RealWoman_Bali_1

Ako bolo s 8 ženami na Bali a v Kuala Lumpur

.

Pred niekoľkými dňami som sa vrátila z môjho 14-denného cestovateľsko-transformačného pobytu na Bali so zástávkou v Kuala Lumpur. Boli sme preč iba dva týždne, ale ja som mala pocit, akoby sme spolu cestovali mesiace. Možno to bolo tým, že všetko sme intenzívne prežívali. Bolo nás spolu 9, ja a 8 skvelých žien. Každá iná, každá jedinečná so svojim príbehom, svojimi radosťami aj bolesťami.

Ak by som mala tento pobyt zhrnúť do 3 slov, tak by to bol SMIECH, PREPOJENIE a INTENZITA.

RealWoman_Bali_2Ľudia sa najlepšie otvoria, spoznajú, uvoľnia v novom prostredí, ktoré nepoznajú. Prečo? Lebo nemajú čas a energiu na to, aby držali svoju spoločenskú masku toho, aké by mali byť a ako chcú, aby ich iní vnímali, a sú jednoducho takí, akí sú.

Keď ste v novom prostredí, každý deň zažívate nové zážitky, ochutnávate nové jedlo, vysporiadavate sa s kultúrnymi rozdielnosťami, ste unavené z cesty a intenzity, tak vystupujete z komfortu a zažívate samé seba úplne inak. A znásobuje sa to aj ľuďmi vo vašej skupine, lebo každá žena vám niečo zrkadlí, niečo máte spoločné a niečo vás irituje. Odhodíte masku a ste to jednoducho vy, také aké ste a aké sa poznáte teraz, so všetkým.

Prvé slová, ktoré ženám hovorím, keď dorazíme do Ázie je, zabudnúť všetko, čo o živote a svete viete, mať takú dvojtýždňovú stratu pamäte a prísť do novej krajiny ako zvedavá študentka. Nechať doma predsudky a predstavy o tom, ako by tam mali a nemali žiť a jednoducho sa naplno ponoriť do ich spôsobu života. Do cudzých krajín neprichádzate preto, aby ste ich menili alebo kritizovali, ale preto, aby ste ich zažili presne také, aké skutočne sú. 

V tomto článku vám nebudem opisovať, čo sme všetko videli, navštívili, lebo to je podľa mňa druhoradé, to si prosím pozrite v mojom albume na Facebooku TU. Podľa mňa podstatné je, čo sme vďaka tomu, čo sme videli a navštívili,… cítili, čo s v nás pohlo, otvorilo a čo nám to o sebe a živote ukázalo. Vlastný zážitok je nadovšetko a vzťahy, ktoré popritom vytvoríte, sú vzácne.

Zábava, žarty a smiech bol veľkou súčasťou nášho pobytu. Vždy sa veľmi teším, keď stretnem ženy, ktoré sa rady smejú, vedia sa samy na sebe zasmiať a neriešia, čo si kto myslí. Počas tohto pobytu vzniklo niekoľko legendárnych fráz a slov a jedno z nich je kolonizácia. Toto slovo reflektuje našu snahu naučiť domácich zrolovať správne palacinky a tak viac než dve položiť na tanier, keďže my sme boli veľmi hladné a oni asi často nevideli, aby si nieko objednal viac ako jednu palacinku. Tak dievčatá začali hovoriť o tom, ako by ich to naučili robiť lepšie. Niektoré povedali, že ich nechcú meniť, ale im pomôcť. A tak vzniklo slovo kolonizácia, ktoré sme použili vždy, keď niektorá z nás chcela niečo zlepšovať, veľmi pomáhať a riešiť to, čo netreba. 

Ďalšie slovo vzniklo, keď som si išla objednať kokosový orech na pitie a prišla som k baru a hovorím, že si prosím young coconut, very young coconut (mladý orech), lebo tie sú najsladšie. A domáci za barom zo srandy ukázal na mladého pomocníka a povedal young handsome coconut (mladý pekný kokosový orech). Aj oni majú zmysel pre humor, tak ako my a to sa mi na Bali páči, srandujú a smejú sa. No a odvtedy sme už mužov ani inak nevolali ako young handsome coconut.

