realwoman_dalajlama

5 krokov, ako podľa Dalajlámu budovať rovnováhu a energetickú imunitu (2. časť)

.

Jeho Svätosť Dalajláma tvrdí, že zmyslom života je pomoc druhým, obetovanie sa pre druhých. Ten, kto dbá ošťastie vlastné, býva nešťastný a najšťastnejší sú tí, ktorí dbajú o šťastie druhých. Všimla som si, že ľudia sa v tom nie vždy vedia vyznať, kedy máme pomôcť sebe a byť šťastní a kedy robiť iných šťastnými. Kedy sme už sebeckí a kedy máme myslieť na druhých. Ako v tom nájsť správnu  rovnováhu?

A v tejto 2. časti poznámok z prednášky Dalajlámu v Bratislave by som chcela venovať práve tejto téme a prepojiť to aj s mojimi vlastnými myšlienkami. A prepojím to aj so sumárom odporúčaní od Dalajlámu, ktoré vám pomôžu vo vytvorení harmonického života pre seba a iných. 

Ak si chcete prečítať 1. časť poznámok z prednášky Dalajlámu, môžete tak urobiť tu >>

Keď som bola na základnej škole, napísala som sloh, ktorý mám doteraz odložený a jeho názov bol: „Iba život, ktorý žijeme pre iných, má zmysel.” Písala som o tom, ako veľakrát stojíme na križovatke a robíme rozhodnutia. Ako dokážeme pomôcť, keď sa rozhodneme.

Považujem za veľmi dôležité dovoliť slovám Dalajlámu, aby sa vo vás rozľahli a mohli ste si sami v sebe spájať svoje súvislosti so snahou pochopiť tieto slová do ich hĺbky: „Zmyslom života je pomoc druhým, obetovanie sa pre druhých. Ten, kto dbá o šťastie vlastné, býva nešťastný a najšťastnejší sú tí, ktorí dbajú o šťastie druhých.”

Ja som ich pochopila nasledovne.

Ešte nič ma v živote doteraz vnútorne nenaplnilo tak, ako keď som použila svoje talenty na to, aby som mohla vytvoriť niečo, čo pomôže nielen mne, ale iným ľuďom. Tak ,ako to bolo odporúčané so súcitom, keď posuniete pomoc ďalej, než je kruh vašej rodiny, otvorí sa nová dimenzia vášho života a vnútorného naplnenia a precitnutia, ktoré pocítite v prepojení s inými ľuďmi. Seba samého zažijete úplne inak a na vlastnej koži pochopíte, že sme všetci jedno, jedna rasa, jeden celok, jeden človek, jedna planéta. Jeden sa v druhom vidíme.

Naučila som sa rozlišovať pomoc a službu. Pomôcť môžete kedykoľvek, keď je na to príležitosť a máte na to možnosti. Slúžiť iným sa podľa mňa dá iba vtedy, keď vy sami viete pomôcť sebe, keďmáte vystavaný silný energetický systém, ako odporúča Dalajláma, a máte jasné svoje morálne a životné hodnoty.

Mnohí ľudia pomáhajú iným, aby sa sami cítili lepšie, aby sa cítili hodní. Obávajú sa, že ak by to nerobili, tak by neboli prijatí, ocenení, ľúbení alebo by po smrti nešli do neba. V tomto prípade to,čo robia, je určite pomoc, ale nie vždy to robia z pozície rovnováhy. A ja osobne verím, že žiadna nerovnováha, ešte nikdy nevytvorila rovnováhu. Zámer je kľúčový, keď chcem pomôcť. Ak pomáham so zámerom pomôcť a podporiť seba, tak aj pomôžem, ale aj uškodím, lebo vytváram nerovnováhu.

Ja osobne považujem za dôležité, vedieť byť v rovnováhe a vedieť, kto som, mať ujasnené svoje princípy a hodnoty. Budujte svoju silu, talenty, láskavosť, radosť, pokoru, energiu a hodnoty, aby ste mohli podporiť iných svojou silou a rovnováhou. Z tejto pozície sa rozhodujete pomáhať, lebo vidíte vyšší zmysel a chcete, aby vaša sila, láskavosť a talenty boli užitočné a prospešné pre iných. Robíte to ako službu, lebo chápete, že slúžiť neznamená zohnúť hlavu a niekomu sa prispôsobovať, ale slúžiť znamená podeliť sa, lebo máte dostatok a chápete svoju zodpovednosť podeliť sa o to s ostatnými.

Ja Dalajlámove slová chápem ako víziu, kam by sme sa všetci mali posunúť. Ak sa neustále staráme iba o seba, zaoberáme sa zbytočnosťami, bojíme sa ostatných a života, hľadáme rozdiely a nevnímame naše prepojenie s inými ľuďmi a našu obrovskú kapacitu a potenciál pomáhať, takže sa točíme v začarovanom kruhu nášho ega. Ako Dalajláma povedal: „Najväčším nepriateľom je naša vlastná hlava”.

A nasledovné poznámky z prednášky Dalajlámu vám pomôžu nájsť konkrétne kroky a smerovanie, ako vytvoriť život v rovnováhe, mať vlastný zdroj sily a dbať o šťastie iných ľudí.

1. Mentálna a emocionálna hygiena

Dalajláma porovnával psychické a fyzické zdravie: „Ak je náš imunitný systém silný, potom vírus, ktorý dostaneme, nám neuškodí, lebo imunitný systém ho ľahko porazí. Ak je imunitný systém oslabený, potom aj naše telo ťažšie bojuje proti ochoreniu.” Od malička sme vedení pravidelne sa umývať, zuby aj dvakrát denne, aby sme boli čistí a zdraví. Neučíme sa však to, ako čistiť náš emocionálny a mentálny systém, ktoré ovplyvňujú našu rovnováhu a pomáhajú nám správne reagovať na to, čo sa stane a vedome tvoriť náš život. Veľakrát nevieme, ako sa vyčistiť od deštruktívnych emócií a nechávame do nášho systému vstúpiť rôzne ťaživé myšlienky a emócie. Potom je náš mentálny a emocionálny systém oslabený a čokoľvek nás „rozhádže“, vyvedie z rovnováhy, nahnevá, zraní alebo robí smutnými. Tak ako sa pravidelné umývate, by ste mali čistiť aj svoje emócie aj myšlienky.

2. Výsledky prináša neustály tréning

„Podobne je to aj s naším duševným zdravím. Ak kultivujeme náš súcit a naša myseľ je silná, potom nás nemôže negatívna kritika a rozhnevaná tvár alebo malý podvod vyviesť z našej duševnej rovnováhy. Na to, aby sme si tento súcitný a láskavý postoj dokázali zachovať, potrebujeme pravidelný a neustály tréning našej mysle.” Dalajláma tiež spomenul, že potrebujeme lepšie spoznávať svoj emocionálny systém a pracovať s ním. Jedine, ako ho vieme trénovať, je ho používať a veľa praktizovať v našom reálnom živote. Treba do toho dať viac námahy, aby ste mysleli viac pozitívne a vedeli si vybrať myšlienky a emócie, ktoré vás podporujú a stimulujú k lepšiemu pocitu. Chce to vnútorný tréning a vytrvalosť.

3. Ako riešiť problémy

Z publika zaznela jedna otázku, ako si aj naďalej uchovať vieru a nádej v dobro, keď svet je plný, zla, negativizmu a deštruktívnych udalostí. Dalajláma odpovedal nasledovne: „Na Zemi nás je 7 miliárd a všetci, snáď len s výnimkou malých detí, zažívame svoje problémy, ťažkostí, bolesti, starosti. Musíme sa na to pozrieť zo širšej perspektívy. Ak je problém prekonateľný našou vlastnou snahou, potom nie je dôvod trápiť sa, treba mu dlhšie venovať snahu, aby sme tento problém postupne prekonali. Ak bude neprekonateľný a naša snaha nám nepomôže, musíme sa naučiť tento problém akceptovať, musíme sa naučiť s týmto problémom žiť.”

Problém treba riešiť ihneď,  ako vznikne, ak vieme, že na to máme dosah a dokážeme to neustálou námahou a  postupnými krokmi vyriešiť. Ak niečo neviete vyriešiť, pokúsili ste sa, vložili ste svoju námahu, tak potom sa s tým musíte prestať trápiť a musíte sa s tým zmieriť. Nikomu neprospeje, ak so sebou budete nosiť záťaž, ktorá sa nedá riešiť. Tá záťaž tým, že ju vy budete neustále nosiť, neodíde.

A Dalajláma tiež upozorňuje, že: „Ak sa príliš zameriame na smutné udalosti, nedokážeme vnímať tie dobré. Zabudneme, že v živote je ešte veľa iných pekných vecí, ktoré nám dávajú, radosť, nádej, lebo sa na to pozeráme iba z toho jedného uhla trápenia a smútku.”

4. Duševné pohodlie je dôležitejšie ako fyzické

Táto myšlienka je veľmi aktuálna pre našu dobu. Viac sa zaoberáme tým, čo máme a nemáme, ako tým, kým sme a kým sa chceme stať. A pritom to fyzické nás nikdy nenaplní tak, ako duševná pohoda. Len si myslíme, že duševnú pohodu vytvoríme, keď dosiahneme fyzické pohodlie. Životné ťažkosti a výzvy vieme ľahšie prekonať, ak vieme, ako v sebe nastoliť svoju duševnú pohodu, to je skutočný zdrojšťastia. Dalajláma to povedal nasledovne: „Súčasný vzdelávací systém je príliš zameraný na materiálne hodnoty, častokrát zabúdame na naše ľudské vnútorné hodnoty- vo vzdelávaní nám chýbajú práve tieto hodnoty. Pohodliu našej duše by sa mal pripisovať väčší význam ako fyzickému pohodliu. Fyzické ťažkosti vieme prekonávať ľahšie,  ak je naša duša v pohodlí, v harmónii- dokážeme prekonať aj fyzickú bolesť a naopak, ak nás trápia duševné trampoty, nedokážeme naplno žiť a byť šťastní, preto duševná stránka nášho bytia je dôležitejšia.”

5. Všetko je relatívne

Všetko v našom živote je v polarite. Dobré a zlé. Teplé a studené. Láska a bolesť. Zaznela veľmi zaujímavá otázka z publika o tom, že ak žijeme v polarite, či je vôbec potrebný mier. Dalajláma na to odpovedal nasledovne: „Neexistuje nič, čo by bolo absolútne negatívne alebo pozitívne, všetko je závislé od nášho vnímania a všetko je relatívne. Závažné problémy sa zdajú závažné z jedného uhla pohľadu, ale z iného uhla už tak závažne nevyzerajú. Všetko záleží od prístupu, postoja, pozrieť sa na veci z rôznych uhlov pohľadu.”

Pri pochopení relativity si vždy spomeniem na príklad mojej kamarátky, ktorej to učiteľka v škole vysvetlila tak, že sa jej spýtala: „Sú tri vlasy dosť?” Možno sa sami seba pýtate, ale v akom koncepte, v akej súvislosti. Možno vám napadne, že tri vlasy sú dosť málo. A učiteľka odpovedala: „Tri vlasy na hlave je dosť málo, ale tri vlasy v polievke až priveľa.”

Je zdravé vedieť sa na problémy pozrieť z rôznych uhlov pohľadu a chápať, že nič našom živote nie je absolútne a nemenné. Je to však aj moment, keď je dôležité vedieť rozoznať, či sa stále vraciate k tým istým problémom alebo prichádzajú nové výzvy. Relativita by nás nemala zastaviť v akcii vytvárať rovnováhu a zlepšovať to, čo nefunguje pre väčšinu.

Verím, že pre seba nájdete v múdrosti Dalajlámu svoje odpovede a nezostanete iba pri rozmýšľaní, ale budete konať tam, kde cítite, že to s vami rezonuje. Lebo iba akcia a snaha dokážu niečo v našichživotoch zmeniť. Našu budúcnosť tvoríme teraz, nech sú naše životy službou ľudstvu, spoločnosti a mieru.

Ako povedal Dalajláma: „Ak začneme s našou snahou teraz, v tomto momente, tak o takých 20-30 rokov budeme mať novú generáciu, ktorá bude žiť vo väčšom mieri, bude viac žiť v sociálnom mieri.”

Katarína Zacharová

.

.

RealWoman F - Brandon Bay, Cesta

Emócie sú bránou do našej duše. Brandon Bays.

Brandon Bays je výnimočná dáma, ktorá je svetovo uznávanou expertkou na liečbu tela a mysle. Je autorkou metódy Cesta ( anglicky The Journey), ktorá je založená na jej priamej osobnej skúsenosti. Začalo sa to v roku 1992, keď jej diagnostikovali tumor na maternici. Brandon intuitívne načúvala múdrosti svojho tela a na prekvapenie svojich doktorov sa kompletne vyliečila za necelých sedem týždňov. Bez absolvovania operácií a bez používania akýchkoľvek liekov. Na základe tejto vlastnej skúsenosti vyvinula metódu Cesta, ktorú si už aj na Slovensku môžeme vyskúšať priamo s jej autorkou Brandon Bays na jej 3-dennom intenzívnom seminári v Bratislave.

Brandon Bays žije posledných 19 rokov v Anglicku, ale narodila sa v New Yorku. Podľa jej slov je naozaj pravá Newyorčanka. Aj keď žije v krásnom Walese, väčšinu svojho času trávi na cestách, lebo 44 týždňov v roku cestuje po celom svete. Za jeden týždeň navštívi niekedy aj tri krajiny. A preto mi bolo veľkou cťou, že som mohla pre čitateľky RealWoman uskutočniť osobný rozhovor priamo s Brandon Bays.

1. Ako zvládate toto cestovanie?

Je to moje poslanie, preto dýcham. Je to dôvod, prečo každé ráno vstávam, aby som podporila ľudí na ceste k ich prebudeniu a uzdraveniu. Aby som im pomohla odstrániť „tienidlá“, ktoré zabraňujú ich svetlu žiariť, aby mohli byť naplno s celým potenciálom tými, kto sú. A táto vášeň ma neustále ženie vpred.

2. Takže to je zdrojom vašej úžasnej a nevyčerpateľnej energie?

Áno, áno, je to láska.

3. Ako sa vám páčia slovenskí ľudia?

Práve som o tom hovorila v rozhovore pre jedno slovenské rádio. Mala som už semináre v Českej republike, v Rumunsku, v Poľsku a aj v iných slovanských krajinách. Hlavne som veľa pracovala v Českej republike a zdalo by sa, že ste rovnakí, ale ste veľmi rozdielni. Na Slovensku máte veľké srdcia, ale aj veľmi skeptické myslenie, ktoré vo vás podnecuje otázky. Avšak srdce vždy vyhrá. Je to zaujímavá kombinácia, ste ako Newyorčania, ktorí rýchlo rozpoznajú, čo má kto za lubom, ale srdce majú otvorené.

Zaujímavé, pretože v poslednom roku prichádza na Slovensko veľa svetových autorov a učiteľov, ktorí majú podobný dojem zo Slovákov ako vy. Je to skvelé, lebo veľa ľudí sa prebúdza, máme otvorené srdcia, a preto sme pripravení prijímať…

Absolútne. Som dojatá, aký je na Slovensku je veľký spirituálny smäd. Viem, čo sa udialo vo vašej krajine počas komunizmu, keď ste toto všetko museli v sebe potláčať a držať sa pri zemi. A keď je spiritualita taký dlhý čas potláčaná, smäd sa stane o to silnejším. Cítim sa poctená, že sem môžem chodiť a prispievať svojou prácou.

4. Aká je vaša vízia pre metódu Cesta vo svete?

Moja vízia pre ľudí je, aby našli cestu naspäť domov, k pravde, že milujú to, že sú. Aby sa očistili od čohokoľvek, čo ich blokuje a uzdravili sa. A preto mojou víziou pre metódu Cesta je byť súčasťou tejto vlny prebudenia a uzdravenia na našej planéte. Poskytnúť ľuďom metódu, aby nemuseli cestovať za osvietenými majstrami do vysokých hôr, ale aby našli toho guru sami v sebe. Tak nájdu v sebe pravdu, svoje vlastné odpovede a svoju cestu k slobode. Moje modlitby smerujú k prebudeniu a uzdraveniu, nie iba k emocionálnemu uzdraveniu, ale k obidvom stránkam uzdravenia. Mojou modlitbou je zasiahnuť srdcia a domovy stovky miliónov ľudí, aby našli pravdu o sebe samých a vyčistili čokoľvek, čo ich blokuje.

5. Krásna vízia. Skôr, ako budeme hovoriť o samotnej metóde Cesta, by som chcela vedieť viac o vašej osobnej ceste. Každý, kto čítal vašu knihu, vie, že sa to začalo, keď vám diagnostikovali rakovinu maternice, tumor bol vo veľkosti basketbalovej lopty.

Áno, bol takej veľkosti a zasiahol moju maternicu. Cítila som sa, akoby som bola 6 mesiacov tehotná. Nádor bol taký veľký.

