Existuje jednotný recept na výchovu našich detí?

O niektorých deťoch rodičia takmer ani nevedia, že ich majú. Disponujú dostatočným množstvom fantázie na to, aby si dokázali vytvoriť svoj rozprávkový svet aktivít a zároveň nevyžadujú veľa pozornosti. Na druhej strane veľká časť detí čaká na to, čo pre nich my dospelí vymyslíme, ako bude vyzerať ich deň a ako sa s nimi zabavíme. Nezaberá ani detská izba pripomínajúca hračkárstvo, ani počítač. Keď pozornosť neprichádza, nasleduje plač, hnev, zúfalosť. Úlohou nás rodičov je dať nášmu dieťaťu lásku a výchovu. Pre dieťa chceme to najlepšie. Preto sa občas sami seba pýtame: „Dávam svojmu dieťaťu tú správnu výchovu? Je cesta, akou ho vediem, tá správna?“

Raz mi kamarátka povedala: ,,Naša malá je taká dobručká, že si ju ani nezaslúžime.” Jej dcérka má iba štyri roky a pôsobí ako veľká dáma. S ľuďmi komunikuje ukážkovo, veľa sa smeje a celé hodiny sa vie sama zahrať. Predpokladám, že takých detí je viac. Rodičom potom ide výchova ako po masle. Ťažko sa ich ale potom pýtať na tajomstvo výchovy, keď to ide takmer samo. Možno by sme u nich nie vždy našli pochopenie, prečo práve tie naše deťúrence počuť až na opačný koniec ulice.

Neplatí delenie na dobré a zlé deti. Všetky deti sú dobré. Tie náročnejšie sa občas zdajú byť neposlušné, nevychované a rozmaznané. Pravdou však je, že sú len iné osobnosti. Každý človek, aj ten malý, je výnimočný. Disponuje inými vlastnosťami. Neznamená to však, že je lepší alebo horší. Možno práve z trucovitej bambuľky vyrastie tá správna dáma. Rozdielne vlastnosti u detí vedú ich rodičov k hľadaniu toho správneho spôsobu, ako na nich. Nezaručí nám ho žiadna rada, žiadna kniha. Ku každému dieťatku treba pristupovať individuálne. Užitočné sú rôzne fóra, kde sa rodičia delia o rady a skúsenosti.

Trucovité dieťa ako keby volalo po pozornosti. Pod maskou čerta sa snaží povedať: ,,Haló, aj ja som tu, poďte sa mi venovať.” Pre mnohých to môže znieť priam neuveriteľne. Predovšetkým vtedy, keď ich zlatíčko začne trucovať po niekoľkohodinovom výlete alebo po hre s ním. Môže sa za tým skrývať aj hlad. Faktom však je, že niektoré deti si vyžadujú pozornosť počas celého dňa. V období vzdoru, ktoré vrcholí okolo 4. roku života dieťaťa, ukazuje dospelým silu svojej osobnosti formou veľmi častého oponovania. Vtedy mu treba vymýšľať rôzne hry, komunikovať s ním a z čertíka sa stáva prívetivý „usmievavček“.

Rodič, ktorý má náročné dieťa, by mal vyčleniť značnú časť svojej energie na jeho zabavenie a naštartovať príval fantázie, aby sa jeho dieťa náhodou nenudilo. Skutočne to býva vyčerpávajúce. V dnešnej uponáhľanej dobe, keď chceme mať navarené, upratané a zarobené, aby bolo z čoho variť a za čo upratovať, si takýto výdaj energie pýta jej neustály príjem. Prajeme si viac oddychu a času pre seba. Aspoň na hodinku denne – dúfajúc. Zároveň potrebujeme veľa kvalitného spánku a čas v pokoji sa najesť. Raz mi jedna maminka poradila ozaj skvelé pravidlo, ktorým sa riadi: ,,Keď spia deti, spím aj ja.” Úlohu matky vďaka tomu hravo zvláda. Hoci je preto jej domácnosť niekedy aj trošku zanedbaná, častým spánkom načerpáva energiu, dôležitú pre náročné dni. Potom je však pokojná a nenahnevá sa hneď pre každú maličkosť.

Veľakrát sa za nežiaducim správaním dieťaťa skrýva nie príliš vhodný vzor správania rodiča. Deti od svojich rodičov okrem dobrých návykov preberajú aj tie nesprávne. Občas by sme sa mali aj my rodičia zamyslieť nad sebou a objektívne zhodnotiť, aký vzor v nás naše dieťa vidí a aké vzorce správania od nás vedome či podvedome preberá. Snažme sa byť dobrým príkladom.

Tak ako medzi nami dospelými, aj deti potrebujú mať režim a dopredu vedieť, ako bude vyzerať ich program na nasledujúce hodiny. Keď vedia, že po hraní sa bude papať, následne sa pozrie rozprávka a po nej sa umyjú zúbky, prečíta rozprávka a ide sa spať, budú po vypnutí televízie reagovať pokojnejšie, ako keby nevedeli, čo bude nasledovať potom. Umyjú si zúbky a tešia sa na rozprávku. Eliminuje sa tým priestor na vzdor.

Nech je dieťa akokoľvek aktívne a požadovačné, zaslúži si našu lásku a pozornosť. Pre každého z nás rodičov existuje iný zaručený spôsob, ako najlepšie pristupovať k našim deťom. Mali by sme si zvoliť svoju cestu, ktorá nás povedie k želanému účinku. Záleží len a len na tom, aby bol pocit šťastia na oboch stranách. Všetky deti sú dobré, zároveň sú aj výnimočné osobnosti a zaslúžia si, aby sme im venovali náš čas. Správajme sa k nim rovnocenne a s láskou, sme to predsa my, čo sme si ich priali. Prajem vám, aby chvíle strávené s vašimi deťmi boli pre vás tie najkrajšie.

Aké sú vaše skúsenosti?

Je vaše dieťa tiež priveľmi aktívne? Ako sa snažíte zaujať jeho pozornosť?

Ste zástancami pravidelného režimu alebo si myslíte, že to nie je potrebné?

Je vaše dieťa vzdorovité? Ako to riešite?

Je vaše dieťa vzdorovité? Ako to riešite?

Rodič miluje svoje deti. Myslíte, že na základe lásky k dieťaťu môže rodič dovoliť dieťaťu všetko, čo chce?

Snažíte sa byť vašim deťom dobrým príkladom?

Veľmi nás poteší, keď nám napíšete, či vás táto téma zaujíma natoľko, aby sme sa jej venovali podrobnejšie a hlbšie a tak isto aj, o ktorej problematike by ste chceli diskutovať a akou formou.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>