RealWoman_Bali_3Jeden domáci z nášho hotela nám na ostrove Gili Air povedal, že jedna zo žien má vlasy ako špagety, lebo ich má rovné a ja že ich mám ako mie-goreng, čo sú zatočené nudle, lebo mám kučaravé vlasy. Ešte sme nič také nikdy od muža nepočuli, aby prirovnal vlasy ženy k nudlám, ale veľmi sme smiali. Iný kraj, iný mrav. A to sú asi všetky slovné žartíky, ktoré môžem spomenúť takto verejne, ostatné zostanú už len medzi nami kámoškami.

Smiech, radosť, zábava sú skvelým liekom na akýkoľvek stres alebo ubolenú dušu. Bolo zaujimavé vidieť niektoré ženy pred pobytom a potom na jeho konci. Boli úplne iné, také slobodnejšie, radostnejšie, uvoľnenejšie a také viac samy sebou. Akoby samy sebe dovolili ukázať to, kto skutočne sú, čo je v nich to krásne, to ich vnútorné svetlo a žiaru. Pre ne samé bolo zaujímavé zistiť, že aj takéto sú, lebo niektoré zabudli.

Vždy sa veľmi poteším, keď si ženy medzi sebou vytvoria priateľstvá, lebo pocítia, že v tom nie su samé, že majú podporu. Toto prepojenie považujem za najdôležitejšie, lebo nech už sa v nich počas pobytu prebudí akákoľvek zmena, nové uvedomenie a poznanie, ktoré túžia žiť, podstatné bude, čo s tým urobia, keď sa vrátia domov do svojho bežného prostredia.

RealWoman_Bali_4Počas pobytu máme spoločné sessions, rozhovory, meditácie alebo koučingy, avšak ja vždy hovorím, že to je iba začiatok, spúšťač, lebo najväčšia transformácia sa deje v každodenných momentoch ich života, v tom, ako ich zvládnu. Či sa im podarí integrovať a použiť to nové vedomie a poznanie. A vtedy oceníte to, keď viete, že v tom nie ste sama, že je tu ďalších 8 žien, ktoré sú na tej istej lodi a držia vám palce, držia vám chrbát a sú vám podporou. Keď spolu zažijete niečo tak intenzívne ako je tento pobyt, to vás jednoducho spojí a prepojí spoločné sily.

V poslednú noc v Ubude na Bali sa nám skoro každej sníval nejaký sen. Keď sme si ich povedali, zistili sme, že niektoré z nás boli v tých snoch a sny boli prepojené a určité symboli sa opakovali. Ženy majú obrovskú sily, keď vstúpia do svojej sily a uvoľnia sa, dokážu veľa, dokážu vidieť, kolektívne zdieľať múdrosť a intuíciu, je to fascinujúce. 

Počas tohto pobytu sme boli v podstate na 4 miestach. Prvé dve noci sme strávili v Kuala Lumpur. Potom sme sa presunuli na Bali na ďalšie 3 noci do Seminyaku, potom sme išli na ostrov Gili Air a odtiaľ do mestečka Ubud, dokiaľ sme urobili výlet aj na sever Bali k nádherným vodopádom. Obed sme mali s výhľadom na baliníske vulkánové jazerá a po ceste naspäť sme navštívili krásny balinísky chrám a ryžové polia. Boli sme u lokálneho šamana, na lodi, šnorchlovať, skákali sme z lode, kúpali sa v mori, vstávali na rannú meditácie, pozerali západy slnka a hviezdy, jedli dobré jedlo, jedli dezerty a pili veľa čerstvých ovocných štiav. Niekedy sme sa do noci rozprávali, alebo sa smiali.

Bolo to intenzívne, plné zážitkov, poznania. Aj keď sme na konci boli trochu fyzicky unavené, mentálne sme boli oddychnuté a duša bola prebudená. Dokazali sme sa odstrihnúť od Slovenska, od reality a naplno si užiť prítomnosť a všetko, čo nám každý deň priniesol a nebolo toho málo.

