Neverte žiadnej stanovenej diagnóze, každý stav sa dá zmeniť

Už pred dvadsiatimi rokmi, pri narodení mojej prvej dcéry 5 lekárov – odborníkov počas jej prvého týždňa života potvrdilo diagnózu, na základe ktorej nemala nikdy riadne chodiť. Predpísali jej rehabilitačné cvičenia, pri ktorých veľmi plakávala. Po mesiaci trápenia sme sa stretli so ženou, ktorá má dar vysokej citlivosti v prstoch a vie, ako majú byť uložené kosti v tele. Ona jej napravila vykĺbenia, ktoré odborníci nezistili ani röntgenom. Zrazu diagnóza poškodenia svalov a šliach pominula. Naivne som na kontrolnom vyšetrení primárke detskej ortopédie vysvetľovala, ako sa problém stratil. Vysmiala ma, vraj, ako môžem veriť starej babke. Po troch rokoch stanovili takú istú diagnózu ďalšej dcére. No to som sa už netrápila. Hneď po návrate z pôrodnice sme jej dali skontrolovať a napraviť kostičky.

V ortopedickej ambulancii u tej istej pani primárky sa divili, prečo nás k im poslali, keď je dieťa v poriadku. A ja, napriek výsmechu spred troch rokov, som jej povedala, že som uverila jednej starej babke, ktorá mojim deťom pomohla. Vtedy som po 1x z úst lekára počula vetu, že aj lekári sa môžu mýliť. A ja som rada, že som vtedy lekárom neverila. Keby som tak bola urobila, tak by moje dve dcéry neboli chodili, tancovali, behali a cvičili. Žiadna z predpovedí lekárov, pri ktorých som preplakala celý svoj prvý pobyt v pôrodnici, sa nesplnila.

Druhý omyl som zažila predpísaním antibiotík – po prvý a poslednýkrát v živote mojich detí. Bolo z toho nebezpečné poškodenie pečene, ktoré trvalo pol roka. Na otázku, prečo boli lieky predpísané, som dostala vysvetlenie: “Čo keby sa bol stav zhoršil?“

Po týchto skúsenostiach som modernej medicíne prestala veriť.

Pred pár rokmi som po gynekologickom vyšetrení odmietla operáciu maternice. To som už vedela, že choroba neprišla náhodou. Dať si vybrať niečo z tela, neodstráni príčinu mojej choroby, ak ja nezmením svoje správanie, ktoré ju spôsobilo. Asi po roku som si išla dať potvrdiť, že som už v poriadku, čo som aj cítila. Zobrala som lekárovi ukázať aj knihy s cvičeniami, ktorými som si pomohla. Chcela som sa s ním podeliť o túto možnosť liečenia, ktorá by mohla byť prospešná aj iným ženám. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že namiesto vyšetrenia sonografiou som bola VYRADENÁ Z EVIDENCIE. Sonografické vyšetrenie som si zaplatila sama, pretože tam nikoho takého ako ja nemali, a potvrdila som si, že som už v poriadku. Žiadne cysty, žiadne myómy, kvôli ktorým ženám často PRE ISTOTU vyberú radšej celú maternicu. A tiež som veľakrát počula od lekára, keď mi odporúčal operáciu, otázku: „A čo keby sa to zvrhlo na nádor?“

A ja sa pýtam: A čo keď nie? Koľkým ženám v dôsledku toho neexistujúceho ČO KEBY už zobrali kus ich tela? Tak ako deti prepchávajú liekmi, veď ČO KEBY sa ich stav zhoršil. Kto nesie zodpovednosť za rozhodnutia ČO KEBY!!!

Verím, že sú aj zodpovední lekári, ktorí riešia aktuálny stav pacienta, a nie ČO KEBY. Vážim si všetkých lekárov, ktorí nepodľahli tlaku distribútorov liekov, ktorí nemajú len tú svoju pravdu a sú otvorení vzdelávaniu. Jedna moja priateľka – lekárka tvrdí, že diagnóza neexistuje. Existuje len aktuálny stav človeka a ten sa dá zmeniť. Bunky nášho tela sa obmieňajú, raz za sedem rokov sa vymenia všetky, a keď človek zmení svoje správanie, tak choroba nemá dôvod prebývať v jeho tele. Chce to len zodpovednosť a disciplínu v strave, v myslení a správaní. A k tomu trpezlivosť a dôveru.