6. Bolo toto ten moment zlomu, ktorým sa všetko začalo? Kým bola Brandon Bays v tomto období?

V tom čase som už pôsobila v oblasti zdravia a liečiteľstva. Od mojich univerzitných rokov som sa stretávala s majstrami a liečiteľmi, bola som začlenená do tejto oblasti. Som certifikovaná v niekoľkých spôsoboch holistického liečiteľstva, ako výživa, bylinkárstvo, kynezológia, medicínska hypnóza, NLP, práca s dychom. Nemala som v tom iba certifikáty, všetko toto som robila, žila som to, dýchala som touto prácou. Posledná vec, ktorú som očakávala, bola diagnóza rakoviny v takej veľkosti.

7. Bol to váš moment prebudenia?

Áno. Bola som pozvaná svojou dušou, aby som vykročila na moju vlastnú duševnú cestu, aby som išla niekam oveľa hlbšie, ako dosiahnu všetky moje vedomosti. A tak sa metóda volá Cesta. Je to skutočne proces, v ktorom sú ľudia pozvaní svojou vlastnou pravdou, dušou, aby pochopili to, čo im chce ich duša odhaliť. Aby našli a vyčistili to, čo je potrebné vyčistiť, aby sa ich telo a bytie mohli uzdraviť. Pre mňa to znamenalo odhodiť všetky certifikáty, diplomy a poznatky a ísť niekam oveľa hlbšie. Metóda Cesta sa zrodila z mojej vlastnej skúsenosti. A odvtedy ju používajú milióny ľudí, ktorí čítajú moju knihu, stovky, tisíce ľudí, ktorí prichádzajú na moje semináre. Nie je to len teória alebo metóda. Je to organická práca, ktorá sa rodí z priamej osobnej skúseností ľudí a ich výsledkov. Takáto bola moja osobná skúsenosť, na ktorej ma viedla moja duša, bola to spontánna cesta.

8. Vykročenie na vašu vlastnú duševnú cestu vám pomohlo sa vyliečiť. Ako sa to stalo? Čo ste robili každý deň? Ako prebiehal proces liečenia?

Urobila som všetko, o čom som vedela, že určite funguje. Jedla som zeleninu, každý deň som mala masáže, uvoľňovala som svoje emócie, robila dýchacie cvičenia alebo NLP. Brala som bylinky na očistenie, homeopatiká, robila som všetko, na čo som bola trénovaná. Bola som už tri týždne na tejto ceste liečenia a vďaka všetkej tej krásnej práci, som doslova žiarila, ale moje podbrušie bolo stále tvrdé ako skala a veľké ako bubon. Začala som sa báť, lebo som vedela, že čas beží. Moja doktorka mi dala mesiac na samoliečbu, a potom, ak sa signifikantne môj stav nezmení, musia pristúpiť k operácií.

Katarína Zacharová, Brandon Bays a Jana Koczkášová

9. Čo ste urobili potom?

Zavolala som svojej kamarátke onkologičke a povedala jej, že chcem odhaliť emocionálny pôvod mojej choroby. Poskytla mi veľa materiálov z prieskumu, ktorý sa na túto tému uskutočnil. Je dôležité, aby ste vedeli, že Centrum chorôb v Amerike, čo je najsilnejšia zdravotnícka organizácia na svete, na základe výskumu tvrdí, že 85% všetkých chorôb má emocionálnu príčinu.

10. 85% je vysoké číslo. Ako sa to udeje?

Keď cítite silnú emóciu a potlačíte ju, uvoľní to chémiu do vášho krvného obehu, ktorým sa dostane k niektorým bunkovým receptorom a zablokuje ich. Bunky navzájom komunikujú. Ak choroba časom prepukne, je to na miestach, kde sú blokované bunky. Známou pravdou je, že keď cítite svoje emócie veľmi otvorene a slobodne, tak vaše bunkové receptory zostanú otvorené. Vedela som, že časťou mojej cesty uzdravenia bude nájsť cestu k emóciám, k tomu, čo sa nazýva pamäť bunky uložená priamo v bunke. Aj keď som si prečítala všetky vedecké materiály, všetky prípadové štúdie, nikto nám neposkytol metódu.

Počas mojej osobnej cesty liečenia som bola spontánne vedená do buniek môjho nádoru a tam som odkryla pamäť bunky a s tým spojenú emóciu. Vtedy som si hovorila, že to nemôže byť táto spomienka. Bola to spomienka na násilie a zneužívanie v detstve. Veľa rokov som chodila na terapie, roky som na sebe pracovala a hovorila som si: „Brandon, toto si už uzatvorila.” Avšak moje telo a duša akoby mi hovorili, že to som si len myslela, ale v skutočnosti to nie je doriešené. Tak som sa pustila do procesu uvoľňovania a odpúšťania, lebo som nevedela, čo iné mám robiť, keďže pred štyrmi rokmi som si to uzavrela a akceptovala som to. A tak ako vtedy, aj teraz som tu v akceptácii toho, čo sa stalo a aj tak to nie je to ukončené. Doľahol na mňa pocit zúfalstva a nemala som síl s tým už ani bojovať. A vtom som sa ocitla akoby v stave plnom mieru. Všetko sa udialo v mojom vnútri, počas masáže. Neočakávane sa vo mne ozvala ďalšia modlitba: „Prosím, veď ma. Ako ukončím tento problém?” V odpoveď som nedúfala, ale v tom najneočakávanejšom momente prišla. Jedno slovo. Odpustenie.

A ihneď do toho vstúpila moja myseľ, tá skeptická myseľ, ako u vás Slovákov, a spochybňovala som to, či odpustenie môže spôsobiť nejaký rozdiel. Moja arogantná myseľ to spochybňovala a moja duša hovorila, že nemám čo stratiť.

Keď som sa rozhodla odpustiť, bolo to veľmi bolestivé. Musela som sa postaviť zoči-voči 30 rokom svojej hrdosti, 30 rokom obviňovania sa, ktoré som obliekla do pomyselného kabáta zvaného súcit, na ktorom som si vytvorila image súcitnej terapeutky Brandon. A konečne vtedy som bola schopná naplno otvoriť svoje srdce a z celého srdca som aj odpustila. A vtom, ako som odpúšťala, som si uvedomila, že ten nádor pre mňa nikdy neznamenal čistenie sa a že 30 rokov obviňovania sú uzatvorené. A o 3 a pol týždňa, koľko trvá replikácia našich buniek, som prišla do nemocnice na prehliadku a moja diagnóza bola, že som perfektne zdravá a bez nádoru.

11. Naše bunky teda potrebujú 3,5 týždňa na obmenu?

Naše bunky sa reprodukujú v rôznej rýchlosti. Na reprodukciu buniek kože sú potrebné 3 týždne. Všimnite si to, keď ste opálená, pokožka vám vybledne za 3 týždne. Bunky pečene potrebujú 6 týždňov, bunky žalúdku 3 týždne, bunky maternice potrebujú na reprodukciu približne 4 týždne. A potom, keď všetky bunky zomrú, tak sú nahradené novými regenerovanými bunkami.

12. Pochopila som, že odpustenie je dôležitou súčasťou metódy Cesta. Mnohí na úrovni mysle vieme, že odpustiť je správne, ale keď príde na lámanie chleba, naozaj z celého srdca, úprimne odpustiť na úrovni našej duše môže byť celkom náročné. Čo s tým?

Odpustenie je cesta. Keď odpustíte, vtedy sa rozhodnete, že je tomu koniec a skutočne to necháte ísť. Myslíme si, že odpúšťame niekomu inému, ale v skutočnosti to oslobodí nás. Odpustenie je veľkou súčasťou metódy Cesta, ak s ňou budete trvalo pracovať.

Poznám tieto dva aspekty odpustenia. Prvý je praktizovanie emocionálneho uvoľnenia, keď odhalíte pamäťové bunky. Väčšina žien sa aspoň raz ocitla v situácii, keď ste sa hádali s vaším priateľom, skončilo sa to tak, že ste odišli a neskôr ste si hovorili, že ste to mohli povedať inak, mohli ste povedať toto alebo ono a potom sa vrátite a ospravedlníte sa, poviete, že je to OK. Je to však naozaj v poriadku? Nie, nie je. Potlačíte hnev, svoje emócie. A keď sa to stane znovu, vaše emócie budú hlasnejšie, pretože prvýkrát neboli prejavené.

Potom je tam druhý aspekt odpustenia, a to v mojej priamej skúsenosti. Niekedy môžete odísť z hádky s pocitom, že keby ste tam znovu vrátili, poviete veci inak alebo niektoré veci ani nepoviete, váš hnev je zásterkou toho, čo skutočne cítite. Druhý aspekt odpustenia spočíva v tom, že vyjadríte to, ako ste sa cítili a poviete to tomu človeku: „Keď si mi to povedal, cítila som sa zničená, cítila som sa ako nula, lebo ma zranilo to, čo si mi povedal.” Keď otvoríte svoje srdce, tak to pomôže otvoriť srdce aj tej druhej osoby a povie vám: „Dnes ma skoro vyhodili z práce”. A asi by ste sa pobozkali a udobrili. Nejde iba o odpustenie, ale aj o slovné vyjadrenie, lebo vtedy uvoľníte všetky uložené emócie, všetky nevyslovené slová, všetko, čo tam naozaj je. Otvoríte svoje srdce, necháte to ísť a potom môže prísť odpustenie, ktoré väčšinou príde prirodzene. A tak sa takéto hádky nikde vo vašom tele neuložia do vašich buniek, vaše vedomie si ich nebude pamätať.

13. Metóda cesta teda pracuje s týmito potlačenými emóciami, ktoré si hromadíme v podstate celý život a pomáha nám ich objaviť a oslobodiť sa od nich, aby sa naše bunky mohli znovu zreprodukovať, ale nie na základe starej uloženej emócie v pamäti bunky, ale na základe nového zdravého slobodného vedomia. Čím sa v podstate vyliečime, či už fyzicky, alebo mentálne. Správne?

Každá ľudská emócia spustí v našom tele biochemický proces. Proces metódy Cesta je založený na priamej skúsenosti, ktorá vedie k otvoreniu sa nekonečnej prítomnosti vašej vlastnej duše. Je to cesta do vášho tela, prejdete veľmi radikálnym a priamym procesom, aby ste odhalili staré potlačené bunkové spomienky a mohli vstúpiť do procesu uvoľňovania a oslobodenia sa od uloženej bolesti, slov, utrpenia, ktoré ste nikdy nemali príležitosť vyjadriť. Pochopíte, čo sa vám v živote stalo, čo vás vaša duša a život cez túto skúsenosť chceli naučiť a potom odpustíte. A keď odpúšťate, uvedomujete si, že to vedomie spojené s potláčanou emóciou už s vami nie je, a tak sa nové bunky rodia z vedomia, oslobodeného od starých emócií.

Odpustenie, ktoré potom príde, je skutočné. Nie sú to iba hovorené slová, je to prirodzené, nič už v sebe nebudete dusiť. Žiadny hnev. Dovolíte, aby ste sa vyprázdnili, vyčistili. Potom to odpustenie spustí proces liečenia. A vy ste v mieri.

13. Aká by bola vaša praktická rada pre čitateľky RealWoman, niečo konkrétne, čo by už teraz mohli začať používať a zlepšiť to, ako sa cítia a neukladať si do svojho tela nepodporujúce emócie?

Keď sa niečo udeje vo vašej práci a spustí to vaše ego, lebo sa cítite zranené, nahnevané, prípadne sa bránite, nie je to vhodný čas na ďalšiu interakciu s tou osobou. Choďte domov a odporúčam vám prehrať si tú situáciu spätne ako film. Tá osoba vám niečo povedala s určitým tónom hlasu a vy sa v súkromí vášho domova opýtajte, čo som vtedy skutočne cítila? Cítila som sa zranená, sklamaná alebo ponížená? Dovoľte si ten pocit precítiť, spoznať ho, zostaňte v ňom a požiadajte ísť hlbšie do tejto emócie, viac ju spoznajte, odkiaľ pochádza, kedy ste ju už predtým cítili. Čo bolo ešte hlbšie ako to, čo ste práve prežili? Už ste sa tak v živote cítili? Keď sa s touto emóciou akoby spriatelíte, dostanete sa do jej podstaty, pochopíte, čo sa vlastne stalo, potom zjemniete a pocítite pokoj a mier. Emócie sú bránou do našej duše. A preto radšej než reagovať a naspäť bojovať v takýchto stresových situáciách, nájdite si trochu súkromia a venujte si čas, napr. 15 minút vo svojej spálni, pracovni a choďte naspäť do situácie, ktorá sa udiala a precíťte ju.

Druhý tip by bol, keď máte v práci prestávku alebo chvíľu voľna počas obeda, alebo keď ste na toalete, stačí aj 5 minút, posaďte sa, zatvorte oči a spýtajte sa: „Kto som?” Najskôr vám asi napadne, že ste matka, dcéra, žena, učiteľka, podnikateľka, toto sú však všetko nálepky toho, kto ste. Ako nálepky budú ubúdať, pravda o tom, kto skutočne ste, sa začne dostávať na povrch. A pocítite vnútorný mier, pocítite seba.

14. Aká je podľa vás real woman- skutočná žena?

Skutočná žena je niekto, kto oslavuje samu seba, kto akceptuje a užíva si samu seba a vo vlastnej koži sa cíti ako doma, naplno vyjadruje svoju esenciu a potenciál svojho bytia. Je to autentická žena, ktorá sa so sebou cíti byť ako doma.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Pozývame vás na 3-denný intenzívny seminár, ktorý bude viesť priamo autorka metódy Cesta, Brandon Bays, v dni 25.-27.10.2013 v Bratislave. Je to príležitosť pracovať a učiť sa priamo od autorky.
Viac informácii tu>>

 

RealWoman F - Brandon Bay, Cesta

Radikálnou zmenou býva zvyčajne radikálny pád. Jana Koczkášová.

Prvýkrát som o metóde Cesta počula pred niekoľkými rokmi od mojej kamarátky Marjam z Estónska, ktorá ma na starosti Brandon TV a online marketing organizácie Cesta. Potom som na Slovensku stretla Janku Koczkášovú, ktorá je terapeutka motódy Cesta a povedala som si, že to vyskúšam, keďže som mala už niekoľko skvelých odporúčaní. Nemala som očakávania, bola som zvedavá. Cítila som uplnú dôveru k Janke ako terapeutke a odovzdala som sa procesu. Dostala som odpovede, na ktoré som už dlhšie hľadala. Odhalila som v sebe pocity, ktoré boli potlačené a zabudnuté, ale dôležité a dokázala som ich pochopiť a uvoľniť. Najviac sa mi však páčilo, že ja sama som bola tá, ktorá načuvala svojmu telu a nachádzala odpovede na svoje otázky prostredníctvom medítácie a metódy Cesta. To bolo pre mňa naozaj oslobodzujúce a silné vydať sa túto vnútornú cestu a pozývam vás, aby ste vykročili aj vy :).

Metóda Cesta je uznávaná medzinárodná metóda, pomocou ktorej človek dokáže radikálne zmeniť svoje zdravie, život, vzťahy a postoj k samému sebe. Vznikla na základe osobnej skúsenosti autorky Brandon Bays s vyliečením svojho nádoru za necelých sedem týždňov. Počas vyše dvadsiatich rokov, počas ktorých táto metóda existuje, ju autorka Brandon Bays so svojím manželom Kevinom Billetom rozpracovala do takých rozmerov, že pomocou jej nástrojov je možné transformovať všetky oblasti života. Je založená na množstve vedeckých poznatkov z oblasti klasickej a bunkovej medicíny, psychológie, kvantovej fyziky a má i svoj duchovný rozmer.

1. Ako by si opísala samu seba, keby si iba pozorovateľ? Kto si?

Ako človeka, ženu, ktorá sa dostala v zrelom veku na svoju cestu, človeka hľadajúceho pravdu, lásku, šťastie, zmenu, prijímajúceho život vo svojej rôznorodosti. Človeka, ktorý sa rozhodol prevziať plnú zodpovednosť za svoj život, zdravie, osud. Ako človeka, ktorý našiel spôsob, ako sa na svoju cestu dostať a ochotného pomôcť aj iným túto cestu nájsť.

2. V čo v živote veríš?

Učím sa veriť predovšetkým v seba. Dnes viem, že práve nedostatok viery v seba bol dôvodom mnohým ťažkých situácii, ktoré mojím životom riadne zamávali. Viera v seba ide u mňa ruka v ruke s vierou v pravdu, lásku, spravodlivosť, určité vyššie princípy či zákony, univerzálnu múdrosť a viera v to, že život každého z nás môže byť lepší, krajší a že všetko závisí predovšetkým od nás. Verím, že každý dokáže zmeniť svoj život, pokiaľ sa skutočne sám rozhodne. Vtedy nič nie je nemožné.

