmi patrí iba deťom.

Môj deň je rozdelený do hodín. Ráno som s deťmi, potom idem do práce, kde sa naplno sústredím na svoje úlohy. Keďže manžel teraz cestuje, tak mám aj večer čas pripraviť si svoje veci do práce. Víkendy patria iba rodine, trávime ich s manželom a deťmi. Niekedy zvyknú prísť známi na večeru, keď deti zaspia.

Čas strávený s deťmi a s manželom je súčasťou každého môjho dňa. Svoj čas beriem ako investíciu. Aktivity, pri ktorých je moja rola nahraditeľná, zabezpečujem zvonku. Viem, že v mojej práci a s mojimi deťmi som nenahraditeľná, tam trávim čas. Upratovanie a navarené jedlo, to nie je priorita. Chcem, aby deti jedli zdravo, ale nevyváram. Nakupujem cez internet, ušetrím čas a venujem ho radšej svojim deťom. Mám paniu na upratovanie, ale zľavila som aj zo svojich nárokov, nemusí byť všetko tip – top, lebo to nie je priorita. Naučila som sa s tým žiť. S manželom sme si rozdelili úlohy. Vzťah s partnerom je alfa omega, je to ten najdôležitejší vzťah. Od partnera musíte mať podporu, inak je všetko na vašich pleciach.

12. Ako by mal štát podporovať túto integritu. Akú podporu by si uvítala ty a čo už funguje na českom trhu?

Každá žena by si mala hľadať zamestnávateľa, ktorý ju podporí. Znamená to, že firma má vytvorené podmienky pre matky s deťmi, dáva im podporu a chce, aby ženy uspeli. Každá žena potrebuje inú podporu. Najkritickejšia je pre ženu flexibilita, aby si svoj čas počas dňa mohla zadeliť sama. Ak má žena pracovať a byť výkonná, potrebuje flexibilitu. Podpora a pochopenie je dôležitejšie viac, ako konkrétny program vo firme. Ak žena vie vyprodukovať výsledky a ponúka pridanú hodnotu, firma by jej mala vyjsť v ústrety.

V Českej republike prestali existovať jasle, v súčasnosti je iba 40 až 50 jasieľ v celej republike. Ženy sú tým obmedzené, nie každá má rodinu, ktorá jej bude strážiť dieťa. Štát by mal ženám, ktoré chcú pracovať, buď poskytnúť infraštruktúru v podobe jaslí alebo motivovať firmy, aby mali dostatočné incentívy, aby to urobili za štát. Ak bude fungovať infraštruktúra starostlivosti o deti a polovičné úväzky, jedine tak sa ženy budú môcť vracať do práce, ak budú chcieť.

13. Nedávno som si prečítala biografiu úžasnej a nadčasovej ženy, zakladateľky kozmetickej firmy MaryKay, Mary Kay Ash, ktorá už pred 30 rokmi tvrdila: „Rodina je na prvom mieste. Zamestnanec nedokáže naplno pracovať, pokiaľ u neho doma nie je všetko ok, napríklad, ak má choré dieťa. Ak je rodina na prvom mieste, ľudia sú spokojnejší.” Čo si ty o tom myslíš?

Ja s tým úplne súhlasím. Pracujte pre firmu, ktorá váš integrovaný život podporuje. Títo zamestnávatelia vedia, že žena nemôže pracovať naplno, ak nie je rodina v poriadku. Ak by sa žena mala rozhodnúť medzi prácou a rodinou, vždy si vyberie rodinu. Ak firma pochopí, aký veľký má žena potenciál a akým prínosom môže byť, vytvorí podmienky, ktoré podporia integrovanie jej rodiny s prácou. V tlači sa veľa dočítate o tom, že ženy predstavujú nevyužitý potenciál, lebo nemajú podmienky, aby mohli pracovať. Ak vo firme, pre ktorú chcete pracovať, vidíte ženy, ktoré vás inšpirujú, sú úspešné aj v práci a mohli by vám byť modelom, je to pre vás indikátor, že firma vytvára pre ženy priaznivé podmienky.

14. Predstavme si, že firmy by dali na prvé miesto rodinu, aj muži by sa viac uvoľnili, lebo by mohli tráviť viac času so svojimi rodinami a deťmi. Cítili by menej tlaku na zabezpečenie rodiny, lebo sa o túto povinnosť delia spolu so ženou.

Muži sú veľmi dôležití. Aj ženám by sa viac darilo, keby mal muž časový priestor a prišiel manželke pomôcť. Úplne súhlasím. Muž je kľúčový v budovaní vášho tímu, či už to je manžel, alebo partner.

15. Aká je podľa teba vlastnosť či prístup k životu, ktorý by ženy mali rozvíjať, lebo im uľahčí zvládanie rodiny a práce? Aké sú tvoje tipy?

Nebáť sa opýtať a požiadať o pomoc. Nebáť sa nahlas povedať svoje sny. Povedať nahlas to, čo k životu potrebujete, aby ste boli šťastná. A nebáť sa byť sama sebou a aj to komunikovať. Položme si otázku, čo najhoršie sa vám môže stať, ak svojmu zamestnávateľovi poviete, čo presne potrebujete a čo mu vy dodáte? Jeho odpoveď môže byť, že sa neprispôsobí. Potom máte voľbu, zostať alebo nájsť si novú firmu, v ktorej môžete byť sama sebou. Ak firma neakceptuje to, kto ste a čo potrebujete, nie je to pre vás vhodné prostredie.