Pozrite si môj posledný Real Talk, ktorý som špeciálne venovala pobytu na Bali a zdieľam zážitky a poznania z tohto pobytu.Internetové spojenie nemám najlepšie v Kuala Lumpur, ale podstatné je tam pekne zachytené, tak prečkajte ten úvod, keď to trochu seká ;). 

Som za to vďačná.

Som vďačná za vás, že som vás mohla bližšie spoznať, za úžasnú skupinu žien a teším sa na ďalšiu v júli. Som vďačná, že existuje smiech, lebo ja som sa veľa nasmiala. Ďakujem za dôveru dievčatá a za to, že ste mi dovolili ukázať vám a zažiť Kuala Lumpur a Bali “cez moje oči”. Ďakujem, že ste sa otvorili a pozreli sa hlbšie do seba, aby ste sa mohli uvidieť a že ste dovoli mne, aby som vám s tým mohla pomôcť. Už teraz sa teším na našu reunion, znovu stretnutie, keď vytiahneme všetky staré spomienky a nové zažitky.

Pozdravujem vás všetkých z Kuala Lumpur, kde práve teraz som, stretávam starých priateľov, tvorím a vychutnávam si to, čo v Ázii najviac zbožňujem.

A samozrejme čakám na druhú skupinu BALI POBYT 2017, ktorá dorazí v júli, 16.7. a zostane do 29.7., do ktorej hľadám ešte dve dámy, ktoré to chcú zažiť s nami!

Bali_FBevent_500x264 (1)

Viac praktických informácií o pobyte nájdete TU: http://www.realwoman.sk/eventy-2/bali-pobyt-2017/

A videá TU: https://www.facebook.com/events/114169919179112/?active_tab=discussion

Teším sa na vás, krásne letné dni,

Katka Zacharová 

.

.

RealWoman_skoncila-sa rozprávka-Jedz-modlisa-miluj

Skončil sa príbeh Jedz, modli sa a miluj?

.

Som na Bali. Dočítala som úžasnú knihu Veľké kúzlo od autorky Elizabeth Gilbert, ktorá napísala aj knihu Jedz, modli sa a miluj. Obidve knihy sú výborné, každá iná a originálna svojim spôsobom. Asi mám najradšej, keď Elizabeth píše zo svojho života a svojej skúsenosti, než fikciu.

A keďže som na nádhernom ostrove Bali, kde sa odohrala tretia časť jej príbehu svetoznámej knihy Jedz, modli sa a miluj, ktorá sa asi dotkla všetkých ženských sŕdc na svete, ktoré ju čítali. Stala sa akousi novodobou rozprávkou žien, ktoré začali snívať o cestách do sveta, o nájdení seba samej a lásky. Je to nádherný príbeh sebaobjavenia s krásnym záverom. A som šťastná, že bol napísaný, lebo vytvoril novú možnosť, novú realitu a nádej. Avšak tento príbeh, nie je rozprávkový či vymyslený, ale vytvárajú ho skutoční ľudia a odohráva sa v skutočnom svete. A tam to funguje tak, trochu inak ako v rozprávkach so šťastnými koncami, po ktorých túžime. V skutočnom svete sa ľudia vyvíjajú, vyrovnajú sa sami so sebou, prekonávajú svoje limitácie, predsudky a očakávania. V skutočnom svete sa ľudia učia vytvárať vzťahy, reagovať na prichádzajúce zmeny a učia sa ľúbiť.

Prečo o tom hovorím? Elizabeth Gilbert práve pred niekoľkými dňami oznámila na svojej Facebook stránke, že sa rozchádza so svojim životným partnerom, do ktorého sa zaľúbila počas svojho cestovania a písania knihy Jedz, modli sa a miluj. My ho poznáme z knihy pod menom Filipe a stretla ho na Bali. Boli spolu 12 rokov a niečo sa udialo a teraz prechádzajú odlúčením. Rozprávky v reálnom živote majú svoje pokračovania a komplexnosť.