3. Aká je tvoja vízia pre život?

Nie je to tak dávno, čo som si na jednom zo seminárov, na seminári Hojnosti, priala životnú harmóniu pre seba. Chcela by som ju dosiahnuť vo svojom živote, ale veľmi som si priala učiť ju aj mojich klientov. Vôbec som netušila, aké obrovské a ťažké prianie som vyslovila. A tak prepojiť osobný, pracovný či partnerský život a spojiť ho do harmonického celku je mojím veľkým snom a výzvou.

4. Čo v živote najviac miluješ?

Je toho veľmi veľa, ale možno heslovite je to moja dcéra, rodina, priatelia, ticho, knihy, príroda, cestovanie, lyže, šport, výzvy, a nepochybne moja práca, ktorá ma nesmierne napĺňa a posúva v živote dopredu.

5. Čo najviac nenávidíš?

Krivdu, faloš, manipuláciu, spory, zafajčené priestory, stresové situácie, pri ktorých neviem využiť nástroje na jeho zvládnutie.

6. Pred niekoľkými rokmi sa ti radikálne zmenil život a našla si svoju novú cestu v živote. Čo sa stalo?

Môj príbeh je možno podobný mnohým. Niekoľkoročná nespokojnosť, frustrácia, nelichotivý psychický stav po komplikovanej operácii, rozpad takmer tridsaťjedenročného vzťahu, zlý vzťah s dcérou, strata domova, zamestnania (pretože sme mali spoločnú firmu s manželom), dá sa povedať pád na svoje osobné dno. Nelichotivá situácia, na prvý pohľad bezvýchodisková. Paradoxne práve v tomto bode došiel štart, ktorý ma katapultoval do úplne iného sveta. Sveta, kde som sa začala učiť byť sama sebou, naprávať vzťahy, prijímať životné výzvy, na sebe pracovať a predovšetkým začať kráčať v novej situácii. Začala som si veriť a prestala obviňovať okolie.

7. Každý z trénerov či učiteľov osobného rozvoja má svoj jedinečný okamih zlomu či transformácie, ktorý ich posunie na cestu práce osobného rozvoja. Aký je ten tvoj?

Bod zlomu bolo moje dno. Bohužiaľ aj príbehy mojich klientov to dosvedčujú, že za radikálnou zmenou býva zvyčajne radikálny pád. A to v rôznych oblastiach života. V tejto ťažkej situácii sa mi dostala do rúk kniha od Brandon Bays – Cesta, ktorá ma dostala na cestu radikálnej transformácie života a mojich postojov. Začala som navštevovať jej semináre a vtedy začala dozrievať vo mne myšlienka, že by som sa mohla stať terapeutom. Dnes viem, že je to to najlepšie, čo ma mohlo v tej ťažkej situácii stretnúť. Cesta bola mojím záchranným člnom a štartérom do nového života zároveň.

8. Si terapeutka metódy Cesta. Čo znamená učenie alebo koncept Cesta, The Journey? Prečo si si vybrala tento koncept? Čo ponúka?

Pomocou nástrojov Cesty sa človek dostáva do svojho vnútra, objavuje svoje skutočné autentické ja a na tejto ceste eliminuje psychické či emočné bloky, ktoré mu nedovolia žiť zdravý a autentický život v súlade so svojím ja. Cesta otvára bunkovú pamäť, vracia nás do minulosti, do okamihu vzniku emočného či psychického bloku, odstraňuje skutočné príčiny zdravotných či životných problémov, a to pomocou opätovného prežitia zablokovanej emócie, traumy, či spomienky a ich definitívneho uvoľnenia vďaka odpusteniu.

Počas môjho niekoľkoročného absolvovania množstva seminárov a prečítania obrovského počtu kníh som sa nestretla s metódou, ktorá by tak radikálne a do hĺbky riešila problémy, ktoré ťažia v dnešnej dome takmer každého človeka. Jej nástroje sú pomerne jednoduché, napriek tomu nie sú pre každého. Sú len pre toho, kto túži a chce skutočnú zmenu a je ochotný kvôli tejto zmene radikálne vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. A to chce niekedy veľkú odvahu a silu.

9. Autorkou metódy Cesta je Brandon Bays, ktorá na konci októbra zavíta do Bratislavy. Aká je spolupráca s ňou? Čím ta inšpiruje?

Brandon je neskutočne charizmatická osobnosť, s nesmiernou energiou, schopnosťou otvoriť sa a odovzdať túto energiu ľuďom. Veľmi som ju obdivovala už počas všetkých seminárov, ktoré som s ňou absolvovala. Bola však v tom čase pre mňa osobnosť, pre moju myseľ nedosiahnuteľná, ako niekto, kto je omnoho ďalej. Dva spoločné pobyty v Indii a spolupráca v rámci prípravy jej októbrového seminára však moje pomyselné bariéry eliminovali a dnes ju vnímam úplne inak. Ako človeka otvoreného, priateľského, veľmi inšpiratívneho, neustále hľadajúceho formy pomoci ľuďom, ktorí pomoc chcú. Inšpiruje ma svojím vnútorným pokojom, kreativitou a neodolateľnou radosťou zo života. Keď sa pozriete na jej oči, pochopíte o čom hovorím.

Katarína Zacharová, Brandon Bays a Jana Koczkášová

10. Čo ťa Cesta naučia?

Cesta ma v prvom rade naučila prijímať život so všetkými životnými situáciami, či už radostnými alebo smutnými a ťažkými. Naučila ma nebojovať. Pochopila som, že keď sú dvere pre mňa zatvorené, z nejakého dôvodu to tak je a zbytočný boj ma oberá o energiu, radosť a pokoj. Nadobudla som vnútorný pokoj, vedomý prístup k životu, dostala som sa do prúdu svojho života. Dalo by sa povedať, že som objavila svoju vlastnú cestu, objavila som seba, svoj zdroj. Život sa stal oveľa jednoduchší, napriek tomu že situácii, ktoré nie sú ľahké, mám v živote tak, ako každý z nás dosť.

11. Považuješ svoju prácu za poslanie alebo hobby?

Dá sa povedať, že aj aj. Vnímam, že sa mi dostali do rúk nástroje, ktoré ľuďom skutočne pomáhajú. Z nejakého dôvodu som dostala šancu stáť na začiatku šírenia tejto metódy na Slovensku. Vnútorne cítim povinnosť a aj neskutočnú túžbu týmto spôsobom pomáhať. Cesta radikálne zmenila môj život. Je obdobie, kedy ľudia všeobecne hľadajú zmeny. Trvalé a hlboké. Je to nádherný pocit, keď vám ľudia píšu alebo hovoria ako ich Cesta posunula v živote, ako im pomohla, ako ich transformovala. Táto práca ma veľmi baví a napĺňa. Skutočne si neviem predstaviť, že by som svoje skúsenosti a nástroje Cesty neposúvala ďalej. Je to veľmi silné vnútorné rozhodnutie.

12. Kto ťa v živote inšpiruje?

Nepochybne je to Brandon a ľudia, ktorí žijú Cestou. Je to veľmi silná inšpirácia a zároveň pomoc. A takisto sú to moji blízky, priatelia, ktorí moju zmenu so mnou prežívali a držali mi palce. V neposlednom rade sú to ľudia, s ktorými vďaka svojej práci prichádzam do kontaktu. Mladí ľudia, ktorí sú nastavení na zmenu, pomoc a iný druh myslenia, než sme boli zvyknutí.

Vlastimil Feiner, Brandon Bays, Michal Andrejco a Jana Koczkášová

13. Čím sa v živote riadiš? Ako sa rozhoduješ a volíš si svoje ďalšie ciele?

Dá sa povedať, že dnes už vnútorným hlasom a intuíciou, ktoré sa vďaka Ceste začali stále nástojčivejšie prejavovať. Ale nebolo tomu vždy tak. Bola som od prírody nerozhodný typ, ľahko sa riadiaci rozhodnutiami iných. Snažím sa žiť prítomným okamžikom a ten mi určuje moje úlohy, priority a postupnosť krokov. Samozrejme mám svoje vízie, sny, ku ktorým sa tak nejako spontánne začínam prepracovávať. Dá sa povedať, že ma riadi samotný život.

14. Aký je tvoj najväčší sen 1. pre seba, 2. tvojich nakbližších a 3.celý svet?

Moja najväčšia osobná túžba je dosiahnuť v živote harmóniu vo všetkých oblastiach života. Ešte som nenašla ten správny kľúč, ale verím, že práve pomocou neustálej vnútornej práce budem schopná dosiahnuť túto vysnívanú harmóniu a súlad vo všetkých oblastiach môjho života. Mojim najbližším by som priala pokoj, také to jednoduché každodenné šťastie, radosť, ktoré všetci vo svojom vnútri máme, avšak stále ho hľadáme vonku. Nekonečnú lásku a skutočne pevné zdravie, ktoré sa od tohto všetkého odvíja. Pre svet si prajem zmenu, transformáciu, posun k tradičným ľudským hodnotám, k láske, porozumeniu a úcte k sebe samému a na základe tohto k úcte ľudí navzájom.

15. Keďže tento rozhovor je určený pre RealWoman komunitu, aká je podľa teba skutočná žena?

Myslím, že ťažko všeobecne definovať skutočnú ženu. Z môjho pohľadu žena by teda mala byť predovšetkým ženou, to znamená pestovať v sebe ženskú energiu, byť empatická, láskavá, s vyznávaním a udržiavaním tradičných ženských rolí, na druhej strane však sebavedomá, slobodná a schopná ísť svojou cestou, venovať sa veciam, ktoré ju napĺňajú a udržujú v postavení ženy.

16. Ako by vyzeral tvoj ideálny deň: kde by si bola? S kým a prečo? Čo by si robila a ako?

Keďže posledné obdobie žijem veľmi intenzívnym pracovným životom, ktorý ma stojí hodne energie, môj ideálny deň je vždy spojený s pobytom v prírode, na túre, v lese, pri vode na lyžiach alebo len tak v záhrade. Veľmi rada ho trávim so svojím partnerom, s ktorým máme spoločné cítenie k prírode a príroda nás oboch obohacuje, dobíja a čistí. Ale ideálnym dňom je aj deň, ktorý strávim s mojou dospelou dcérou, len tak rozprávaním, pri varení a často krát aj nič nerobení:). Sú to vzácne chvíle a prijala by som, keby ich mohlo byť v budúcnosti oveľa viac. Ale to je ten sen, tá harmónia, ku ktorej sa túžim dostať.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Pozývame vás na 5. RealWoman klub, kde sa budeme rozprávať o metóde Cesta a vyberieme sa na vlastnú cestu vnútorného oslobodenia. Viac informácii tu>>

Oči zobrazujú všetko, čo sa v našom tele odohráva. Ľubomír Jánoš.

Hovorí sa, že zdravie je to najdôležitejšie, čo máme. Každý z nás už pravdepodobne pocítil, aké to je, keď jeho zdravotný stav nie je celkom v poriadku. Vtedy sa snažíme byť čo najskôr vo forme, či už vlastnými silami, alebo vyhľadávame odborníkov. Jednou z metód, ktorá odhaľuje celkový zdravotný stav človeka, je irisdiagnostika. Na vlastnej koži som si toto vyšetrenie vyskúšala u pána Ľubomíra Jánoša a bola som nadmieru spokojná. Ocenila som, že sa človek berie ako celok, pričom diagnostika odhaľuje náš fyzický aj duševný stav a čo je dôležité, poskytuje odporúčania a riešenia.
Kľúčom k liečebnému procesu sme my sami. Máme možnosť voľby a môžeme sa rozhodnúť, či svoje telo a jeho reč budeme brať vážne, alebo si svojím spôsobom života privoláme lekcie. Pripravila som pre vás rozhovor so skvelým človekom, odborníkom – iridológom, ktorý si svoju prácu vybral, aby mohol pomáhať ľuďom. Ľubomír Jánoš.

1. Každý človek má svoj príbeh, zažil rôzne udalosti, ktoré ho priviedli tam, kde je. Aj vy vašou profesiou ovplyvňujete životy druhých ľudí. Prezraďte nám, čo vás priviedlo k irisdiagnostike? Aký je váš príbeh?

Môj starý otec chcel mať zo mňa lekára. Mňa to však v tom čase ťahalo ku prírode. Postupom času som však pochopil, že prírodu máme aj v sebe – prírodu obrátenú dovnútra. A keďže ma vždy priťahovali tie najtajomnejšie, najzaujímavejšie a najzložitejšie veci, oči – ako predĺžená ruka mozgu, sa stali pre mňa životnou cestou.

Na cestu zdravého životného štýlu ma už v detstve priviedla moja mama. Navyše, nikdy som nebol ten typ „hranolky a rezeň“. Spoločne sme navštevovali prednášky MUDr. Fulovej a neskôr aj MUDr. Bukovského. Asi pred 13 rokmi som začal navštevovať školu integrálneho vzdelávania rozvoja osobnosti, kde jedna z častí bola venovaná práve irisdiagnostike. A to bolo vlastne moje „prvé rande“ s týmto „malým zázrakom“. Natoľko ma uchvátila svojou, v podstate jednoduchosťou, a napriek tomu absolútnou presnosťou, že som sa rozhodol zasvätiť jej život.

2. Irisdiagnostika je metóda na diagnostikovanie zdravotného stavu človeka z očí – dúhovky, zreničky, očného bielka. Ako súvisí vzhľad oka so zdravotným stavom človeka? Na akom princípe je diagnostika založená?

Tu by som odpovedal skôr protiotázkou: Ako súvisí zdravotný stav človeka so vzhľadom oka? Ak poznáte človeka, o ktorom viete, že je húževnatý, nebýva často chorý, jeho rodičia a prarodičia sa dožili vysokého veku, rád športuje, pozrite sa mu do očí, akú má dúhovku. No a keď sa pozriete do očí osobe, ktorá je napríklad často hospitalizovaná, trpí rôznymi zdravotnými problémami, berie veľa liekov, myslím, že dostanete odpoveď.

Ako to vlastne funguje? Oko je spojené optickým nervom s mozgom a cez nervovú sústavu je prepojené s celým telom. Keď prebieha zmena v tele, napríklad zápal, nervové zakončenia v tom mieste sú dráždené a tento vzruch sa nesie nervovou sústavou do mozgu a tak isto aj do oka, kde sa prejaví napríklad uvoľnením napätia na vláknach – radiálach, z ktorých je zložená dúhovka. Skúsený iridológ potom vie na základe umiestnenia, tvaru a farby tohto znaku diagnostikovať, aký proces v tele prebieha.

3. Čo presne znamená názov iris?

Z latinského iris – dúhovka. Je to teda diagnostika z očnej dúhovky. No na stanovenie presnej diagnózy vyšetrenie samotnej očnej dúhovky nestačí. Treba rovnako podrobne preskúmať aj očné bielko a zreničku, ktoré poskytnú iridológovi cenné informácie na stanovenie presnej diagnózy a príčiny problémov.

4. Kedy by sa mal človek obrátiť na odborníka – špecialistu na irisdiagnostiku?

Iridológa môže navštíviť ktokoľvek a v podstate kedykoľvek. V princípe môžem klientov rozdeliť zhruba do troch skupín. Navštevujú ma napríklad ľudia, ktorí dodržiavajú zásady zdravého životného štýlu a vyšetrenie berú ako prevenciu a smer, kadiaľ sa vo svojom zdravom spôsobe života uberať. Vždy je totiž čo riešiť. Špeciálnu skupinu tvoria „zvedavci“, ktorí toto vyšetrenie berú ako zaujímavosť. Tí väčšinou pri vstupnom rozhovore nechcú „prezradiť“ nič, len povedia, že sú zvedaví, čo im zistím. No potom sa nestačia čudovať, čo všetko som im zistil a odchádzajú „s očami navrch hlavy“, s výrazom prekvapenia na tvári a so slovami, že som ich presne „odhadol“. Títo sú však menej častí.

Najväčšou skupinou klientov sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zdravotné problémy, s ktorými si už klasická medicína nevie poradiť. Či už sú to ľudia s kožnými problémami alebo dlhodobými bolesťami, ľudia, ktorí užívajú množstvo liekov a tie im nezaberú, alebo majú iné zdravotné ťažkosti. A mám veru veľkú radosť vždy, keď mi klient na kontrolnom vyšetrení povie, že tie jeho dlhodobé problémy ustúpili a že sa cíti oveľa lepšie. To sú momenty, ktoré ma napĺňajú a posúvajú ďalej.

5. Čo všetko sa dá pomocou tejto metódy diagnostikovať?

Nuž, oči sú mapou celého tela. Je v nich vidieť stav každého kúska nášho tela, každého orgánu. Okrem genetiky – toho, čo sme zdedili po rodičoch a prarodičoch, sa v očiach zobrazuje aktuálny stav orgánov a sústav, chemické a fyzikálne zmeny, zápalové procesy a ich lokalizácia, prebiehajúce deje v organizme. Zistiť sa dá napr. oslabenie alebo zápaly orgánov, stav ciev, lymfatického systému, tvar a stav čriev, kolísanie krvného cukru, stav kĺbov, štruktúra kostí, spazmy – napätia v opornom systéme, kumulácia odpadových látok, kôrnatenie tepien, blokácie miešnych nervov a ich súvis so zdravotnými problémami, príčiny nadváhy, usádzanie solí – dna, schopnosť vstrebávať živiny zo stravy a mnohé, mnohé ďalšie. Jednoduchšia by bola otázka, čo sa v očiach nediagnostikuje. A čo sa teda v očiach zistiť nedá? Sú to napr. vyoperované orgány – môžeme však v očiach sledovať, ako sa telo s operáciou vyrovnáva. Zle sa diagnostikujú obličkové a žlčníkové kamene, pretože nie sú nervovou sústavou spojené s mozgom. A ani to, že je žena tehotná, v očiach neuvidíme, a to preto, že tehotenstvo je pre telo prirodzený stav.

