Chce ľuďom podávať pomocnú ruku skôr, než stihnú padnúť. Janette Šimková.

Keby ste ju stretli 10 rokov dozadu, asi by ste ju nespoznali. Ako sama tvrdí, zmenilo sa vraj všetko. A preto Janette neverí na výhovorky alebo hľadanie vinníkov. Sama sa presvedčila, že za život treba prebrať zodpovednosť a budovať ho podľa svojich predstáv.

Janette Šimková dnes zaniete plní svoje poslanie ako life kouč. Prečítajte si rozhovor, v ktorom sa Janette podelí nielen o svoje najväčšie zmeny a inšpirácie v živote, ale aj o skutočné skúsenosti z práce s ľuďmi.

Vždy si vedela, kým sa chceš stať alebo čomu sa túžiš venovať?

V detstve som túžila byť novinárka, čo sa mi aj splnilo, lebo som sa roky publicisticky venovala problematike sociálno-patologických javov. Pri tejto práci som si uvedomila, že ma oslovuje práca terapeutov a začala som uvažovať nad tým, aké to je, realizovať sa v „pomáhajúcej“ profesii.

Ako sa vyvíjal tvoj osobný príbeh od obdobia pred desiatimi rokmi až po „súčasnú” Janette? Čo sa zmenilo?

Snáď všetko :). Ale vážne. Práve pred časom som na motivačnej prednáške rozprávala ženám, aká som bola pred 10 rokmi, čím som ich chcela povzbudiť, že život sa skutočne dá „uchopiť“ do vlastných rúk. Nechceli mi veriť (smiech). Som však vďačná za to, že som si na vlastnej koži vyskúšala, aké to je, prebrať za svoj život zodpovednosť, nehľadať vinníkov za to, že niečo nie je podľa mojich predstáv a prestať sa stále na niečo vyhovárať. Až z odstupu som si uvedomila, ako mi niektorí ľudia „zrkadlili“, aby som si to uvedomila, ale potrebovala som istý čas, aby som na to „dorástla“.

Podeľ sa s nami, prosím, aspoň o 3 najväčšie zmeny, ktorými si prešla.

Začala som si väčšmi veriť, že mám ísť za tým, keď niečo chcem a nedať sa odradiť tým, čo si o tom myslia ostatní. Uvedomila som si, že môj názor je dôležitý a napokon, sama najlepšie viem, čo je pre mňa dobré. Keď je na obzore niečo, čo ma inšpiruje alebo motivuje, neváham a púšťam sa do toho, nech by sa to zdalo niekomu hocijako bláznivé alebo hlúpe. K takýmto rozhodnutiam som sa prepracúvala postupne, ako som sa učila čeliť manipulácii a používať asertivitu, keď som mala potrebu hájiť svoje záujmy.

Zásadne som zmenila aj spôsob myslenia z negativistického na také, ktoré mi ponúka riešenia. Ak by som si chcela „vyrábať“ katastrofické scenáre, pristihnem sa pritom a zatrhnem si to. Odučila som sa používať slovné spojenia, čo keby… a áno, ale… Nenechám sa zneistiť, keď si iní myslia, že sa to nedá alebo je to nemožné. Ja sama sa o tom potrebujem presvedčiť.

Mám v úcte samú seba a naučila som sa so sebou dobre vychádzať. Strážim si vyváženosť v živote a relaxujem v keramickej dielni či bežiac lesom. A keď sa mi vnútorný hlas prihovára, že chce niečo riešiť, pozorne ho počúvam, nedovolím si ho ignorovať.

Kedy a ako si objavila svoje poslanie a to, čo ťa skutočne napĺňa?

