Celostná medicína usmerňuje klienta, pomáha mu objavovať svoj potenciál problém riešiť. Zuzana Pitoňáková.

Keď sa s ňou rozprávate, máte pocit, že rozumie úplne všetkému, čo jej hovoríte – je na vás „naladená“ a vnímavo zachytí aj to, čo nevyrieknete. Nepochybuje, že smerovanie, ktoré si vo svojej práci vybrala, má svoje opodstatnenie a významný potenciál pomôcť človeku s jeho trápením.

Rozprávali sme sa s priekopníčkou celostnej medicíny na Slovensku – MUDr. Mgr. Zuzanou Pitoňákovou.

Keď treba, svoje vízie oprašujem…

1. Si priekopníčkou v odbore, ktorý sa na Slovensku postupne etabluje. Ako sa ti pracuje, keď zatiaľ ľudia vedia málo o tom, prečo sa im oplatí využiť služby lekárov celostnej medicíny?

Keď povieš, že si zubár, ľudia hneď vedia, čím sa zaoberáš. Keď robíš chirurgiu alebo očné, je to obdobné. Ale keď povieš, že sa zaoberáš celostnou medicínou, tak väčšinou nasleduje hneď séria otázok: „Celostná? A to je čo? Niečo ako homeopatia?“ Uvádzam na pravú mieru: celostná medicína sa zaoberá celým človekom, nie iba chorou časťou jeho tela. Pretože ochorením netrpí iba postihnutý orgán, ale celý človek. A častokrát je príčina niekde inde a niekde hlbšie, ako to na prvý pohľad vyzerá. Som však milo prekvapená z reakcií mnohých ľudí, ktorí, keď pochopia, o čom rozpráva, tak skonštatujú, že takéto niečo na Slovensku skutočne chýba. Faktom je, že v porovnaní s Nemcami alebo dokonca s Čechmi, je celostná medicína u nás naozaj iba v plienkach.

2. Aké to je, byť doktorkou, ktorá má na pacienta čas?

Úžasné. Povedala by som, že toto je jeden z hlavných princípov celostnej medicíny – mať na človeka čas. Mám pocit, že je to výhrou pre obe strany – pre toho, ktorý pomoc hľadá, aj pre toho, ktorý mu ju chce dať. Na jednej strane ma irituje, keď som ja alebo moji blízki v pozícii pacienta, keď doktor nemá ani čas pozrieť vám do očí, ťuká do počítača a chrlí zo seba množstvo otázok, podá recept a „ďalší prosím!“ (česť výnimkám). A na strane druhej viem, ako to vie znervózniť, keď máte pred dverami plnú čakáreň a  do ambulancie príde pacient, ktorý okrem odborného vyšetrenia a receptu s liekmi potrebuje aj niečo viac – ľudský záujem o neho, a nielen, napr. o žalúdočný vred alebo migrénu. Lenže lekár na to jednoducho nemá energiu, ani čas.

3. Čo počuješ ako lekárka celostnej medicíny, keď sa započúvaš do jazyka zdravotných ťažkostí svojich pacientov?

Naše telo je až príliš dokonale navzájom poprepájané , aby sme ho mohli opiť rožkom. Telo nám svojou rečou hovorí: „ Mám problém, nejdeš optimálnym smerom, rieš to inak!“ Hovorí, ako vie – bolesťou, zdravotnými ťažkosťami. A my mu väčšinou dáme tabletku a vlastne mu zapcháme ústa: „Buď ticho, teraz na to nemám čas!“ Informáciu nepochopíme (ak aj pochopíme, často neriešime), iba vypneme varovný signál. A ak to takto trvá deň, týždeň, mesiac, rok, prípadne (a nie výnimočne) roky …, problém je na svete. A my ideme k lekárovi, lebo nás bolí chrbát, či máme časté bolesti hlavy, žalúdočný vred, vysoký tlak, depresiu, ekzém, astmu…

Myslím si, že mnohé choroby sú užitočnejšie, ako sa zdajú. Dávajú nám správu o tom, akí sme, ako a v akých podmienkach žijeme, o tom, kde vo svojom fungovaní robíme chybu. Tie chyby sa dajú napraviť, my reálne môžeme zmeniť svoje myslenie, svoje návyky a v konečnom dôsledku významne ovplyvniť svoju chorobu, alebo ju aj úplne odstrániť. Náš potenciál je oveľa väčší, ako si myslíme. Akurát potrebujeme vedieť, ako ho uchopiť, pustiť sa do toho a vytrvať.

