shutterstock_84135439

Naša strava je buď naším liekom, alebo jedom

Zamýšľate sa niekedy pri nákupe potravín, či to, čo kupujete je zdravé? Či to, čo ste pripravili svojim najdrahším im prospeje, alebo uškodí? Viete čo obsahujú potraviny, ktoré vkladáte do úst?
Veľakrát sa čudujeme, že nás niečo bolí, že sme ochoreli. Avšak nad zložením stravy sa ani trochu nepozastavujeme. Nedávame si do súvislosti jedlo a zdravie. Od chorých ľudí často počujem vetu: ,,Veď aj ostatní jedia to isté a nie sú chorí.,, Áno, nie všetci majú rovnaké následky z nešetrného zaobchádzania so svojim telom. Zlá strava sa však v neskoršom veku prejaví na každom organizme. Choroby neprichádzajú so starobou, ale veľkým nahromadením toxínov tele.

Vzdelávame sa, nasávame vedomosti z rôznych oblastí, ale akoby to najdôležitejšie nebolo pre nás podstatné. Načo sú nám školy, keď nevieme, že to najdrahšie čo vlastníme je naše telo? Zdravá strava a zdravie úzko súvisia. Naše telo funguje a žije z toho, čo do neho dáme. Jedlo je stavebným materiálom tela.

Myslíte, že keď budeme neprestajne jesť chemicky upravovanú, ja ju volám ,,mŕtvu,,, stravu, že naše telo bude stále dokonale zdravé? Môžeme donekonečna dobrovoľne prijímať otravu a pritom očakávať, že neochorieme?

Skúste do vášho auta natankovať niečo iné, než benzín, či naftu, napríklad nekvalitný lacný olej. Bude vám auto slúžiť rovnako dobre? Nepoškodili by ste motor? Stáva sa, že naše telo si ceníme menej viac ako naše auto.

Keď nám v určitom veku začnú vypovedávať službu oči, povieme si, že to je starnutím. Nedáme si však do súvislosti, že nie vekom, ale znečistenou pečeňou nám prestáva slúžiť zrak. Pečeň -ten dokonalý filter ľudského tela, rokmi už naozaj nestíha. Nielen pečeň, ale i obličky často pracujú nie na 100%, ale na 200%. Musia odstraňovať všetky škodliviny, ktoré my do tela nezodpovedne ,,hádžeme,,. Na starobu už potom tieto orgány nevládzu a niekde sa to v našom tele odzrkadlí. Vyhovoríme sa, že to je vekom. Nezamyslíme sa, že by to mohlo byť aj stravou.

Keď vás začínajú bolieť kĺby, či nevládzete vyjsť po schodoch, nenapadne vás, že by ste mohli mať v tých kĺboch usadeniny z nestráviteľnej potravy? A to už nevravím o ochorení srdca, o problémoch s trávením, či dýchaním, poruchami spánku, alergiami . . . Zvykneme hovoriť, že tieto choroby majú už často aj mladí ľudia. Bude to pravda, keď sa pozrieme na to, čo jedia. Naučili ich to jesť ich rodičia? Čo jedla matka, keď čakala dieťa? Mala pred počatím zodpovedne vyčistené telo, aby jej dieťatko bolo zdravé? Alebo sa aspoň v období tehotenstva stravovala zdravo?

Asi si kladiete otázku, čo je vôbec zdravé?

Ak sa začnete pýtať, prídu k vám aj odpovede. Ak sa nebudete o to zaujímať, budete stále žiť v nevedomosti. Choroby budete pokladať za nespravodlivé náhody a nezostane vám skôr, či neskôr nič iné, len sa sťažovať na osud.

Ja som sa začala zaujímať o to, ktoré potraviny sú zdravé, keď som mala malé deti. Chcela som im to najlepšie, chcela som im dať pevný a dlhodobý základ zdravia. Zisťovala som, čo jednotlivé potraviny obsahujú. Môj rozum mi hovoril, že žiadne É-čko, žiaden konzervant nie je zdravý. Dočítala som sa, že biely cukor u malých detí okrem chorých zúbkov zvyšuje agresivitu, dokonca že sa mení v ich telách na alkohol. Dala som si úlohu obmedziť, pokiaľ budem môcť, aby sa tieto zložky neukladali v telíčkach mojich detí. Z lásky som im nekupovala sladkosti. V tom období sa o zdravej strave ešte toho veľa nehovorilo. Teraz sú možnosti oveľa väčšie. Kto sa začne zamýšľať a hľadať, ten sa dozvie. Myslím, že netreba len slepo uveriť každému článku v časopise, či maličkej správe v TV- čo práve vedci zistili … Odporúčam si preveriť, že či ten, čo to hlása, naozaj prekypuje zdravím, alebo len uveril pochybnej správe, či dokonca na nej zarába.