Som na Bali už týždeň, veľmi si to tu užívam. Mám rada túto ostrovnú atmosféru, ľudia sú nesmierne milí a veľmi prítomní. Pred niekoľkými dňami som si išla ráno zacvičiť  jogu na moje obľúbené miesto a potom si dala svoje obľúbené raňajky a masala čaj v kaviarni vedľa. Sedela som sama, užívala si tento moment a čítala knihu Veľké kúzlo. Sedela som pri veľkom stole, v jednu chvíľu prišli dvaja pekní muži a spýtali sa, či si môžu prisadnúť. Reštaurácia bola celkom naplnená, musím povedať, že hlavne ženami a tak je úplne normálne, že si k vám niekto prisadne. Boli to Newyorčania, mali sme príjemnú občasnú konverzáciu.

Zaujímavý bol však moment, keď si ku mne prisadali. Zrazu sa akoby energia celého priestoru kaviarne a všetkých žien otočila k nášmu stolu. Bolo to citeľné. Možno iba pre mňa, lebo ja takéto impulzy hneď zachytím. Hneď vedľa mňa pri stole sedeli 3 krásne mladé kočky. Akoby zastali, nepozreli sa smerom k nášmu stolu, ale akoby prestali dýchať.  Taký moment vzrušenia. V priestore sú noví muži. Čo, ak to je on? Poznáte to? A to nebol jediný stôl, aj keď sa nepozerali našim smerom, energia – ich myšlienky a emócie – prúdili k nám. Vtedy som si uvedomila a aj si to neskôr potvrdila po rozhovore s mojimi priateľmi, ktorí dlhodobo bývajú na Bali, že veľká väčšina žien sem prichádza niečo nájsť. Neúnavne hľadajú variant svojho príbehu a možno aj šťastný koniec Jedz, modli sa a miluj.

Tí dvaja Newyorčania si to podľa mňa ani nevšimli. Boli zamestnaní inými vecami. A myslím, že boli gayovia, aj keď na toto nie som expert, ale mala som ten pocit. Avšak to si žena, ktorá je slepo na ceste za rozprávkou, nestihne všimnúť.

Rozprávky sú podľa mňa skvelé, milujem ich, všetky. Avšak je potrebné predstavy nádeje, šťastia, lásky a dobrodružstva pretaviť do svojho reálneho života. A to neznamená, že sa zničí rozprávka, že to nebude také dokonalé. Určite to nebude iba prechádzka ružovým poľom, ale viem, že život dokáže vytvoriť ešte krajšie a magickejšie situácie, zážitky, lásky, dobrodružstvá, ako rozprávky a príbehy niekoho iného. Áno, Jedz, modli sa a miluj je nádherný vzrušujúci a naplňujúci príbeh, ale je to príbeh Elizabeth Gilbertovej. Jej osobná skúsenosť a cesta, jej rozprávka, ktorú si adoptovali ako svoju mnohé ženy na svete.

Myslím si, že takéto rozprávky sú skvelé na prebudenie túžby, inšpirácie, ale nie sú našimi príbehmi. Nasledovať a hľadať takúto rozprávku znamená limitovať život, aby nám mohol priniesť niečo ešte lepšie, niečo naše, niečo originálne – niečo skutočné. Každá z nás píše svoju rozprávku, len nie každá z nás ju publikuje ako Elizabeth. Je lepšie žiť naplno svoju rozprávku, ako čakať na to, že prežijete rozprávku niekoho iného, lebo to sa neudeje. Je to najväčšia limitácia vášho šťastia, možností, lásky a hojnosti, akú môžete vytvoriť. Prečo by život písal ten istý príbeh dvakrát? To je celkom nuda. A keď hovorím o rozprávke, tak tým myslím reálny príbeh, váš príbeh, ktorý zahŕňa všetko, dobré, zlé, ťažké, krásne, láskavé, bolestivé.

Elizabeth Gilbert sa rozchádza so svojou láskou Filipem. Je dobré vedieť, že nikdy nevieme, koľko, čo v našom živote bude trvať. Nevieme ani koľko náš život bude trvať, nevieme, kedy je náš posledný deň. Vlastne nevieme vôbec nič s istotou, nič nie je garantované a dané. Ak sa niečo má zmeniť, posunúť na novú uroveň, zmeniť formu, tak sa tomu nedá vyhnúť, ak chcete ísť s prúdom energie, vývoja a byť zdraví. Film musí pokračovať, ak ho chcete zastaviť, lebo určitej časti sa nechcete vzdať, vzdávate sa zároveň aj pokračovania. Dá sa to jedine tak, že zastavíte svoj pohyb a to tok energie, bojujete proti zmene, aby ste udržali niečo, čo je aj tak nezvratné. Tak vzniká stagnácia, bolesť, neúspech a depresie.

