Dobrá energia, ktorú do sveta dáme, sa nám aj vráti. Katarína Morháčová.

Minulý týždeň ste si mohli prečítať rozhovor s Evkou Jurinovou, ktorá vedie aj nadáciu +421 Foundation. Dnes som pre vás pripravila rozhovor s Katarínou Morháčovou, ďalšou patrónkou tejto americko-slovenskej nadácie. Stretla som sa s ňou priamo v New Yorku, kde už niekoľko rokov žije a pracuje. Dali sme si spolu kávičku a ona mi porozprávala, ako to všetko začalo. Keď som sa vrátila domov a začala písať tento rozhovor, po chrbte mi prebehli zimomriavky. Zrazu som mala pocit, že možné je úplne všetko. Katkine slová vo mne vyvolali chuť, silu a odhodlanie ísť za svojím snom. Ešte viac som sa začala na to tešiť. Na to, ako si pôjdem splniť svoj sen a na to, ako ho budem žiť. Upevnilo to moje presvedčenie, že som sa rozhodla správne. Dúfam, že rovnaký vplyv to bude mať aj na vás.

Keďže ja som sa tiež rozhodla odísť do New Yorku, tento rozhovor bude mojou pomôckou alebo návodom, ako to nevzdať a bojovať až do konca. Samozrejme, že to nebol zámer rozhovoru. O to viac som vďačnejšia za túto príležitosť, ktorá bola prospešná aj pre mňa. Myslím, že presne takto by to malo vyzerať. Robiť to, čo nás baví, pre ľudí, ktorým to pomôže. S tým, že tak získame aj my a oveľa viacej, ako sme si mysleli! Je to úžasné plniť si svoje sny!

1. Ako si sa dostala do NY?

Do Ameriky som prišla v roku 2001, keď som začala študovať herectvo v New Yorku a v Bostone.

2. Čo ťa tu drží?

Žijem tu celý svoj dospelý život. V tomto meste som sa našla a je to už môj domov. Vyhovuje mi životný štýl, ktorý som si tu po určitom čase vybudovala.

3. Aké boli tvoje začiatky?

Popri škole som si musela privyrábať, na čo nebolo veľa času. Lenže peniaze som potrebovala. Pracovala som v reštaurácii alebo ako asistentka. Musela som sa prebíjať, ako sa dalo. Ale vedela som, kvôli čomu to robím a že to tak nebude stále. Aj preto som to asi zvládla.

4. Čo ťa v tej chvíli posúvalo ďalej?

Ja som nikdy nepochybovala o tom, že tu chcem byť a dokončiť školu. A tak som to nevzdala. Boli aj ťažké chvíle, keď som mala pätnásť dolárov na mesiac. Ale všetko išlo tak rýchlo, že som nemala čas sa tým zaoberať. Skôr som myslela na to, ako najlepšie prežiť obdobie bez peňazí. Vtedy sa netreba trápiť, prečo práve nás postihol taký osud. Jednoducho som si tú cestu vybrala a nestrácala som čas hlúposťami. Pripomínala som si, kvôli čomu to robím a ani ma nenapadlo to vzdať.

5. A podarilo sa ti to. Čo by si odkázala tým, ktorí sú na začiatku svojej cesty?

Každý si musí zadefinovať, čo je pre neho v živote dôležité. Pre niekoho je to stabilita alebo peniaze, pre iného zase moc alebo sloboda. Ak si to stanoví, tak je oveľa ľahšie stotožniť sa so svojím životom alebo snom. Napríklad v mojom prípade: Peniaze sú dôležité. Dávajú mi možnosť robiť to, čo chcem. Ale mne je vzácnejšie, a to som vedela už od malička, žiť si podľa svojho. Práca ma musí baviť. Život si natoľko cením, že by som ho nevedela len tak premárniť. Uvedomujem si riziko, ktoré tam stále je. Herectvo nie je stabilné povolanie. Lenže pre mňa sloboda robiť to, čo mám rada, je oveľa dôležitejšie ako peniaze. A tak som s tým spokojná.

