Odvaha nie je dar, ale vaša každodenná voľba. Marion Luna Brem.

Nikdy nevieme dopredu, aké situácie, prekážky alebo útrapy sa nám v živote udejú. Jedno je isté, vždy máme na výber. Buď sa nimi necháme poraziť alebo naberieme odvahu a zmeníme svoj osud. Životný príbeh Marion Luna Brem je toho dôkazom. Aj napriek zákernej chorobe, sama s dvoma deťmi, bez pracovných skúseností, si musela vybrať. Buď sa bude ľutovať alebo bojovať o svoj život.

Jej prvá motivácia bola prežiť, až potom postupne objavila v sebe ambície, o ktorých nemala ani potuchy. Aj keď na začiatku nepoznala svoje talenty, vedela rozoznať príležitosť a chopiť sa jej. Jej odvaha, láskavosť, zmierenie so sama sebou a vytrvalosť jej zmenili celý život.

Životný príbeh Marion Luna Brem, jednoduchej hispánskej ženy, ktorá sa presadila v mužmi dominovanom automobilovom priemysle a založila firmu Love Chrysler.

V roku 1984 mala Marion Luna Brem 30 rokov a zomierala. Mala rakovinu prsníka a krčku maternice a v priebehu 11 týždňov prešla dvoma operáciami. Trpela desivými dôsledkami chemoterapie. Okrem všetkej tejto bolesti ju zákerná choroba obrala o vlasy, úspory a aj o jej manželstvo. Marion zostala so svojimi dvoma synmi a bez akýchkoľvek prostriedkov na ich podporu. A čo bolo ešte horšie, doktori je povedali, že jej zostávajú 2 roky života, vraj možno aj 5, ak bude mať šťastie.

Ako nabrať silu a odvahu, keď sa zdá, že všetko vo vašom živote sa rúca?

Bol máj, horúci deň v Texase, Marion sedela na chladnej dlážke v kúpeľni a snažila sa zo seba všetko nevyvrátiť. A to bol moment zlomu, aj napriek neustálej bolesti a strachu, ktorý ju paralyzoval, si uvedomila, že si nemôže dovoliť tam ležať a ľutovať sa. Namiesto toho sa musela sústrediť na to, ako sa postará o svoje deti. A to znamenalo nájsť si prácu. Nemala skoro žiadne pracovné skúsenosti, väčšinu času strávila v domácnosti. A navyše bola ešte žena s hispánskym pôvodom, čo sa mnohým ľuďom zdalo ako priveľa nevýhod, s ktorými mala bojovať. Marion sa ale rozhodla prežiť. Slová ako úspech alebo bohatstvo jej ani len neprišli na um.

Vždy máte voľbu, buď sa vzdáte alebo budete bojovať

Kde začať? Priateľka Susan odporučila Marion, aby si hľadala prácu v predaji. Marion sa ale obávala odmietnutia, lebo nemala dostatok skúseností. Susan ju povzbudila, že aj napriek tomu, že nemá veľa pracovných skúsenosti, môžu jej skúsenosti z domácnosti byť tiež veľmi žiadané a stať sa prínosom. Marion, ako žena v domácnosti, si musela veľmi dobre vedieť zorganizovať a zadeliť svoj čas, vedela „multitáskovať“, starala sa o rozpočet a vyvinula si výborné komunikačné schopnosti v práci s ľuďmi vďaka jej charitatívnym aktivitám. Po dlhšom zvažovaní sa Marion rozhodla, že to skúsi. Pomyslela si: “A prečo nie?”.

Zo všetkých odvetví, v ktorých si Marion mohla hľadať prácu, si vybrala práve mužmi dominované- predaj automobilov. V minulosti Marion pracovala krátkodobo na polovičný úväzok ako operátorka vo veľkopredaji automobilov, a tak vedela, že v tejto sfére sa z predaja dajú zarobiť veľmi dobré peniaze. Taktiež si všimla, že predajcovia áut – muži vždy venujú pozornosť iba mužskej polovičke a ženu virtuálne ignorujú. Marion intuitívne vedela, že ženy sú v procese nákupných rozhodnutí veľmi dôležité a verila, že toto je práve jej príležitosť. Marion videla príležitosť v nedostatku ženských predajcov na trhu s autami a rozhodla sa ju využiť.

Odvaha je vaše vedomé rozhodnutie a voľba

Bojovne naladená Marion, iba so svojím dobrým inštinktom a parochňou brunetky, oslovila prvé obchodné zastupiteľstvo. „Zvažovali ste niekedy zamestnať aj ženu?” opýtala sa Marion. „Nie!” bola strohá odpoveď, ktorú dostala. Takú istú odpoveď počula od 15 ďalších manažérov predaja v meste. Marion Brem sa aj napriek tomu nevzdala. Nemala na výber!!! „Myslím si, že pre odvahu sa musíte rozhodnúť” Marion raz povedala: „Ráno sa zobudíte, pozriete sa do zrkadla a poviete si, dnes budem odvážna!”

Očividne jej prístup oslovenia nefungoval. Pri svojom 16-tom pokuse zmenila spôsob, akým oslovovala manažérov a skúsila niečo iné: „Takto vám môžem pomôcť ….” a po spomenutí princípu vplyvu žien na nákupné rozhodnutia, bola na mieste prijatá. A tak sa začala jej kariéra v automobilovom predaji.

Ak chcete niečo dosiahnuť, nenechajte sa odradiť a nemeňte svoj cieľ

Len čo vstúpila do mužského kolektívu, všetci si z nej uťahovali a podceňovali ju ako predajcu – začiatočníka. „Skutočnú a úprimnú zmenu som pocítila až potom, keď som nimi začala súperiť a porážať ich v predaji.” Marion si spomína: „Ale keď uvideli, že nikam neodchádzam a neberiem si osobne ich pohŕdavé poznámky, získala som si ich rešpekt.”