Je možné, že mnohé ženy po tejto správe o rozchode budú smutné. Ružovú rozprávku zahalí šedá hmla. Prečo? Je čas tvoriť a žiť svoju vlastnú rozprávku, a tak nemôžete byť sklamané, iba ak samy zo seba. Prestanete toľko hľadať rozprávku a viac žiť naplno svoj život tu a teraz. A je možné, že prežijete ten najlepší príbeh zo všetkých, lebo bude váš, nech už má akýkoľvek koniec.

Jediná žena, ktorá má teraz pred sebou ťažké obdobie je Elizabeth. Keď na Facebooku uverejnila svoj status o rozchode, pridala tam aj báseň od svojho obľúbeného básnika, Jacka Gilberta. Pokúsim sa o amatérsky preklad, lebo sa mi nesmierne páči a jej posolstvo môžeme aplikovať na čokoľvek v našom živote, čo nevyšlo tak, ako sme si to vysnívali alebo sme očakávali:


RealWoman_JuliaRobertsZlyhať a lietať

Zvykneme zabudnúť, že Icarus tiež lietal.

Je to to isté, ako keď sa láska skončí,

alebo zlyhá manželstvo a ľudia potom povedia:

“Hovorili sme, že je to chyba, že to nebude fungovať.

Však bola dostatočne stará, aby si to uvedomila.”

Ale čokoľvek, čo je hodné, aby sme to robili, stojí za to, robiť to aj zle.

Ako, keď sme boli v lete pri oceáne na opačnej strane ostrova,

a láska z nej postupne vyprchávala.

Hviezdy žiarili tak náruživo,

že hocikto vám mohol povedať, že to dlho nevydrží.

Každé ráno spala v mojej posteli, akoby ma navštívila

nežnosť stojacej antilopy v rannom opare.

Každé poobedie som ju sledoval, ako sa vracia

po plávaní cez horúce kamenisté pole,

za ňou morské svetlo a obrovské nebo na druhej strane.

Počúval som ju, keď sme spolu obedovali.

Ako môžu povedať, že naše manželstvo zlyhalo?

Ako tí ľudia, ktorí sa vrátia z Provensálska

a povedia, že to bolo krásne, ale jedlo bolo mastné.

Verím, že Icarus nezlyháva, ako padá,

ale iba sa približuje ku koncu svojho víťazstva.

Záver našich skutočných rozprávok nie je daný, nie je jasný a nikdy nevieme, aký môže byť. Neustále ho formujeme, tvoríme, učíme sa a snívame o ňom. Naša rozprávka je nekonečný príbeh. Zameriavať sa na konkrétny záver a výsledok, môže byť limitujúce a nerálne. Čo tak sa zamerať na to, ako najlepšie prežiť príbeh rozprávky? Na šťastie, radosť, lásku, prebudenie a precitnutie, ktoré nám umožnila? Na dary, ktoré priniesla? Prežiť naplno každú jeho časť, tešiť sa z toho, že ju môžete žiť a počas tejto cesty sa stať tou najlepšou verziou seba samej. Dostať zo seba to najlepšie, najslobodnejšie, najkrajšie a najvyššie. Stať sa, ako to zvykneme povedať, lepším a slobodnejším človekom a umožniť to aj tomu druhému.

Rozprávka je príbeh našej vlastnej evolúcie, rastu, sebapoznania vo vzťahu s ostatnými. Vzťahy a život nie sú iba čiernobiele, sú farebné, sú ako dúha. A ak v nejakom momente  nevieme žiť v dúhe vo dvojici, tak potom dovoľme príbehu, aby mohol pokračovať, vyvinúť sa do novej formy, dovoľme evolúcii, aby mohla urobiť to najlepšie, čo vie, naplniť náš osud.