6. Pred začiatkom vyšetrenia oka sa klienta pýtate na jeho zdravotné ťažkosti, prekonané ochorenia či operácie. K čomu slúži tento úvodný rozhovor? Do akej miery sú ľudia ochotní zveriť sa vám s ich ťažkosťami?

Keď príde pacient ku klasickému doktorovi, vždy povie, s akým problémom k nemu prišiel. Tak isto aj iridológ potrebuje vedieť, čo vás trápi. Rozdiel je však v tom, že kým u klasického doktora poviete napríklad, že máte vyrážky – ten vás pošle na kožné. Pre iridológa je to znamenie, kde má hľadať ukrytý problém. Navyše, keďže oči sú mapou celého tela, zobrazujú sa tam všetky deje, ktoré sa v ľudskom tele odohrávajú. Každý má však svoje akútne „boliestky“, ktoré ho trápia najviac, takže keď klient povie, čo ho najviac trápi, iridológ sa zameria práve na tieto oblasti a pátra po príčine problému.

7. Po úvodnom rozhovore o zdravotných ťažkostiach nasleduje vyšetrenie oka. Ako to prebieha?

Na začiatku môže mať klient dojem, že prišiel k fotografovi. No namiesto tváre si vyfotím iba oči. Detailne nafotím každé oko zvlášť. Blesk nepoužívam, takže sa klient nemusí obávať, že by to bolo nepríjemné. Potom príde na rad pohľadové vyšetrenie. Skontrolujem očné bielka – všetky žilky, útvary a pigmenty, ktoré sa tam nachádzajú, potom špeciálnou lupou skontrolujem zreničky a nakoniec pigmenty na dúhovke a ich farebné odtiene. Toto vyšetrenie je úplne bezbolestné a ani sa nemusíte na fotenie líčiť. :) Celé to trvá asi 15 minút.

8. Čo nasleduje po výklade zdravotného stavu? Odporučíte klientovi následnú liečbu alebo ho odkážete na lekárov – odborníkov?

Po výklade zdravotného stavu vypracujem iridologickú správu, ku ktorej prikladám aj zoznam vhodných a nevhodných potravín pre daný genetický typ a úpravu životosprávy na prírodnej báze. Spolu s klientom si ho potom dôkladne prejdeme a klientovi nastavím ozdravný postup. To znamená, že určím, ktorým orgánom alebo sústavám je potrebné pomôcť v prvom rade, ako by mal upraviť životosprávu, ktoré potraviny by mal zo stravy vylúčiť alebo naopak zaradiť, odporučím vhodné cvičenia a iné úpravy životného štýlu, aby sa problém neopakoval. K odporúčaniam volím individuálny prístup, pretože každý z nás jedinečný, a tak potrebuje aj jedinečné nastavenie ozdravného procesu.

Samozrejme, že ak zároveň zistím problém, ktorý je treba riešiť u lekárov – špecialistov, odporučím klientovi aj návštevu u takéhoto lekára. (Napr. v prípade prekonaného slabého infarktu či mozgovej mŕtvice, o ktorých klient nevedel).

9. Je všeobecne známe, že okrem stravy a genetiky závisí zdravotný stav človeka aj od jeho duševnej pohody a schopnosti zvládať stres a negatívne emócie, akými sú hnev, strach a pocit úzkosti. Dávate klientom odporúčania aj v tomto smere?

Áno, dávam. Pretože na to, aby sa uzdravilo telo, je potrebné, aby sa ozdravilo aj duševno. No tejto oblasti duševna sa viac venujem až pri kontrolnom vyšetrení, keď je klient už prístupnejší a uvoľnenejší, keďže vie, do čoho ide. :) Vtedy je klient ochotnejší „pátrať“ vo svojich starostiach, lebo práve tam sa neraz ukrýva koreň jeho zdravotných problémov. Ak je potrebné, odporučím mu vhodné techniky alebo cviky na konkrétny problém.

10. Mnohé ženy, ako aj muži sa zaujímajú o problematiku chudnutia. Pomôže iris aj v tomto smere?

Môžem povedať, že áno. No v princípe to funguje tak, že pokiaľ človek začne počúvať svoje telo a dávať mu to, čo je pre jeho genetický typ a ozdravný proces vhodné, telo si samo upraví hmotnosť na „ideálny“ stav. Základom je iridologické vyšetrenie, kde iridológ určí genetický typ a zistí príčinu nadváhy. Príčiny totižto môžu byť rôzne. Preto aj „osvedčené“ diéty nefungujú u každého. Potom sa stanoví postup ozdravného procesu, a tak sa môžeme pustiť do chudnutia.

11. Môžete ľuďom pomôcť aj pri diagnostikovaní príčiny duševných ťažkostí?

Duševno, duchovno aj „fyzično“ sú prepojené a tvoria jeden nedeliteľný celok. To znamená, že náš duševný stav ovplyvňuje fyzický a naopak. Všetko so všetkým súvisí. Každý orgán a každý zdravotný problém je spojený s určitým typom emócií a spôsobom myslenia. Napríklad, je známe, že ľudia, ktorí sú výbušní, často sa hnevajú alebo hnev v sebe potláčajú, mávajú problémy so žlčníkom a pečeňou. Takže, ak sa včas naučia pracovať s týmito emóciami, určite sa zlepší ich zdravotný stav, prípadne sa problémom vyhnú.

Bolo milé, keď mi jedna klientka, ktorá bola na vyšetrení spolu aj so svojou matkou, po čase ďakovala, že jej matka už nie je taká agresívna a hnevlivá, naopak, že je oveľa milšia a pokojnejšia po tom, čo prešla detoxikáciou a stanovenou liečbou.

12. Sú ľudia ochotní sa zmeniť, prípadne dodržiavať vaše odporúčania, aby sa im zmenil ich zdravotný stav k lepšiemu? Majú potrebnú disciplínu?

Keď sa niekto rozhodne navštíviť iridológa, mal by byť pripravený prijať vo svojom živote určité zmeny. Pretože je jasné, že doterajší spôsob života mu zlepšenie nepriniesol. Často za mnou chodia ľudia, ktorí už prešli cestou bolesti od doktorov, liečiteľov až po rôznych – ako ja hovorím – „odborníkov“. Napriek tomu sa nevzdávajú a hľadajú riešenie svojho zdravotného problému. Svojich klientov musím pochváliť, pretože keď im dám odporúčania na ozdravný postup, pristupujú k nim zodpovedne a snažia sa ich dodržiavať, pretože vedia, že sú to odporúčania, ktoré im pomôžu vyriešiť ich dlhodobé zdravotné ťažkosti. Navyše, keď vidia výsledky, tak ich to motivuje na ich ceste za lepším zdravím.

13. S akým postojom ľudí k alternatívnym spôsobom diagnostiky a liečby ste sa stretli? Inklinujú k nej mladšie alebo skôr staršie generácie?

V dnešnej dobe sú ľudia podstatne otvorenejší k alternatívnej medicíne ako v minulosti, keď neboli také možnosti, informovanosť a najmä ponuka v tejto oblasti. Ten zvýšený dopyt po alternatívnej medicíne však spôsobil, že sa na slovenskom trhu vyrojilo množstvo „zaručených“ odborníkov, bohužiaľ, častokrát bez akýchkoľvek znalostí a praxe, ktorým skôr než o diagnostiku a pomoc človeku ide o predaj predraženého „zaručene prírodného“ preparátu. Tí však iba kazia dobré meno alternatívnej medicíne. Takže ľudia po návšteve u takéhoto „odborníka“ sú skeptickí, ba dokonca môžem povedať, znechutení a nie je ľahké týchto ľudí presvedčiť, že sa v tejto oblasti nájdu aj skutoční odborníci. Poväčšine sa však stretávam s pozitívnym vzťahom ľudí k alternatívnej medicíne. Veď určite je ľudskej duši bližšia, než chlad inak často potrebnej chirurgickej ocele.

O alternatívnu medicínu majú záujem ľudia všetkých vekových kategórii. Záleží už iba od nich, ktorú diagnostickú metódu si zvolia.

14. Na záver nám ešte prezraďte, akým mottom sa v živote riadite?

Pravdupovediac, nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Pokúsim sa však nájsť niečo, čo ma asi najviac vedie na ceste životom: Žiť naplno a tešiť sa každému dňu. Nie preto, že by som musel, ale preto, že chcem. Každý deň a každá chvíľa je vzácna a to, či prežívam radosť, nezávisí od materiálno-finančného zabezpečenia alebo úspechu, je to niečo, čo pramení z vnútra. Každý človek môže prežívať radosť zo života samotného, ide však len o to, či to sám sebe dovolí.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

Čo môžem dnes urobiť, aby som pomohla ľuďom a svetu? Marie Diamond.

Otázka, ktorú si každé ráno kladie výnimočná dáma, Marie Diamond. Prezidentka Asociácie transformačného lídershipu v Európe, rečníčka, koučka, majsterka Feng- shui, ktorú poznáte zo svetového filmového hitu alebo knihy Tajomsto (The Secret), ale aj manželka a matka troch detí. Marie Diamond zavíta tento mesiac aj k nám na Slovensko, aby sa podelila o svoje vzácne 20-ročné skúsenosti s transformáciou životov ľudí a ukázala nám, ako čo najjednoduchšiou cestou dokážeme vytvoriť tie najlepšie výsledky. A aby nám, dámam pripomenula, že naše sny, nie sú iba fantázie, ale vieme ich realizovať a byť prínosom pre naše okolie.

Ľudia na Slovensku vás poznajú práve z filmu alebo knihy Tajomstvo (The Secret), ktoré miliónom ľudí na svete otvorilo dvere k poznaniu o zákone príťažlivosti a sile myšlienok. Aké bolo vaše posolstvo v tomto projekte?

Každý z učiteľov vo filme Secret dostal tú istú otázku: „Ako používaš zákon príťažlivosti vo svojej práci a uveď mi príklad z vlastnej skúsenosti”. Podelila som sa o to, ako je prostredie podľa Feng Shui zodpovedné za 33,3% nášho mentálneho nastavenia a zákona príťažlivosti. Čokoľvek, čo je okolo vás vo vašej domácnosti,v kancelárii, vás ovplyvňuje 24 hodín denne. Farby, obrazy, spôsob, ako ste umiestnili svoj nábytok, symboly okolo vás vibrujú správu a ovplyvňujú vašu mozgovú frekvenciu a myšlienky. Chaotické miesto podnecuje chaos v mysli, ktorá tvorí myšlienky strachu a depresie. Krásne miesto a poriadok tvorí šťastnú myseľ s myšlienkami hojnosti a vy máte vo veciach jasno.

Predtým, ako vás oslovili kvôli filmu Tajomstvo, ste si vraj vytvorili nástenku vízií, kam ste si pripli papierik s odkazom, že chcete vystúpiť vo filme, ktorý zasiahne milióny ľudí. A potom sa to stalo. Ako ste to dokázali? Je to náhoda, ale máme v sebe silu veci priťahovať?

Áno, papierik s týmto odkazom som pripla na svoju nástenku, ktorú som mala umiestnenú v tzv. zóne úspechu a tá sa odvíja od môjho osobného energetického čísla. Ako si vytvoriť takúto nástenku a kam ju umiestniť, to učím ľudí na mojich tréningoch. Samozrejme, bolo potrebné urobiť viac ďalších činov a konkrétnych krokov, ale umiestnením tejto nástenky vo svojom prostredí som sebe a svetu akoby dovolila, aby som mohla vystúpiť vo filme, ktorý bude transformovať svet. Máme silu priťahovať veci, udalosti a podmienky, ale musíme sa odvážiť dať sami sebe dovolenie, aby to do nášho života mohlo vstúpiť. Vaše prostredie sa stane akoby plavidlom vášho prijímania. Ak to neviete prijať vo svojom dome, nedokážete to prijať ani vo svojom živote.

Ako ste sa od práva dostali k zákonom príťažlivosti a k transformácií ľudí? Vraj sa to začalo, keď ste mali 15 rokov?

Po hroznej nehode s nákladným autom som prežila klinickú smrť. Ocitla som sa v takom jasnom svetle a počula som, že mojou úlohou je „osvietiť“ viac ako 500 miliónov ľudí na tejto planéte. Ako študentka strednej školy som začala vážne rozmýšľať, ako to urobím. Prvé, čo som sa naučila, bolo, ako meditovať. Keďže som veľmi praktická, myslela som si, že to musím robiť aj vo svojom každodennom živote. Domnievala som sa, že keby som sa stala diplomatkou alebo političkou, tak dokážem pozitívne ovplyvniť väčšie komunity ľudí. A tak som sa rozhodla študovať právo, pracovala som päť rokov s vrcholovými politikmi a najvyššími sudcami v Belgicku a v Európe. Nakoniec, keď som mala 31 rokov, som však pochopila, že k tomu musím pristúpiť inak a stať sa spirituálnou a energetickou učiteľkou, poradkyňou nielen pre ľudí z politiky, zábavného priemyslu, podnikania alebo korporatívneho biznisu, ale mala by som sa o tieto informácie podeliť s vami všetkými.

Marie Diamond s Renatou Kronowetterovou v Studio Z, ČR

Pracovali ste napríklad s klientmi, ako je Jack Canfield alebo Bob Proctor, ktorí taktiež vystúpili vo filme Secret. Zdalo by sa, že títo páni majú všetko a poznajú tajomstvo úspechu. No napriek tomu aj oni potrebujú poradiť a požiadali vás o koučing. Vždy máme čo zlepšovať?

Ľudia ako Jack Canfield a Bob Proctor sú večnými študentmi života a oni vedia, že je potrebné sa neustále zlepšovať a na sebe pracovať. To je dôvod, prečo sú otvorení viac ako iní ľudia – ochotní učiť sa a vyskúšať nové techniky, systémy, ktoré im pomáhajú rozvíjať sa ako ľudské bytosti. Úspešní ľudia sú oveľa viac odhodlaní učiť sa a pracovať na sebe, ako by ste si mysleli.

Tvrdíte, že ženy aj muži môžu mať všetko – úspech, zdravie, lásku a spiritualitu. Na Slovensko prichádzate práve v prvý jarný deň, 21. marca, aby ste na podujatí RealWoman Fórum 2013 hovorili a podelili sa o svoje vlastné skúsenosti, ako získať slovenská žena harmóniu, vytvoriť rovnováhu a viesť naplnený a šťastný život. Kde my ženy podľa vás robíme chybu, že nám to častokrát nedarí?

Nemyslím si, že ženy robia niečo nesprávne. Nevedeli sme, že máme tú voľbu, mať to všetko. Bolo to tak, buď budeme mať úspech alebo lásku, alebo sme si mysleli, že úspech bol iba pre mužov. Teraz máme príležitosť povedať, že to všetko môžeme mať. Ja mám 50 rokov a mám to všetko a poznám veľa ďalších žien, ktoré to tiež majú – úspech, krásne vzťahy, dobré zdravie a spiritualitu. Nie je to iba sen alebo fantázia, je to tu a je to možné. Musíme však nejaké veci v sebe zmeniť, aby sme si dovolili tieto sny uskutočniť. Musíme naše prostredie pripraviť, aby to dokázalo prijať a premeniť tento sen na realitu. Na seminároch, ktoré vediem, vás naučím, ako povedať áno svojim snom a ukážem vám praktické kroky, ktoré potrebujete uskutočniť, aby sa vaše sny stali realitou.

Čo by ste poradili žene, ktorá chce mať v svojom živote viac lásky a túži mať šťastný dlhodobý vzťah? A čo by ste na druhej strane odporučili žene, ktorá hľadá priestor na sebarealizáciu a chce si zarábať prácou, ktorá ju baví a napĺňa?

Prvý krok pre ženu hľadajúcu lásku a vzťah je spálňa, ktorá musí reflektovať jej túžbu. Dajte preč obrázky s jednou ženou alebo mužom vo vašej spálni. Pridajte nejaké ruže alebo vankúše červenej farby na vašu posteľ. Je vo vašej posteli, vo vašom šatníku alebo v kúpeľni priestor pre partnera? Vytvorte ho.