Bol to proces, keď sa jednotlivé skúsenosti, zážitky, a hlavne podnety od inšpiratívnych ľudí prepojili do „celku“, ktorý mi začal dávať zmysel. Uvedomila som si, že chcem počúvnuť intuíciu, prelomiť obavy a pokúsiť sa o to, na čo som už dávno myslela – pomáhať ostatným. A tak som začala v tridsiatke študovať sociálnu prácu. Mala som silnú motiváciu, lebo ma tento odbor zaujímal a chcela som vedieť, čo sa stane s mojimi pohnútkami pomáhať ľuďom, keď budem o tom vedieť viac. Keď som sa pripravovala na štátnice, bola som rozhodnutá, že chcem ľuďom podávať ruku skôr, než stihnú padnúť.

Čomu sa v súčasnosti venuješ?

Life koučingu – čiže osobnému alebo životnému koučingu, keď som partnerom v komunikácii pre tých, ktorí sa rozhodli zlomiť bariéry, ktoré ich obmedzujú, a chcú niečo vo svojom živote zmeniť, ovplyvniť, napraviť… alebo hľadajú zmysel svojho života, objavujú svoj skrytý potenciál, pátrajú po naplnení života. Okrem toho pripravujem motivačné prednášky a zážitkové workshopy, týkajúce sa osobnostného rozvoja a „nástrojov“ na rozvoj potenciálu. www.boox.sk

S čím ľudia podľa teba najviac bojujú a ako im s tým pomáhaš, resp. ako ich podporuješ v osobnej zmene?

Často počúvam, ako prídu s tým, že by mali byť takíto a toto robiť, aby boli úspešní, obľúbení a milovaní, ale nedarí sa im to. Ja som potom v role „sprievodcu“, podporovateľa, inšpirátora, motivátora a pomáham im prísť na to, čo skutočne chcú a aké majú túžby. Neraz sú totiž ich pohnútky ovplyvnené tým, čo si myslia, že sa od nich očakáva. Boja sa žiť vlastný život, lebo tak by mohli niekoho sklamať, alebo niekto zistí, akí v skutočnosti sú. A je jedno, v ktorej životnej oblasti sa im tento postoj premieta. Zneisťuje ich, oberá o radosť zo života, pridáva pochybnosti o sebe aj o svete, až z toho vznikne „zacyklený“ kruh, z ktorého nenachádzajú cestu von.

Moja podpora spočíva hlavne v tom, aby prostredníctvom sebapoznania dokázali nájsť cestu k svojmu vnútornému svetu, k sebaobjavovaniu a lepšiemu pochopeniu seba samých. Pokiaľ nevieme, kto sme a čo v nás je, úspech sa nedostaví.

Potvrdzuje sa mi, ak sa driemajúci potenciál neaktivuje životom, nemôže sa prejaviť. Možnosť sa stáva skutočnosťou iba vtedy, keď vstúpi do vedomia – to je ten rozdiel medzi tým, čo je a čo by mohlo byť. Pocit nespokojnosti a sklamania sa nehlási iba preto, že by nám okolie, šéf, rodina… niečo nedopriali. Často je to preto, že sa nám náš nerealizovaný potenciál touto cestou snaží dať čosi najavo a získať našu pozornosť – a vtedy nám dokáže pomôcť niekto, kto je emočne nezainteresovaný, má nadhľad a úprimný záujem o to, aby sme dokázali prekročiť to, čo nás obmedzuje.

Keď robíš kľúčové životné rozhodnutie, čo zvažuješ, ako sa rozhoduješ?

Nové úlohy vnímam predovšetkým ako rozvoj tvorivého potenciálu – svojho, aj ľudí okolo seba. Tak isto sa pozerám aj na zásadné rozhodnutia – je v nich výzva na hľadanie riešení a hľadím na ne z pohľadu nie toho, čo sú, ale čo by mohli byť. Prevažuje u mňa intuitívne vnímanie, takže sa najprv venujem nápadom a možnostiam a až potom faktom, čo mi niekedy spôsobuje problémy. Môj muž má sériu obľúbených historiek, kedy som sa nechala strhnúť inšpiráciou a bola z toho katastrofa :).

Čo bolo pre teba najväčšou motiváciou na ceste za tvojimi cieľmi?