4. Dajú sa vystihnúť najúčinnejšie riešenia pre pacientov?

Každý človek je iný a každý prichádza s iným problémom. Možno to znie neuveriteľne, ale častokrát majú ľudia sami v sebe aj riešenie daného problému, len ho nevedia alebo nechcú nájsť. Vediem s človekom „sokratovský“ rozhovor, keď človeku priamo neradím, ani ho nehodnotím, ale naopak, veľa sa pýtam a veľa počúvam. Usmerňujem klienta, aby dokázal získať výhľad do svojej situácie, aby objavoval svoj potenciál problém riešiť, aby menil svoje vyšliapané myšlienkové pochody, aby menil svoje návyky – to je to kľúčové.

Na ilustráciu príklad z praxe: Mladá žena, ktorá už mala svoju rodinu, prišla kvôli bolestiam hlavy a krížov. Bolesti síce ustupovali po užití bežne dostupných liekov, ale žena ich nechcela často užívať kvôli nežiaducim účinkom. Výsledky absolvovaných vyšetrení neukazovali nič patologické. Po vstupnom rozhovore som zistila, že ťažkosti sa objavili v období, keď sa im narodila prvá dcéra a napätie v manželstve sa začalo stupňovať. Pani videla súvislosť bolestí hlavy so stresom doma. Až na ďalších stretnutiach sa ukázalo, že táto žena roky funguje a žije v predstave, že najdôležitejšie je plniť očakávania najbližších – teda manžela a úplne potlačila svoje vlastné emócie, myšlienky, svoje vlastné Ja v záujme toho „len aby bolo dobre“. Paradoxne, nebolo a vlastne ani nemohlo byť s takýmto nazeraním „všetko v poriadku“. Chcete počuť happy end? Áno, tentokrát je na mieste.

Samozrejme, nebudem rozpisovať podrobnosti, ale okrem toho, že bolesti hlavy a chrbta zmizli, pani zmenila vo svojom živote zopár vecí a aj vzťahové záležitosti u nej doma sa podarilo výrazne zlepšiť. Nie však preto, že by som jej ja niečo diktovala, ale preto, že som jej pomohla objaviť jej vlastný, hoci trochu zaspatý potenciál.

5. Aké pocity zvykneš najčastejšie zdieľať so svojimi pacientmi?

Nie práve najoptimistickejšie. Veľmi často sú to skryté a potláčané pocity, ktoré najprv ani nie je vidieť. Častokrát si ich dotyčný ani sám neuvedomuje, a postupne po nich spoločne pátrame. Strach, hnev, smútok… to sú asi tie najčastejšie. Musím povedať, že čím viac toho človek odkryje, tým väčšiu úctu vo mne vzbudzuje sila, s akou dokáže dennodenne niesť svoje bremeno a narábať ním. Veľmi to otvára oči – myslím, že obom stranám.

Častokrát problém nastáva, ak niečo iné hovorí vnútro, a iné žije človek navonok. Dôvodov môže byť veľa: nechce ublížiť blízkym, berie na seba viac, ako je schopný uniesť, nerozumie sám sebe tak, ako by bolo potrebné, nechce a nevie k  vlastnej spokojnosti riešiť konflikt, a tak určité veci radšej obchádza, prehĺta, dusí v sebe – v domnienke, že tak sa im vyhne… Nevyhne, ono ho to dobehne!

6. Akú prevenciu odporúča celostná medicína pacientom, aby sa udržiavali zdraví, vitálni a nemuseli tak často navštevovať nemocnice?

Človek prišiel na svet, aby bol zdravý a väčšina z nás má na to všetky predpoklady. Otázkou je, ako si to zdravie udržiavať. Okrem obligátneho dostatku pohybu a vyváženej stravy je podľa mňa nemenej dôležité žiť v priateľstve so svojím telom, prijať ho také, aké je a najmä, nepotláčať, ale naučiť sa spracovávať vlastné negatívne emócie . Veď komu kypí žlč od zlosti? Komu praská hlava od bolesti? Komu niekto nemilý leží v žalúdku?