Marion zavŕšila svoj prvý rok v predaji áut ako najlepší predajca roka. Samozrejme, že titul bol predajca roka, nie predajkyňa a aj cena bola určená pre mužského víťaza. Aj napriek tomu to bol úžasný úspech a pocta. Počas toho roku sa jej zmiernila aj rakovina a Marion zosilnela.

Nerobte kompromisy so svojich snoch, ale iba o spôsobe, ako ich dosiahnete

Nasledovné 2 roky bola Marion top- predajca, ale pocítila väčšie ambície a oslovila svojho nadriadeného o manažérsku pozíciu. Jej návrh bol rezolútne odmietnutý. Povedal jej, že by bol hlúpy, keby ju presunul z predaja, kde im obom robí také obraty. Marion sa rozhodla odísť. Nebolo ľahké opustiť určitú istotu, zabehané prostredie, tvrdo vytvorenú klientelu a referencie, ale verila, že nájde to, čo hľadá. Čo znamenalo, znovu raz klopať na zatvorené dvere.

Nasledovalo niekoľko frustrujúcich týždňov chodenia od dverí k dverám, ale nevzdala sa a dostala pozíciu junior- manažer v inom obchodnom automobilovom zastupiteľstve. Veľmi rýchlo sa vyšplhala na seniorskú pozíciu a dva pol roka nato bola pripravená založiť a začať svoje vlastné podnikanie. Túžila založiť prevádzku pre ženy a riadenú ženami. Na zrealizovanie svojej predstavy potrebovala finančnú injekciu v hodnote 800 tisíc amerických dolárov, aby sa mohla vydať na svoje „osobné preteky“.

Už po niekoľkýkrát si Marion znovu vyhrnula rukávy a vybrala sa klopať na nové dvere. Dala dokopy svoje vlastné portfólio, vybrala sa do papierníctva a kúpila 50 školských plastických šanónov. Vložila do nich svoj životopis, referencie, certifkát a výstrižky z novín. Marion to volala šanón chvály. Na základe rady jedného z priateľov, poslala všetky šanóny k 50 investorom alebo manažérom, ktorí reprezentovali investorov.

Dva týždne nato Marion zavolali a oznámili jej, že našli tichého spoločníka, ktorý chce do jej biznisu zainvestovať. Jej tichý partner zabezpečil potrebný kapitál a milióny navyše prostredníctvom pôžičiek a Marion mohla začať svoj prvý biznis. Oslovila Chrysler Corporation a krátko nato uzatvorili kontrakt.

Ak vložíte do práce srdce, výsledkom bude váš úspech

Jediné, čo chýbalo k realizácii, bolo meno jej podniku. Marion chcela niečo osobité a ženské. Vyskúšala niekoľko dobre znejúcich mien, ale žiadne ju neoslovilo. A potom jej to napadlo. Láska. „Je to najpozitívnejšie slovo, aké existuje”, pomyslela si, „a vyjadruje môj pocit z tohto projektu a aj to, ako sa chcem starať o svojich klientov a zamestnancov.” V roku 1989, po menej ako 5 rokoch, odkedy predala svoje prvé auto, sa zrodil jej prvý podnik „Love Chrysler” a každé predané auto malo nálepku srdca ako jeho logo.

Marion mala svoje motto: „Nie sú to iba nálepky sŕdc na našich autách, ale predstavujú ľudské srdcia. My šírime lásku v celom Texase!” A práve tento prístup k životu, k biznisu a k ľuďom, ktorý Marion šírila, jej zachránil život a viacnásobne všetko oplatil späť.

Marion: „Nie vždy stačí iba zaklopať na dvere. Niekedy ich musíte zvaliť.”

Rakovina úplne ustúpila a ona bola majiteľkou dvoch automobilových zastupiteľstiev. Nedávno oslavovala 20. výročie značky Love Chrysler. Jej firma sa nachádza na 89. mieste medzi 500 top hispánskými firmami s príjmom viac ako 45 miliónov amerických dolárov. A taktiež napísala knihu o tom, ako uspieť v práci a v živote – Ženy sú najlepšími predajcami.

Vo veku 30 rokov stratila Marion svoj prsník, maternicu a manželstvo a onedlho jej doktori prognózovali, že už dlho žiť nebude. A aj napriek tomu všetkému nabrala silu, zdvihla sa z chladnej podlahy, dala si na hlavu lacnú parochňu a vrhla sa do mužmi dominovaného priemyslu. Počas tých rokov vychovala dve deti, porazila zákernú chorobu a zmenila priemysel chladného železa na lásku.

A tu sa sama seba pýtam: „Čo vlastne žena nedokáže?”

Katarína Zacharová pre RealWoman

Chce ľuďom podávať pomocnú ruku skôr, než stihnú padnúť. Janette Šimková.

Keby ste ju stretli 10 rokov dozadu, asi by ste ju nespoznali. Ako sama tvrdí, zmenilo sa vraj všetko. A preto Janette neverí na výhovorky alebo hľadanie vinníkov. Sama sa presvedčila, že za život treba prebrať zodpovednosť a budovať ho podľa svojich predstáv.

Janette Šimková dnes zaniete plní svoje poslanie ako life kouč. Prečítajte si rozhovor, v ktorom sa Janette podelí nielen o svoje najväčšie zmeny a inšpirácie v živote, ale aj o skutočné skúsenosti z práce s ľuďmi. Read more

Odišla z istoty, aby mohla vytvoriť väčšiu pridanú hodnotu. Kvetoslava Drážovská.