Prvý krok pre ženu, ktorá sa chce realizovať v tom, čo ju baví a aj si tým zarábať, je prestať sa odsudzovať za všetky veci, ktoré sa nepodarili v minulosti a všetky príležitosti, ktoré ste premeškali. Minulosť zmeniť nemôžete. Nechajte to ísť. A vzdajte sa všetkého vo vašej kancelárii, čo sa s touto minulosťou spája, až na certifikáty a ocenenia, ktoré sa znovu dajú použiť. Uistite sa, že vytriedite veci vo svojom profesionálnom priestore, lebo kľúčové je otvoriť svoj priestor, aby do neho mohli vstúpiť nové veci. Ďalšie kroky vám vysvetlím na mojom celodennom tréningu, ktorý budem viesť v marci v Bratislave a teším sa nielen na dámy, ale aj na pánov.

Na Slovensku sa zdržíte niekoľko dní a stihnete zrealizovať aj celodenný tréning v Bratislave dňa 22. marca na tému: Transformujte svoj život a biznis. Čomu sa na tomto tréningu budete venovať? Čo by ste chceli dámam aj pánom odovzdať?

V živote aj v biznise chceme byť úspešní. Existuje plán na úspech, cesta, ako to urobiť jednoduchšie a s menšou námahou. S účastníkmi mojich tréningov a seminárov sa delím o to, ako vytvoriť úspech tou najjednoduchšou cestou. Pomohla som miliónom ľudí transformovať ich život a biznis. Tak ako veľa úspešných ľudí aj ja som tu, aby som sa za jeden deň podelila o tie najpodstatnejšie kroky, ktoré podporia vašu transformáciu. Som veľmi praktická, uvedomelá žena a vždy učím kroky, ktoré fungujú u každého a pomôžu vám dosiahnuť najväčší vplyv tou najrýchlejšou cestou. Posledných 20 rokov moje techniky úspešne používajú ľudia v mnohých krajinách a ja som nadšená, že sa o ne budem môcť podeliť v Bratislave s každým, kto cíti, že je pripravený zmeniť sa a urobiť veľký skok dopredu vo svojom živote a aj biznise.

Podľa vás má zákon príťažlivosti 3 aspekty: Nebo. Človek. Zem. Všetky tri by mali byť prepojené v rovnováhe. Je pravda, že všetci máme nejaký dar, talent a poslanie, ktoré sme sem prišli naplniť? Ako tieto 3 aspekty ovplyvňujú kvalitu nášho života?

Som presvedčená, že musíme zharmonizovať naše duchovné dary, talenty, s ktorými sa narodíme, s našimi ľudskými skúsenosťami- to ako v živote myslíme, cítime a konáme a vyjadriť ich správnym spôsobom svojím prostredím. Keď raz viete, ako tieto 3 aspekty zharmonizovať, kvalita vášho života sa zvýši, keďže v harmónii je to, kto ste, čo robíte a kde žijete.

Verím, že každý má talent, ktorý má vyjadriť. Pre niekoho to môže byť, že prinesie radosť iným svojím hlasom, pre iného je to podpora ľudí svojím darom a schopnosťou tvoriť stratégiu, porozumieť číslam, a tým zlepšovať biznisy iných ľudí.

Verím, že každá ľudská bytosť má svoje poslanie v tomto živote, a to posúvať a rozvíjať tento svoj talent dopredu tým najlepším spôsobom a ovplyvniť tým čo najviac ľudí. V dnešnej dobe máme príležitosť sa o to podeliť s oveľa väčšími skupinami ľudí ako v minulosti cez sociálne médiá a internet. Teraz je ten čas, keď sa môžete spojiť so svetom a podeliť sa o to, kto ste s čo najväčším počtom ľudí. Je to úžasné, že?

Ste aj majsterkou Feng- shui a využívate tento koncept vo svojom poradenstve a učení. Povedali ste, že Feng- shui nie je o interiérovom dizajne, ale o toku energie. Ako veľmi nás naše prostredie ovplyvňuje?

Je jeden vhodný výrok: Poloha je v biznise všetko. A je to pravda. Ako majsterka Feng- shui nie som interiérový dizajnér, ale viem indikovať, čo vám prinesie najväčší prúd energie pre vaše peniaze, vzťahy, zdravie a duchovnú spokojnosť.

Interiéroví dizajnéri so mnou spolupracujú, lebo je možné, že farby, ktoré pre klienta vybrali, nepodporujú, ba možno aj zastavujú prúd energie pre hojnosť a romantiku. Niektorí ľudia hovoria, že k Feng- shui môžete pristupovať intuitívne. Moja odpoveď by bola, že do určitej miery môžete. Skutočné Feng- shui je však veda, ktorá bola praktizovaná viac ako 4000 rokov. Ak chcete mať najlepšie výsledky, pracujte s majstrami v tomto obore. Neposudzujte iba podľa dobrého pocitu, lebo budete mať iba dobré výsledky. Pracujte s majstrami, odborníkmi a aj dosiahnete majstrovské výsledky. Ľudia, ktorí chcú byť v živote úspešní, sa radia s odborníkmi, aby za svoje peniaze dosiahli čo najlepšie výsledky.

Marie Diamond a Renata Kronowetterova v programe Super mama, ČR

Ako vieme identifikovať, kedy nás naše prostredie podporuje a kedy limituje? Ako by sme sa mali cítiť, keď sme naladení na to, po čom túžime a čo skutočne v našom živote chceme mať?

Ak vás prostredie podporuje, budete v ňom chcieť byť. Keď sa pokúšate žiť viac mimo vášho domu alebo neradi sedíte vo vašom pracovnom priestore, váš vnútorný navigačný systém, hlas, vám hovorí: „Niečo nie je dobre.“ Nespíte dobre, ste nepokojný v tomto priestore, vaše deti sa neustále hádajú, vy a váš partner neprežívate radostné chvíle, priatelia vás nikdy nenavštevujú, finančné alebo právne problémy sa stále objavujú … Niečo nefunguje, a nie vždy to súvisí s vami. Môže to byť zákon príťažlivosti vo vašom dome, ktorý ovplyvňuje vaše osobné myšlienky, pocity a činy.

Vašou vášňou je podpora a rozvoj osvietených – uvedomelých lídrov. Aký je podľa vás osvietený líder a prečo ich v dnešnom svete potrebujeme? Kedy sa žena stane osvietenou líderkou?

Osvietená líderka alebo líder je niekto, kto sa delí so svojimi talentami a darmi, so zámerom zlepšiť svet okolo seba, a to s najväčším možným vplyvom. Osvietená líderka je tu, aby vytvorila jednoduchšie riešenia, lepšie služby, podporu pre zákazníkov, viac priestoru a harmónie. Aby uskutočnila zmenu v živote druhých tým, že budú sami sebou, budú používať produkty a služby, ktoré prispejú k lepšiemu životu ľudstva a sveta.

Verím, že ženy majú v sebe túto esenciu osvietenia, keďže sa sústreďujú na zdieľanie so svojimi partnermi, deťmi, vnúčatami, rodinami a komunitami. Nikdy sme si to však nepomenovali a neokúsili ako lídership. Ženy sa narodili, aby boli osvietenými líderkami dnešného sveta. Cítim pokoru, že vás môžem na tejto ceste uvedomenia podporiť a poskytnúť vám techniky a systémy, ktoré vám to pomôžu uskutočniť, aby ste boli vnímané ako osvietené líderky, ktorými ste.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Schudnúť za 3 roky 80 kg si vyžaduje viac ako diétu, a to spoznať sa a mať sa úprimne rád. V. Vranková.

Podľa Vierky Vrankovej jedna z prvých najdôležitejších otázok, ktoré si potrebujeme zodpovedať je: „Prečo som začala tak veľa jesť, čo ma k tomu priviedlo, aký smútok alebo problém som vlastne zajedala?” Viera Vranková pred 3,5 rokom vážila 140 kg, dnes má o 80 kg menej, ktoré schudla za tri roky, a to bez diétovania. Jej osobná skúsenosť jej pomohla nájsť odpovede a proces, ktorý jej nielen dlhodobo zmenil telo, ale vyliečil aj bolesť na duši. Dnes sa chce o to podeliť s inými ženami a sprevádzať ich na tejto ceste za zdravým a pekným telom.

Nadváha či nadbytočné kilá, s ktorými nie sme spokojné, nie sú len estetická limitácia či zdraviu škodlivá záležitosť. Veľmi dobre vieme, že najhoršie na tom je, ako nás to ničí zvnútra. Hanbíme sa za svoje telo, kupujeme si veľké čierne šaty, aby zakryli kilá navyše. Nevieme si kúpiť pekné oblečenie, pretože o našu konfekčnú veľkosť návrhári nemajú záujem alebo to na nás dobre nevyzerá. Menej chodíme do spoločnosti, schovávame sa, lebo sa bojíme ľudskej zlomyseľnosti či toho, že sa im nebudeme páčiť. Prípadne sa staneme agresívnejšími, lebo pocit potreby obrany sa zintenzívňuje. Najhoršie je to, že sa prestávame páčiť samy sebe. Hneváme sa na seba alebo sa ľutujeme. Naše sebavedomie sa vytráca, naša sebahodnota klesá a cítime sa menejcenné, neľúbené a nepekné. Až sa, v tom najhoršom prípade, prestaneme mať rady a vnútorne to vzdáme.

A tak chceme tomuto všetkému zabrániť. A začneme diétovať, pozerať na kalórie každej potraviny, ktorú si kúpime, prestaneme jesť, začneme cvičiť, každý deň sa vážime, sledujeme svoje miery. Ak sú dobré dni, tešíme sa nášmu progresu, ak sú zlé dni, možno ich vyriešime práve „dobrým a veľkým” jedlom, sadneme si pred telku alebo si poplačeme, aby sme sa zbavili tej ťažoby, bolesti či beznádeje. Niekedy sa nám podarí schudnúť, inokedy nám to zasa nevydrží. Dobré mesiace striedajú zlé. A začarovaný kruh sa opakuje.

Vierka tvrdí, že príčina nášho priberania nie je ani tak v strave, ako v našej duši. Keď naša duša trpí, prejedanie sa je len vedľajší účinok. „Roky som bojovala s nadváhou. Od základnej školy sa moje kilá nabaľovali, až som prišla do bodu, keď som mala 140 kg. Brala som to, ako to prišlo a neriešila som to. Boli obdobia, keď som držala diéty a priebehom 2-3 týždňov som vedela schudnúť aj 15 kg. Len čo som sa však po diéte vrátila k svojmu predchádzajúcemu životnému štýlu, pribrala som naspäť 20 kg. Všetko sa však dialo v mojom podvedomí, emocionálne zranenia sa ukladali v mojom vnútri, jedlo bol môj únik od reality.”

Podľa Vierky diéty nefungujú: „Diéta je obmedzovanie a zasa len ďalší trest pre naše telo. Urobme si malý test. Máte napríklad rady čokoládu? Skúste si ju zakázať. Čo si myslíte, ako zareaguje náš mozog? Presne naopak. Pocítite obrovskú chuť dať si čokoládu.” Presne takto to vraj funguje s každou potravinou, ktorú si zakážeme. Vierka je presvedčená, že žiadna diéta nemôže fungovať, lebo je jednostranná, veľmi obmedzujúca a často zameraná na určitý druh potravín. Pri diéte sa telo dostáva do potravinového šoku. Po ukončení diétneho stravovania sú vystresované bunky nášho tela ešte viac hladné a pažravejšie. A potom prichádza známy jojo efekt a my sme na tom ešte psychicky horšie, lebo nadobudneme pocit, že sme zasa zlyhali: “Veľakrát sme počuli vetu, že chudnutie začína v hlave. Ja s tým úplne súhlasím. Vysvetlil nám však niekto, čo to vlastne znamená?”

Je to presne ako s tabletkami. Bolí vás hlava? Dáte si tabletku. Bolí vás brucho? Dáte si tabletku. Tabletka nelieči príčinu toho, prečo vás bolí hlava alebo brucho, ale iba utlmuje vašu bolesť a rieši následok. A tak sa vám tieto bolesti môžu neustále vracať naspäť, lebo ich príčina nebola pochopená a vyliečená. Takto sme naučení uzdravovať sa, lebo viac ako nám to skôr vyhovuje farmaceutickému priemyslu, ale to je téma na úplne iný článok :). Diéty, tabletky na chudnutie, cvičenia sú riešenia následkov, prípadne môžu byť aj veľmi dobrou prevenciou, ale nedokážu vyliečiť prapôvodnú príčinu toho, prečo ste začali vôbec priberať. Áno, veľa ste jedli, nesprávne ste sa stravovali. Je možné, že vám stačí iba silná dávka sebadisciplíny, zmena stravovania a váha sa vám upraví. A možno nie.

Zmena príde, keď sme pripravení

Vierka tvrdí, že ak ste pripravená na zmenu a chcete ju, začnú do vášho života prichádzať ľudia, zažijete situácie, ktoré vás privedú do bodu, že musí nastať potrebná zmena. Vierke sa to udialo prostredníctvom jej kolegýň. Jedna kolegyňa ju upozornila na to, ako zle sa stravuje. Druhá odniesla jej fotku svojej známej veštici a tá bez toho, aby vedela, kto je, povedala: „Kto je táto žena na fotke, ona trpí a veľmi ju bolí duša.” Vierka sa tomu bránila: „Ja som človek veľmi pragmatický, nikdy som neverila niečomu, ako je veštenie. Odmietla som to a povedala, že je to hlúposť a nie je to pravda. Nasadila mi však červíka do hlavy. Začala som nad tým rozmýšľať a postupne načúvať svojmu telu, vnímať to, čo sa vo mne a okolo mňa deje. Chcela som zistiť, či na tom duševnom utrpení môže byť niečo pravdivé. Na základe pozorovania vlastného bytia som zistila, že potláčať vlastné túžby znamená, zabíjať sám seba. Ak je duša šťastná a nasýtená, nehľadá náhradu a to ani v jedle.” A práve preto ako Vierka tvrdí, riešenie na našu nadváhu je skryté v odpovediach na otázky – Ktorá vaša skutočná potreba či túžba je potlačená alebo neuspokojená? Po čom vlastne túžite, čo by zasýtilo váš hlad?

„Vždy som mala plnšie tvary, ale moja postava bola súmerná. Začala som priberať, keď som skončila základnú školu. Počas môjho procesu chudnutia som si uvedomila, že ako malá som si zvykla kupovať pozornosť iných, lebo som mala strach, že ma nebudú mať radi. Počas strednej školy začal mať otec závažné zdravotné problémy, čo mi „prispelo“ k priberaniu, lebo som si zvykla na svoje ramená naložiť zodpovednosť za iných ľudí. Najviac som pribrala, keď som sa vydala. Môj manžel bol pre mňa geniálne zrkadlo a ja mu za to ďakujem. Veľmi som sa chcela vydať, lebo som sa bála, že zostanem sama. Nikdy som nebola štíhla ako prútik, mala som nejakú tú nadváhu. Teraz mám o 5-6 kilo menej ako vtedy, keď som sa vydávala. Teraz viem, že to všetko bolo vytvorené mojou mysľou, lebo som vyzerala v podstate primerane.”

Aká bola príčina mojich 140kg

Vierka verí, že dva najsilnejšie pocity, dve najsilnejšie emócie, ktoré nás sprevádzajú životom od narodenia až po smrť, sú strach a túžba. Tieto dve emócie sprevádzajú všetky naše sínusoidy nášho bytia, naše pády a vzostupy, keď sa život zdá ako na húsenkovej dráhe. A priamo tak vplývajú aj na našu váhu.

Viera spomína: „Začalo sa to tým, že som si uvedomila, aký bol môj vzťah s mne najbližším a najúžasnejším človekom v mojom živote, s mojou matkou. Obetavo sa o mňa starala, so strachom prirodzeným každej matke so mnou prežívala všetko, čo sa mi v živote udialo. Som presvedčená, že ma skutočne ľúbila, ale jej strach o mňa, ako svoje dieťa, bol asi väčší ako jej schopnosť, dať mi najavo, že ma naozaj ľúbi. A to vo mne, ako v malom dievčati, prebudilo strach. Myslela som si, že nie som dosť dobrá na to, aby som bola milovaná mojou mamou. A tak som robila všetko pre to, aby som si tú pozornosť a prejav lásky získala a to hoci aj jedlom.” A dodáva: “Svojich rodičov netreba súdiť, oni aj tak robia v danom momente to najlepšie, čo vedia. Moja matka mi nastavovala zrkadlo. To, čo nás rozčuľuje na iných, je niečo, čo potrebujeme zmeniť sami na sebe.”

Druhý človek, ktorý u Vierky tieto pocity posilnil, bol práve jej manžel: „Deti boli vždy na prvom mieste, potom partner, kolegovia v robote, všetko ostatné a až potom ja. Do úmoru som robila, celý deň som sa starala o domácnosť a o deti alebo neskôr o chorého manžela. Žili sme z jedného platu a zvykla som si až do rána šiť veci pre deti, aby sme ušetrili. Takto som vedela fungovať aj týždeň alebo dva a potom som od únavy kolabovala. Energiu som si dobíjala jedlom a kilá sa nabaľovali. Vtedy to bol pre mňa normálny stereotyp, normálny život.”