S láskou ku skutočným rozprávkam,

Katarína Zacharová

.

.

Zmysel cestovania spočíva v sebapoznaní

Prečo túžia ľudia cestovať? Čo to je, čo nás na cestovaní baví? Chodíme poznávať svet kvôli relaxu, novým zážitkom alebo má cestovanie pre nás väčší zmysel? Pocit slobody, inšpirácia, pozitívna energia, radosť, šťastie, nové perspektívy a impulzy sú iba zlomkom toho, čím môže cestovanie život každej z nás výrazne obohatiť.

Cestovanie nám dáva krídla

Milujem cestovanie! Vždy som ho milovala a od detstva o ňom snívala. Možnosť cestovať a spoznávať svet znamená pre mňa veľmi veľa. Už počas prvého študentského pobytu v USA som pochopila jeho hodnotu a odvtedy sa stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Pravidelne tak vyrážam do rôznych kútov sveta za novým poznaním a späť si prinášam niečo neoceniteľné – inšpiráciu a nové „krídla“.

Len prednedávnom som sa vrátila z ciest po západnom pobreží USA. Dva týždne sme s priateľom poznávali štáty Kalifornia a Nevada a za celý pobyt najazdili 3000 km. Každým prejdeným kilometrom sa vo mne prebúdzalo obrovské nadšenie, úžas a inšpirácia. Pre mňa je vždy obohacujúce vidieť toľko nepoznaných a nádherných miest, pozorovať krásy prírody, dych vyrážajúce západy slnka, spoznávať životy iných ľudí, učiť sa od nich a vybrať si z toho všetkého to najlepšie pre svoj život. A tak je to v každej krajine, ktorú navštívim.

Každá cesta a pobyt v novom prostredí vás nabijú úžasnou energiou. Naraz zabudnete na starosti a plnými dúškami absorbujete všetko zaujímavé navôkol. Krídla, ktoré vám vo svete narastú, vám dajú pocit neskutočnej slobody. Zrazu pochopíte, že všetko je možné, začnete sa na veci pozerať úplne inak a postupne sa vám pred očami otvára množstvo nových perspektív, možností a ciest, z ktorých si stačí iba vybrať.

Príležitosť na poznanie seba samej

Pre niekoho je zmena prostredia prirodzená, pre iného môže byť viac ako náročná. Pre každú z nás však akýkoľvek krátkodobý či dlhodobý pobyt mimo domova znamená vybočenie zo zabehnutých koľají, stereotypov, čo môže byť pre nás iba prospešné. V cudzom prostredí sa cítime úplne inak ako doma; sme novým človekom s novými možnosťami. Nikto nás nepozná, cítime sa slobodné a začíname nanovo, na čistom hárku papiera.

V každom prípade sme nútené viac premýšľať a snažiť sa. Vystúpením z našej zóny komfortu postupne zisťujeme, čoho všetkého sme vlastne schopné. Zažívame veci, ktoré by nás doma nikdy nenapadlo vyskúšať. Prichádzajú tak nové myšlienky, pocity, nápady, každodenná inšpirácia nám rozširuje obzory a prináša nové impulzy do života. Stáva sa z nás nový človek, s novým zmýšľaním, zdravým sebavedomím a objavujeme tak nielen svet, ale aj samy seba.

Nie iba jednotlivci či páry, sú dokonca celé rodiny, ktoré sa rozhodnú načas zdvihnúť kotvy a precestovať svet. Vyskúšať si život v cudzine, vidieť, ako ľudia fungujú v iných krajinách, mať možnosť naučiť sa čo-to z exotických kultúr, jazykov či kuchýň, otestovať svoje schopnosti v cudzom prostredí a nadviazať nové priateľstvá – to sú predsa lekcie na nezaplatenie.

Využime preto každú možnosť vycestovať ako príležitosť na obohatenie nášho života a odhaleniu svojho skutočného potenciálu. Skôr, či neskôr samy objavíte ďalšie prínosy, ktoré vám do života môže priniesť.

Podeľte sa s nami o to, ako cestovanie vnímate vy, milé dámy. Čo vo vašom živote znamená?

Dagmar Gabulová pre RealWoman