16. Aký je tvoj odkaz pre ReaWoman čitateľky?

Nasledujte svoje priority. Znížte nároky. Nebojte sa, že mať deti znamená handicap, je to hlavne úžasný dar, ktorý obohacuje váš život. Naša zodpovednosť je byť naplnenými a šťastnými, lebo naše deti nevzdelávame tým, že im hovoríme, čo majú robiť alebo nerobiť, ale tým, kto sme a ako nás ony vidia. Najväčšia inšpirácia pre deti je, keď vidia svoju mamu, že má guráž robiť to, čo ju baví.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Osud si človek drží sám vo vlastných rukách. Daniela Paculíková.

Na stretnutie s Dankou Paculíkovou sa vždy teším, je to veľmi príjemná a energická žena. Pomohla mne aj mnohým mojim priateľom a známym vo viacerých životných situáciách, či už vo vzťahu k práci alebo zdraviu. Obrátila som sa na ňu, keď som sa rozhodovala zmeniť prácu a pri pretrvávajúcich zdravotných problémoch. Keď ide o dôležité životné rozhodnutia, človek si rád potvrdí, či ide správnym smerom.
Danka sa venuje numerológii, alternatívnej medicíne, astrológii, liečebnej výžive, energetickým a mentálnym cvičeniam. Pomáha ľuďom nájsť pri hľadaní svojho poslania tú správnu životnú cestu. V poslednom období sa intenzívne venuje zdravej výžive a dokáže z tváre človeka vyčítať zdravotné problémy. Hľadá pritom duchovnú príčinu problému, odporučí očisty tela a úpravu stravy. Pomocou odblokovania vie vyriešiť problémy, ktoré nás dlhodobo trápia a nevieme si s nimi poradiť. Ľudia, ktorí ju navštívili a dodržiavali jej rady, žijú zdravo a v harmonických vzťahoch.

Podľa Danky zázraky na počkanie v reálnom svete neexistujú. Zázrak je v nás samotných, inšpirácia chodí denne okolo každého človeka a na to, aby si ju všimol, potrebuje byť nevyhnutne v rovnováhe. Mimoriadne dôležité je starať sa o seba po všetkých stránkach, neriešiť to, čo nemáme možnosť zmeniť, nesúdiť, nehodnotiť iných, ak nás o to nežiadajú.

1. Si šťastná ? Je tvoja práca tvojím koníčkom?

Áno, som šťastný človek, pochopila som, že osud si človek drží sám vo vlastných rukách. Práca ma napĺňa, je zároveň už desaťročia aj mojím hobby.

2. Ako svojou prácou pomáhaš ľuďom?

Hľadám spoločného menovateľa problémov, idem do hĺbky a hlavne s nadhľadom, ktorý klientom v problémoch chýba. Mám spokojných klientov, ktorí, ak dodržali moje rady, sa vyhli operáciám, žijú kvalitné vzťahy a život všeobecne, pochopili, kde robili chyby.

3. Ako sa človek dostane k takejto práci? Nie je to klasická profesia, ku ktorej nás smerujú na škole. Aká bola tvoja cesta?

Život určite nie je chaos, má svoju logiku a pravidlá. Človek má akúsi záhadnú vlastnosť stavať si obmedzenia v hlave, tvrdiť, že čosi nedokáže napriek tomu, že to nevyskúšal. Veľký podiel na tom má nesprávna výchova v detstve, odkiaľ prebral chybné vzorce jednania a myslenia od rodičov, ktoré sa neskôr prejavia ako bloky a „zlý osud.“ Pátrala som po určitom systéme, prečo jeden reaguje tak a iný onak, odpoveď mi dala logika numerológie a využívala som ju i v práci v manažmente veľkého hotela, poznala som dispozície podriadených a všetky akcie dopadli zdarne, podobne aj zápisy z prísnych inšpekčných kontrol boli vzorové. Dnes týmto systémom pomáham vyberať vhodný personál majiteľom firiem.

4. Skús nám svoju prácu predstaviť na nejakom konkrétnom príklade?

Neskôr som k numerológii pridala alternatívnu medicínu, impulzom bol rozhovor s primárom nemocnice v L. Mikuláši (MUDr. Rusnák), kde zomierala moja matka na rakovinu prsníka, trpezlivo mi vysvetľoval duchovné príčiny chorôb. Má moju hlbokú poklonu, pretože viem, ako ťažko spočiatku jeho kolegovia prijímali tieto názory. Matke sa, bohužiaľ, vtedy pomôcť nedalo, jej choroba bola vo vysokom štádiu. Dlho ignorovala a tajila jej príznaky. Dnes konštatujem, že som neskôr mnohé ženy s podobnou diagnózou vytrhla z pazúrov tejto zákernej choroby. V tom čase som pochopila, čo spúšťa ťažké diagnózy, aké názory, myšlienky, presvedčenia a skutky, pretože v našej rodine z predkov nikto nezomrel na rakovinu, k tomu sa človek dopracuje sám. Lekár nie je zodpovedný za naše zdravie, ale my sami a sme povinní urobiť všetko pre to, aby sme boli zdraví. Liečenie musí byť komplexné, na viacerých úrovniach – fyzickej, mentálnej a energetickej, len tak môžeme vyzdravieť. Ani jednu úroveň nemožno zanedbať.

5. Čo je tvoja najväčšia výzva v práci s ľuďmi?