O tom som sa presvedčila aj pri liečení mojich problémov s chrbticou. V slabej chvíli, keď mi už dlhú dobu akýkoľvek pohyb spôsoboval silné bolesti, som sa po dvoch problémových rokoch obrátila na klasickú medicínu. V ambulancii neurológie sedela nadmerne obézna pani doktorka. Moju chorobu išla liečiť injekciami a liekmi, ktoré utlmia bolesť. Toto riešenie som samozrejme odmietla. Nedôveru voči nej ešte utvrdil zákusok na stole. Uvedomila som si, že jej telo zdravím neprekypuje. A ak niekto sám nie je zdravý, ako môže radiť iným? Ako by ma ona mohla vyliečiť, keď je sama chorá? A tak som si našla zase inú cestu ako klasickú medicínu.

Je smutné, že našich lekárov v škole nenaučili, že za každou chorobou sa skrýva nerovnováha v celom organizme, ktorá je narušená zlou stravou a chorou psychikou. Naučili ich liekmi do väčšej hĺbky skryť hlas tela, keď sa ozýva, že niečo nerobíme v živote správne. Každý jeden z tých liekov však zanechá stopy na našich ľadvinách a pečeni! Ale o tom ich asi nik v školách neučí. Výskumy a štatistiky sú zmanipulované, o čom hovorí nielen kniha Nežiaduci účinok Smrť Dr. J. Virapena, bývalého riaditeľa farmaceutického koncernu.

Píšem svoj vlastný príbeh preto, lebo možno sa práve teraz niekto rozhoduje, ako ďalej. Diagnóza mojej staršej dcéry je zdokumentovaná aj v jej zdravotnej karte a lístok s vyradením z evidencie bez akéhokoľvek vysvetlenia som si odložila ,,na pamiatku“. Lekári strašia a hovoria, čo všetko sa môže stať, ak ich neuposlúchneme, no na druhej strane nevravia, čo sa stane, ak ich poslúchneme. A ak ich neuposlúchneme a rozhodneme sa pre cestu bez chémie alebo bez razantnej operácie, tak sa môže stať, že nás vyradia z evidencie. Sme pre nich nezaujímaví, pretože nie sme poslušnými zákazníkmi a dajú nám to aj pocítiť. Nik nám nepripomína, že najdôležitejšie pre nás je VERIŤ SEBE SAMÉMU, veriť tomu hlasu vo svojom vnútri, ktorý sa máme naučiť počúvať. Nie tých okolo, ale svoje skutočné Ja. Ak vám povie lekár, že máte nevyliečiteľnú chorobu, nájdite si iného, pretože on týmto naznačil, že už vám nevie pomôcť.

Uvedomujem si, že žiaden lekár nie je zodpovedný za moje zdravie. Za svoje telo a to v akom stave je, som vždy zodpovedná len ja sama. Hlavne tým, čo jem a ako žijem. Je smutné, ako si tento systém vytvoril závislých ,,chorých“, ktorí sa spoliehajú len na lekárov a chemické lieky.

A čo si myslíte vy? Stačí iba jesť lieky, aby sme boli stále zdraví?

Aké sú vaše skúsenosti s lekármi a s alternatívnou medicínou?

Ako sa vy celkovo staráte o svoje zdravie?

Jana Strihová pre RealWoman

42 komentárov
  1. Tibor
    Tibor says:

    Krasny clanok a uplne suhlasim. Je tolko alternativ, ze zobrat lieky mozem vzdy, ak uz neuspeje ani jedna mnou preferovana alternativa.

    Odpovedať
  2. Mišulda
    Mišulda says:

    Ďakujem za článok. Len v posledných mesiacoch som sa dostala k týmto pravdám o našich chorobách a verím tomu. Pracujem na sebe, no nič prevratné zatiaľ nevidím. Chcela som však radu v oblasti neplodnosti. Nie je to môj problém, mám dve deti. Pracujem s neplodnými pármi a chcela by som moju prácu/prístup obohatiť aj o túto oblasť. Len sa neviem dostať k nejakým komplexnejším informáciám o duchovných príčinách neplodnosti, napr. Ďakujem za prípadné tipy.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Držím palce Mišulda, pri práci na sebe sa nedeje len tak hneď niečo prevratné. Je to ,,mravenčia,, práca, ako ma naučil jeden z mojich učiteľov. No príde čas, keď začneš vnímať – akoby počúvať čo Ti radí a čo potrebuje Tvoje telo. Ja sa začínam riadiť hlasom svojho tela a prináša mi to obrovskú radosť. A to je už dobrých zopár rokov práce na sebe! S neplodnosťou nemám skúsenosti. Ak ja mám nejaký problém, pomáham si knihou M.Hrabicu ,,Co nám telo říka, aneb po stopách nemocí.,, A v oblasti, v ktorej som si nevedala dať rady, mi jednu dobu pomohol Patrik Bálint, ktorý sa venuje regresnej terapii a tiež vývoju dieťaťa v maternici. Ak je človek otvorený, tak odpoveď mu príde v pravý čas.