Vierka si uvedomila, že vždy sa snažila, aby ľudia okolo nej mali pohodový život, preberala na seba zodpovednosť za ich nešťastie aj šťastie, lebo to bol jej spôsob, ako si chcela kúpiť ich lásku. Na svoje ramená si toho naložila častokrát veľa, a práve preto trpela aj pravidelnými stavmi vyhorenia. Po 20 rokoch manželstva sa začala sama seba pýtať, prečo toľko toho na svojich pleciach nesie a prečo si kupuje pozornosť iných.

Ako spustiť svoju osobnú zmenu?

Vierka tvrdí, že to najdôležitejšie a prvý potrebný krok je, aby človek chcel zmenu a požiadal o pomoc. Je to dôležité kritérium aj pre Vierku, podľa ktorého začína pracovať s inými ženami a koučovať ich procesom vlastnej zmeny: „Podstatné je, aby žena prišla a požiadala o pomoc. Je to pre mňa signál, že je pripravená niečo zmeniť a že dozrela do momentu svojej osobnej transformácie. A na začiatku si zodpovie prvé základné otázky: Čo chce zmeniť? Čo chceme spolu riešiť? Čo očakáva? Akú zmenu chce uskutočniť?”

Vierka verí, že každá žena má odpovede na jej otázky sama v sebe, ona je pre ňu iba sprievodcom, procesom, ktorým musí prejsť, aby to našla. Dôležité vo Vierkinom koučingu je vrátiť sa naspäť k momentom z minulosti, ktoré boli bodmi zlomu a príčinou priberania. Pre Vierku nie je ani potrebné vedieť tú odpoveď, ale je dôležité, aby ju žena sama pre seba identifikovala a pochopila.

„Aby som schudla 80 kg za 3 roky, chcelo to uvedomiť si samu seba a zamilovať sa …znovu raz do seba. Keď si samy v sebe „poupratujeme“, veľa vecí sa vyjasní a príde nejako tak samo od seba. Na základe mojej osobnej skúsenosti a zmeny, som si vytvorila svoj vlastný Food Koučing a funguje” , prezrádza Vierka.

Telo nám dáva jasný signál, kde je problém

Podľa Vierky musíme začať viac načúvať nášmu telu. Časť tela, na ktorej priberáme, nám indikuje náš vnútorný problém: „Naše telo nám dáva signál, čo potrebuje a čo nechce. Každá z nás má tieto odpovede ukryté v sebe, len sa treba naučiť im načúvať.”

1. Veľké, mohutné alebo sklopené ramená

Ženy, ktoré majú príliš veľké ramená alebo zhrbený chrbát či postoj, si to vraj podvedome vybudovali, lebo dobrovoľne brali na seba, na svoje plecia zodpovednosť a starosti iných, aby boli za odmenu oceňované, milované. Tieto ženy sa boja, že nedostanú dostatok pozornosti a lásky. Ak to nedostanú, tak si to kompenzujú jedlom.

2. Veľké a oblé bruško

Nespracované strachy sa preukážu v oblasti žalúdka. Priberanie v oblasti brucha poukazuje na nespracované emócie, pocit zlyhania, pocit nedocenenia, ale zároveň aj obranu proti pocitom, že nie som dosť dobrá, aby som bola milovaná.

3. Silnejšie stehná a zadok

Ak priberáme v oblasti stehien a na zadku, napovedá nám to, že sme naplno neprijali svoju ženskosť. Príroda odpradávna zobrazovala madony s úzkym pásom a prsiami, lono je prejav ženskosti. Ak sa odmietame ako žena alebo ak obmedzujeme prirodzený prejav svojej ženskosti, tak nám to boky dávajú najavo.

Food koučing

„Postava sa formuje podľa toho, čo je dominantnejšie. Buď je to viac strach, alebo túžba po láske. Keď si to človek identifikuje, začne aj lepšie rozoznávať odpovede, ktoré mu telo ponúka. Každý má odpoveď v sebe. Potom v našom vnútri dochádza k prirodzenej úprave stravovania a začíname objavovať a aktivovať svoje vlastné vnútorné zdroje. Následne nato je len potrebné sa naučiť, ktoré potraviny si vybrať a ako ich správne kombinovať, aby nám neublížili. Naše telo a myseľ sa nastaví tak, že si bude žiadať iba to, čo skutočne potrebuje. Nie je to žiadnou diétou, je to v nás. Hľadáme proces. A keďže sama dobre viem, ako človek potrebuje pomoc, niekoho, kto by ho týmto procesom previedol, vytvorila som svoj vlastný koučing”, vysvetľuje Vierka, ktorá doplnila svoje praktické skúsenosti štúdiom odbornej literatúry o stravovaní a neustále sa vzdeláva a veľa sa učí práve od svojej dcéry, ktorá tento rok skončila štúdium čínskej medicíny na Westminster University v Londýne.

Vierka veľmi rada varí, preto bolo pre ňu veľmi jednoduché začať experimentovať a vymýšľať svoje vlastné zdravé recepty a kombinácie jedál. Sama som jej jedlo ochutnala a musím povedať, že to bolo zdravé, ľahké, energetické a najmä chutné. „Začala som hlavne čítať etikety na potravinových výrobkoch. Dávam prednosť čerstvým potravinám. Vyradila som všetky potraviny obsahujúce chemické látky a farbivá, pretože po zjedení takýchto potravín sú telové bunky neuspokojené, vlastne iba oklamané a zvyšuje sa pocit hladu. Veď to skúste, milé dámy a zistíte, ako málo telo potrebuje :).” dodáva Vierka, ktorá by chcela všetky svoje recepty čoskoro zhrnúť do jednej krásnej knihy.

A tu vám v spolupráci s Vierkou Vrankovou ponúkame niekoľko otázok z jej Food koučingu, ktoré si môžete skúsiť najskôr aj samy zodpovedať:

  • Aký problém chcem riešiť a prečo ho chcem riešiť?
  • Prečo chcem schudnúť? Je to kvôli môjmu mužovi, ľuďom naokolo alebo práci? Chcem to vôbec?
  • zabúdame sledovať čas
  • vkladáme sa do toho celé, dávame 100%
  • dokážeme o tom rozprávať hodiny s nadšením

Som pripravená urobiť zmenu, naozaj to chcem?

Čo ma v mojom vnútri bolí?

Aký je môj vzťah s matkou?

Čo mi na mojej matke najviac vadí a vytáča ma to do nepríčetnosti?

Ak by ste mali záujem o kontakt s pani Vierkou Vrankovou, napíšte nám prosím na nasledovnú emailovú adresu: info@realwoman.sk

Príbeh spracovala Katarína Zacharová

Vaša vášeň pre niečo je hodná každého rizika. Loreena McKennitt.

Veľakrát úspešné príbehy iných ľudí vnímame ako niečo, čo sa udialo zrazu a rýchlo. Vidíme iba konečný výsledok a ignorujeme cestu, ktorú k nemu museli prejsť. Keď sa prizrieme na ich príbeh trochu bližšie, uvidíme, že je za tým oveľa viac, ako sa len zdá: odhodlanie, odriekanie, prekážky, riziko, tvrdá práca a odvaha nasledovať svoje vášne.

Pre niektorých to môže vyzerať tak, že Loreena McKennitt sa stala hviezdou zo dňa na deň, ale ona by sa na tom iba zasmiala. V skutočnosti, skoro celých 20 rokov na sebe pracovala, študovala, trénovala, šetrila, skúmala a učila sa. Posúvala sa dopredu jeden krok za druhým. V konečnom dôsledku bola ochotná urobiť niečo, čo veľa ľudí neurobí, riskovať kvôli svojej vášni.

Jedinečný a inšpirujúci príbeh speváčky, hudobníčky Loreeny McKennit je dôkazom toho, že tvrdá práca, húževnatosť a hlavne láska k tomu, čo robíte, vás raz dovedie do vytúženého cieľa. Jej príbeh nás učí tomu, že „žiť“ svoje vášne si veľakrát vyžaduje odvahu vziať na seba aj riziko.

Po skoro viac ako dvadsaťročnej kariére by sme mohli usúdiť, že Loreena McKennit je už na svetovom vrchole keltskej populárnej hudby: 13 miliónov predaných albumov, katalóg šiestich štúdiových cédečiek, svetová základňa fanúšikov s multiplatinovým predajom od Turecka až po Nový Zéland. A dostatok ocenení, aby nimi zaplnila izbu.

Loreenin príbeh nie je v hudobnej brandži typický. Klasický príbeh speváka, ktorý tvrdo na sebe pracuje, vystupuje v kluboch, až v jeden deň ho ako zázrakom uvidí vystupovať agent alebo producent a objaví ho, dostane kontrakt, sprievodný tím a dohodu s Pepsi. Aj keď Loreena tvrdo na sebe pracovala, vystupovala v kluboch, v štúdiách po celej Kanade, odkiaľ pochádza, neprerazila však vďaka agentovi, ale vďaka sebe samej. Všetko vsadila na svoj talent a riskovala. Ten úspech bol nielen jej ocenením, ale ocenením aj jej komunity, ktorej dávala tak veľa.

Niekde treba začať a hlavne treba na sebe „makať“

Keď bola Loreen mladá, uvažovala o kariére veterinára, ale vždy ju to ťahalo hlavne k hudbe. Vďaka jej írskym a škótskym predkom písala hudbu, ktorá sa uberala práve tým smerom – jemné, smutné, éterické tóny keltských piesní a príbehov. V roku 1981 sa presťahovala do Stratfordu v provincii Ontário v Kanade, kde hrala, spievala a skladala hudbu pre lokálny Shakespearov festival. Počas tohto obdobia len vzrastala jej vášeň pre keltskú hudbu, a tak, keď ukončila prácu na festivale, vedela, aký bude jej ďalší krok.

„V roku 1985 som si požičala peniaze na nahrávanie svojej hudby,” hovorí Loreena, „mala som nutkanie zachytiť moju vlastnú interpretáciu hudby, ktorú milujem.” Rodičia jej požičali peniaze, ktoré boli pôvodne určené na jej vysokoškolské vzdelanie, aby zaplatila za produkčné náklady. A tak Loreena išla do nahrávacieho štúdia a jej prvých 9 pesničiek z albumu Elemental bolo na svete. Vyrobila 30 kaziet, z toho niekoľko rozdala priateľom a rozmýšľala, čo urobí s tými ostatnými. A tak sa začalo jej turné pouličnej speváčky.

V piatok noci zvykla cestovať do Toronta, aby už v sobotu ráno na trhu St. Lawrence o 6:30 bola pripravená hrať až skorého rána nasledujúceho dňa. Nedele hrávala v prístave. Tržba nebola zlá. „Ak bolo dobré počasie, za jeden deň som zarobila 600 až 800 USD”. A postupne si tak budovala renomé ako hudobníčka. V pouličných vystúpeniach s občasnými prestávkami pokračovala štyri roky.

„Cestovala som buď autom, inokedy som zasa letela cez celú Kanadu, aby som hrala v klubovniach a začala som si postupne budovať koncertnú šnúru”, hovorí. Niekedy vystupovala aj v knižniciach, kostoloch alebo v mestských halách. Na koncertoch predávala svoje kazety priamo so svojho auta. „Z času na čas som mala neochvejný pocit, že toto je veľmi trendový spôsob, ako začať hudobnú kariéru. Spomínam si na svoju kamarátku, ktorú som nevidela roky, vybehla z obecenstva so slzami v očiach a povedala: „Loreena, to sa dostalo až tak ďaleko?“ A ja som na to povedala: „Vďakabohu, áno,”

Keď príležitosť zaklope na dvere, ona „odklope“ naspäť

Loreeninu budúcnosť určite najviac ovplyvnila ponuka z roku 1988 od Polygramu, jednej z najsilnejších hudobných značiek. Chceli s ňou uzavrieť dohodu o rozvoji jej hudobnej kariéry a boli ochotní zaplatiť 10 000 USD, aby počúvanosť jej hudby rozšírili do sveta. V novembri išla do štúdia, nahrala 3 pesničky a ako štvrtú pridala pieseň s klasickou melódiou, Greensleeves.

Keď sa v januári roku 1989 vrátila do Polygramu, aby sa rozprávali o ďalších plánoch s jej nahrávkou, boli zmätení. „Povedali, že počuli moju hudbu , že sa im páčila, ale nevedia, čo s ňou majú robiť”, spomína Loreena, a jej odpoveď ich zrazila k zemi. „Ja som bola odhodlaná vydať moje ďalšie nahrávky budúci rok, a tak som povedala „žiadny problém“ a navrhla som sa im, že od nich odkúpim svoje vlastné nahrávky”. Ponúkla im splatiť 10 000 USD v dvojtisícových splátkach. „Toto ešte nikto nikdy neurobil. Žena, ktorá mala na starosti oddelenie obchodu, takmer spadla zo stoličky”, hovorí Loreena. Polygram jej predal naspäť jej nahrávky a tri z nich zaradila na svoj nasledujúci album. Loreena sa dodnes smeje na tomto zážitku. „Mala som plán už dávno predtým, ako som ich vôbec stretla. Ja by som pokračovala, nech sa deje čokoľvek.”

Ako tvrdila, ešte v ten rok nahrala tretí album Parallel Dreams a ušetrila dostatok peňazí na to, aby zobrala seba, troch členov kapely a dvoch členov štábu na turné po 30 mestách Kanady. Určité peniaze na svoj koncert získala od Kanadského výboru umenia a zvyšok zaplatila sama. Turné po 30 mestách je neskutočne náročné a vysiľujúce pre každého interpreta, a navyše Loreena nemala žiadnu podporu veľkej nahrávacej spoločnosti, ktorá by manažovala detaily. Bola zodpovedná za každý logistický detail: cestovanie, ubytovanie, kontrakty s promotérmi, médiá, PR, predaj a tak ďalej. Je to obrovský záväzok pre umelca- samouka, ktorý je v tomto biznise menej než 4 roky. Bola to pre ňu škola tvrdých rán a skúseností, ale Loreena sa naučila, že buď „pôjdeš ku dnu alebo plávaj”.

Skladateľka, manažérka, distribútorka v jednom

Asi by ste súhlasili s tým, že hudba je atraktívny biznis. Ale nie vtedy, ak sa každý deň musíte sami motivovať a bojovať o prežitie, ako Loreena. Táto tvrdá škola v tieni žiary hudobného priemyslu ju posunula k vytvoreniu vlastnej značky “Quinlan Road”, pomenovanej podľa jednej dedinskej ulice v Stratforde. Ťažko by sa to dalo nazvať „atraktívnou” prácou, podnikanie riadila zo svojej kuchyne a svoje albumy predávala poštou. „Keď som vydala album, musela som začať so základnými vecami, ako mať knihu účtovníctva a naučiť sa o daniach”, povedala, „zvykla som sedieť sama pri kuchynskom stole, balila som moje kazety, vypisovala príjmové bločky, pretože som si nemohla dovoliť žiadnu pomoc. V roku 1989 som začala zarábať peniaze a v roku 1990 som presunula svoju kanceláriu mimo mojej kuchyne.”

Počas svojho turné po Kanade volala Loreena rôznym manažérom obchodov s nahrávkami, špecializovanými na folkovú a alternatívnu hudbu, a informovala ich, že prichádza do ich mesta. Potom prišla do obchodu na svojom bicykli alebo v Honde Civic s kazetami v rukách a snažila sa vybaviť dlhodobejšiu spoluprácu predaja svojich kaziet na základe poštovej zásielky. „Niekedy som zvykla poslať moje kazety ešte predtým, ako som prišla, dala som im vedieť, kedy som v meste a kedy je môj koncert,” hovorí Loreena.

Na základe svojich skúsenosti s hudobným priemyslom a ľuďmi v ňom, ktorí chceli iba čo najrýchlejšie zarobiť peniaze, sa Loreena rozhodla zostať v hudobnom priemysle podľa svojich vlastných pravidiel. „Rozhodla som sa, že to prehodnotím až vtedy, keď moja kariéra bude stagnovať a budem musieť učiť hodiny klavíra, aby som prežila. Týmto smerom som sa rozhodla ísť iba v tom prípade, ak kvalita a rozsah mojich skúsenosti bude napredovať. V tom prípade si hudba vyberie mňa, nie ja ju”, hovorí Loreena.

Krok za krokom buduje svoj vlastný úspech

Loreena pokračovala v národných turné, ktoré jej pomohli budovať meno a ľudia sami začali chodiť do obchodov a pýtať sa na jej cédečka. Zaujímavé bolo, že nahrávacie spoločnosti zrazu zmenili názor a už netvrdili, že nevedia, čo s jej hudbou urobiť, ale mali záujem jej hudbu produkovať. Ale Loreena pracovala príliš tvrdo a šikovne na to, aby potrebovala podporu veľkej nahrávacej spoločnosti. „V tom čase som si zaistila dôležitého človeka, ktorý veľmi dobre pozná hudobný priemysel zvnútra”, spomína Loreena, „povedal mi, že som si vytvorila kapacitu na to, aby som svoje nahrávky financovala sama, 99 percent iných umelcov to nebolo schopných dokázať. A práve preto sa nemusíš uspokojiť s podmienkami veľkých nahrávacích spoločností. Môžeme ich osloviť s úplne iným prístupom.” A Loreena tak aj urobila.