Ak si niekedy poviete, že je neskoro na zmenu, že ste už prešli príliš dlhú cestu na to, aby ste zmenili svoje smerovanie, tak potom osobný a profesionálny príbeh Kvetoslavy Drážovskej vám bude inšpiráciou. Nie je jednoduché “opustiť” istotu a vrhnúť sa do niečoho nového, ale veľakrát ak chceme do nášho života privítať niečo výborné, musíme sa vedieť vzdať toho dobrého. Kvetoslava je dôkazom toho, že ak máte cieľ, vytrvalosť a odvahu, dokážete zmeniť aj svoj “osud”.

Kvetoslava sa po 15 úspešných rokoch v bankovníctve vo vrcholovom manažmente rozhodla pre radikálnu zmenu a začala svoj vlastný projekt v uplnej novej oblasti. Mnohí z jej blízskych neveriacky krútili hlavou nad jej rozhodnutím, ale Kvetoslava cítila, že je najvhodnejší čas na zmenu. Jednou z jej najväčších inšpirácií bola pravej jej teraz už 3-ročná dcéra Sophie.

V nasledovnom rozhovore sa budeme rozprávať aj o jej projekte UniCare centrum, v ktorom Kvetoslava ponúka nové metódy výchovy, vzdelávania pre deti a rodičov, ktoré prekračujú hranice tradičných riešení, ale hlavne o tom, ako prekonávala prekážky, kde nachádza inšpiráciu a motiváciu na ceste za svojimi cieľmi. Read more

Každým našim rozhodnutím sa buď vzďalujeme alebo približujeme k našim snom. Kamil Mikulčík.

Spevák, skladateľ a herec v jednej osobe.Kamil Mikulčík (33), jeden z talentovaných a najmä šarmantných mužov Slovenska. Mnohí z vás ho poznajú ako člena a spoluzakladateľa a capellovej hudobnej formácie Fragile. V roku 2009 nás ako spevák spolu s Nelou Pociskovou reprezentoval najprv v národnom kole v súťaži Eurovision Song Contest s piesňou Leť tmou. A následne cestovali do Moskvy, kde ako víťazi za Slovensko preukázali svoje nadanie v semifinálovom kole. Taktiež ho môžete poznať z rôznych divadelných hier v Radošinskom naivnom divadle, v Túlavom divadle alebo na Novej scéne, z filmov ( Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Muzika, Behind the Enemy Lines) či seriálov (Ordinácia v ružovej záhrade). No a okrem herectva si večery kráti skladaním scénickej hudby do divadiel.

Mimoriadne len pre RealWoman vám prinášam rozhovor o naplnenom živote a o tom, ako dosiahnuť to, čo chcete, práve s týmto vtipným a príjemným človekom, ktorý okrem hry na klavíri, gitare či flaute ovláda aj hru na bicích, akordeóne a kontrabase. Read more

Moje sny sa netýkajú mojej osoby, sú väčšie ako ja. Miri Ben-Ari.

Každý z nás má svoje sny a ciele. Chceme dobrú prácu, úspech, šťastie, rodinu, peniaze, blahobyt, cestovanie, uznanie a ďalšie. Množstvo snov sa týka hlavne našej osoby a toho, čo si želáme samy pre seba. Ale najväčšie sny, ktorých naplnenie zanechá stopu, sú tie, ktoré ovplyvnia životy ľudí okolo nás. Sny, ktorých prekračuje hranicu našich tieňov, sa týkajú iných ľudí, komunity a ľudstva. Sú to sny, ktoré možno nemusia byť úplne naplnené za nášho života, ale budeme veľkou súčasťou ich uskutočnenia v budúcnosti.

Mnohé z nás boli obdarované talentom, ktorý je väčší ako len na naplnenie osobného sna, dokáže však naplniť vyššie vízie. Veľmi inšpirujúcou mladou hudobníčkou s veľkými snami, je izraelská huslistka Miri Ben-Ari, ktorá svoje sny vyjadruje, komunikuje a napĺňa prostredníctvom svojej jedinečnej hudby.

Inšpirujúci a svieži príbeh mladej izraelskej hip-hop huslitky Miri Ben-Ari, ktorá sa vybrala v mladom veku do New Yorku, aby naplnila svoje sny a uskutočnila zmenu k lepšiemu.

Už od veku 5 rokov sa Miri učila hrať na klasické husle v Izraeli, ktorý je výborným miestom na štúdium klasickej hudby. V tom čase mal známy huslista židovského pôvodu Isaac Stern skupinu nadaných mladých muzikantov, Jerusalem, ktorých osobne financoval a Miri mala to šťastie byť jej súčasťou. A dnes priznáva, že možnosť zdokonaľovať sa a trénovať klasické techniky na takej úrovni, jej vybudovali základňu pre dráhu umelkyne, ktorou je dnes. Aj keď jej cieľom nebolo komponovať klasickú hudbu, pomáha jej to v súčasnosti pri komponovaní hudby pre populárnu scénu.

Mladá huslistka Miri Ben-Ari sa po ukončení svojej civilnej vojenskej služby vo veku 18 rokov sama vybrala študovať džez do New Yorku. Do Ameriky prišla iba so svojimi husľami v ruke a veľkými snami. V novej krajine bola bez rodiny, bez zázemia a najväčšiu podporu dostala od muzikantov, s ktorými spolupracovala.