V skratke – čím väčší problém, tým väčšia výzva. Problémy máme v živote všetci, nie je správne už v zárodku zametať ich pod koberec. Na všetko pozerám z nadhľadu. Numerológia mi pomáha odhaliť danosti človeka, myslenie, jednanie, prirodzený charakter, povolanie, vnútornú psychiku aj predispozície vo všetkých sférach, vrátane možných problémov so zdravím. Zároveň dáva isté riešenie. Potom pátram po príčine blokov a tie, s ktorými si človek nevie poradiť, odstraňujem. Zároveň každý odo mňa dostane návod, ako má na sebe pracovať. Bohužiaľ, stále je dosť ľudí, ktorí sú presvedčení, že mávnem čarovným prútikom bez toho, aby vôbec vyvinuli nejakú energiu na to, aby sa mali lepšie. Našťastie je však dosť takých, ktorí si vedia priznať chyby, robíme ich všetci, a riadia sa radami. To sú tí neskôr úspešní a zdraví.

6. Čo je najčastejší problém, ktorý na základe tvojich skúseností ľudia majú a oslovia ťa s ním?

Všeobecne najviac problémov a blokov si ťaháme z raného detstva. Rodičia riešia pred deťmi všetko, mysliac si, že tomu nerozumejú, nevnímajú a nepočujú. Dieťa sa nevie brániť pred ťažkými energiami, potom zákonite prichádzajú tzv. detské choroby, ktoré presne vysvetľujú, kde a aký problém je v rodine. Neskôr nás rodičia učia: „Buď dobrý a pomáhaj“, z čoho vyvstávajú strachy a stresy. Bojíme sa, že keď nebudeme dobrí a pomáhať, ľudia nás nebudú mať radi. Pomáhať môžem len vtedy, keď som sám v poriadku. A tu už vôbec nejde o pomoc z peňaženky. Potom nás rodičia zahanbujú -„poviem pani učiteľke, že si nevyniesol smeti“, tento stud je obrovským blokom. Ďalej nás neučia padať, zametajú pred nami cestu. V dospelosti príde ťažšia skúška, ktorá nás zastihne nepripravených a padneme na dno, to je jedno, akej sféry života sa pád týka, no vždy je výzvou a možnosťou sa odraziť. Lenže to je už v nás pocit krivdy a hnevu – „veď som bol dobrý, toľkým som pomohol.“ Ak nevieme povedať „nie“, negatívne emócie sa ďalej hromadia, ak sa zdravo nevyventilujú. Je otázkou času, kedy nás zastaví choroba.

7. Čo je teda naším najväčším blokom a škodcom v živote?

Princíp šťastia človeka spočíva v rovnováhe. Nemôžem viac dávať, ako dostávam. Nemôžem viac brať, ako dávam a to platí vo všetkých sférach života. Celkovo možno skonštatovať, že najväčším blokom ľudí je strach. A škodca? Človek sám si spôsobuje najväčšie problémy, nie iní – tí nám robia len to, čo im dovolíme.

8. Čo ťa na tvojej ceste inšpiruje a neustále posúva dopredu?

Mojou najväčšou motiváciou je spokojný klient, realita, akého nešťastného som ho stretla a po 2 hodinách odchádza usmiaty, s jasnou hlavou a s vedomím toho, čo bude robiť, odkiaľ začne.

9. Predpokladám, že na ceste za úspechom, tak ako každý, aj ty si prežila nepríjemné a ťažké momenty. Podeľ sa s nami, prosím, ako si ich zvládla.

Iste, mala som nesmierne ťažké momenty. Prichádzala som o všetko, no dokázala som sa stíšiť, prijať situáciu, to je najdôležitejšie. Vtedy som znova vzala do rúk numerológiu, dôkladne som prečítala osobnú ročnú vibráciu, akési heslo konkrétneho roka a netrvalo dlho, zázrak sa dostavil.

Napríklad, pred 20-timi rokmi som sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti. Dnes viem, že som sa nechala zmanipulovať istým dopravcom. Bolo mi ich ľúto a nechala som sa natlačiť do istého obchodu, no obchodník mi nezaplatil, dopravca ma dal na súd. Exekútor nenaháňal môjho dlžníka, pretože podľa jeho vyjadrenia som mala smolu, bola som poctivá a zamestnaná. Musela som si v banke vziať na tú dobu pomerne veľký úver a zaplatiť to, čo som nikdy nevidela. V tom čase som odkupovala od mesta byt a ďalšie pôžičky boli na nevyhnutné domáce spotrebiče. Situáciu som totálne prijala a po roku splácania úveru môj ex-manžel vyhral 1. apríla v lotérii solídnu kopu peňazí. Neverila som mu, brala som to ako prvoaprílový žart, no kým som sa vrátila domov z týždňovky, úver som mala vyplatený. Neriešila som krivdu exekútora, ktorý ma len kvôli trovám chcel obrať o byt, pričom trovy som uhradila. Podľa ročnej vibrácie som v tom čase mala všetko riešiť po dobrom, tak som nebojovala. Toto je mimoriadne dôležitý moment – vedieť prijať situáciu bez obviňovania a prevziať zodpovednosť za svoje minulé rozhodnutia. Ex-manželovi som neskôr predala byt a kúpnu cenu som mu znížila o vyplatený úver. Človek má vždy minimálne 2 možnosti voľby a aj z tých najťažších situácií sa vždy dá vyjsť, dokonca bez ujmy, ak je človek spravodlivý a čestný pred sebou i inými.

10. Ako nabrať silu a odvahu, keď sa zdá, že všetko sa v našom živote rúca?

Prestať bojovať, stíšiť sa, priznať si chyby, na tom nie je nič zlé. Pochopiť, čo je potrebné sa z onej situácie naučiť. A hlavne prestať byť dobrý pre iných. Neobviňovať. Nenechať sa manipulovať. Nežiť v strachu. Neklamať seba samého. Neriešiť to, na čo nie je dosah. Starať sa o seba a o svoj rast.