Prestala som používať kravské mlieko a výrobky z neho. Zistila som a vyskúšala na sebe, že viac telu škodí ako prospieva. Okrem toho, že zahlieňuje organizmus, odčerpáva z tela vápnik. Áno, čítate správne, síce veľa vápnika obsahuje, no na strávenie ho spotrebuje viac a preto si ho musí organizmus ešte z tela vytiahnuť. Nezmanipulované štatistické výskumy hovoria, že osteoporózou sú postihnuté len ženy vo vyspelých krajinách, kde je spotreba mlieka vysoká. V chudobných afrických krajinách, kde ženy mlieko vôbec nepijú, osteoporózu ani nepoznajú. A to už nevravím o hormónoch, ktoré sa kravám dávkujú kvôli vysokej dojivosti. To je ten najväčší rozdiel medzi mliekom v našich obchodoch a mliekom našich starých rodičov. Vtedy kravičky nedávali také množstvá mlieka, ako dnešné ,,väznené,, kravy, ktorým sa odoberajú teliatka hneď po narodení. Vraj je to jeden z najsmutnejších plačov, keď krave (matke-zvierati) odoberú teliatko, aby mohla ďalej dobre a veľa dojiť. Škodíme nielen sebe požívaním mlieka, ale aj tým kravičkám. Každým nákupom ešte viac podporujeme ich utrpenie. Trvanlivé mlieko nepovažujem už vôbec za mlieko, je to len ,,mŕtva,, tekutina na zaplnenie brucha. Bolo v nej zabité úplne všetko, aj to dobré. Nerozlíšite, či má 5, alebo 10 rokov.

Keď som prestala jesť v roku 2007 mäso, často som počúvala, čo všetko bude môjmu telu chýbať. Dostala som sa na kurzy zdravého varenia k Petrovi Planietovi a bolo mi potešením sa dozvedieť, že dokonalejšou náhradou mäsa mi bude tanier varenej obilniny spolu so strukovinou. A tak som začala skúšať. Presvedčila som sa, že môjmu telu mäso nechýba a tak už šiesty rok varím namiesto mäsa rôzne druhy fazule, šošovicu, cícer, hrach… Pridám k tomu špaldu, pohánku, ryžu, pšeno, jačmeň alebo ovos. . . Vraj strukoviny nadúvajú? Nie je to celkom tak, oni čistia črevá. Ak ich má človek čisté, nemajú dôvod nadúvať.

Mäso som prestala jesť z viacerých dôvodov. Najhlavnejším bolo moje zdravie. Ani týmto spôsobom som nechcela dodávať do svojho tela antibiotiká, hormóny, či inú chémiu, ktorou sa zvieratká prikrmujú, aby dobre a rýchlo rástli. Veď už doktorka Budwig dokázala, že účinok liekov sa v potravinovom reťazci zosilňuje a najviac pôsobí na človeka. Ak niečo dáme zjesť zvieraťu, ktoré potom zjeme my, tak to má na nás silnejší vplyv ako na to zviera. Prečítajte si práce tejto významnej biochemičky, ktorá bola 7x nominovaná na Nobelovu cenu. Zaznamenané sú v tenkej knižôčke s názvom,, Ľanový olej, účinná pomoc proti rakovine…“

Potvrdila som si, že som sa začala po odstránení mäsa z môjho jedálnička cítiť lepšie. Môj zdravotný stav sa zlepšil. Už to by stačilo ako dobrý dôvod. Nik by ma už nepresvedčil, že pre človeka je mäso potrebné. Ja s mojou tráviacou sústavou som sa jednoznačne zaradila medzi bylinožravce. Ako som už spomenula, ak sa rozhodneme hľadať pravdu, informácie k nám začnú prichádzať.