A odkaz pre tých, čo začínajú pracovať na svojich snoch: každý vieme najlepšie, čo sa v nás deje, čo chceme robiť a aké máme sny. Jednou z najdôležitejších vecí je byť úprimná sama k sebe. Uvedomiť si, prečo to chcem robiť a potom za tým ísť. Nepochybovať, či sa to stane alebo nie. Jednoducho, pracovať na sebe a ísť za svojím snom. Nezamýšľať sa nad vecami, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako napr. recesiu. Naozaj verím, že dobrá energia, ktorú do sveta dáme, sa nám aj vráti.

6. Žiješ si svoj sen.

Nechcem, aby sa to bralo, že sa mi plnia veľké sny. Je to skôr o tom, že si robím to, čo chcem. Vyberám si prácu, filmy alebo divadlá, v ktoré verím. Nezoberiem si teraz každý skript alebo každú hru, ktorá sa mi nepáči. Viac som verná tej tvorivosti a kreativite. Snažím sa počúvať samu seba a svoju intuíciu a keď sa mi niečo nepáči, tak to radšej nezoberiem. Čo sa týka môjho sna, som veľmi spokojná a veľmi šťastná. Môžem vycestovať do Talianska a pracovať s jedným z najlepších talianskych režisérov a potom ísť do Afriky. Ale má to aj nevýhodu. Nikdy neviem, čo bude potom. Ale už som si zvykla na tento životný štýl.

Pracujem veľmi tvrdo a nič neberiem ako samozrejmosť. Veľakrát sa stane, že robím na projekte, ktorý nevyjde. Ale to je súčasť tohto biznisu a nedovolím, aby ma to potlačilo dole natoľko, aby som to prestala robiť. Naučila som sa s tým žiť. Skôr je to o tom, že: Áno, teším sa, som veľmi šťastná a spokojná, ale na druhej strane viem, že karta sa môže veľmi rýchlo obrátiť. Snažím sa robiť čo najlepšiu prácu a sústrediť sa len na to.

7. Čo ti pomáha, keď máš zlý deň?

Ísť si zatancovať alebo zacvičiť. Som umelec a niekedy mám sklony zamýšľať sa, prečo sa veci tak dejú alebo čo s tým teraz. Niekedy si myslím, že moje problémy sú ozaj veľké. Po hodine cvičenia to už vidím inak. Veď na čo sa mám ja sťažovať? Mám nohy a rozum. Niektorí ľudia nemajú ani strechu nad hlavou. Nemajú z čoho žiť a nevedia, ako zajtra uživia deti. Keď sa porovnám s nimi, ja sa nemám na čo sťažovať.

8. O práci v +421 Foundation.

Evku Jurinovú poznám viac než desať rokov a je jeden z mojich najbližších ľudí, ktorých vo svojom živote mám. Je prezidentkou americkej časti nadácie. Veľmi ju rešpektujem a podporujem. A nielen ako moju kamarátku, ale aj ženu, ktorá chce pre našu krajinu niečo dokázať. Tá myšlienka ma natoľko inšpirovala, že som sa rozhodla pomáhať aj ja. Nie som síce tak aktívna ako ony, pomáham skôr z inej, takej entertaiment stránky. Napríklad sprostredkujem kontakty alebo pred dvoma rokmi som moderovala módnu prehliadku Slovak Fashion Night spolu so Sajfom. Tento rok ju taktiež budem moderovať. Prehliadka sa bude konať 11. mája v New Yorku. Výťažok z prehliadky sa potom daruje neziskovým organizáciám, ktoré potrebujú peniaze. Tie každoročne obmieňame a takto sa ich snažíme podporovať, čo sa mi páči najviac.

9. Odkaz svetu.

Pred každým rozhodnutím by sme sa mali zamyslieť. Napríklad, keď sme nahnevaní alebo nebodaj chceme niekomu ublížiť. Naozaj to chcem takto urobiť? Možno potom svoje rozhodnutie zmeníme na niečo lepšie. Takisto musíme spolu viacej komunikovať. Vyhneme sa tak zbytočným konfliktom. Tie vznikajú z nedostatku komunikácie alebo z nedorozumení, ktoré sa dajú ľahko vysvetliť. V skratke, byť úprimný, rešpektovať druhých a samu seba.

Teraz v čase recesie alebo terorizmu je umelecká komunita veľmi dôležitá. Našou tvorbou dokážeme ľudí inšpirovať a ukázať im inú perspektívu. Aby sa zamysleli nad tým, či to, čo robia, je dobré alebo zlé. A to sa mi na nás umelcoch veľmi páči.

Alexandra Uzik pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>