Miri spomína: „Mala som osemnásť rokov, keď som sa rozhodla urobiť niečo iné, zmeniť svoj život. Bola som vtedy v armáde a to vám ukáže úplne iné perspektívy a uhol pohľadu na život. Keď sa dostanete z armády von, máte pocit, že dokážete hocičo. Pre mňa to hocičo znamenalo prísť do Ameriky, iba s jedným kufrom, bez peňazí, bez rodiny, po anglicky som skoro nehovorila.

Nemala plán, iba vedela, že jej moment príde

Džez naučil Miri hlavne to, ako vedieť improvizovať a na základe toho komponovať svoju vlastnú hudbu. Bohužiaľ po určitom čase stratila štipendium a to bol koniec jej školy. Zostala v cudzej krajine, bez peňazí a odkázaná sama na seba. A tak začala robiť pódiové vystúpenia s rôznymi umelcami. „Bola som často na pódiu, lebo som za tým tvrdohlavo išla, ale vždy s priateľským prístupom. Niekedy som sa dostala na vystúpenie, aj keď nebolo moje. Jednoducho som zobrala svoje husle a pridala som sa. Improvizovala som”, hovorí Miri Nebrala som NIE ako odpoveď, a ani ako niečo osobné. Vedela, som, ak je tam 10 dverí a v 9 povedia nie, že posledné sa otvoria.”

Počas tohto obdobia začala naberať na tempe jej džezová kariéra a nahrávala svoj prvý album Blue Note. A aj keď tvorila džez, bola vždy srdcom v soulovej a R&B hudbe, ktorú počúvala v rádiu a hrala na svojich džemových vystúpeniach. Na jednom z takýchto otvorených vystúpení ju niekto požiadal, aby hrala. Nebola tam žiadna kapela, iba DJ. Miri sa ale nezľakla a neustále dokazovala, že aj taký inštrument ako husle, vedia byť hravé a dá sa na nich improvizovať. Spoločne s DJ-om a Mirinou improvizáciou dostali publikum do varu. Zhodou okolností bol v publiku producent newyorského divadla The Apollo a následne si u Miri objednal, aby vystúpila. Jej vystúpenie malo obrovský úspech a nazvali ju legendou Apolla. A to bol moment, keď sa pre Miri všetko začalo konečne stávať skutočnosťou.

„Vtedy som ešte vôbec netušila, aký je to pre mňa dôležitý moment a aký význam má Apollo show v hudobnej branži. Veľmi som sa tešila. Postavila som sa na javisko, bol tam so mnou iba DJ a vtedy som nevedela, ako presne naša spoluhra bude vyzerať. Stála som na pódiu, improvizovala som. Musela som dokázať, že na to mám”, spomína s úsmevom Miri.

Následne na to vystúpila v Carnergie Hall s Wyclefom Jeanom. Wyclef ju nazval hip-hop huslistkou a Miri si toto pomenovanie ponechala aj ako svoje profesionálne meno, Hip-Hop Violinist.

Nechala sa niesť energiou hudby a vynašla nový štýl

Miri začala pri klasickej hudbe, pokračovala džezom a v súčasnosti pôsobí na scéne hip-hopu a R&B hudby a kto vie, kam ju jej talent a vízia zavedie. Miri hovorí: „Veľa ľudí nechápe, ako môžem hrať hip-hop a R&B. Som improvizátor. Hrala som s niektorými z tých najlepších jazzových muzikantov na svete ako Wynton Marsallis alebo Betty Carter.

Od útleho veku som bola so svojou hrou na husle veľmi seriózna. Keď som bola malá, bola som hanblivá a to aj pri vystúpeniach. Husle sa mi nezdali „šmrncové“. A ja som chcela byť „in“. Preto som pre seba hľadala cestu, ako sa vyjadriť a cítiť s husľami na pódiu sebavedome.”

Miri si vytvorila svoj osobitý a jedinečný zvuk, štýl hudby spojením klasických husieľ s džezom, R&B a hip-hopom. A bez toho, aby si to vôbec uvedomila, vytvorila úplne nový štýl a stala sa jeho priekopníkom. Po stretnutí s Wyclefom začala spolupracovať s rôznymi významnými hudobníkmi, ktorý sa objavili aj na jej osobnom albume Hip-hop Violinist. Najviac spolupracovala s Kanye, potom s hudobníkmi, spevákmi ako Jay-Z, Lil’ Wayne, John Legend, D’Angelo, The Roots alebo Alicia Keys. „Dôvodom, prečo mám takúto kariéru, je, že ľudia zbožňujú moju tvorbu. Myslím, že hudobná branža ma najskôr nepochopila.”, dodáva Miri.

Moje sny sú veľké! Vždy som sa chcela podieľať na zmene a vytvoriť niečo nové

Miri má veľké sny a vízie. Je veľmi optimistická pri ich napĺňaní. Hovorí, že jej sny nemajú nič spoločné s jej osobou, sú väčšie ako ona sama a zahŕňajú iných ľudí. Jej prvým snom je lepší svet. Ďalšími sú vynájdenie lieku na AIDS, rakoviny, svet bez vojen a rasizmu. „Ja som z tretej generácie po tých, ktorí prežili holokaust. Mám averziu proti rasizmu. Keď máte sny ako ja a spojíte ich s hudbou, dosiahnete najväčšie naplnenie umelca.”