Áno, súhlasím, aj kedysi sa chovali zvieratá pre človeka. Avšak nie takto a hlavne sa zabíjali inak. Nemuseli v rade jedno za druhým čakať na smrť a pozerať na bolesť svojho druha. Veď tá bolesť a strach toho živého tvora zanecháva stopy na jeho tele, v mäse, ktoré jeme. Znovu sa to obracia len proti nám. Premyslite si, či toto chcete podporovať. Ak sa rozhodnete pre mäso, odporúčam vám rozlišovať, ako bolo zviera chované, čo zabité, čím bolo kŕmené. Stotožňujem sa s myšlienkou, že mäso by mal jesť ten, kto to zviera dokáže aj zabiť. Tým, že sa rozhodnem si niečo kúpiť, tak podporujem všetko, čo je s tým spojené. Ak si kúpim kura, ktoré viselo za živa hore nohami za svojimi súrodencami a jednému po druhom usekávali hlavy, tak nesiem predsa zodpovednosť aj za toto, veď som to podporila svojimi peniazmi. Či sa mýlim? Chceme takúto stravu pre seba, pre svoje deti, pre ich deti? Chceme takúto kvalitu energie skrytej za tým všetkým?

O bielej múke sa veľa rozpisovať netreba. Všetci vieme, že upcháva črevá. Spolu s mliekom vytvára hrubú ,,betónovú,, vrstvu na stenách čriev. V črevách sú klky, kde sa vstrebávajú živiny vyživujúce jednotlivé orgány. Cez ten betón sa živiny nedokážu v klkoch čriev vstrebať. Čudujeme sa, ak máme niektoré orgány oslabené, či dokonca choré. Pýtam sa, keď toto všetko vieme, prečo sme bielu múku ešte stále nezamenili za celozrnnú, ktorá je bežne dostupná? Dokonca aj celozrnných cestovín je veľký výber. Pozor ale na celozrnné pečivo. Preštudujte si zloženie, či naozaj obsahuje celozrnnú múku, alebo len múku bielu a tmavé farbivo! Keď už kupujete, vyberte si vždy to lepšie a kvalitnejšie pre svoje telo. Nečakajte kým ochoriete.

Ďalšou dôležitou zložkou sú nápoje. Jediný kvalitný nápoj, ktorý naše telo potrebuje je čistá voda. Vôbec to nemusí byť voda, ktorá stála rok v plastovom obale! Ostatné predávané nápoje okrem vody neobsahujú nič, čo by prospievalo zdraviu, dokonca si myslím, že zdravie poškodzujú. Sú v nich už vyššie spomínané umelé príchute, konzervačné látky a cukor. To všetko nám škodí. Ešte doplním, že nie je dobré ju piť počas jedenia ani hneď po jedle. Ak jem, neriedim si potravu v žalúdku tekutinou, nezaťažujem si trávenie. Napijem sa pred jedlom, alebo až pol hodinu po jedle.

Najviac nám prospieva zelenina. Čím menej upravená, tým lepšie. Surová je najzdravšia. Ja si zeleninu vyberám na tržnici, väčšinou od babičiek, ktoré jej nemajú až tak veľa. Vyhýbam sa tej hypermarketovej, ktorá sa na zeleninu podobá len tvarom. Posledné roky som si ju začala sadiť. Vidím veľký rozdiel medzi tým čerstvým, alebo tým, čo bolo mesiac, či dva uložené v skladoch. Zeleniny sa nemôžete prejesť, môžete ju kombinovať so všetkým, vždy vám len a len prospeje.

Zelenina a ovocie, to je živá strava. Z nej budú aj bunky nášho tela živé a zdravé.

Ovocie by sa malo jesť samostatne na prázdny žalúdok, pred jedlom, nikdy nie po jedle. Ak sa je po jedle, tak kým príde rad na jeho trávenie, už hnije. Všetko jedlo potom kvasí, mení sa na kyselinu a celá masa sa v žalúdku začína kaziť. Citrusové ovocie by sme mali jesť len v lete, pretože nás ochladzuje. Neprospieva nám v zime, lebo ono pochádza z teplých krajín a jeho úlohou je zmierniť teplo. A my v zime nepotrebujeme telo ochladzovať. Všetky plody, ktoré pochádzajú z oblasti, v ktorej žijeme. sú najzdravšie. Vraj plodiny dopestované vo vzdialenosti väčšej ako 600 km nám viac škodia ako prospievajú.

Mŕtva strava je taká, ktorá neobsahuje nič cenné pre telo človeka, iba poteší chuťové poháriky a naplní brucho. Živá strava je tá, čo vytvorila príroda priamo pre človeka. Slúži pre jeho rast, pre jeho zdravie. Posilní nielen fyzické telo, ale pozitívne ovplyvňuje aj psychiku. Ja si vždy vyberám jedlo, ktoré je menej spracované, má k prírode bližšie. Zelenina, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny sú jedlom a liekom zároveň.