11. Ako sa rozhoduješ, keď musíš urobiť dôležité životné rozhodnutie? Čo zvažuješ?

Zo zásady si vždy položím dve základné otázky: 1. Čo mi to prinesie? 2. Čo mi to zoberie. A počúvam intuíciu …..

12. Čo je podľa teba potrebné urobiť, aby sme naplnili svoj potenciál?

Prevziať zodpovednosť za seba, neobviňovať osud, ani iných ľudí z nezdaru, priznať si minulé chyby, poučiť sa z nich, neriešiť minulosť, neutápať sa v budúcnosti, žiť tu a teraz s čistou hlavou, len tak si môžeme všimnúť šance, inšpiráciu, ktorá neustále prichádza ku každému z nás.

13. Čomu sa v súčasnosti venuješ?

Neustále veľa študujem, nové informácie testujem z hľadiska účinnosti, vyše pol roka robím účinné odblokovanie klientov, ktoré som pomerne dlho pripravovala, venujem sa aj aplikáciám do mobilných telefónov, pripravujem ďalší zaujímavý program na CD pre širokú verejnosť, DVD týkajúce sa zlepšenia zdravia a zaujímavé prednášky zamerané na skvalitnenie života ľudí vo všetkých jeho sférach. Každý účastník kurzu dostane skvelý návod, ako sa pohne dopredu, čo pre to musí urobiť.

14. Aké sú tvoje ďalšie sny a ciele pre život v najbližších rokoch?

Plánov je mnoho, som trpezlivá. Mám jeden veľký projekt zážitkovej reštaurácie s kaviarňou, ktorá zatiaľ nie je ani na Slovensku a predpokladám, že ani nikde vo svete. Dokonca už začínam stretávať ľudí, ktorí mi budú pri tomto projekte nápomocní. Menšie plány sa postupne realizujú – formou CD programov pre širokú verejnosť, aby si sami prečítali o svojich danostiach, o správnom čase rozhodnutí, na čo majú predpoklady v pracovnej sfére, čo majú urobiť, aby si zvýšili príjem, v čom podnikať, aby si zlepšili vzťahy a zdravie – to bude vo forme DVD. Aby si sami vedeli pomôcť a nepadali do rúk šarlatánov.

15. Čo najbližšie pripravuješ?

Začiatkom februára pripravujem voľné pokračovanie seminára Život vo vlastných rukách, ktorý sa bude venovať tajomstvu pevného a dobrého zdravia, duchovným príčinám chorôb, strave a dlhovekosti, životnej sile a sexualite, detoxikácii, príťažlivosti a láske … Všetky informácie si môžu čitatelia RealWoman prečítať na tejto stránke.

16. Aké je tvoje životné motto alebo osobná filozofia?

Všetko má svoju logiku, som pátrač. Zvyknem tvrdiť: „Každého raz vlastné hriechy dobehnú“, a preto žijem čestne nielen navonok , ale aj voči sebe.

Miriam Letašiová pre RealWoman

Neúspech si nepripúšťam. Simona Kováčiková.

Niekedy si myslíme, že na to, aby sme našli inšpirujúcich ľudí, musíme zapnúť televíziu alebo listovať v odborných časopisoch. A pritom netreba ísť veľmi ďaleko, ale iba sa poobzerať v kruhu svojich priateliek a známych. A presne tak som našla aj mladú úspešnú ženu, Simonu Kováčikovú, ktorá sa z lektorky vypracovala na manažérku a neskôr riaditeľku jazykovej školy ANGLICKÁ ŠKOLA na Slovensku.

Keď sme sa stretli na spoločnom obede, nevedeli sme, kedy prestať hovoriť, bolo toľko spoločných tém a nadšenia. Simona je veľmi otvorená, vnímavá, priateľská, chápavá a dynamická žena, ktorá srší pozitívnou energiou, nadšením pomáhať a dávať iným ľuďom.

Simona vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas školy veľa cestovala, absolvovala študijné pobyty v Bostone, Litve a Írsku. Keď sa vrátila na Slovensko, mala pocit, že chce prepojiť teóriu s praxou. A dnes je táto mladá žena riaditeľkou Anglickej školy. Nenájdete ju „zahrabanú v papieroch“ vo svojej kancelárii, ale milo sa na vás usmeje, keď otvoríte dvere Anglickej školy. Hneď pocítite príval pozitívnej energie a otvorené srdce.

Čo podľa teba stojí za tvojím úspechom alebo čo je jeho zdrojom? Ako si sa vypracovala z pozície lektorky na riaditeľku?

Úspech je relatívny pojem a nie je nikdy zaručený, ani netrvá navždy. To je dôležité pochopiť, keď človek začne podnikať. Ja som si o sebe nikdy nemyslela, že som „podnikateľský“ typ. Kto je vlastne podnikateľský typ? Myslela som si, že sú to väčšinou muži, pretože majú „hrošiu kožu“. Nakoniec som sa chtiac-nechtiac sama stala podnikateľkou a už nad tým ani neuvažujem, pretože skrátka nemám čas :). A čo mi k tomu dopomohlo? Určite to bola najmä moja povaha a priebojnosť. Vďačím za ňu svojim rodičom, pretože ma vychovali naozaj dobre, liberálne, nechali ma od začiatku rozhodovať samu za seba a tým vo mne vyvinuli sebaúctu a dôveru vo vlastný úsudok, ktoré mnohým ženám stále chýbajú. Zdrojom svojho úspechu som ja sama a moja neustála snaha na sebe pracovať a rozvíjať sa. Potom je už jednoduché stretnúť tých správnych ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké princípy, nasledujú svoj sen a pomáhajú si navzájom.

Prečo práve ANGLICKÁ ŠKOLA, vyučovanie angličtiny a Callanova metóda?