Dôkazom Miriných slov sú aj jej činy a aktivity. Nahrala pesničku Symphony of Brotherhood, Symfónia bratstva, ktorá je postavená na inšpirujúcom a svetoznámom príhovore Dr. Martina Luthera Kinga Jr. o odbúraní rasových rozdielov a vytvorení jedného sveta pre všetkých. Je to prvá inštrumentálna skladba vôbec, ktorá sa dostala na rebríček MTV a VH1 hitov. Miri bola taktiež ocenená titulom „Medzinárodná židovská žena na obrazovke 2007”, v roku 2008 získala cenu za víziu na izraelskom filmovom festivale . Je prvá Izraelčanka, ktorá od izraelského prezidenta získala ocenenie Martina Luthera Kinga. Je taktiež zakladateľkou a riaditeľkou Geden (Pamätaj), neziskovej organizácie venovanej zvyšovaniu povedomia medzi mladými ľuďmi o Židoch z holokaustu.

[youtube]jfz1hJZPsxM[/youtube]

Miri vždy vo svojom srdci cítila, že chce urobiť zmenu, niečo nové a iné. A práve veľkosť jej snov, odvaha, talent a jedinečnosť jej ich pomáhajú napĺňať a uskutočňovať zmenu krok za krokom. „Ja dúfam, že budem patriť medzi tých ľudí, ktorí otvoria dvere novým generáciám a tomu, čo všetko je možné dokázať, Miri Ben-Ari.

Katarína Zacharová pre RealWoman

V dnešnej dobe sa každý cieľ dá dosiahnuť. Martina Svobodová.

“Nevzdávajte sa, robte, čo vás baví. Nevšímajte si narážky druhých, ale vždy choďte za svojím cieľom. A pohybujte sa medzi ľuďmi, ktorí vás motivujú a podporujú.” Martina Svobodová má svoj vlastný kľúč, ako dosiahnuť vytúžené ciele a naplniť svoj potenciál. A pri pohľade na jej osobné úspechy, je nám jasné, že je na tom veľa pravdy.

Martina sa už v 15 rokoch stala PRO v Inline skatingu. Hneď prvý rok jej PRO-kariéry vyhrala všetky súťaže ako X-Games, Gravity Games, majstrovstvá sveta a ďalšie. Aj napriek prestávke, zapríčinenej poranením kolena, si úspech na majstrovstvách sveta zopakovala aj v roku 2006-7. A teraz si splnila svoj ďalší sen- stala sa PRO v golfe.

Martina je šťastná, lebo ako ona hovorí: „Robím to, čo ma v živote baví, lebo len to ma môže naplniť a urobiť šťastnou.” Verím, že rozhovor s Martinou Svobodovou bude pre vás inšpiráciou, ako nájsť, nasledovať svoje vášne a doraziť do svojho vytúženého cieľa.

Read more

Nestrávte svoj život čakaním na to, že sa v jeden deň konečne začne. Camryn Manheim.

Skutočný príbeh hollywoodskej herečky Camryn Manheim.

Mnohé z nás strávia čas čakaním na to, kedy sa život konečne začne. Máme pocit, že to, čo žijeme teraz, je iba nejaký prechodný stav, čakáreň na skutočný život. A tak mnohé z nás väčšinu z neho prestoja.

Čakáte na to, že sa váš partner zmení a vy konečne budete šťastná? Zostávate v neuspokojivom zamestnaní s vierou, že snáď prídu lepšie dni? Nechávate si ujsť výborné príležitosti, lebo sa bojíte neúspechu či zlyhania? Nenapĺňate svoje sny a túžby, lebo sa bojíte, že na to nemáte dostatok talentu alebo odvahy? V tom prípade čakáte na to, že život sa ešte len začne diať, ale pravdou je, že ho už veľmi dávno žijete a preteká vám pomedzi prsty. Žijete ho čakaním na niečo, čo by ste mohli urobiť práve teraz.

Príbeh herečky Camryn Manheim je inšpirujúci, lebo aj napriek prekážkam z jej nadváhy a nesplneniu kritérií Hollywoodu dosiahla svoj herecký sen, zužitkovala svoj talent a vyhrala cenu Emmy Award za jej rolu v serialy The Practice. Mala na výber, buď bude čakať na lepšie časy, alebo začne svoj život žiť dnes.

Jeden človek, ktorý vo vás verí, má väčšiu silu ako desiatky neveriacich

Camryn vyrastala v rodine, v ktorej boli umenie a vzdelanie vysoko cenené. Obidvaja jej rodičia majú PhDr. a každé leto brali Camryn a jej súrodencov na výlety do rôznych múzeí, pamiatok a na významné kultúrne miesta v USA. Keď Camryn vyjadrila túžbu stať sa herečkou, rodičia samozrejme prejavili obavy. Hollywood bolo tvrdé miesto, ak ste nemali dokonalé miery do bikín. Rodičia sa obávali, že Camryn nedostane v tej komunite podporu.

Keď mala 15, rodičia ju zobrali na renesančný veľtrh v Agoure v Kalifornii. Hneď vedela, že tam patrí. Miesto, kde ženy a muži rôznych veľkostí oblečení do farebných kostýmov hrali, spievali piesne a boli jednoducho šťastní. Zaoblené telo tu nebolo vnímané ako tučné, ale ako zmyselné a obdivované. Nasledovné štyri letá sa presúvala do sveta, v ktorom boli ženy s oblými krivkami obdivované. Bolo to obdobie, kedy sa naučila mať rada svoje telo.

Neskôr sa prihlásila na Kalifornskú univerzitu v Santa Cruz, ale bola odmietnutá, pretože nemala dostatok kreditov z jazykov. A tak začala chodiť na verejnú univerzitu Cabrillo Junior College a študovala znakovú reč. Asi si viete predstaviť reakciu jej rodičov. Dvaja veľmi hrdí pedagógovia, ktorí poslali svojho jediného syna na Harward a teraz ich dcéra začala chodiť na verejnú univerzitu, aby nazbierala chýbajúce kredity z jazykov. Camryn často žartuje: „Žiadne dieťa, ktoré chodí na verejnú univerzitu, nemôže byť pochované v židovskom cintoríne.”