      Odpovedať
      • Lucia
        Lucia says:

        Dobrý deň pani Janka, veľmi ma zaujal Váš článok.Volám sa Lucia a mám 31 rokov. Chcela by som Vás poprosiť o inšpiráciu ohľadne stravovania, hlavne deti, a pozitívneho myslenia. Tento rok som mala veľmi ťažký, v marci sme prišli o bábätko v 37. týždni tehotenstva, bol to chlapcek krááásny, uz je v nebicku… dva týždne nato som dostala emboliu do pluc so zapalom pluc. Nasledne nato mi diagnostikovali kombinovaný trombofilný stav:vrodený a antifosfolipidový syndrom, musim uzivat warfarin na riedenie krvi, nikto mi nevie povedat dokedy ho treba uzivat, vsetci dr. tvrdia, ze ak nebudem ho uzivat vrati sa mi embolia… vo svojom vnutri citim, ze to nemusim uzivat, ale bojim sa odhodlat prestat , stale mi v hlave vrta čo sa stane… nechcem uz ohrozit svoj zivot, mam milujuceho partnera a dcérku . čo by ste mi vy odporučili??? Velmi sa tesim na vašu odpoved. Dakujem Lucia

        Odpovedať
  3. Zuzik
    Zuzik says:

    Dakujem za príspevok, máte pravdu, akurát včera sme sa o takýchto doktoroch rozpravali…nie sú to doktori ale len distribútori, ktorým nejde o zdravie človeka…najlepšie je posúdiť situáciu sám a v sebe nájsť odpoved…ukrýva sa totiž v každom z nás!

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Súhlasím Zuzik, odpovede sa ukrývajú v našom vnútri. Len treba veriť svojim schopnostiam a sile, ktorá v nás je. Niekedy je ale ťažké sa ubrániť strachom, ktoré do nás zasievajú, čo by sa mohlo stať, ak neuposlúchneme rady odborníkov. Ja som radšej prestala chodiť po troch mesiacoch na pravidelné kontroly gynekológovi, pretože mi každý mesiac ,,vysvetľoval,, ,čo mi hrozí, keď nepôjdem do nemocnice na zákrok. Potrebovala som si veriť a on mi v tom nepomáhal, skôr naopak. Ešte chvíľu a bola by som sa začala báť. Vďaka za názor, s ktorým sa stotožňujem aj ja.

      Odpovedať
  4. Zuzana
    Zuzana says:

    Janka, chcela som sa Ti podakovat za Tvoj uzasny clanok. Vo vsetkom s Tebou suhlasim, mam presne taky isty nazor na klasicku medicinu a pristup vacsej casti lekarov. Sama chodim liecitelom a akupunkturistom, dcerku liecim homeopatikmi a dobrou naladou. Mame doma maleho dvojmesacneho synceka, ktoreho caka prve ockovanie. Mali sme ockovat tento tyzden, ale ked som odmietla, lekar ma tam velmi prehovaral a lamal, ze urobim najvacsiu chybu svojho zivota. Ja som vsak presvedcena o opaku, nie len vdaka kauze o kontaminovanych ockovacich latkach. Tvoj clanok mi dal silu nepolavit a stat si za svojim presvedcenim. Viem, ze konam spravne.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Ďakujem Zuzka za Tvoj príspevok. Práve tento týždeň som sa zúčastnila besedy ,,Sloboda v očkovaní,, , aby som si potvrdila svoj postoj. Potrebovala som fakty a dôkazy k tomu, čo som iba cítila ako správne. Besedu viedol vysoko profesionálne Ing.M.Fillo. Odporúčam Ti pozrieť si jeho stránku http://www.slobodavockovani.sk. Potešilo ma, že tam bolo veľa mladých ľudí, ktorí sa tiež zamýšľajú nad očkovaniami.