Mám pocit, že príchod do tejto jazykovej školy nebola náhoda, ako to už väčšinou pri osudových stretnutiach a rozhodnutiach býva. Už od začiatku tam v rámci kolektívu vládla skvelá atmosféra a energia, avšak veľakrát som sa stretla s intrigami, ktoré mi narúšali celkové vnútorné uspokojenie v práci. Cítila som to najmä, keď som nastúpila do full-time zamestnania ako manažérka školy. Osud bol však škole priaznivo naklonený a postupne sa ANGLICKÁ ŠKOLA pod mojím vedením stala otvorenou firmou, kam študenti a lektori chodia s otvorenou mysľou a nehanbia sa povedať svoj názor, feedback alebo kritiku. Čo sa vyučovania angličtiny týka, vždy to bolo moje hobby a Callanova metóda mi perfektne sadla, najmä kvôli svojej dynamike a rýchlemu napredovaniu bez zbytočného vysvetľovania pre študentov nepodstatných vecí. Odporúčam kurzy, ktoré kombinujú Callanovu metódu a konverzácie alebo gramatické prekladové vsuvky s množstvom viet a príkladov, pretože na tých sa človek najlepšie učí.

Anglická škola a jej tím pracovníkov a lektorov

Si šťastná ? Je tvoja práca tvojím koníčkom?

Áno. Som hrdá, že to môžem takto jednoducho skonštatovať. Byť šťastná pre mňa znamená byť spokojná. Každého robí spokojným niečo iné. Mňa robí spokojnou to, že mám prácu, ktorá ma stále napĺňa, pretože v sebe zahŕňa rôzne aspekty, vďaka ktorým sa nenudím a neskĺznem do pracovného stereotypu. Viesť jazykovú školu, ktorá má tri pobočky, 30 lektorov a vyše 400 študentov nie je vždy jednoduché. Človek musí naraz v hlave „otvárať” dvadsať šuplíkov, myslieť na množstvo vecí v jednom momente, či už ide o financie, reklamu, prijímanie nových zamestnancov, organizáciu kurzov, hľadanie klientov a budovanie vzťahu s nimi atď. Je toho veľa, ale mám pri sebe tím ľudí, ktorí zdieľajú moju filozofiu kvality a osobný vzťah s každým klientom a vtedy ide všetko ľahko. Musím však povedať, že bez podpory a lásky môjho partnera by som takáto spokojná a šťastná nikdy nebola, aj keby moje pracovné výsledky hovorili o inom. Nehanbime sa povedať nahlas, že láska je to, čo človeka inšpiruje, posúva napred a nabíja úžasnou energiou. Keď má človek vedľa seba toho správneho partnera, dokáže aj nemožné.

Aké sú tvoje ďalšie sny a ciele v živote na najbližšie roky?

Keďže škola je už zabehnutá a patrí k stabilným hráčom na poli vzdelávania v angličtine, ďalšími cieľmi, o ktoré sa v rámci školy snažím, je rozšírenie ponuky našich služieb okrem výučby aj o iné služby. Ako príklad uvediem len nedávny úspech a síce fakt ,že od januára 2012 sme sa stali partnerským testovacím centrom jednej globálnej organizácie, ktorá po celom svete testuje ľudí prostredníctvom TOEFL a TOEIC testov s medzinárodnou pôsobnosťou. Naši lektori sú už teraz po absolvovaní školení právoplatnými administrátormi týchto testov na Slovensku a to posúva školu do úplne inej kategórie a zvyšuje jej rating u potenciálnych klientov. Takisto by som v budúcnosti rada otvorila našu ďalšiu pobočku v mojom rodnom meste, Liptovskom Mikuláši.

Máš aj osobný sen?

Okrem týchto, so školou spojených cieľov, mám jeden veľmi osobný sen, ktorý by som si rada splnila nielen pre seba, ale pre všetky ženy na Slovensku: budem robiť všetko pre to, aby sa mi postupne spolu s ďalšími nadšenými ženami a mužmi podarilo (možno aj v spolupráci s RealWoman) vytvoriť diskusnú platformu na tému sexualita, či už formou seminárov a workshopov alebo formou individuálnych konzultácií, pretože si myslím, že táto téma je aj napriek obrovskému informačnému boom-u v spoločnosti zanedbaná a diskutovaná len v rovine technickej a psychická stránka ženskej a mužskej sexuality je vynechávaná. A pritom je tak veľmi dôležitá pre celkovú spokojnosť a vyrovnanosť párov, a tým aj pre šťastie rodiny a dosahovanie úspechov v práci.

Čo ťa na tvojej ceste inšpiruje a neustále posúva dopredu za tvojím snom?

Mojím snom bolo vždy vzdelávať ľudí. Dlho som nevedela v čom, ani ako. Potom to prišlo samo. Už osem rokov učíme ľudí anglicky tak, aby už nikdy nemuseli začínať odznova, čo je aj naše motto. Ja však cítim, že chcem ľudí vzdelávať aj inak, otvárať im oči, aby sa nebáli ísť za svojimi vlastnými snami, aby v sebe našli silu ich uskutočniť a to ma motivuje. Motivujú ma ľudia v mojom okolí, ktorí sa nebáli v mojej prítomnosti sa otvoriť a povedať mi aj to, čo iným nepovedia a na základe toho sme sa vedeli posunúť ďalej a vyriešiť ich konkrétny problém. Vidím, že to ide, ľudia do mňa vkladajú dôveru a ja ich nechcem sklamať. Verím, že už čoskoro budeme schopní hovoriť otvorene o sebe, svojich schopnostiach a túžbach, sexualite, výsledkoch a nápadoch bez hanby a vytvoríme otvorenú spoločnosť bez vnútorných bariér a blokov.