Ak chceme byť zdraví, nespoliehajme sa len na zázračné pilulky, ktoré nám pomôžu. Robme pre to niečo aj my sami. Starajme sa o svoje zdravie, o to, čo vkladáme do úst a bude to výživou pre naše bunky. Veď z čoho budeme zdraví, ak nie zo stravy? Od kvality našej stravy závisí kvalita našej staroby. Nemusí predsa človek odchádzať z tohto sveta chorý. Alebo sa to už stalo samozrejmosťou?

Ak už ste chorí, zmiernite stravou svoj stav a aj liečenie sa urýchli. Veď pri nevhodnej strave najprv musí organizmus vynakladať sily na zneškodnenie toxínov v jedle. Myslíte, že mu ešte zostane energia na vyliečenie?

Stravou sa môžeme vyliečiť, ale aj otráviť. My sami sa rozhodujeme, aké jedlo si deň čo deň vyberáme.

Naše telo je chrámom našej duše, tak sa k nemu aj chovajme.

Zamýšľate sa nad tým, či to čo jete, vám aj prospieva?

Myslíte si, že sme zodpovední za svoje zdravie?

Má podľa vás strava vplyv na zdravie?

Jana Strihová pre RealWoman

Viete, ako vaša chrípka súvisí s Vianocami?

Z každej strany v tomto období počuť o chrípkovej epidémii. Hovorí sa o tom, koľko je zatvorených škôl na Slovensku kvôli chrípke, aké hrozivé čísla chorých sú v jednotlivých krajoch… Žiaden odborník z oblasti zdravia sa, ale nezaoberá otázkou: “Prečo každý rok prepukne chrípka začiatkom nového roka ?”

Ja nie som odborník. No každodenne sama na sebe pozorujem, aký dôležitý je pre človeka výber stravy. Vychádza mi z toho jednoduchá odpoveď na moju otázku. Dôvodom najväčších chrípkových epidémií v mesiacoch  január a február je vianočné prejedanie. Na Vianoce máme napečené neodolateľné sladké dobrôtky. Nimi sa cez sviatky vykrmujeme. Niektorí len zobkáme. No i to zobkanie sa vymyká z celoročného návyku nášho tela. Napĺňane ho veľkým množstvom cukru a prepečených tukov. Telo vydáva veľa energie na trávenie. Nestíha si pri tom udržiavať aj imunitu. Okrem toho tieto jedlá sú mŕtve a nie sú dobrým stavebným materiálom pre telo.

Kedysi som i ja milovala to vianočné pečenie. K jedným keksíkom som pridala ďalšie, ešte ďalšie, vyskúšala nový recept. Zrazu toho bolo viac, než zje vianočná návšteva. Veľmi dobre viem, čo tie vianočné dobroty obsahujú. Tie suché keksíky nie sú o nič lepšie ako tie krémové. Obsahujú prepálené tuky. Pečú sa predsa pri vysokej teplote. Len tie tuky nevidíme a necítime. Zvyčajne to bývajú tie neprirodzené – umelé rastlinné tuky ako Palmarín, Hera, Cera a podobne.

Pri mojom skúmaní, čo je zdravé som sa dozvedela, že sú pre ľudské telo veľmi škodlivé. K tomu doplním, že aj tie bežne predávané rastlinné oleje v potravinách nám škodia. Napriek tomu, že sú vyrobené zo semiačok rastlín, úpravou pri vysokej teplote sa všetky prospešné látky menia na škodlivé. Ľudské telo ich nevie spracovať a  ukladajú sa v ňom. Dokonca je už dokázaná spojitosť stužených tukov s hustnutím krvi a problémami s krvným obehom. Ale priznajme si úprimne, ktorý výrobca, či predajca by to chcel zverejniť? Stále sa predávajú a vyhlasujú za zdravé! Ak mi neveríte, odporúčam Vám preštudovať si tenučkú brožúrku biochemičky Dr.Johanny Budwig, v ktorej sú zaznamenané dve z jej vedeckých prác.