Bude to vyznievať pateticky, ale prešla som kus cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. Najprv som si však myslela, že doň hľadím, akurát som nič poriadne nevidela, teda nie v tom zmysle, že by bola moja cesta zmysluplná. Potrebovala som sa zorientovať a nájsť svoj osobný zmysel života, ktorý „prehovoril“ presvedčivo a zanietene.

Aké osobné skúšky si musela prekonať na ceste za tvojim cieľom a naplnením osobného potenciálu?

Mala som životné obdobie, keď ma vlastná minulosť držala v zajatí a nedovoľovala mi žiť. Teraz už viem a zastávam názor Richarda Bacha, že „každý problém v našom živote v sebe nesie dar – ale takto musíme uvažovať na začiatku, inak tento dar nikdy neobjavíme“.

Ak by si mala vybrať jednu životnú lekciu, ktorá by to bola?

Denne mám na pamäti, že nechcem odkladať žitie na čas, kedy budem mať… Naučila som sa žiť tu a teraz, nečakať na lepšiu príležitosť, lebo čo ak nepríde?

Kto bol pre teba v živote najväčšou inšpiráciou a prečo?

Veľmi veľa ľudí – od mojich najbližších a najdrahších, až po tých, ktorí vstúpili do môjho života iba na chvíľu, aby tam zanechali podnet, ktorý som neskôr zúročila. Naučila som sa od nich, že ak budem so sebou spokojná práve taká, aká som, tak aj moja duša bude slobodná a vyrovnaná. Neustále si pripomínam, že mám chodiť von a „dávať ľuďom príležitosť, aby sa cítili dobre aj bez toho, aby bol na to dobrý dôvod“, ako trefne poznamenal Richard Bandler.

Aká vlastnosť, schopnosť alebo prístup k životu je podľa teba potrebný na naplnenie vlastného potenciálu?

Z môjho pohľadu je namieste investovať energiu – pozitívnu aj negatívnu, do „jazdy“ vášho života, keď si uvedomujete ako konáte, keď experimentujete, ako uvažujete a keď sa už pripravujete na to, čo skutočne chcete – zdôrazňujem skutočne, lebo často sú to pseudociele, ktoré nám niekto či „niečo” podsúva. Potom stačí prehodiť so sebou pár slov a vyraziť, nie cúvať .

Čo by si poradila mladej, nadanej žene, ktorá chce dosiahnuť svoje sny a zhodnotiť svoj talent?

Aby sa nebála, hoci aj maličkú tajnú túžbu po tom, ako to chce v živote mať, premeniť na neskrotnú silu, ktorá dokáže zahnať hlad v duši, keď môžem trochu nadsadiť. A keď sa bude veľa pýtať, ako to dosiahnuť, odpovede isto nájde.
Všetky ženy by som rada povzbudila „hannibalovským“: „Buď nájdeme cestu, alebo si ju vytvoríme“.

Aké sny, resp. ciele si už v živote splnila?

Mám partnera, ktorý ma podporuje a je mi oporou, syna, ktorý je mojím slnkom, milujúcich blízkych, úžasných priateľov a prácu, ktorú beriem ako poslanie. Vďaka takýmto „pilierom“ postavím „čokoľvek“.

Aké ciele teraz pred sebou máš a chceš ich dosiahnuť?

Bude to vyznievať neskromne, ale podľa typológie mojej osobnosti o sebe viem, že som neúnavnou a doživotnou bojovníčkou za cizelovanie seba a druhých, za autentickosť a spontánnosť, za všetko, vďaka čomu sa ľudia stanú väčšmi sami sebou. Takže mám pred sebou takmer nedosiahnuteľný cieľ, lebo toľko toho ešte musím urobiť.

Si šťastná? Žiješ život podľa svojich predstáv?

Áno, som šťastná. Som za to vďačná a vážim si to.

Aké je tvoje životne motto alebo osobná filozofia?

„Keď bežíš, môžeš prehrať. Keď nebežíš, je isté, že prehráš.” Jackson Jess

Katarína Zacharová pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>