 
Simona Kováčiková ako lektorka v Anglickej škole

Ktoré momenty vnímaš ako pozitívne?

Pozitívnymi momentmi boli pre mňa najmä štúdium a práca v zahraničí. Počas vysokej školy som mala veľa možností odísť študovať do zahraničia. Študovala som v USA, neskôr v Litve a rok som žila v Írsku. Všetko popri škole. Predĺžila som si síce štúdium politológie o dva roky, no neľutujem. Škole vďačím za to, že mi dala voľnosť a učiteľom, že ma naučili kriticky myslieť. Využívam to denne v súkromí, ale najmä v práci. Ďalším takýmto momentom bolo zoznámenie sa s Anglickou školou. Vtedy táto jazyková škola fungovala trochu inak, ja som tam prišla ako lektorka anglického jazyka a postupne sa škola stala mojím zázemím a domovom.

Predpokladám, že na ceste za úspechom tak ako každý, aj ty si prežila nepríjemné a ťažké momenty. Ktoré boli tie kľúčové a ako si ich zvládla?

Náročným obdobím bolo najmä moje pôsobenie ako manažérky školy, kde pod vtedajším vedením dochádzalo k situáciám, ktoré škole veľakrát priťažili a v jeden moment som sa dokonca rozhodovala, že zo školy odídem a budem si hľadať iné zamestnanie. Avšak nie som človek, čo sa ľahko vzdáva. Musela som absolvovať náročné debaty s vedením školy, kde som musela byť asertívna a jasne stanovovať podmienky, nielen pre seba, ale aj pre ďalšie fungovanie školy. To, že raz budem spolumajiteľkou spoločnosti Anglická škola, s.r.o., som si vtedy ani len nepomyslela.

 

Ktoré zmeny považuješ za najväčšie?

Keď som sa stala riaditeľkou školy, začala som cítiť obrovskú zodpovednosť, ktorú som predtým ako zamestnanec nemala. Peniaze sú dôležité vtedy, keď človek vie, na čo ich má použiť. Keď ich rozumne využijem, sú súčasťou projektu a všetci sa vieme pohnúť dopredu tým správnym smerom.

Si veľmi energická žena, stane sa ti, že sa unavíš a ocitneš sa bez energie? Ako sa „dobíjaš“, udržiavaš v plnej sile?

Ako každému, aj mne sa občas stáva, že prídem z práce a som úplne „vyšťavená“. Väčšinou to súvisí s množstvom ľudí, ktorých počas dňa stretnem, a nie každý vás energiou nabije, niektorí ju z vás vedia vytiahnuť, aj keď za to vlastne ani nemôžu. Vtedy siaham po vnútornej a vonkajšej relaxácii. Pomáhajú mi inšpirujúce knihy, meditačné cvičenia, vonné oleje v lampe, sauna a rozhovory s mojím priateľom a najlepšou kamarátkou, vďaka ktorým si vždy opäť uvedomím, prečo som tu, aké je moje poslanie a znova mám chuť pustiť sa do nového dňa.

Čo si myslíš, že musíme urobiť, aby sme naplnili svoj potenciál?

To je individuálne. Každý človek musí v prvom rade prísť na to, kde a v čom sa skrýva jeho potenciál, to je polovica úspechu. Druhá, tá ťažšia, je naplniť ho. Pri napĺňaní môjho potenciálu si stále opakujem: „Musíš sa snažiť, dôverovať svojim schopnostiam, nebáť sa povedať svoj názor, resp. prezentovať svoj nápad“. Každá idea, ktorá smeruje k zlepšeniu života mňa samej alebo ľudí v mojom okolí, sa počíta a nemôže sa skončiť neúspechom. Neúspech si nepripúšťam. Sledujem svoje silné stránky, pracujem na svojich slabých stránkach, definujem si, v čom som dobrá a v čom by som mohla pomôcť spoločnosti, v ktorej žijem. Budem mať tridsať rokov a cítim, že práve moja generácia má za úlohu posunúť spoločnosť ďalej. Keď sa nad týmto všetkým zamyslíme a budeme aktívni a činní, vtedy začneme napĺňať svoj potenciál.

Aké dôležité vlastnosti potrebuje mať žena, ktorá sa chce dostať tam, kde si ty teraz?

Keďže ešte nemám vlastnú rodinu, je pre mňa jednoduchšie definovať takéto vlastnosti. Obdivujem ženy, ktoré stíhajú to, čo ja a popri tom sa úžasne starajú o svoju rodinu. Verím, že raz takou ženou budem aj ja. Vlastnosti ako sebadôvera, asertivita, empatia, schopnosť „prečítať“ situáciu a bleskovo ju vyhodnotiť, odvaha robiť rozhodnutia a neľutovať, ak aj tieto rozhodnutia neboli správne, toto všetko nás formuje a učí. Nikdy nebudeme vedieť dosť, vždy je čo zlepšovať, to je dôležité si uvedomiť. Avšak všetky tieto vlastnosti strácajú svoj zmysel, pokiaľ sa žena upne len na úspech v práci. Hovorím z vlastnej skúsenosti, kde vidím množstvo žien vo veku 30-35 rokov, ktoré pre úspech v práci zabudli na to základné poslanie ženy – byť matkou. Ja si nechcem nechať túto príležitosť pretiecť pomedzi prsty a teším sa na rolu matky, pretože viem, že raz budem dobrou mamou a chcem pomôcť vychovať novú, minulosťou a blokmi nezaťaženú generáciu.

Aké je tvoje životné motto?