To som spomenula len jednu zložku dobroty, na ktorej si pochutnávame cez sviatky. Základom vianočného pečiva je biela múka. Tá sa podieľa na upchávaní našich čriev. Všetky tie dobroty by nám nechutili, ak by neobsahovali cukor. Mnohí ho nazývajú bielym jedom. Pri jeho spracúvaní a bielení sa totiž ,,jedy,, používajú. Kto nechce biely cukor, musí si dávať dobrý pozor, aby sa nedal oklamať a nekúpil hnedý prifarbovaný. Nie je totiž hnedý nerafinovaný cukor to isté, čo hnedý zafarbený. Cukor vytvára závislosť. Je na ňom závislých viac ľudí, než na cigaretách a alkohole. Narúša rovnováhu medzi minerálmi v tele, zvyšuje rýchlosť vylučovania vápnika z tela … Vraj sa v malom detskom telíčku chová ako alkohol? Je potravinou pre Candidu (rod kvasiniek spôsobujúcich pleseň), bez ktorej nie je možný vznik rakoviny v tele. Práve Candida, ktorej sa v tele darí hlavne po nadmernom užívaní antibiotík, je tá, čo si žiada dopĺňať cukor do tela. To je tá závislosť, čo sa pestuje už u malých detí. Tomu napomáhajú aj reklamy na vraj “zdravé” sladkosti.

Vráťme sa ale k tomu, čo obsahujú vianočné dobroty. Skúste hádať bez čoho by Vianoce neboli naozajstnými Vianocami? Správne, sú to vône. Škorica a vanilka. Keďže už dlhšiu dobu nepoužívam ani vanilkový cukor z bežných potravín, neviem Vám povedať, ktoré É-čka obsahuje. To si prečítate na obale. Už to nie je ten pravý vanilkový cukor, čo býval. Aby bol lacnejší, je v ňom namiesto vanilky len umelá náhrada. To sa už radšej nebudem rozpisovať o fosfátoch v práškoch do pečiva.

Toto je len časť toho, čo sa dostane do ľudského tela počas vianočných sviatkov. Ešte sme nespomenuli bohatý jedálny lístok, kde sa mieša jedno cez druhé. Myslíte si, že toto všetko prispeje k zvýšeniu, alebo aspoň k udržaniu si imunity? Môj názor je, že to imunitu zníži. No chvíľu to trvá, kým sa to v tele prejaví. Tak tu máme každoročné ,,posviatočné,, chrípkové epidémie. Tomu vírusu, ktorý je okolo nás aj inokedy, sa darí v období po sviatkoch. Telo na plné obrátky bojuje, zbavuje sa toxínov a nemá už dostatok síl udržiavať si imunitu.

Možno mi nebudete veriť, no k zníženiu imunity prispieva aj južné ovocie! Ovocie, ktoré rastie v teplých južných krajinách obsahuje veľa vody. Slúži na ochladenie ľudí žijúcich v tej oblasti. Darmo niekto hovorí o vysokých dávkach vitamínu C v mandarínkach, pomarančoch, či grepoch. Ich hlavnou úlohou je ochladenie organizmu. U nás je práve zima, tak to nebude len ochladenie, ale podchladenie. Kedysi som si to neuvedomovala. Cez sviatky som si tiež dopriala hlavne mandarínky. Po vyčistení a detoxikácii tela to už cítim. Zjem južné ovocie a zostane mi zima. Už kedysi dávno Edgard Cayce upozorňoval na dôležitosť výberu potravín dopestovaných v oblasti, kde človek žije. Tu sa to prejavuje veľmi silno. Človek pojedajúci cez Vianoce veľa citrusových plodov si podchladí organizmus a zníži svoju imunitu. Výnimkou sú zázračné citróny, keďže ich nejete celé ako napr. pomaranče a toho vitamínu C je v nich viac ako v ostatných plodoch.

Už zopár rokov nakupujem na vianočné sviatky veľa rôznych orechov. Robím dobroty zo sušených sliviek a hrozienok. Návštevy u nás milujú mandle opražené na suchej panvici. Vanilkový cukor kupujem v obchodoch so zdravými potravinami. Múku používam celozrnnú… Moje zdravie a zdravie mojich najbližších je i cez sviatky pre mňa to najcennejšie.

Toto je len pár mojich postrehov o súvislosti jedla s chorobou.

Myslíte si aj vy, že vianočné prejedanie sa prispieva k zvýšeniu chrípkových ochorení?

Má strava vplyv na naše zdravie, alebo od nej zdravie človeka nezávisí?

Je správne veriť , že všetko, čo sa propaguje ako zdravé, je naozaj zdravé?

Jana Strihová pre RealWoman

Nikto vás nenúti kupovať všetko, čo je v regáloch obchodov. Vyberte si to najzdravšie!