      Odpovedať
  5. Eva
    Eva says:

    Ďakujem za článok. Práve v týchto dňoch sa rozhodujem, či sa objednať opäť k lekárovi (gastrológovi), keďže sa mi vrátili problémy a neviem čo s nimi. Je to o myslení,a le ja hoci viem, čo moje problémy spôsobuje, ktoré myšlienky a stresy, nie a nie sa ich zbaviť. Stravujem sa zdravo už niekoľko rokov, hoci pravda je, že občas si dám mcdonalda lebo nestíham, ale sú to skôr výnimky ako pravidlo. Aj napriek zdravej stravy a vegetriánstvu (občas si dám doma dochované mäso) mám zanesené črevá. Zistili mi to meraním meridiánov a hneď ponúkali drahé výživové doplnky. Ide o metódu EAv a niekde som čítala, že rovnako ako lieky predpísané lekárom aj tieto problém len utlmia, ale neviriešia. Momentálne som začala s homeopatiou a preprogramovaním mojej mysle, ale pravdu povediac nedarí sa mi veľmi. Skutočne som dnes chcela volať lekárovi, lebo ma tieto problémy veľmi obmedzujú v bežnom živote, ale asi ešte počkám. Skúsim rovnako bylinky a zdravú stravu ani občan nedopĺňať nezdravou a snáď to prejde. Ale súhlasím s článkom, lekárov nehádžem do jedného vreca, sú rovnako potrebný, hlavne na akútne problémy, ale z dlhodobého hľadiska si musí vedieť človek pomôcť sám, tým, že zmení zaužívané stereotypy, ktoré mu chorobu spôsobujú. Občas je ťažké prísť na to, čo to je, ale treba sa snažiť a nevzdávať :) Naozaj článok prišiel kedy mal, s telefonátom ešte počkám.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Evička, vraj odhodlanie niečo zmeniť je už 50% úspechu. Tak to už máš polovicu práce za sebou. Prajem Ti, aby si našla svoju cestu, ktorou sa Ti bude kráčať najľahšie. Je pravda, že musíme rozoznávať, kto nám naozaj chce pomôcť a kto iba na nás zarobiť. Ja som tiež do svojho liečenia ,,investovala,,, ale tomu človeku,ktorý mi pomáhal, som plne dôverovala, pretože on sám vo svojich rokoch prekypoval dokonalým zdravím. Ako prvé mi zmenil jedálny lístok, prispôsobil ho môjmu telu. Napriek tomu, že som si myslela, že sa stravujem zdravo, som si vlastne aj tou zdravou stravou škodila! Strava a psychika sú prepojené a aj naše myšlienky môžme stravou ovplyvniť, len to chvíľu trvá kým nájdeme ten správny spôsob.

      Odpovedať
  6. Zuzana
    Zuzana says:

    Evka a Misulda, skuste vyhladat odbornika – akupunkturistu, da vam odpovede na vase otazky, lebo u kazdeho je to individualne. Moze pomoct aj odbornik na Feng Shui. Drzim palce!

    Odpovedať
  7. Martina
    Martina says:

    Vyborny clanok. Na zaklade vlastnych skusenosti som si tiez uz pred niekolkymi rokmi uvedomila, aka je moderna medicina na velmi mnoho veci kratka. Od malicka som bola usoplene decko, liecene antibiotikami, neustale anginy, v puberte som zacala mat problemy s klbami. Vybrali mi slepe crevo, neskor mandle. Niekolkokrat do roka nadcha, minimalne 1x do roka chora na marodke doma. Problemy s klbmi sa stale zhorsovali, lekari s tym nevedeli nic spravit. Bola som velmi vdacnym zakaznikom lekarni, kde som si s nadsenim odnasala rozne kvapky do nosa, cumlave cukriky, atd. Potom ma nejak osvietilo – zacala som sa zaujimat o alternativnu medicinu, homeopatiu, experimentovala so stravovanim, hladala odpovede na rozne duchovne i neduchovne otazky o zmysle zivota. Mam pred sebou obrovsky kus cesty, ale za velku vyhru povazujem to, ze som uz 3 roky nebola chora, ani s nadchou! Myslim, ze byt chory a co i len mat “blbu” nadchu niekolkokrat do roka nieje normalny stav, napriek tomu, ze je to bezne. Nase telo ma obrovsku schopnost samoregulacie, a regeneracie, pokial mu k tomu pripravime vhodne podmienky… myslim si, ze zaklad je naucit sa svoje telo pocuvat, to sme bohuzial zabudli. Inak si myslim, ze je to hlavne o jednoduchosti – udrzovat ciste telo (predovsetkym zvnutra) i cisteho ducha, co je v dnesnej dobe plnej roznych lakadiel nesmierne zlozite. Pohyb, strava, mysel… Je to zivotna cesta, dolezite je odhodlat sa a zacat – z tej stranky, ktora je pre nas najjednoduchsia. Pre niekoho je to duchovna stranka, niekto zvladne skor trebars stravovanie. Zmeny sa sice nedeju zo dna na den, ale telo pomerne rychlo oceni kazdy posun vpred. A informacii, ci literatury dnes existuje velmi mnoho… Nase zdravie mame predovsetkym a hlavne vo vlastnych rukach! :D