Chodila súbežne na hodiny znakovej reči pre začiatočníkov aj pokročilých a ukončila ich za jeden semester. Okrem kreditov našla na univerzite Cabrillo svoju drahú mentorku, herečku Wilmu Marcus, ktorá jej dodala odvahu a odhodlanie, aby sa postavila na javisko. Wilma na ňu urobila taký dojem, že jej Carmyn sľúbila, že bude prvá, ktorej sa poďakuje, keď vyhrá svoju prvú hereckú cenu.

Prvé úspechy v známom prostredí

Dokým dokončila Kalifornskú univerzitu v Santa Cruz, viedla divadelnú firmu, učila a kúpila si byt. Bola takpovediac veľkou rybou v malom rybníku, ale bol čas posunúť sa do väčšieho rybníku, čo pre ctižiadostivú herečku znamenalo iba jedno miesto. New York City.

S nadváhou do New Yorku

Carmyn odišla do New Yorku. Po mnohých mučivých kastingoch a konkurzoch ju nakoniec New Yorkská univerzita prijala, čo znamenalo 3 roky hereckého začiatočníckeho kurzu, dvanásť hodín práce denne v škole umenia Tisch School of Arts. Práca v tejto škole jej pomohla vycibriť si zručnosti a rozvinúť svoj talent. Veľmi rýchlo pochopila, že súčasný počet 29 študentov v jej programe bude zredukovaný. Vedela, že je prvou na zozname, lebo nezodpovedá stereotypu chudej blondínky. Pocit strachu z neúspechu ju ešte viac povzbudil, aby na sebe tvrdo pracovala.

V momentoch, keď ju lektor pred celou triedou konfrontoval s problémom jej nadváhy, mala Camryn veľakrát chuť vykričať, čo má na srdci, ale vedela, že pri redukcii študentov je najpravdepodobnejší kandidát na odchod, a tak sa radšej zdržala. „Zahryzla som si do jazyka, potlačila som svoj temperament a to všetko pre ten titul z výtvarného umenia”, povedala.

Neskôr, keď sa stretla s dekanom, aby dostala spätnú väzbu o svojich výsledkoch, znovu bola konfrontovaná s jej váhou. Vypočula si, že by mala viac príležitostí, keby bola chudšia. Bola nesmierne zmätená. Myslela si, že umenie má úlohu imitovať život a vonku žije predsa neskutočne veľa tučných ľudí. Prečo je to nestále taký problém? Po tomto kritickom pohľade na jej telo sa Camryn zúfalo snažila zhodiť kilá. Nepila, nefajčila, ani nebrala drogy. Pod týmto enormným tlakom na svoju váhu, začala zhadzovať kilá. Za niekoľko mesiacov zhodila 15 kíl, vyzerala lepšie ako kedykoľvek predtým, ale bola fyzicky zničená a vyčerpaná.

Stratená v bolesti z odmietnutia

Camryn si udržala miesto študentky v triede a tesne pred promóciami sa zúčastnila na The League Presentation, najprestížnejšom konkurze organizovanom dôležitými ľuďmi z brandže- pre newyorských top agentov, producentov a riaditeľov kastingu. Bolo to intenzívne a nervy drásajúce.

Camryn absolvovala svoj kasting a potom sa išla pozrieť na zoznam, a nikde nenašla svoje meno. Žiadny z agentov či riaditeľov kastingu sa s ňou nechcel stretnúť. Bolo to hrozne ponižujúce. „The League Presentations sú rovnako dôležité ako titul na New Yorskej univerzite”, tvrdí Camryn, „buď sa agentom a manažérom zapáčite alebo nie. Buď vám prestrú červený koberec, alebo si vás ani nevšimnú a odmietnu.” V ten deň nehrali pre Carmyn žiadne fanfáry.

Carmyn bola odmietnutá, v jedinej oblasti, o ktorej si myslela, že je talentovaná. Bola zničená a nasledovných 8 mesiacov strávila ako tieň, zahanbená, patetická a s pocitom nedostatku talentu.

Aby toho nebolo dosť, nabrala naspäť váhu, ktorú zhodila. Po všetkom tom boji, úsilí a obetovaní sa pre univerzitný titul, nešla nakoniec ani na svoje promócie. Nevedela sa nikomu pozrieť do očí. Odišla aj od svojich rodičov, ktorí na jej vzdelanie minuli 45 000 USD.

Ako sa tak utápala v sebaľútosti, postupne sa stratila v drogách a skoro zomrela od predávkovania sa. V tom momente vedela, že dorazila na dno a rozhodla sa, že dá svojmu životu ešte jednu šancu.

Ako zachrániť samu seba?

Camrynin prvý krok bol, dať samu seba a svoj život dokopy. Išla naspäť do Kalifornie s vierou, že nájde podporu u svojich rodičov. Rodičia počas jej života urobili všetko, čo mohli, aby ju podporili v chudnutí, čo zahŕňalo rôznych psychológov a aj odmeny za stratené kilá. Keď vystúpila z lietadla a rodičia uvideli, že pribrala naspäť všetky kilá, ktoré zhodila, boli očividne sklamaní. Čas, ktorý strávila v rodičovskom dome, bol frustrujúci. Jej otec zašiel až tak ďaleko, že jej navrhol, aby začala fajčiť a prestala až vtedy, keď schudne.