Si to, čo nakupuješ, povedala mi jedna kamarátka raz pri „čajíčkove“j filozofickej polhodinke. Zamyslela som sa nad tým. Skutočne je to tak. Sami sa rozhodujeme, na čo použijeme naše finančné prostriedky a ako tým ovplyvňujeme nielen náš život, ale aj životy našich najbližších. Skutočne sme tým, čo nakupujeme. Sami si vytvárame náš svet, náš obraz. Obraz jednotlivca, ale aj celého národa. Čím to však je? Vplývajú na nás veci vystavené v regáloch v rôznych obchodoch alebo ich nevedomky „regulujeme“ práve my?

Nedávno som bola na obede v jednej pobočke známej celosvetovej siete rýchleho občerstvenia. Dala som si šalát s kuriatkom a pozorovala som okolie. Do očí mi padol malý chlapček, ktorý hneď ako s rodičmi vstúpil dnu, od radosti pokrikoval: ,,Ja chcem kolu!” A rodičia mu ju bez váhania kúpili. Zdalo sa mi to skutočne zvláštne. Ľudia, ktorí by mali najviac dbať o zdravie svojich detí, ich takýmto spôsobom vedú k zlým stravovacím návykom už od skorého detstva.

Tu sa mi vynára otázka, prečo sa toľko toho nezdravého ponúka v obchodoch? Už pri vstupe do supermarketu sa na nás usmievajú čokoládky a chipsy. Pri pokladni zase tyčinky a cukríky. Veľakrát si povzdychneme, juj, prečo museli dať tú karamelovú tyčinku priamo k pokladni? Ach jaj, zase mám na ňu chuť. A keď ju tu vidím, o to viac  Prečo to nie sú celozrnné pochutiny či jabĺčka? Ako to, že sa to tak dobre predáva? Alebo prečo to ľudia kupujú?

Naproti tomu v Španielsku sa mi naskytol úplne iný pohľad na vec. V tej istej reštauračnej sieti predávali detské menu, obsahujúce ovocnú šťavu, minerálku alebo jogurtový nápoj, k tomu jabĺčka, rajčiny, ananás, zeleninový šalát, jogurt, syr alebo pečené zemiaky. Taktiež výber šalátov tam bol oveľa širší. Dokonca sa Španielskom preháňa veľká reklamná kampaň tejto siete rýchleho občerstvenia propagujúca zdravú výživu detí a ľudia si dajú záležať, aby ich dieťa malo vyváženú stravu.

Na ponuku vplýva dopyt. To znamená, predáva sa to, o čo ľudia majú záujem. Sami vplývame na tovar vystavený v regáloch obchodov, aj na tie čokoládky pri pokladni. Z nich majú obchody najväčšie zisky. Za maličkú čokoládku zaplatíme v porovnaní s chlebíkom alebo ovocím ozaj vysokú sumu.

Dopočula som sa, ako sa mamičky detí navštevujúcich neďalekú základnú školu sťažovali na školský bufet, kde sa predávajú hot-dogy, lángoše a hranolky. Ich deti zahadzovali desiate, odmietali obedy v školskej jedálni a jedli nezdravé pochutiny z bufetu. Máloktorá mamička si však uvedomila, že si za to v podstate môžeme sami. Bufet ponúka to, o čo je záujem. Deti kupujú to, čo poznajú, na čo sú zvyknuté a čo im chutí. Zmena by mala nastať u nás. Svoj život, ako aj život našich detí vieme ovplyvniť hlavne my, rodičia. Deti budú robiť to, čo vidia doma a nasledovať svojich rodičov, ktorí sú im vzorom.

Keby sme sa prešli po obchodných domoch rôznych krajín, mohli by sme spozorovať obrovské rozdiely. V USA som mala naozaj problém zohnať jogurt, aj syrov tam bolo menej. Zato však bol obchod plný cereálií, i keď pražených a sladených. Vo Švajčiarsku by sme naproti tomu mohli pozorovať širokú ponuku syrov a iných mliečnych výrobkov. Je skutočne zaujímavé pozorovať, ako sa niektoré produkty zaužívali na niektorých trhoch, a na iných nie. Alebo z čoho pozostáva rodinný nákup ľudí z rôznych krajín. Nedávno mi prišiel email, kde jeden cestovateľ fotil rodiny z rôznych štátov s ich nákupom potravín na určité obdobie. Skutočne platilo všeobecné pravidlo, že čím bohatšia krajina, tým viac energetických nápojov a sladkostí v nákupnom koši. Naproti tomu ľudia z najchudobnejších krajín žili z plodín, ktoré si sami vypestovali. Stravovali sa oveľa zdravšie, ale zdravotné strediská, bohužiaľ, boli výbavou na úplne inej úrovni.