Warner Music Group v Kanade boli jediní, ktorí ocenili a rešpektovali to, že sa dostala do štádia, v ktorom by mohla sama financovať svoju nahrávaciu kariéru. Vďaka tomu dostala Loreena voľnú ruku a priestor na neobmedzenú kreativitu a tak vysoký podiel zo zisku, čo by nikto nikdy neuveril. Warner Music Group sa starali o marketing a distribúciu a Loreena mala kreatívnu slobodu pri skladaní a nahrávaní. Loreena doslova kvitla šťastím. „Dodala som im dokončený album a kreatívnu prácu a z 35 000 predaných nahrávok sme sa do- dnes vyšplhali na 13 miliónov a ja som vytvorila proces, ako to dokázať“.

Nikdy nezabudnite dávať naspäť

Loreena stále žije v Statforde a popri manažovaní svojej kariéry, trávi veľa času tým, že dáva čo najviac naspäť svojej vlastnej komunite, ktorá ju v jej začiatkoch tak podporila. Necháva opravovať miestne budovy, vytvorila centrum Falstaff Family Centre a má nadáciu, ktorá celosvetovo podporuje rôzne zámery.

Keď sa Loreena spätne pozrela na svoju skúsenosť a roky, ktoré prežila z ruky do úst, uvedomila si, že každý jeden úspech sa budoval na tom predošlom. „Spomínam si, akoby to bolo včera, keď som si v roku 1989 musela požičať peniaze od svojej rodiny, aby som mohla zaplatiť nájom. V tom období som bola veľmi chudobná. A v priebehu niekoľkých rokov som sa dostala od požičiavania peňazí k zarábaniu 100 000 USD, dokázala som zaplatiť svoje turné, štúdio, vrátiť peniaze rodine a všetko”, spomína Loreena.

„Žiť“ naše vášne, je vždy hodné rizika

Bol výsledok hodný toho rizika? Stálo za to žiť z ruky do úst, znášať ľútosť kamarátov, neustále prebíjanie sa, ľahostajnosť hudobných vydavateľov, nekonečné hodiny učenia sa tomuto biznisu, bez žiadnej garancie úspechu? Loreena by nám povedala, nielen že to stálo za to, ale že nemala na výber. Aby nasledovala svoju skutočnú vášeň, musela prijať aj to riziko. A v tom riskovaní skutočne cítila, že je nažive. Risk bol súčasťou jej odmeny.

Loreena bola ochotná prejsť cez to všetko sama, čo by nikto nechcel, a tak stala jednou z najšťastnejších ľudí: byť schopná žiť tým, čo zbožňuje, podľa svojich osobných podmienok, dať svetu dar hudby a získať naspať nekonečne viac, ako čakala.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Žena, ktorá aj napriek nepriazni osudu naplnila svoje sny. Tae Yun Kim.

Inšpirujúci a skutočný príbeh ženy, ktorá aj napriek nepriazni osudu a negatívnym okolnostiam nasledovala svoje túžby a naplnila svoje sny. Tae Yun Kim bola jednou z prvých žien, ktorá sa učila bojové umenia v Kórei a tým prerušila 5000 rokov starú tradíciu. Žena, ktorá svojím učením a životným príbehom, motivovala a pozdvihla srdcia ľudí, ktorí sa narodili do nepriaznivého prostredia a podmienok. Kim je dôkazom toho, že ak veríme v  túžby, ktoré vychádzajú zo srdca, povedú nás k našim snom. Pretože sila uskutočniť naše sny  je vždy v nás.

Skútočný príbeh o Dr. Tae Yun Kim, svetovo najznámejšej veľmajsterke bojových umení. 

Tae Yun Kim sa narodila v Korei v roku 1946. Keďže bola prvorodená, ale nebola chlapec,  čo by prinieslo požehnanie rodine, ako prvorodené dievča sa Kim stala prekliatím pre celú rodinu. Ako  vyrastala, ustavične pociťovala od svojho otca hnev a poníženie. Aj keď nebola svojou matkou úplne odmietnutá, ako čas plynul, neustále cítila z jej strany väčšiu trpkosť.

Kim bola každým nechcená a odmietaná. Priateľstvá si nevytvárala s ľuďmi, ale s prírodou, kvetmi, vtákmi a stromami. Jej život bol tvrdý, od rána do večera pracovala. Znášala brutálne bitky od svojich rodičov, ktorí ju vinili za všetko zlé, čo sa rodine prihodilo.

Jeden kľúčový životný moment môže zmeniť všetko

Keď mala Kim 5 rokov, jej rodné mesto zasiahla kórejská vojna. Rodina ušla, ale Kim so sebou nezobrali, aby ušetrili jedlo, ktoré by inak museli dať „prekliatemu“ dieťaťu. Opustená  stála na ulici a kričala, až kým popri nej neprebehlo mladé dievča a povedalo jej:“ Buď budeš bežať so mnou alebo zomrieš”. Potešila sa, že aspoň niekto jej ukázal trochu vľúdnosti. Kim bežala, ako len najrýchlejšie vedela, aby udržala krok so svojou novou priateľkou. Ale zrazu, bez akéhokoľvek varovania, padla bomba a zasiahla jej novú priateľku. Kim zastala a uvidela okolo seba všetkých tých mŕtvych ľudí. Vtedy jej preblesklo mysľou: “Ak ja prinášam toľké nešťastie, prečo som stále nažive a oni nie?”.  V tom momente si uvedomila, že musí mať neskutočné šťastie, aj keď si ostatní mysleli opak. A s týmto novým pocitom vlastnej hodnoty, sa pre Kim všetko zmenilo.

Ani 5000 rokov tradície nezastaví ľudskú túžbu

Kim išla žiť k svojim starým rodičom. Všetci jej strýkovia praktizovali bojové umenia. Kim zvykla ráno vstávať a sledovať ich, ako precvičujú Tao Kwon Do a korejské bojové umenie. A bola fascinovaná. V kórejskej kultúre v tej dobe bolo zvykom, keď dievča vyrástlo, malo variť, šiť a keď jej našli muža, porodiť čo najviac synov. Kim nechcela skončiť ako jej matka, bitá a bez akéhokoľvek rešpektu. Bola rozhodnutá naučiť sa Tae Kwon Do.

Kim požiadala svojich strýkov, aby ju učili toto náročné bojové umenie. Ale oni sa iba smiali. Žiadna žena sa nikdy za 5000 rokov nenaučila Tae Kwon Do. A keďže tradícia sa nesmie porušiť, strýkovia jej povedali, aby na takú hlúposť zabudla a priúčala sa iným ženským zručnostiam.

Kim to ale vôbec neodradilo. Jej túžba učiť sa Tae Kwon Do bola ako horúčka, niečo, čo jednoducho musela urobiť. Tušila, že je to cesta, ktorou je predurčená ísť. A tak neustále prosila svojich strýkov, aby ju učili, až kým jeden z nich nesúhlasil. Dúfal, keď pocíti prvé modriny, že to vzdá .

Keď niekto v teba verí, dáva ti ten najväčší dar

Starý otec v nádeji, že odvráti ďalšiu hanbu od rodiny, zavolal budhistického mnícha, aby Kim dohovoril. Mních namiesto rád o tom, čomu by sa  mala venovať, jej položil otázku, ktorú sa nikto doteraz kvôli nedostatku záujmu neopýtal: “Čo chceš urobiť so svojím životom?”. Kim odpovedala: “Chcem byť učiteľkou a robiť ľudí šťastnými”. Mních jej na to povedal, nech je to teda jej osudom. Mních sa otočil k starému otcovi a povedal: “Vždy ste mi verili. Veríte mi aj naďalej?” Starý otec odpovedal: “Áno, verím”. “Tak musíte zabudnúť na minulosť a veriť, že je  predurčené, aby som ju učil.”

 Kim mala 8 rokov, keď stretla svojho majstra a spomína: “Videl vo mne to, čo  nikdy  nikto iný nevidel, že  jedného daň budem ja tá vyvolená. Vtedy som ešte nevedela, čo tým myslel, ale veril vo mňa.” V tom momente bola zlomená 5000- ročná tradícia, aj keď to bolo 31 rokov predtým, ako Kim úplne dosiahla svoj sen.

 Každý deň po škole sa  stretávala s mníchom a trénovali spolu do neskorej noci. Naučil ju Tae Kwon Do, veľa o živote a disciplíne, učil ju budhizmus, zobral na trh, aby spoznávala ľudskú povahu, v posvätnom chráme jej ukázal, na čom v živote záleží. V lese ju poučil o tzv. KI, energii života, ktorá je v nás a okolo nás.

 Doma Kim trpela neustálym odmetaním za to, čo vraj rodine prinášala. Život sa každým dňom stával neznesiteľnejší, ale ona aj napriek tomu  neustále trénovala. Tento mních bol jediný človek v jej živote, ktorý sa kedy o ňu zaujímal a za to ho obdivovala a rešpektovala.

Keď mala Kim 13 rokov, získala svoj čierny opasok, ktorý reprezentoval dosiahnutie najvyšších bojových zručnosti v Tae Kwon Do. Pre Kim to bol neskutočný úspech. Vedomie, že jej učiteľ je na ňu hrdý, ju naplnilo radosťou. Smutné však  bolo, že nikto v jej rodine sa z jej úspechu netešil.

Nič nie je prekážkou, keď viete, že ste na ceste za svojím snom

V roku 1968, keď mala Kim  23 rokov, ju mních povzbudil v myšlienke, aby opustila Kóreu. Vedel, že by v rodnej krajine nikdy úplne nenaplnila svoj potenciál. Prijala radu jedinej osoby, ktorú kedy skutočne ľúbila a rešpektovala, a odišla do Spojených štátov.

S veľkými nádejami sa usadila vo Vermonte. Páčila sa jej krajina, ale stretla sa s niečím, čo neočakávala, s predsudkami, lebo bola Aziatka. Zlé zaobchádzanie okolia si Kim nebrala osobne a bola vďačná, že môže pracovať, učiť sa jazyk a spoznávať americkú kultúru . Pomaly si začínala byť istá, že je na ceste za svojím snom.

Kľúčom podľa Kim bolo, začať učiť. Keď na lokálnej strednej škole svojou lámanou angličtinou vyjadrila túžbu učiť bojové umenie, bolo jej povedané, že na to nemajú peniaze. Neochvejne sa ponúkla, že bude učiť zadarmo, že na peniazoch nezáleží. Záležalo jej na tom, aby svojimi vedomosťami otvorila myseľ čo najväčšiemu počtu detí.

Kim začala vyučovať nezvládnuteľných študentov. Keď však títo študenti na konci roka dosiahli najlepšie známky, získala si dôveru školy a aj rodičov v meste. Kim bola  naučená prežiť hocičo a učila študentov prostredníctvom bojového umenia, ako môžu prevziať zodpovednosť za svoj život.

Vďaka tejto podpore dokázala Kim vo svojej garáži otvoriť vlastnú Tae Kwon Do školu. Škole sa darilo a uznanie Kim, ako učiteľky bojových umení, narastalo. Bola požiadaná, aby trénovala americký ženský tím bojového umenia a viedla ho na svetových hrách  v Soule, v Kórei. Mala radosť, že do svojej vlasti, kde bola kedysi iba sluhom, sa môže teraz vrátiť ako majsterka bojových umení.

Kim uviedla tiež svoju vlastnú talk show, kde venovala pozornosť ľuďom, ktorí prekonávali ťažké životné prekážky. Kim sa stala svetovo najznámejšou autoritou v KI, vitálnej energii, získala taktiež množstvo vzácnych ocenení a neustále učí, píše a trénuje.

Vaša vlastná túžba a sny sa stanú pre vás liekom

V živote Kim sa všetko zmenilo, keď sa rozhodla nasledovať svoju túžbu, a nie byť obeťou životných okolností a neprajností.

Nedávno nasledovala svoju ďalšiu túžbu, navštíviť dedinu, v ktorej vyrastala. Každý žil tým istým spôsobom života ako roky predtým, na rozdiel od nej, ktorá naplnila svoj životný potenciál. Neľúbosť a zatrpknutosť neboli emócie, ktoré Kim v sebe chcela pestovať, a preto odpustila všetkým, ktorí jej nikdy neprejavili vľúdnosť. A keď sa Kim pozrela do očí svojej matky, vedela, že teraz je na ňu pyšná. Odvtedy si vybudovali veľmi krásny vzťah.

Ako ďaleko viete zájsť? Aké sú vaše limity? Nikto nevie, iba vy samy. Túžby, ktoré nasledovala Kim, sa stali jej neporaziteľným prostriedkom, ktorý ju viedol životom a pomohol jej dosiahnuť svoje sny. A  naplnené sny sa stali liekom pre rany na jej duši.

Katarína Zacharová pre RealWoman

Beriem a vážim si, čo mi život ponúka. Zdenka Predná.

Veľmi som sa potešila, keď Zdenka súhlasila s rozhovorom. Čakala som dobrý rozhovor so Zdenkou Prednou. Dostala som však vynikajúci rozhovor s mladou ženou, ktorá robí to, čo ju naozaj baví. Mňa osobne veľmi motivoval a pomohol mi a verím, že rovnaký dojem zanechá aj vo vás. Nájdete tu ako inšpiratívne myšlienky, tak aj rady, ako si splniť svoj sen.

Zdenka je mladá inšpiratívna žena. Vyštudovala krajinné inžinierstvo, živí sa spevom a aktívne pomáha druhým, hlavne zvieratkám. Jej detským snom bolo stať sa speváčkou. Vďaka jej viere v samu seba, trpezlivosti a odhodlaniu sa jej to splnilo…

1. Začnime skúškou správnosti. O čom si snívala, keď si bola malé dievča a čo z toho sa ti splnilo?

Vždy som túžila stať sa speváčkou a pomáhať zvieratám. Myslím, že obe veci sa mi aspoň sčasti splnili.

2. Vedela si vždy, čím sa chceš v živote stať a čomu sa chceš venovať? Alebo si to skôr postupne objavovala? Aký bol zlomový moment, keď si sa našla?

Myslím, že tým, kým som, som vždy chcela byť. Určite sa to však časom menilo. Ale len mierne. Podstata zostávala tá istá.

3. Presuňme sa na úplný začiatok, keď si ešte nevedela, či sa ti to vôbec podarí. Mala si vo svojom okolí ľudí, ktorí v teba neverili, hovorili ti, že si naivná a že sa ti to nepodarí. Alebo si bola skôr ovplyvnená ľuďmi, ktorí ti fandili a podporovali ťa? Ako si sa s tým vyrovnávala?

Mala som šťastie, že ľudia v mojom okolí vo mňa verili. Na negatívne reakcie ani nebola príležitosť, lebo svoje plány a predstavy som si nechávala sama pre seba.

4. Kto alebo čo ti bolo na ceste za vytúženým cieľom najväčšou podporou a motiváciou? (Človek, kniha, film, hudba, situácia.. )

Jednoducho som chcela robiť to, čo ma baví, mať vlastnú kapelu a vlastné pesničky. Nebol to nikto konkrétny.

5. Aká bola tvoja osobná cesta k súčasnej Zdenke Prednej, aké prekážky, ťažkosti, osobné skúšky si musela prekonať a vyrovnať sa s nimi? Čo bolo to, čo si sa z týchto prekážok naučila a dodnes ti to pomáha?

Na túto otázku asi neviem dosť dobre odpovedať. Čo iní vnímajú ako prekážku, ja sa snažím brať ako výzvu. Nevravím, že to bolo ľahké, ale išlo to akosi samo.

6. Keď sa pozrieš spätne na vývoj svoje kariéry, ale aj na svoj osobný rozvoj, ktoré kľúčové momenty radikálne ovplyvnili tvoje ďalšie smerovanie?

Niekedy mám pocit, že začínam každý deň od začiatku. Pre mňa sú kľúčoví tí ľudia, ktorých mi ktosi zhora posiela do cesty.

7. Kto bol alebo prípadne je pre teba v živote najväčšou inšpiráciou a prečo?

Inšpiráciou sú mi ľudia, ktorí na sebe makajú a pomedzi to stíhajú myslieť aj na iných. Veľmi ma inšpiruje môj priateľ Dušan. Nepoznám nikoho s podobným názorom na život, je pre mňa veľkou oporou, posúva ma ďalej a nevedomky učí, ako zostať sama sebou.

8. Talent, šťastie, tvrdá práca, podpora a vytrvalosť idú v ruka v ruke pri napĺňaní snov a cieľov. Aká vlastnosť, schopnosť alebo prístup k životu sú podľa teba potrebné na dosiahnutie snov či cieľov a rozvoja talentu?

Treba si veriť. Nie v tom zmysle, že by bol človek namyslený egoista, ale veriť v svoje názory, v svoj smer. Nenechať sa ovplyvniť názormi a ideálmi niekoho iného. Byť sám sebou.