Šokovaná Camryn si zbalila svoje veci a odišla, ale aj tak bol ten moment pre ňu uvoľňujúci. „Celý svoj život som chcela, aby mi môj otec odpustil, že som ho sklamala,” hovorí, „ale mýlila som sa, lebo ja som potrebovala odpustiť jemu.” Camryn sa naučila životnú lekciu: Nikto iný nemá schopnosť urobiť z vášho života to, čo vy chcete. Iba vy máte tú silu. Neskôr pochopila, že otcovo správanie a tvrdosť vychádza z jeho túžby vidieť ju šťastnú a v domnienke, že s nadváhou to nebude možné.

Po svojom odchode sa Camryn rozhodla fyzicky a mentálne sa ozdraviť. Vrátila sa naspäť k divadlu, bezplatne pomáhala riaditeľom kastingov s čítaním textov v nádeji, že ona dostane šancu na konkurz. Vďaka tomu získala výborný prehľad o tom, ako dobrý konkurz prebieha a ako si režiséri s hercami navzájom vymieňajú nápady.

Konečne jej tvrdá práca priniesla ovocie. Stephen Sondheim, legenda hudobného divadla, prichádzal do mesta, aby urobil konkurz na svoje predstavenie Merrily we roll along. Keď videl Camryn, ako predčítala rolu, povedal, nech mu jej agent zavolá a dohodne konkurz. Bolo to niečo, ako sa dostať na návštevu u pápeža – až na to, že nemala žiadneho agenta. Sondheim bol ňou tak nadšený, že požiadal jedného riaditeľa kastingu, aby jej zohnal agenta. Päť rokov po tom, ako ukončila New Yorskú univerzitu, mala konečne svojho agenta.

Žiadna prekážka nie je tak veľká, aby sa nedala prekročiť alebo obísť

Camryn konečne pracovala. Väčšina konkurzov, na ktoré išla, bola ale pre tučné ženy, ktoré boli vtipné. Ona chcela byť ženou s talentom, nie iba telom. Túžila po dobrých úlohách pre veľké ženy, ale žiadne neboli. A tak sa rozhodla vytvoriť si úlohu sama. „Bola som expert v jedinej oblasti, vedela som všetko od A po Z, čo znamená vyrastať ako tučná v Amerike.”

Ako si pozerala svoje staré notesy, fotky, vracali sa jej všetky spomienky, či už tie dobré alebo zničujúce, bláznivé ale aj seriózne. Camryn napísala rolu na predstavenie pre jednu ženu, ktoré sa volalo Zobuď sa, som tučná. Našla režiséra, producenta aj divadlo a onedlho mala svoje prvé živé vystúpenie pred 75 ľuďmi. Väčšina toho predstavenia sa týkala jej problémov a skúseností s nadváhou, ale nebola si istá, či osloví aj chudých ľudí v obecenstve. Ale na jej prekvapenie a spokojnosť, ich to oslovilo. Zážitok z predstavenia im otvoril oči. Camryn si uvedomila, že zatiaľ, čo sa ona roky trýznila kvôli svojej váhe, iní ľudia robili presne to isté, ale kvôli ich výške, práci či farby pleti a tak ďalej. Každý sa vedel vcítiť do toho, čo hovorila.

Lístky na jej prvé predstavenie sa vypredali. A ani to nevediac, ocitla sa pred svojou ďalšou skúškou. V deň predstavenia prišla k divadlu, svetlá boli vypnuté, vnútri bola tma. Čudovala sa, či sa niekto do divadla nevlámal. Bolo to však ešte horšie. Požiarny inšpektor vyhlásil podmienky v budove divadla za nebezpečné a na mesiac ho zatvoril. Cítila sa hrozne! Predstavila si všetkých priateľov a rodinu, ktorí prišli, aby ju podporili, že budú poslaní naspäť domov, lebo predstavenie je zrušené.

Carmyn sa rozhodla nevzdať. Nech sa deje, čo sa deje, jej obecenstvo uvidí predstavenie. Zavolala do každého divadla, v ktorom kedy pracovala, až kým nenašla jedno, ktoré by jej umožnilo hrať nasledujúci večer. Ako ďalšie, zavolala každému, kto mal lístok na jej predstavenie, že sa presúva na zajtrajší večer. „ Pred 12 mesiacmi by som dovolila takejto situácii, aby ma porazila. Vzdala by som to. No v ten den mojho predstavenia bola vo mne nová vnútorná sila a ja som odmietla prijať túto porážku”, hovorí Carmyn.

Každá príležitosť, ktorej sa chopíte, rozhoduje o vašej budúcnosti

Carmynino predstavenie Zobuď sa, som tučná, ktoré reflektovalo bežný život, sa v Amerike stalo hitom. Po predstavení ľudia s potleskom vstávali zo stoličiek, mala neustále vypredané a konečne získala aj uznanie svojich rodičov. Na to Randy Stone, viceprezident kastingu v štúdiách Twentieth Century fox a kamarát jedného z Carmyninych manažérov, videl jej predstavenie a zamiloval si ho.

Randy Stone spomenul, že David E. Kelley, tvorca seriálu Ally McBeal, pripravuje nový seriál Prax (The Practice) a hľadá herečku na úlohu skúsenej, trochu drzej ženskej právničky. Camryn vedela, že je to úloha pre ňu ako šitá. Ale keď Kelly uvidel nahrávku s jej predchádzajúcou prácou, myslel si, že je na to príliš konzervatívna. Konzervatívna je posledné slovo, ktoré by ste použili na opis Carmyn. Randy Stone presvedčil Kellyho, aby sa s Camryn, aj napriek svojim výhradám, stretol.