„Don’t let the world embrace you, you embrace the world“. Asi sa mi to ľahšie vyjadruje v angličtine, keďže je taká krásne jednoduchá. Inými slovami: „Nenechajte svet, aby vás zovrel v náručí, vezmite ho do náručia vy sami, pretože vaše šťastie je vo vašich rukách“.

Miriam Letašiová pre RealWoman

Beriem a vážim si, čo mi život ponúka. Zdenka Predná.

Veľmi som sa potešila, keď Zdenka súhlasila s rozhovorom. Čakala som dobrý rozhovor so Zdenkou Prednou. Dostala som však vynikajúci rozhovor s mladou ženou, ktorá robí to, čo ju naozaj baví. Mňa osobne veľmi motivoval a pomohol mi a verím, že rovnaký dojem zanechá aj vo vás. Nájdete tu ako inšpiratívne myšlienky, tak aj rady, ako si splniť svoj sen.

Zdenka je mladá inšpiratívna žena. Vyštudovala krajinné inžinierstvo, živí sa spevom a aktívne pomáha druhým, hlavne zvieratkám. Jej detským snom bolo stať sa speváčkou. Vďaka jej viere v samu seba, trpezlivosti a odhodlaniu sa jej to splnilo…

1. Začnime skúškou správnosti. O čom si snívala, keď si bola malé dievča a čo z toho sa ti splnilo?

Vždy som túžila stať sa speváčkou a pomáhať zvieratám. Myslím, že obe veci sa mi aspoň sčasti splnili.

2. Vedela si vždy, čím sa chceš v živote stať a čomu sa chceš venovať? Alebo si to skôr postupne objavovala? Aký bol zlomový moment, keď si sa našla?

Myslím, že tým, kým som, som vždy chcela byť. Určite sa to však časom menilo. Ale len mierne. Podstata zostávala tá istá.

3. Presuňme sa na úplný začiatok, keď si ešte nevedela, či sa ti to vôbec podarí. Mala si vo svojom okolí ľudí, ktorí v teba neverili, hovorili ti, že si naivná a že sa ti to nepodarí. Alebo si bola skôr ovplyvnená ľuďmi, ktorí ti fandili a podporovali ťa? Ako si sa s tým vyrovnávala?

Mala som šťastie, že ľudia v mojom okolí vo mňa verili. Na negatívne reakcie ani nebola príležitosť, lebo svoje plány a predstavy som si nechávala sama pre seba.

4. Kto alebo čo ti bolo na ceste za vytúženým cieľom najväčšou podporou a motiváciou? (Človek, kniha, film, hudba, situácia.. )

Jednoducho som chcela robiť to, čo ma baví, mať vlastnú kapelu a vlastné pesničky. Nebol to nikto konkrétny.

5. Aká bola tvoja osobná cesta k súčasnej Zdenke Prednej, aké prekážky, ťažkosti, osobné skúšky si musela prekonať a vyrovnať sa s nimi? Čo bolo to, čo si sa z týchto prekážok naučila a dodnes ti to pomáha?

Na túto otázku asi neviem dosť dobre odpovedať. Čo iní vnímajú ako prekážku, ja sa snažím brať ako výzvu. Nevravím, že to bolo ľahké, ale išlo to akosi samo.

6. Keď sa pozrieš spätne na vývoj svoje kariéry, ale aj na svoj osobný rozvoj, ktoré kľúčové momenty radikálne ovplyvnili tvoje ďalšie smerovanie?

Niekedy mám pocit, že začínam každý deň od začiatku. Pre mňa sú kľúčoví tí ľudia, ktorých mi ktosi zhora posiela do cesty.

7. Kto bol alebo prípadne je pre teba v živote najväčšou inšpiráciou a prečo?

Inšpiráciou sú mi ľudia, ktorí na sebe makajú a pomedzi to stíhajú myslieť aj na iných. Veľmi ma inšpiruje môj priateľ Dušan. Nepoznám nikoho s podobným názorom na život, je pre mňa veľkou oporou, posúva ma ďalej a nevedomky učí, ako zostať sama sebou.

8. Talent, šťastie, tvrdá práca, podpora a vytrvalosť idú v ruka v ruke pri napĺňaní snov a cieľov. Aká vlastnosť, schopnosť alebo prístup k životu sú podľa teba potrebné na dosiahnutie snov či cieľov a rozvoja talentu?

Treba si veriť. Nie v tom zmysle, že by bol človek namyslený egoista, ale veriť v svoje názory, v svoj smer. Nenechať sa ovplyvniť názormi a ideálmi niekoho iného. Byť sám sebou.

9. Niektorí umelci hovoria o inšpirácií, ktorá ich zrazu prepadne a oni musia tvoriť, nepohnú sa, kým to dané dielo nedokončia. Máš aj ty podobné skúsenosti? Odkiaľ čerpáš svoju inšpiráciu pre prácu?

Rada pracujem pod tlakom. Keď mi napríklad pošleš nejakú skladbu a tá hudba sa mi naozaj páči a dokáže ma inšpirovať, tak to ide samo. V danej chvíli napíšem celý text. Inšpirácia prichádza zo života, z vecí, ľudí, situácií, ktoré ma zaujímajú.

10. Ako sa pripravuješ pred dôležitým vystúpením alebo turné? Máš nejaké rituály alebo afirmácie? Alebo to berieš skôr ako zábavu?

Musí to byť zábava, inak by som to nerobila. Zároveň sme však s kapelou profesionáli a neberieme to na ľahkú váhu. Stres však už necítim. S mojimi muzikantmi sme okrem iného hlavne kamaráti, takže nie je problém naladiť sa na rovnakú vlnu, aby sme si koncert užili.