9. Niektorí umelci hovoria o inšpirácií, ktorá ich zrazu prepadne a oni musia tvoriť, nepohnú sa, kým to dané dielo nedokončia. Máš aj ty podobné skúsenosti? Odkiaľ čerpáš svoju inšpiráciu pre prácu?

Rada pracujem pod tlakom. Keď mi napríklad pošleš nejakú skladbu a tá hudba sa mi naozaj páči a dokáže ma inšpirovať, tak to ide samo. V danej chvíli napíšem celý text. Inšpirácia prichádza zo života, z vecí, ľudí, situácií, ktoré ma zaujímajú.

10. Ako sa pripravuješ pred dôležitým vystúpením alebo turné? Máš nejaké rituály alebo afirmácie? Alebo to berieš skôr ako zábavu?

Musí to byť zábava, inak by som to nerobila. Zároveň sme však s kapelou profesionáli a neberieme to na ľahkú váhu. Stres však už necítim. S mojimi muzikantmi sme okrem iného hlavne kamaráti, takže nie je problém naladiť sa na rovnakú vlnu, aby sme si koncert užili.

11. Keď si robila alebo robíš kľúčové životné rozhodnutia, čo zvažuješ, ako sa rozhoduješ?

Rozhodujem sa intuitívne. Predstavím si všetky možnosti a tá, v ktorej sa cítim najpríjemnejšie, vyhráva.

12. Zmenila by si niečo vo svojom živote, keby si mohla? Ak áno, čo by to bolo?

Nikdy by som na svojom živote nič nemenila, všetko má svoj zmysel. Dokonca som vďačná aj za všetky zlé momenty, posunuli ma a naučili pozerať sa na veci inak, možno menej naivne.

13. Čo by si poradila mladej nadanej žene, ktorá chce dosiahnuť svoje sny a zhodnotiť svoj talent?

Nech nedáva na rady druhých. Aby som bola presnejšia, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Treba si veriť, treba veriť svojmu vkusu, stáť si za svojimi názormi. Ľudia sú niekedy egoisti a nepripustia, že aj cudzí pohľad na svet môže byť správny. Potom svet prichádza o originalitu a svojský štýl. Samozrejme, každý človek niekde v sebe cíti, čo je pre neho dobré.

[youtube]pfjk0WlLm00[/youtube]

14. O čom snívaš teraz a čo pre svoje sny robíš?

Snívam, že raz si ľudia uvedomia, čo je dobré, budú pomáhať na správnom mieste. Robím všetko pre to, aby som sama išla príkladom. Pomáham zvieratkám v útulku, keď môžem prispievam finančne aj materiálne, podporujem aj iné organizácie. Mnohí často zdôrazňujú, že ľudia sú dôležitejší ako psy, no každý môže pomôcť tam, kde sa mu žiada. Rada sa porozprávam s predavačmi Nota Bene. Trhá mi srdce, keď vidím, ako ich mnohí ľudia obchádzajú a nevenujú im ani pohľad. Pritom niekedy je to práve povzbudivé slovo, čo im môže zmeniť život.

15. Si šťastná? Žiješ život podľa svojich predstáv?

Som šťastná, neviem, či podľa predstáv, keďže som nikdy žiadne nemala. Beriem a vážim si, čo mi život ponúka.

16. Aká je tvoja životná filozofia alebo prístup k životu, ktorý u teba funguje?

Všetko je tak ako má byť, len treba veriť v ten najpozitívnejší koniec.

17. Nie každý deň je nedeľa a sú dni, keď každého z nás môžu prepadnúť pochybnosti a pesimistická nálada. Čo vtedy robíš, aby si sa naladila späť na svoju – Ja to dokážem – nôtu?

Snažím sa neprepadať tomuto pocitu, je zbytočné rozvíjať ho. Vtedy sa treba obklopiť príjemnými vecami, pustiť si hudbičku, proste urobiť si náladu. Najlepším liekom sú priatelia, nič nevylieči lepšie ako kávička s kamarátkou alebo rozhovor s blízkou osobou. Niekedy je však jemná melanchólia príjemná, v mojom prípade pri písaní textov dokonca užitočná, ale hovorím : odtiaľ,  potiaľ. :)

 

18. Ako by vyzeral ideálny deň Zdenky Prednej?

Zobudila by som sa do slnečného dňa, sama od seba, bez budíka. Bola by sobota a mala by som pred sebou trojdňový víkend, ktorý by končil až v utorok a deň by mal 48 hodín. Po rannej hygiene by som si pri dobrých raňajkách pozrela môj obľúbený seriál, napríklad Entourage. Zacvičila by som si pilates. Išla by som sa prejsť s Burkom na pláž, ktorá by bola rovno za mojím domom. V emaili by som si našla pesničku, napríklad od producenta Marka Ronsona, napísala by som si k nej text. Obed by bol v nejakej príjemnej lounge reštaurácii. Neskôr by som sa stretla s kamarátmi, zahrali by sme si napríklad petang alebo si zaplávali v oceáne. Poobede by som sa postarala o rastliny v záhrade. Vo večerných správach by boli pozitívne informácie a politici by sa nehádali. Po dobrej ayurvédskej masáži by sme si s priateľom pri filmíku dali večeru, ktorú by samozrejme navaril on. Pred spaním by som si v pokoji prečítala kúsok z dobrej knihy.

Alexandra Uzik pre RealWoman

Celostná medicína usmerňuje klienta, pomáha mu objavovať svoj potenciál problém riešiť. Zuzana Pitoňáková.

Keď sa s ňou rozprávate, máte pocit, že rozumie úplne všetkému, čo jej hovoríte – je na vás „naladená“ a vnímavo zachytí aj to, čo nevyrieknete. Nepochybuje, že smerovanie, ktoré si vo svojej práci vybrala, má svoje opodstatnenie a významný potenciál pomôcť človeku s jeho trápením.

Rozprávali sme sa s priekopníčkou celostnej medicíny na Slovensku – MUDr. Mgr. Zuzanou Pitoňákovou.

Keď treba, svoje vízie oprašujem…

1. Si priekopníčkou v odbore, ktorý sa na Slovensku postupne etabluje. Ako sa ti pracuje, keď zatiaľ ľudia vedia málo o tom, prečo sa im oplatí využiť služby lekárov celostnej medicíny?

Keď povieš, že si zubár, ľudia hneď vedia, čím sa zaoberáš. Keď robíš chirurgiu alebo očné, je to obdobné. Ale keď povieš, že sa zaoberáš celostnou medicínou, tak väčšinou nasleduje hneď séria otázok: „Celostná? A to je čo? Niečo ako homeopatia?“ Uvádzam na pravú mieru: celostná medicína sa zaoberá celým človekom, nie iba chorou časťou jeho tela. Pretože ochorením netrpí iba postihnutý orgán, ale celý človek. A častokrát je príčina niekde inde a niekde hlbšie, ako to na prvý pohľad vyzerá. Som však milo prekvapená z reakcií mnohých ľudí, ktorí, keď pochopia, o čom rozpráva, tak skonštatujú, že takéto niečo na Slovensku skutočne chýba. Faktom je, že v porovnaní s Nemcami alebo dokonca s Čechmi, je celostná medicína u nás naozaj iba v plienkach.

2. Aké to je, byť doktorkou, ktorá má na pacienta čas?

Úžasné. Povedala by som, že toto je jeden z hlavných princípov celostnej medicíny – mať na človeka čas. Mám pocit, že je to výhrou pre obe strany – pre toho, ktorý pomoc hľadá, aj pre toho, ktorý mu ju chce dať. Na jednej strane ma irituje, keď som ja alebo moji blízki v pozícii pacienta, keď doktor nemá ani čas pozrieť vám do očí, ťuká do počítača a chrlí zo seba množstvo otázok, podá recept a „ďalší prosím!“ (česť výnimkám). A na strane druhej viem, ako to vie znervózniť, keď máte pred dverami plnú čakáreň a  do ambulancie príde pacient, ktorý okrem odborného vyšetrenia a receptu s liekmi potrebuje aj niečo viac – ľudský záujem o neho, a nielen, napr. o žalúdočný vred alebo migrénu. Lenže lekár na to jednoducho nemá energiu, ani čas.

3. Čo počuješ ako lekárka celostnej medicíny, keď sa započúvaš do jazyka zdravotných ťažkostí svojich pacientov?

Naše telo je až príliš dokonale navzájom poprepájané , aby sme ho mohli opiť rožkom. Telo nám svojou rečou hovorí: „ Mám problém, nejdeš optimálnym smerom, rieš to inak!“ Hovorí, ako vie – bolesťou, zdravotnými ťažkosťami. A my mu väčšinou dáme tabletku a vlastne mu zapcháme ústa: „Buď ticho, teraz na to nemám čas!“ Informáciu nepochopíme (ak aj pochopíme, často neriešime), iba vypneme varovný signál. A ak to takto trvá deň, týždeň, mesiac, rok, prípadne (a nie výnimočne) roky …, problém je na svete. A my ideme k lekárovi, lebo nás bolí chrbát, či máme časté bolesti hlavy, žalúdočný vred, vysoký tlak, depresiu, ekzém, astmu…

Myslím si, že mnohé choroby sú užitočnejšie, ako sa zdajú. Dávajú nám správu o tom, akí sme, ako a v akých podmienkach žijeme, o tom, kde vo svojom fungovaní robíme chybu. Tie chyby sa dajú napraviť, my reálne môžeme zmeniť svoje myslenie, svoje návyky a v konečnom dôsledku významne ovplyvniť svoju chorobu, alebo ju aj úplne odstrániť. Náš potenciál je oveľa väčší, ako si myslíme. Akurát potrebujeme vedieť, ako ho uchopiť, pustiť sa do toho a vytrvať.

4. Dajú sa vystihnúť najúčinnejšie riešenia pre pacientov?

Každý človek je iný a každý prichádza s iným problémom. Možno to znie neuveriteľne, ale častokrát majú ľudia sami v sebe aj riešenie daného problému, len ho nevedia alebo nechcú nájsť. Vediem s človekom „sokratovský“ rozhovor, keď človeku priamo neradím, ani ho nehodnotím, ale naopak, veľa sa pýtam a veľa počúvam. Usmerňujem klienta, aby dokázal získať výhľad do svojej situácie, aby objavoval svoj potenciál problém riešiť, aby menil svoje vyšliapané myšlienkové pochody, aby menil svoje návyky – to je to kľúčové.

Na ilustráciu príklad z praxe: Mladá žena, ktorá už mala svoju rodinu, prišla kvôli bolestiam hlavy a krížov. Bolesti síce ustupovali po užití bežne dostupných liekov, ale žena ich nechcela často užívať kvôli nežiaducim účinkom. Výsledky absolvovaných vyšetrení neukazovali nič patologické. Po vstupnom rozhovore som zistila, že ťažkosti sa objavili v období, keď sa im narodila prvá dcéra a napätie v manželstve sa začalo stupňovať. Pani videla súvislosť bolestí hlavy so stresom doma. Až na ďalších stretnutiach sa ukázalo, že táto žena roky funguje a žije v predstave, že najdôležitejšie je plniť očakávania najbližších – teda manžela a úplne potlačila svoje vlastné emócie, myšlienky, svoje vlastné Ja v záujme toho „len aby bolo dobre“. Paradoxne, nebolo a vlastne ani nemohlo byť s takýmto nazeraním „všetko v poriadku“. Chcete počuť happy end? Áno, tentokrát je na mieste.

Samozrejme, nebudem rozpisovať podrobnosti, ale okrem toho, že bolesti hlavy a chrbta zmizli, pani zmenila vo svojom živote zopár vecí a aj vzťahové záležitosti u nej doma sa podarilo výrazne zlepšiť. Nie však preto, že by som jej ja niečo diktovala, ale preto, že som jej pomohla objaviť jej vlastný, hoci trochu zaspatý potenciál.

5. Aké pocity zvykneš najčastejšie zdieľať so svojimi pacientmi?

Nie práve najoptimistickejšie. Veľmi často sú to skryté a potláčané pocity, ktoré najprv ani nie je vidieť. Častokrát si ich dotyčný ani sám neuvedomuje, a postupne po nich spoločne pátrame. Strach, hnev, smútok… to sú asi tie najčastejšie. Musím povedať, že čím viac toho človek odkryje, tým väčšiu úctu vo mne vzbudzuje sila, s akou dokáže dennodenne niesť svoje bremeno a narábať ním. Veľmi to otvára oči – myslím, že obom stranám.

Častokrát problém nastáva, ak niečo iné hovorí vnútro, a iné žije človek navonok. Dôvodov môže byť veľa: nechce ublížiť blízkym, berie na seba viac, ako je schopný uniesť, nerozumie sám sebe tak, ako by bolo potrebné, nechce a nevie k  vlastnej spokojnosti riešiť konflikt, a tak určité veci radšej obchádza, prehĺta, dusí v sebe – v domnienke, že tak sa im vyhne… Nevyhne, ono ho to dobehne!

6. Akú prevenciu odporúča celostná medicína pacientom, aby sa udržiavali zdraví, vitálni a nemuseli tak často navštevovať nemocnice?

Človek prišiel na svet, aby bol zdravý a väčšina z nás má na to všetky predpoklady. Otázkou je, ako si to zdravie udržiavať. Okrem obligátneho dostatku pohybu a vyváženej stravy je podľa mňa nemenej dôležité žiť v priateľstve so svojím telom, prijať ho také, aké je a najmä, nepotláčať, ale naučiť sa spracovávať vlastné negatívne emócie . Veď komu kypí žlč od zlosti? Komu praská hlava od bolesti? Komu niekto nemilý leží v žalúdku?

Komu je z „toho“ na zvracanie? Žiť v harmónii so sebou samým – sám sebe lepšie rozumieť, sám sebe lepšie načúvať, zrozumiteľnejšie komunikovať s okolím… a určite mať s najbližšími kvalitné vzťahy.

7. Si nielen lekárka, vyštudovala si aj enviromentalistiku. Ako sa tieto dva odbory v tvojom živote prelínajú?

Mám pocit, že pomáhajúca profesia je mi súdená: buď zachraňujem Zem, alebo Človeka . Jeden odbor som si nechala ako krásny koníček, ktorý je už celorodinnou záľubou. A druhý koníček sa mi stal prácou.

8. Si trojnásobná mama. Máš dokonalý time manažment, však?

Robíš si žarty? Už jedenásť rokov riešim dve entropické záhady: Prečo sa poriadok robí tak prácne a dlho, a bordel je tu „nato-tata“. Prečo sa disciplína udržiava tak ťažko a chaos je tu v momente, keď sa mu naskytne prvá príležitosť. Nič dokonalé v tejto oblasti… Ale stále sa nevzdávam a neúnavne vymýšľam pre deti rôzne motivačno -demotivujúce pravidlá, aby som si zjednodušila existenciu.

9. Ako sa ti darí skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti?

Moja dlhoročná dilema. Mať rodinu a deti bolo pre mňa vždy jednou z hlavných životných priorít, v tom som mala jasno. Akurát som nemala jasno v tom, ako to budem vedieť všetko „ukočírovať“. Stálo ma to roky zvažovania a hľadania tej „mojej“ cesty, na ktorú by som bez veľkej manželovej podpory len ťažko nastúpila. A som za ňu vďačná, hoci je ešte nevyšľapaná. Aj preto som si zvolila toto slobodné povolanie, kde mi nikto nediktuje, koľko dní dovolenky si môžem cez prázdniny vyčerpať, koľko služieb musím do mesiaca odslúžiť, nikto na mňa nepozerá vyčítavo, keď nie som presne na siedmu v práci, nepočujem výčitky, že už si zase beriem OČR-ku kvôli chorým deťom. Viem však, že tento boj „práca verzus rodina“ si musí každá z nás vybojovať sama.

10. Tí, ktorí ťa pri práci zažili, sa presvedčili, že dávaš zo seba v rámci svojich možností a priorít to najlepšie. Kde čerpáš energiu a entuziazmus?

Čo sa týka entuziazmu, neviem. Ten je tak nejako vo mne zakorenený a sám vylieza, keď má príležitosť. S energiu to zas nie je také horúce. Závidím tým, ktorým stačí šesť hodín spánku, lebo mne je aj osem málo… Mojím najväčším zdrojom (ale zároveň aj odberateľom) energie je jednoznačne rodina. Ďalšími „dobíjačkami“ sú kone, joga, dobré knihy a samozrejme priateľky.

Keby malo niečo tendenciu naštrbiť tvoje odhodlanie, čo ti pomôže? Vízia, ktorú nosím denne pred sebou. A keď je horšie, vypľujem „naštrbovače odhodlania“ na nejaký papier, svoju víziu si pekne oprášim a idem ďalej…

11. Máš krásne krédo, ktorým sa riadiš …

„ Zasej myšlienku, zožneš čin. Zasej čin, zožneš návyk. Zasej návyk, zožneš charakter. Zasej charakter, zožneš osud.“

Ďakujem za inšpiratívne rozprávanie

Janette Šimková pre RealWoman