Carmyn odletela do Los Angeles, ale čo nasledovalo, bol bolestný a trápny pohovor, ktorý skončil ako pohroma. Keď sa pohovor skončil a Carmyn bola na odchode, na pracovnom stole Davida E. Kellyho zbadala kartovú hru cribbage. Carmyn bola skvelou hráčkou cribbage, tak dobrou, že veľakrát hrala aj o peniaze a väčšinou vyhrala. Vedela, že toto je rozhodujúci moment. Spýtala sa ho: „Hráte cribbage?” A Kelly zrazu akoby ožil a hovorí: „Áno, ale nie som si istý, či by ste sa so mnou chceli pustiť do hry”. Nasledujúcich 5 minút hovoril o tom, prečo je taký skvelý hráč. Camryn využila tento moment a s novou dávkou sebavedomia sa pozrela na Kellyho a povedala: „Viete David, mohla by som pokračovať v tejto konverzácii, pokúsiť sa na vás zapôsobiť a v tom istom čase by som vás mohla poraziť v cribbage.” Po týchto slovách sa dynamika ich rozhovoru zmenila, Kelly postrehol jej osobnosť. A nato Camryn ponúkla Kellymu možnosť zahrať si o túto rolu a povedala: „Ak vyhrám, dáte mi tú úlohu. Ak prehrám, nikdy viac ma už neuvidíte.”

Kelly odmietol jej návrh, ale dal jej tú rolu a o niekoľko týždňov neskôr jej poslal upravený scenár, aby sa na ňu hodil. Vedela, že vyhrala veľmi veľkú bitku. V krátkom čase jej zavolal agent, aby potvrdil spoluprácu. Po 20 rokoch pochybností, strachu a tvrdej práce si Carmyn sadla uprostred kuchyne a rozplývala sa v čírej radosti a úľave. Konečne, konečne to dokázala.

Po červenom koberci na Emmy Awards

V roku 1998 vyhrala Camryn Manheim cenu Emmy Award za svoj výkon v seriáli Prax a ako kedysi sľúbila, najskôr poďakovala svojej mentorke Wilme Marcus. Zdvihla sošku nad hlavu a so svojím, neimitovateľným štýlom prehlásila: „Toto je pre všetky tučné dievčatá”. Týmto vyhlásením pred televíznymi kamerami urobila niečo veľmi vzácne a dôležité, dala nádej tisíckam herečiek, ktoré bojujú s nadváhou. Camrynino predstavenie Zobuď sa, som tučná bolo spracované ako kniha a stalo sa knižným bestselerom.

Camryn pochopila: „Čakať, čakať, čakať a čakať. Celý svoj život som čakala, kým sa mi začne život, akoby bol niekde ďaleko predo mnou a jeden deň tam proste dorazím. Iba pred niekoľkými rokmi som konečne niečo pochopila. Život nebol niekde ďaleko predo mnou, ale ja som stála presne v jeho strede, lepšie povedané, na jeho rohu. Niečo mi hovorilo -radšej sa Camryn pohni- a vedela som, že mám dve možnosti. Buď som mohla prejsť cez ulicu alebo niekoľko ďalších rokov zostať čakať a sledovať, ako mi predo mnou uniká každá zelená na semafóre.”

Katarína Zacharová pre RealWoman

Ako autorka Harryho Pottera dosiahla svoj sen. J.K. Rowling.

Môžete mať dravosť ako Madonna, srdce ako Matka Tereza alebo charizmu ako Oprah Winfrey, ale ak neurobíte jednotlivé kroky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie vášho sna alebo cieľa, sen zostane iba snom.

Je veľa žien, ktoré stále iba snívajú namiesto toho, aby žili svoj sen. Ale je aj veľmi veľa inšpirujúcich príbehov žien, ktoré sa nevzdali na ceste za svojím snom a dosiahli to, čo si niekto iný možno myslel, že je nemožné. Aj napriek strachu, nepriazni iných, nedostatku peňazí, chudoby, prekážkam, počiatočnému neúspechu sa nevzdali. Ich rozhodnutie urobiť čokoľvek, čo je potrebné na dosiahnutie svojho cieľa, ich vášeň a nadšenie im pomohlo zmeniť sen na skutočnosť.

Spisovateľka a svetoznáma autorka knihy Harryho Pottera reprezentuje jeden z týchto príbehov a práve svojím životom je prekrásnym príkladom ženy, ktorá nasledovala svoj sen a vášeň a nevzdala sa svojho sna. J.K. Rowling.

Read more

Odvaha načúvať intuícii mi úplne zmenila život

V mojich posledných dvoch článkoch s názvom Prežime život robením toho, čo nás baví, som sa vám snažila priblížiť spôsoby, ako sa zbaviť zabehnutých stereotypov, vystúpiť z rutiny a začať žiť život cez svoje vášne. To som ešte netušila, že článok bude mať aj 3. pokračovanie.

V deň uverejnenia jeho 1.časti som sa vďaka jednej z internetových sociálnych sietí po rokoch opäť spojila s jednou českou priateľkou. Napísala mi, že sa jej článok veľmi páčil, pretože verí, že je dôležité ísť v živote za tým, čo človeka baví a napĺňa. Moja radosť bola o to väčšia, keď som po chvíli rozhovoru zistila, že ona sama je toho príkladom!

Zo slečny, ktorú som pred pár rokmi doučovala angličtinu, sa stala úspešná mladá žena žijúca svoj sen. Petra (28) sa rozhodla odísť z malého mesta na južnej Morave za prácou do Brna, následne na ostrov Maurícius, momentálne žije v Dubaji a namiesto profesie daňovej poradkyne cestuje po svete ako letuška spoločnosti Emirates. Petrin príbeh je inšpirujúci a preto som sa formou rozhovoru rozhodla o neho s vami podeliť.
Read more