Komu je z „toho“ na zvracanie? Žiť v harmónii so sebou samým – sám sebe lepšie rozumieť, sám sebe lepšie načúvať, zrozumiteľnejšie komunikovať s okolím… a určite mať s najbližšími kvalitné vzťahy.

7. Si nielen lekárka, vyštudovala si aj enviromentalistiku. Ako sa tieto dva odbory v tvojom živote prelínajú?

Mám pocit, že pomáhajúca profesia je mi súdená: buď zachraňujem Zem, alebo Človeka . Jeden odbor som si nechala ako krásny koníček, ktorý je už celorodinnou záľubou. A druhý koníček sa mi stal prácou.

8. Si trojnásobná mama. Máš dokonalý time manažment, však?

Robíš si žarty? Už jedenásť rokov riešim dve entropické záhady: Prečo sa poriadok robí tak prácne a dlho, a bordel je tu „nato-tata“. Prečo sa disciplína udržiava tak ťažko a chaos je tu v momente, keď sa mu naskytne prvá príležitosť. Nič dokonalé v tejto oblasti… Ale stále sa nevzdávam a neúnavne vymýšľam pre deti rôzne motivačno -demotivujúce pravidlá, aby som si zjednodušila existenciu.

9. Ako sa ti darí skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti?

Moja dlhoročná dilema. Mať rodinu a deti bolo pre mňa vždy jednou z hlavných životných priorít, v tom som mala jasno. Akurát som nemala jasno v tom, ako to budem vedieť všetko „ukočírovať“. Stálo ma to roky zvažovania a hľadania tej „mojej“ cesty, na ktorú by som bez veľkej manželovej podpory len ťažko nastúpila. A som za ňu vďačná, hoci je ešte nevyšľapaná. Aj preto som si zvolila toto slobodné povolanie, kde mi nikto nediktuje, koľko dní dovolenky si môžem cez prázdniny vyčerpať, koľko služieb musím do mesiaca odslúžiť, nikto na mňa nepozerá vyčítavo, keď nie som presne na siedmu v práci, nepočujem výčitky, že už si zase beriem OČR-ku kvôli chorým deťom. Viem však, že tento boj „práca verzus rodina“ si musí každá z nás vybojovať sama.

10. Tí, ktorí ťa pri práci zažili, sa presvedčili, že dávaš zo seba v rámci svojich možností a priorít to najlepšie. Kde čerpáš energiu a entuziazmus?

Čo sa týka entuziazmu, neviem. Ten je tak nejako vo mne zakorenený a sám vylieza, keď má príležitosť. S energiu to zas nie je také horúce. Závidím tým, ktorým stačí šesť hodín spánku, lebo mne je aj osem málo… Mojím najväčším zdrojom (ale zároveň aj odberateľom) energie je jednoznačne rodina. Ďalšími „dobíjačkami“ sú kone, joga, dobré knihy a samozrejme priateľky.

Keby malo niečo tendenciu naštrbiť tvoje odhodlanie, čo ti pomôže? Vízia, ktorú nosím denne pred sebou. A keď je horšie, vypľujem „naštrbovače odhodlania“ na nejaký papier, svoju víziu si pekne oprášim a idem ďalej…

11. Máš krásne krédo, ktorým sa riadiš …

„ Zasej myšlienku, zožneš čin. Zasej čin, zožneš návyk. Zasej návyk, zožneš charakter. Zasej charakter, zožneš osud.“

Ďakujem za inšpiratívne rozprávanie

Janette Šimková pre RealWoman

0 komentárov
  1. mária
    mária says:

    Dobrý deň,

    áno, je to úžasné, že už dokážeme viac a viac vnímať človeka ako celok, nielen ako oddelené častí tela, ktoré sa dajú riešiť-liečiť samostatne.
    Veľmi by som odporučila sahadža jogu – http://www.jogameditacia.sk, ktorá ponúka veľmi
    jedinečný pohľad na človeka – tiež v celostnom ponímaní, na tej najjemnejšej rovine, ponúka cez pochopenie seba samého vďaka očiste vedomia, čakier silou Prírody, alebo Boha, zvanej tiež Kundalini – pochopiť seba samého a lieči, odstraňuje spontánne z nás to, čo nie je priaznivé, rieši príčiny… Pravjem všetko dobré a Ďakujem za pekný článok… veľa čistej radosti všetkým čitateľom, Mária.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>