11. Keď si robila alebo robíš kľúčové životné rozhodnutia, čo zvažuješ, ako sa rozhoduješ?

Rozhodujem sa intuitívne. Predstavím si všetky možnosti a tá, v ktorej sa cítim najpríjemnejšie, vyhráva.

12. Zmenila by si niečo vo svojom živote, keby si mohla? Ak áno, čo by to bolo?

Nikdy by som na svojom živote nič nemenila, všetko má svoj zmysel. Dokonca som vďačná aj za všetky zlé momenty, posunuli ma a naučili pozerať sa na veci inak, možno menej naivne.

13. Čo by si poradila mladej nadanej žene, ktorá chce dosiahnuť svoje sny a zhodnotiť svoj talent?

Nech nedáva na rady druhých. Aby som bola presnejšia, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Treba si veriť, treba veriť svojmu vkusu, stáť si za svojimi názormi. Ľudia sú niekedy egoisti a nepripustia, že aj cudzí pohľad na svet môže byť správny. Potom svet prichádza o originalitu a svojský štýl. Samozrejme, každý človek niekde v sebe cíti, čo je pre neho dobré.

[youtube]pfjk0WlLm00[/youtube]

14. O čom snívaš teraz a čo pre svoje sny robíš?

Snívam, že raz si ľudia uvedomia, čo je dobré, budú pomáhať na správnom mieste. Robím všetko pre to, aby som sama išla príkladom. Pomáham zvieratkám v útulku, keď môžem prispievam finančne aj materiálne, podporujem aj iné organizácie. Mnohí často zdôrazňujú, že ľudia sú dôležitejší ako psy, no každý môže pomôcť tam, kde sa mu žiada. Rada sa porozprávam s predavačmi Nota Bene. Trhá mi srdce, keď vidím, ako ich mnohí ľudia obchádzajú a nevenujú im ani pohľad. Pritom niekedy je to práve povzbudivé slovo, čo im môže zmeniť život.

15. Si šťastná? Žiješ život podľa svojich predstáv?

Som šťastná, neviem, či podľa predstáv, keďže som nikdy žiadne nemala. Beriem a vážim si, čo mi život ponúka.

16. Aká je tvoja životná filozofia alebo prístup k životu, ktorý u teba funguje?

Všetko je tak ako má byť, len treba veriť v ten najpozitívnejší koniec.

17. Nie každý deň je nedeľa a sú dni, keď každého z nás môžu prepadnúť pochybnosti a pesimistická nálada. Čo vtedy robíš, aby si sa naladila späť na svoju – Ja to dokážem – nôtu?

Snažím sa neprepadať tomuto pocitu, je zbytočné rozvíjať ho. Vtedy sa treba obklopiť príjemnými vecami, pustiť si hudbičku, proste urobiť si náladu. Najlepším liekom sú priatelia, nič nevylieči lepšie ako kávička s kamarátkou alebo rozhovor s blízkou osobou. Niekedy je však jemná melanchólia príjemná, v mojom prípade pri písaní textov dokonca užitočná, ale hovorím : odtiaľ,  potiaľ. :)

 

18. Ako by vyzeral ideálny deň Zdenky Prednej?

Zobudila by som sa do slnečného dňa, sama od seba, bez budíka. Bola by sobota a mala by som pred sebou trojdňový víkend, ktorý by končil až v utorok a deň by mal 48 hodín. Po rannej hygiene by som si pri dobrých raňajkách pozrela môj obľúbený seriál, napríklad Entourage. Zacvičila by som si pilates. Išla by som sa prejsť s Burkom na pláž, ktorá by bola rovno za mojím domom. V emaili by som si našla pesničku, napríklad od producenta Marka Ronsona, napísala by som si k nej text. Obed by bol v nejakej príjemnej lounge reštaurácii. Neskôr by som sa stretla s kamarátmi, zahrali by sme si napríklad petang alebo si zaplávali v oceáne. Poobede by som sa postarala o rastliny v záhrade. Vo večerných správach by boli pozitívne informácie a politici by sa nehádali. Po dobrej ayurvédskej masáži by sme si s priateľom pri filmíku dali večeru, ktorú by samozrejme navaril on. Pred spaním by som si v pokoji prečítala kúsok z dobrej knihy.

Alexandra Uzik pre RealWoman

V dnešnej dobe sa každý cieľ dá dosiahnuť. Martina Svobodová.

“Nevzdávajte sa, robte, čo vás baví. Nevšímajte si narážky druhých, ale vždy choďte za svojím cieľom. A pohybujte sa medzi ľuďmi, ktorí vás motivujú a podporujú.” Martina Svobodová má svoj vlastný kľúč, ako dosiahnuť vytúžené ciele a naplniť svoj potenciál. A pri pohľade na jej osobné úspechy, je nám jasné, že je na tom veľa pravdy.

Martina sa už v 15 rokoch stala PRO v Inline skatingu. Hneď prvý rok jej PRO-kariéry vyhrala všetky súťaže ako X-Games, Gravity Games, majstrovstvá sveta a ďalšie. Aj napriek prestávke, zapríčinenej poranením kolena, si úspech na majstrovstvách sveta zopakovala aj v roku 2006-7. A teraz si splnila svoj ďalší sen- stala sa PRO v golfe.

Martina je šťastná, lebo ako ona hovorí: „Robím to, čo ma v živote baví, lebo len to ma môže naplniť a urobiť šťastnou.” Verím, že rozhovor s Martinou Svobodovou bude pre vás inšpiráciou, ako nájsť, nasledovať svoje vášne a doraziť do svojho vytúženého cieľa.

Read more