Nepodceňujte deti a to, čo vás vedia naučiť

Včera bol Deň detí a ja som oslavovala. Aj keď som už dospelá, neustále mám pocit, že mám v sebe to malé dievča, ktoré je plné nadšenia, nápadov, je šťastné, smeje sa, blázni sa, vymýšľa a tvorí. Keď som tým malým dievčaťom, cítim sa slobodná, ľúbená a mám pocit, že všetko je možné a v najväčšom poriadku, presne tak, ako to je. Žiadne výčitky, hanba, neistota, strach, iba čistý pôžitok zo seba samej. Ale veľakrát si to ako dospelí neuvedomujeme a zabúdame na to dieťa v nás.

Pred niekoľkými rokmi som veľmi chcela byť dospelá, lebo som si myslela, že si doprajem viac slobody, zodpovednosti za samu seba a nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť. Ale to trvalo iba chvíľu a skôr som začala cítiť samé obmedzenia, limitácie, nedôveru, podceňovanie, strachovanie vychádzajúce z určitého „dospeláckeho“ prístupu k životu. Zistila som, že mať zodpovednosť, brať život vážne, naplno ho prežívať, znamená v dospelom ponímaní úplne niečo iné, ako som očakávala ja.

Prestávalo ma baviť byť tak strašne vážna, seriózna, upätá, vystresovaná, neustále sa za niečím ženúca, bez využívania fantázie a kreativity. Postupne som odhadzovala tú „dospelácku“ masku, ktorú si toľkí z nás nasadia, keď dosiahnu určitý vek alebo etapu v živote a čudujú sa, prečo sa všetko stalo viac fádnym a nudným. Neviem, kto kedy vymyslel alebo povedal, že dospelí ľudia sa musia správať určitým spôsobom, že byť zodpovedný znamená, potláčať humor, spontánnu zábavu, radosť a bláznivosť. A kedy sme to my všetci akceptovali? Jedno nevylučuje druhé. Nikto z nás nemusí byť zaškatuľkovaný ako zodpovedný „dospelák“, ktorý robí všetko správne, podľa nejakej vytvorenej šablóny a očakávaní spoločnosti.

Keď sme boli malí, mali sme toľko snov, očakávaní, nápadov, nadšenia a kreativity. A čo dnes? Nebolo to iba súčasť detstva, ale je to stále niekde v nás. Iba to toľkokrát potláčame, aby sme vyhoveli určitým očakávaniam okolia a spôsobu správania sa dospelých. Robíme to preto, aby nás iní dospelí brali vážne a získali sme aspoň nejakú dôveru. A tak za tzv. dôveru a zodpovednosť zabudneme na to, kým sme, na naše sny, chuť tešiť sa, blázniť sa a utláčame v nás to krásne slobodné dieťa. Neustále sa obávame toho, čo si kto o nás myslí, či nás náhodou niekto neodsúdi, či nás bude mať každý rád. Mylne si myslíme, že keď sa prispôsobíme väčšine, budeme obľúbení, možno, ale iba na dobu určitú, ktorá je veľmi krátka a potom sa rozplynie.

Mne je dnes už jedno, kto si čo myslí o tom, čo robím. Myslím a správam sa podľa svojich osobných hodnôt, životných princípov a na vlastnú zodpovednosť. Keby som sa zaoberala tým, čo si kto myslí o mojich krokoch a rozhodnutiach, nikdy by som nebola tam, kde som dnes. Asi ťažko by som sa vedela tak uvoľniť, zabaviť sa, zasmiať sa aj na sebe samej, keby som sa riadila len „dospeláckym“ kódexom.