    Odpovedať
  8. Marie
    Marie says:

    Moc pěkně napsané – je to i má cesta třicet let – jako malé dítě – černý kašel, angíny, slepé střevo operace – krční mandle pryč. Potom záněty průdušek každý rok nejméně třikrát – bylo mi 27 a ležela jsem doma v létě s antibiotikami a zánětem průdušek a doktor mi předepsal ty nejsilnější, byly neskutečně odporné a tak putovaly do WC. Já si lehla a řekla si, že raději půjdu na onenen svět, koupila jsem byliny čaj PULMORAN – nevím zda-li se ještě dnes prodává, dále jsem se snažila všechny hleny vykašlat a dostat z těla ven a postupně se mi dělalo den ode dne lépe a další zánět se ojevil až za dlouhou dobu a v daleko menší míře. Postupně jak šel život se objevily ledvinové problémy – další anabánáze – cysty v pravé ledvině – a ledvina je neurčitá,je menší atd – ATB, ATB nebrala – poučena – nechala si předepisovat a navštívila jsem doktora homeopata, po dvou letech mě vyřadili z urologické evidence, jak jsem se léčila jsem doktorům neříkala. Není třeba se s nimi přít jsou to lidé, kteří dlouho studovali…. Snažit se sám eliminovat vliv jejich rozhodnutí na své tělo. (samozřejmě jsou akutní záležitosti kdy jde o život a tam je péče nazastupitelná).

    Odpovedať
  9. suesy
    suesy says:

