Nemeňme iných za každú cenu, iba náš osud máme pevne v rukách

Zistila som, že väčšinu udalostí, ktoré sa nám počas života pritrafia, dokážeme vlastnou silou vôle ovplyvniť, a tým meniť svoje osudy. Už len zmenou uhla pohľadu sa nám zrazu mení celá realita nášho bytia. Za posledné obdobie som sa veľa vzdelávala, navštívila som rôzne kurzy, čítala som knižky a inšpiratívne články či príbehy zaujímavých ľudí. Nové vedomosti začali meniť moje zmýšľanie, a tým aj mňa samu a moju osobnosť. Na mnohé veci som nadobudla úplne iný pohľad a v iných som získala potrebné sebavedomie. Je teda naša realita obrazom osudu, ktorý môžeme ovplyvňovať vlastnými myšlienkami a skutkami? A máme zároveň právo meniť aj osudy iných?

V tejto súvislosti ma napadá jednoduchý príklad zo študentských čias. Počas vysokej školy som zvykla mať veľmi veľa aktivít, veľa som sa vzdelávala, stretávala som sa s priateľmi a pravidelne som cvičila. Stíhala som všetko, teda aspoň som si to v tej dobe myslela. Veľmi podstatné činnosti vo svojom živote som však zanedbávala. Boli to spánok a relax. Akoby som tieto pojmy ani nepoznala. Následkami môjho, až príliš aktívneho života boli vyčerpanie a choroba. Keď som sa úplne zúfalá obracala na lekárku s prosbou o antibiotiká, ani som si neuvedomovala, čo je pre mňa v živote to najdôležitejšie, teda zdravie. Pred očami sa mi iba premietali obrazy toho, čo všetko by som zmeškala, keby som bola chorá. A jediné východisko pre mňa boli silné lieky, aby som sa z môjho stavu dostala čo najskôr a mohla ďalej žiť naplno. Vedľajšie účinky som nebrala do úvahy, verila som totiž, že sa zo svojej choroby dostanem iba liekmi.

Dnes už je situácia celkom iná. Zistila som, že to, čomu som verila, bola v podstate ilúzia, ktorá mi ovládala život a podľa nej som konala. Viem, že mi kašeľ prejde aj s čajíkom s medom a pokojom na lôžku, to isté platí pre boľavé hrdlo či virózu. Stačí iba silno veriť, že sa sami vyliečime. A to aj bez liekov. Tiež som zistila, že pravý priateľ pochopí, keď stretnutie odvolám preto, že sa necítim dobre. A IQ mi neklesne, keď vynechám zopár lekcií taliančiny :).

Keďže som sa menila takým úžasným tempom, nedalo mi to, zrazu som mala taký pocit, že by som mohla ovplyvňovať aj životy druhých. Ak táto vnútorná motivácia či sugescia fungovali u mňa, mal by ju mať v sebe funkčnú každý človek. No nie je to tak. Mala som v sebe vnútornú potrebu ľudí prinútiť, aby so sebou začali niečo robiť. Snažila som sa ich presvedčiť, aké jednoduché je meniť realitu, keď človek začne od seba.

Obrat nastal, až keď som pochopila, že všetko zmeniť nevieme. Môžeme priateľom poradiť, ale to, či spravia krok vpred, závisí už len a len od nich. To isté platí, keď sa snažíme niekomu pomôcť. Môže od nás pomoc prijať, ale aj to, keď človek pomoc neprijme, je jeho slobodné rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať. Doteraz sa učím netrápiť sa pre veci, ktoré nemôžem zmeniť. Keď sa niekto rozhodol trpieť, je to jeho voľba a treba ju akceptovať. Možno mu to vnútorne pomôže a posunie ho to dopredu. Našou povinnosťou však nie je trpieť celý čas s ním.

Existuje jeden zaručený spôsob, ako môžeme úplne nenúteným spôsobom ľuďom pomôcť. A tým je byť dobrým príkladom, inšpirovať ľudí svojimi činmi a svojím životom. Keď sa nám v živote niečo skutočne podarí alebo nám oči žiaria šťastím, ľudia sa sami začnú zamýšľať nad tým, prečo je to tak. Veľmi ma potešilo, keď mi kamarátka povedala, že ma obdivuje. Vtedy ani netušila, koľko mi tou jednoduchou vetou dala. Až vtedy som pochopila, aký veľký vplyv má na nás inšpirácia. Hneď som si spomenula na ľudí, ktorých obdivujem a koľko som sa od nich naučila. A to úplne prirodzeným spôsobom. Nebojme sa byť inšpiratívnym príkladom. Vyjadrime aj my ľuďom, ktorých obdivujeme, že sú pre nás v niečom vzorom a pochváľme ich za to, čo nám tým dali.

Skutočne každý človek je iný, výnimočný, prežil rôzne životné udalosti a možno aj preto má odlišný pohľad na svoj život. Nielen kvôli tomu by sme ľudí nemali súdiť a za každú cenu ich pretvárať. Ani ich doslova nútiť prijať našu pomoc. Mali by sme akceptovať jednoduchú odpoveď: ,,Nie, ďakujem.’’ Každý osud neovplyvníme, môžeme si však vybrať, aký bude ten náš. Neoplatí sa plakať nad tým, čo nemôžeme zmeniť. Záleží od nás, s kým sa chceme priateliť a komu budeme venovať náš čas a energiu. Tvoríme si vlastnú realitu, ktorá nám môže buď uškodiť, alebo pre nás bude veľmi prospešná. Náš život sme skutočne my, naše myšlienky, emócie a skutky.

Ste so svojím životom spokojní?

Už ste sa niekedy snažili ovplyvňovať osudy iných? Ak áno, aké s tým máte skúsenosti?

Veľmi nás poteší, keď sa o to s nami podelíte.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov
  1. ludmila
    ludmila says:

    Pekne a pravdivo :)…Meniť niekoho sa nedá :) môžeme sa len zmieriť s tým, že niekto je taký, aký je. A poradiť niekomu sa “odvážim,” väčšinou len v prípade, že o to požiada. Celkovo je zbytočné niekomu otvárať oči aj keď robí hlúposti alebo si podľa nás kazí život – na to musí dôjsť každý sám a kto nedôjde aj tak mu nepomôžeme.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>