Keď dve ženy milujú jedného muža

Vzťahy so svokrou a nevestou sú opradené toľkými mýtmi a vtipmi, že nikto nespochybňuje, že je skutočne ťažké, aby spolu vychádzali. Či chceme alebo nie, svokra má do istej miery vplyv na naše šťastie. Niektorým problémom, ktoré vzťahy medzi svokrou a nevestou prinášajú, možno však predchádzať. A snáď mi dáte za pravdu, že nie je nevyhnutné za každú cenu porozumieť správaniu svokry.

Svokru si nevyberáme, ale chceme s ňou dobre vychádzať

Všetky moje priateľky hovoria, že si svokru vážia, oceňujú, že sa snaží, ale… . Vždy skončíme pri diskusii o tom, aké je ťažké dorozumievanie dvoch generácií. Zhodneme sa, že chceme druhú stranu, teda svokru, pochopiť, ale zároveň žiadame, aby ona pochopila nás. Prišla som však na to, že v tomto väzí problém. Za tým naším „ale“ je, že chceme, aby ona niečo urobila. Keď však niečo urobí, čo nespĺňa naše predstavy, je zle. Keď nič neurobí, tiež je zle.

Trvalo mi istý čas, než som rozšifrovala, čo ja vlastne od svokry chcem a čo jej môžem ponúknuť. Chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť, lebo mi pomohla získať istotu v našom vzťahu, a možno v nej nájdete aj malú inšpiráciu. Vopred však upozorňujem, že vychádzam z dobrej skúsenosti a na moju svokru nemôžem povedať krivého slova, ale… . Občas sa nám stalo, že sme hasili požiar benzínom.

Akou mierou sa na našom šťastí podieľa svokra?

Pre mňa bola táto otázka nejaký čas ťažko zodpovedateľná, ale mala zásadný vplyv na niektoré moje postoje.

Keď som prišla do rodiny môjho manžela, priniesla som veľa nového, hlavne zvyklosti a jeden „bonus“ navyše – môj temperament. Som kinetický živel, ktorý dokáže do odpadnutia „fičať“, keď mu to dáva zmysel. Pôsobila som na novú rodinu ako „exotické“ zvieratko, ktoré ich fascinovalo, ale potom ho chceli „skrotiť“, lebo si mysleli, že to bude pre mňa dobré.

Ja som sa veľmi snažila prispôsobiť, aby si ma obľúbili a mali ma radi. Trápila som sa však, lebo som sa snažila správať podľa požiadaviek svokry, a často to šlo na úkor mňa. Nemala som pocit, že mi krivdí, ani že mi chce ublížiť, ale štvalo ma, že ma neberie takú, aká som. Z toho sa vytváralo medzi nami napätie, ktorému som nerozumela, až som prišla na to, že si potrebujem sama pred sebou vyjasniť, či si môžem ponechať exkluzívne právo na hodnotenie samej seba.

Často som si musela hovoriť, že som taká, aká som a žijem svoj vlastný život. Ubližovalo mi to a ja som potom tiež ubližovala, keď som chcela za každú cenu s okolím splynúť. Teraz som vďačná za to, že si manželova rodina zvykla na to, aká som a už to nemusím riešiť – hlavne sama so sebou. Stačilo málo, prestať sa trápiť pre veci, ktoré neboli vôbec dôležité.

V krízových situáciách som sa snažila mať na pamäti niektoré zásady, ktorými som sa inšpirovala z rôznych kníh o komunikácii, lebo ako každý vzťah, aj ten medzi svokrou a nevestou stojí na „dorozumení sa“.

Ako predchádzať problémom, ktoré vzťahy medzi svokrou a nevestou prinášajú?

1. Kritika rodí kritiku a jej intenzita sa môže vymknúť z prijateľných medzí

Niekedy je lepšie ovládnuť „svrbenie“ jazyka a s vychladnutou hlavou riešiť to, keď sa nás svokra dotkne dobre mienenými „ponaučeniami“. Pre pocit triumfovania sa vôbec neoplatí mať posledné slovo – zvyčajne je z toho iba zbytočná deštrukcia. Efektívnejšie je vybaviť si to cez vnútorný hlas.

2. Chvála chváli

Generácia našich rodičov žila v podmienkach, kedy sa chválou šetrilo, takže ich to môžeme učiť. Začala som svokru chváliť a ona mi to opláca. Netreba to však preháňať, úprimnosť sa vysoko cení.

3. Dobré nie je treba vnucovať

Mám na zozname niekoľko vecí, ktoré som svokru naučila alebo odučila, rovnako ako ona mňa, ale šlo to mimovoľne, apelovanie bolo zbytočné (taká trvalá na jej vlasoch :)). Docielila som, že keď chce, dá mi „ponuku“ a ja si dám povedať, keď chcem. Keď nechcem, rešpektuje to a platí to aj naopak.

4. Plakať alebo sa smiať?

Mnohé rodinné nedorozumenia majú v sebe istú prímes tragikomickej frašky. Pri hádke, ktorá vám pripadá ako z telenovely a nie ste si istá svojím duševným zdravím, sa pokojne zasmejte. Nezaberá to vždy, ale zvyčajne áno. Na plač je vždy dosť času, aj bez publika.

5. Dve uši a jeden jazyk

Povrchne sa rozprávať je ľahké, robíme to väčšinu dňa. Lenže keď pozorne nepočúvame, keď ide o dôležité veci, „ zavaríme si“, a nielen u svokry. Prepočuť niečo, čo považuje druhá strana za podstatné, je takmer osobné zlyhanie, teda v očiach rozprávajúceho, svokry obzvlášť.

6. „Navodenie“ blízkosti chce čas

Nejde to na povel, ani na šľahnutie bičíkom. Karavána sa hýbe tempom najpomalšej ťavy.

7. Nezavďačíme sa všetkým

V rodine to platí obzvlášť práve preto, že ide o dôverné vzťahy. Takže pri podávaní heroického výkonu, hodného zápisu do Guinessovej knihy, si povedzte, či vám tá námaha bude stáť za to a kde ste v tom poradí na zavďačenie sa vy sama.

8. Rodina nie je ring

Je nebezpečné rozdeliť členov rodiny na víťazov a porazených. Zvyčajne prehrávajú tí istí. Hrať o to, že ja získavam – ty získavaš, je ďaleko užitočnejšie, aj keď pri porovnávaní ziskov môžeme mať chuť vrátiť sa späť do ringu a boxovať ďalej.

Na záver sa s vami podelím ešte o jednu, pre mňa cennú skúsenosť, ktorú mám statočne „odžitú“: Nie je nevyhnutné za každú cenu porozumieť správaniu svokry. Preniknúť do jej schémy myslenia si často vyžaduje čas a ani potom to nemusí byť jasnejšie. Ona to istotne vníma tak isto v súvislosti s nami.

Keď si pripadám zúfalá, pripomínam si, že najlepší prístup, a nielen k svokre, spočíva v starom známom: „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“

Prajem vám veľa zdaru pri zdolávaní požiadaviek vašej svokry. Nemusíte ich všetky splniť iba preto, že to chce ona sama. Ale často má pravdu, ako každá mama :).

Janette Šimková pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>