Existujú aj krajiny, kde sa niektoré obchodné reťazce nepresadili. Ľudia nemali záujem o ich produkty. Majú silnú kultúru a príslušnosť k svojim tradíciám, neprepadnú celosvetovému ošiaľu rýchleho a nezdravého spôsobu života.

Sme to, čo jeme. Sami regulujeme našu výživu, sami vplývame dopytom na to, čo sa ponúka v obchodoch, čo sa k nám importuje a čo sa predáva. Programujeme samých seba ako aj naše deti, predurčujeme ich k istému spotrebiteľskému správaniu. Pokúsme sa dopriať sebe aj našim deťom to, čo nám prospieva a robiť veci, ktoré nás napĺňajú. Aj my môžeme prispieť k spoločnosti, ktorá neváha vziať do svojich rúk zodpovednosť za svoje zdravie, ako aj zdravie iných ľudí. Budeme mať zo seba úžasný pocit a naše telo sa nám odvďačí krásou a zdravím.

Z akých potravín pozostáva váš nákup?

Aké máte skúsenosti so stravovaním ľudí z vášho okolia?

Myslíte, že by malibyť predovšetkým rodičia vzorom pre svoje deti alebo ich ovplyvňuje z väčšej časti prostredie predškolskej a školskej povinnej dochádzky?

Ako by sme mohli pomôcť k lepším stravovacím návykom?

Veľmi nás poteší, keď sa s nami podelíte aj o vaše názory a skúsenosti.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Ako vedieť, kde je pravda o zdraví? Vaše telo vám ukáže správny smer.

Zdravie je pravdepodobne to najcennejšie, čo máme. Pravdepodobne píšem cielene, lebo láska, šťastie, sloboda a spokojnosť sú taktiež veľmi dôležité, a je ťažké s istotou povedať, čo by nám v živote najmenej chýbalo.

Existuje veľmi veľa prístupov ľudí k zdraviu, ktoré sa nám snažia nanútiť svoju pravdu, či už skutočnú, alebo falošnú v krásnom obale. My konzumenti sme z toho zmätení a neraz sa stane, že nevieme k čomu sa prikloniť a len skúšame a bezhlavo sa vrháme do všetkého zaručene zdravého. Sama som už vyskúšala všeličo. Zistila som, ako veľmi dobre zaberá, keď niečomu veríme, že to funguje. Nemusí to byť ani skutočná pravda, ale naša viera má neskutočnú moc a vplyv na psychiku a autosugesciu. Či už ide o nejaký liek, psychické povzbudenie alebo o ovocie, či zeleninu.

Taktiež veľa závisí od človeka, jeho denného režimu a preferencií. Keď som chodila na vysokú školu, mala som nespočetné množstvo aktivít, ktoré ma fyzicky veľmi vyčerpávali. Telo mi to dávalo najavo únavou, chorobou alebo bolesťou hlavy. Uvedomovala som si úzku súvislosť medzi mojím fyzickým stavom a spôsobom života – bol akčný, rýchly a neobsahoval veľa spánku a relaxu. Často som preto siahala po antibiotikách, lebo som verila, že ma jediné tie dokážu rýchlo postaviť na nohy. Nechcela som zmeškať cviká v škole ani jazykový kurz, nie to ešte večerné posedenie s priateľmi. Predstava preležaného večera v posteli a dlhšieho kašľa sa mi vôbec nepáčila. Žijeme rýchly život, teda aspoň väčšina z nás. Z viacerých strán sú na nás kladené vysoké nároky, ktoré neustále narastajú, až máme pocit, že už ani nedokážeme spomaliť.

Z rôznych smerov sa na nás usmievajú reklamné plagáty obsahujúce čarovné slovo vitamíny. Už ich obsahuje aj kakao či želatínové cukríky. Nečudovala by som sa, keby sa objavili aj v klobáse :). Pritom skutočné vitamíny treba hľadať na strome alebo v zemi. Deti už od veľmi skorého veku jedia čokoládu, zákusky a údeniny. Na návšteve je dieťatku ponúkané lízadlo, alebo cukríky namiesto jabĺčka – banánika. To isté u starých rodičov alebo v škôlke. A práve tajomstvo krásnych detských zúbkov nie je v ich každodennom umývaní, ale v nejedení syntetických sladkých výrobkov. Je to pritom celkom jednoduché, deti milujú aj jahody, melón či uhorky a papriku. Jedia to, čo im ponúkneme a kopírujú stravovacie návyky rodičov.