Pochopila som, že zodpovednosť, ktorá prichádza s dospelosťou, nemá byť zväzujúca a limitujúca, ale má nám skôr ponúknuť možnosť výberu a nové príležitosti. Taktiež neschopnosť niektorých dospelých prejaviť úprimne city, lásku, ocenenie, povzbudenie, kedykoľvek sa im zachce, a keď to tak cítia, nie je znak zrelosti. Je to skôr nedostatok a osobná limitácia k skutočnému šťastiu a spokojnosti. Všimla som si, že veľmi veľa dospelých stráca kreativitu, schopnosť tvoriť, byť spontánni a prispôsobiví, lebo si myslia, že dospelý život by mal byť viac rozvážny, ustálený a prevídateľný.

A práve preto sú tu deti, ktoré vstúpia do nášho života alebo s nimi trávime čas, aby nám znovu ukázali, kým sme. Deti nám pomôžu rozpamätať sa na to, aké je to príjemné byť dieťaťom, aké sú skutočné hodnoty v živote, ako sa tešiť z maličkostí a vedieť byť šťastní. Deti prichádzajú do nášho života, aby nám pomohli prebudiť to dieťa v nás. Od detí sa môžeme naučiť veľmi veľa, aj keď si myslíme, že my dospelí sme tu na to, aby sme ich učili. Podľa toho, čo som doteraz videla, je vzťah dieťaťa a dospelého rovnocenný, každý sa od toho druhého učí niečo iné.

Niekoľko jednoduchých, krásnych právd, ktoré sa od detí môžeme naučiť:

1. Žiť a byť šťastný teraz, tu, v tomto momente

Deti sa venujú jednej hre, aktivite a tešia sa z nej. Nezaoberajú sa tým, čo ich nahnevalo a udialo sa pred 10 minútami. Žijú tu a teraz, v tento moment a tešia sa z neho. Nevracajú sa do minulosti, nehnevajú sa, ihneď odpúšťajú, zabúdajú.

2. Používať predstavivosť

Deti neustále používajú predstavivosť, či sa učia, hrajú, rozprávajú. Vymýšľajú si príbehy, neskutočné, futuristické a tešia sa. Predstavivosť je pre nich zábava a radosť.

3. Budúcnosť je bez obmedzení

Deti veria, že všetko je možné. Veria, že dobro vždy zvíťazí, majú svoje vysoké ideály, v ktoré my dospelí niekedy už ani neveríme. Deti nikdy nestrácajú vieru, sú si absolútne isté, že sa ich sny naplnia a budú o ne žiadať, hovoriť o nich, básniť, dokým ich nedosiahnu.

4. Deti nemajú predsudky, ale vieru v iných

Deti nesúdia, neodsudzujú, pre nich je každý rovný, lebo ešte neboli ovplyvnené myšlienkou separácie dnešného sveta. Pre nich nikto nie je zlý, dôverujú, vidia to najlepšie v ľuďoch okolo seba. A deti v nás veria, absolútne, bez pochybností.

5. Prejaviť city slobodne a kedykoľvek

Kedykoľvek sa im chce a cítia to tak, deti prejavia lásku, ocenenie, vďačnosť. Či ste v obchode, na ulici alebo na návšteve, dieťa sa nebojí a zakričí, že vás ľúbi. Dieťa svoje city nikdy neskrýva a sú úplne úprimné. A veľakrát vás práve naučí, ako ich prejavovať tým, že ono nemá žiadne zábrany a strach povedať, že vás ľúbi a neočakáva za to vôbec nič.

Nepodceňujme predstavivosť a sny detí. Nelimitujme ich v tom, čo je im prirodzené. To, čo ich máme naučiť, nie je, ako žiť život, alebo čo sa dá a čo sa nedá. Máme im pomôcť vytvoriť podmienky a nájsť cestu, ako dosiahnuť to, po čom túžia.

A ak si sami dovolíte prebudiť v sebe dieťa, budete sa cítiť, akoby ste sa znovu narodili a dopriali si neobmedzenú radosť zo života. Objavením dieťaťa v sebe , odhalíte svoju skutočnú vnútornú slobodu, radosť, lásku, kreativitu a znovu oživíte svoje túžby a sny.

Katarína Zacharová pre Real Woman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>