Odjakživa som inklinovala k zdravej výžive. Moje pokusy však veľakrát stroskotali na stravovacích možnostiach v mojom okolí, ako aj prístupom môjho okolia. Zdalo sa mi náročné zmeniť moje rokmi zabehnuté stravovacie návyky bez podpory najbližších. Pri mojich potulkách časopismi, knižkami a článkami na internete som mala možnosť nazrieť do rôznych prístupov k zdravej výžive. Z každého som si odniesla to, čo mi bolo najbližšie a moje telo najlepšie prijalo. Naučiť niekoho, kto je tak veľa mäsa, na šalát s klíčkami, sa môže zdať takmer nereálne, ale je to možné. Taktiež som skúsila nejesť mäso. Bolo to príjemné obdobie, ak bola nablízku moja obľúbená kvalitná vegetariánska reštaurácia. Horšie to bolo v klasickej reštaurácii, kde ponúkali iba vyprážaný syr, karfiol a šampiňóny. Ťažko hovoriť o zdravej výžive, ak sa tento typ jedla konzumuje denne. Potom aj to kuracie mäso môže byť fajn. A tak som sa vrátila k stravovaniu obsahujúcemu aj mäso. Nejem ho veľmi často, ale keď si dám, tak s chuťou, a aj slaninku či salámu.

Raz nám v práci prednášal odborník na zdravú výživu a veľmi sa mi páčilo, keď sme sa ho spýtali, či jesť slaninu a klobásu, odpovedal nám jednoznačne: ,,Keď som celý deň na bicykli a večer, keď prídem domov, si dám si slaninu, viem, že je to úplne OK. Iné by bolo, keby som celý deň sedel za počítačom a v noci pri televízii skonzumoval tri klobásy a zajedol ich zmrzlinou.” Táto teória je založená na pomere. Keď veľa energie vydáme, môžeme si dovoliť prijať jej viac vo forme jedla a opačne. Mne sa tento prístup zdá byť nadmieru sympatický a nenásilný :). Každý človek je iný, každému chutí niečo iné a on sám musí vedieť, čo je pre jeho telo a zdravie najlepšie.

Veľa som toho vyskúšala a dnes si už zdravie vážim. Keď som chorá, radšej si dlhšie poležím s podporou cibule a cesnaku, poprípade ešte sirupu alebo kvapiek. Stala som sa oveľa pokojnejšou osôbkou a spánok patrí medzi moje koníčky :). Jem takmer všetko, ale s mierou, a občas aj to nezdravé, vždy však oveľa viac surovej zeleniny a ovocia.

Ak chceme byť zdraví, mali by sme dbať o nás ako o celok. Vážme si telo, doprajme mu pohyb aj oddych, vitamíny aj kalórie, všetko v správnom pomere. Každý sme iný, každý máme svoju “ideálnu váhu” a vieme, čo je pre nás dobré. Nestresujme sa tým, akých nás chcú mať druhí. Dôležité je, aby sme MY cítili, čo je pre nás a naše telo najlepšie. Psychické zdravie je rovnako dôležité ako zdravie fyzické. Preto žime svoj život ako najlepšie vieme, lebo je len a len v našich rukách.

Ako sa vy o seba staráte? Čo pre vás funguje? Ako veľmi podľa vás ovplyvňuje psychika naše zdravie? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti a názory v komentoch nižšie. Tešíme sa :)

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Nedietuje! Ale jedzte 90:10 a dosiahnete svoju vytúženú líniu

Diéty sú strašne vyčerpávajúce a stresujúce. A keď ju dokončíme, nikdy nevieme, ako dlho nám efekt vôbec vydrží. Tešíme sa len na moment, keď už prestaneme dietovať a znovu si užívať život. Prešla som  tým a chcela by som vám  ponúknuť oveľa lepší variant. Prístup, ktorý vás nebude stresovať, budete zdravšie, vaša myseľ bude veselšia a nie je tam skoro žiadne pravidlo. Iba jedno a aj to je flexibilné, jedzte 90:10.

Diéta má jeden veľký nedostatok, ponúka iba dočasné riešenie. Ak si chcete dlhodobo uržať líniu, zdravé telo a kondíciu, nedá sa k tomu pristupovať s krátkodobými riešeniami. Read more