    S tými chorobami verím, že je to tak, ako píšete, mávam problémy s obličkami a jednu mi dokonca mali operovať, ale napokon to zrušili a mala som sa objednať na iný termín a ja som sa neobjednala, lebo som sa nemohla do nemocnice dovolať. A najväčšia sranda vo všetkom tom mojom trápení bola v tom, že jeden lekár povedal operovať a druhý povedal, že netreba, že veď je oblička funkčná a 4 dni po návšteve toho, čo povedal, že operáciu netreba, som opäť ochorela a pritom si myslím, že to už muselo byť jasné, že choroba prepukne a pritom ma poslali domov. Ale v tomto smere mi najviac pomohol jeden čínsky doktor, ktorý mi urobil diagnostiku a povedal mi o iných problémoch, ktoré mám, alebo môžem mať a povedal mi, čo a ako mám robiť a ja som síce zo začiatku niektoré veci nedodržala a opäť ochorela. Potom som sa však rozhodla sa tým viac zaoberať a ono sa to polepšilo. Myslím, že tým, že som sa dala na liečbu iným smerom, sa moje telo tým posledným silným zápalom akoby bránilo, ale odvtedy už som také veľké problémy nemala a naozaj sa môj stav zlepšil, aj keď lekári tvrdia, že oblička pracuje na rovnaké percentá, ako vtedy, ale už nebývam toľko chorá. A napokon aj pri rozhodnutí, či risknem mať dieťa bez genetických testov, alebo si na ich výsledky počkám (napokon som dostala výsledky po 4 rokoch čakania-to je ale rýchlosť!!), som sa rozhodla podľa toho, čo som cítila a to, že to mám skúsiť, bez ohľadu na to, kto mi čo hovorí. Dcérka sa narodila zdravá, ja som tiež nemala problémy a vôbec to neľutujem, aj keď všetci tvrdia, že sme moc riskovali, lebo sa mohlo narodiť choré dieťa, ale my sme verili a cítili, že to tak malo byť. Keby ich poslúchnem možno by som dcérku nikdy nemala. Ktovie? A čo sa týka tých kníh, čo si čítala a cvičení, ktoré ti pomohli zlepšiť tvoj stav, tak by ma zaujímali názvy, lebo by som sa rada dozvedela viac.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Suesy, aj ja som mala práve problémy s obličkami. Lekári mi tvrdili, že mám skoliózu, že mám problémy s chrbticou, pretože mám sedavé zamestnanie … Až lekár tradičnej čínskej medicíny, ktorý sa venuje liečeniu tela ako celku zistil, že môj problém je v obličkách. Základ liečenia bola detoxikácia organizmu a zmena stravy, o ktorej som si ja myslela, že je zdravá! Keďže ja som pre bolesti už nemohla vstať z postele, tak som ho ihneď vo všetkom poslúchla a trpezlivo som čakala, že raz sa rokmi nahromadené problémy z tela dostanú von. Samej sebe som vďačná za trpezlivosť, že som to vydržala 9 mesiacov prísne dodržiavať. Pri liečení mojich ženských problémov asi najväčšiu úlohu zohrala zmena myslenia. Absolvovala som v tom čase kurzy MUDr.Savčenka a práve kurz Obdivuhodná žena bol o láske k sebe samej, o prijatí sa. Dostala som tam návod, ako sa zbaviť ,,škodlivých programov,,, ktoré som dostala výchovou doma i v škole. Po 1x som si tam vyskúšala brušné tance, ktoré mi tiež pomohli, pretože som sa ich začala učiť. Knihy odporučené práve na kurze, ktoré som spomínala sa volajú ,,Léčivá láska,, a ,,Multiorgazmická žena,, od Mantaka Chia. Gratulujem k dcérke a hlavne k tomu, že si si verila a uprednostnila svoje pocity pred názormi väčšiny.

      Odpovedať
  10. Milina
    Milina says:

    Skvely clanok, Janka, dakujem. Mam podobne skusenosti, co sa tyka malej dcerky. Ked sa narodila nasa mala, priserne plakavala a mna “utesovali”, ze to ma len take silne koliky a ze to po 3 mesiacoch prejde….Poznali sme bud srdcervuci plac alebo spanok od vycerpania. Doktorka nas naladovala homeopatikami (aj malu aj mna) a rozlucila sa s nami ze “vela sily, ved ono to prejde”. No ale mne to nedalo, lebo to sa nedalo. Moj matersky instinkt mi hovoril, ze tento plac nemoze byt z toho, ze ju boli brucho, ze toto su uplne ine bolesti, a velmi silne. Ked sme navstivili osteopata (dotali sme sa k nemu tak, ze uz sme skusali vsetko mozne, tak preco nie aj fyzioterapiu), ten moje obavy potvrdil, diagnostikoval zaseknuty nerv v krcnej chrbtici a pustil sa do liecenia…Liecenie trvalo mesiac, a dalsie 2-3 mesiace trvalo presvedcit to malicke stvorenie ze svet je bezpecne miesto..
    Naozaj treba pocuvat seba. Ak pocujeme nieco, s cim sa nevieme stotoznit, znamena to, ze to asi nebude ono. Ak pride nieco, na co kazda bunka nasho tela hovori ANO respektive NO KONECNE!, tak tou cestou treba ist.

    Odpovedať
  11. Jarka
    Jarka says:

    Vo februári tohto roku mi gynekológ navrhol hysterektómiu ako jediné riešenie môjho problému. Zmobilizovala som všetky svoje vnútorné sily, aby som našla iné riešenie. Vyhľadala som homeopata a začala som veriť, že sa z môjho problému dostanem.
    Zmenila som stravu, návyky, myslenie. Vždy je iná cesta, ale je dôležité veriť si a hlavne počúvať svoje telo. Dokázala som to a operácia nie je potrebná.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Gratulujem Ti Jarka. Ja si myslím, že aj vďaka chorobe dokážeme svoj život zmeniť na lepší a kvalitnejší. V mojom prípade to tak bolo. Často zmeníme svoj pohľad na svet, k čomu by sme možno v živote inak ani nedospeli ?

      Odpovedať
  12. Maja
    Maja says:

    Teší ma, že o týchto veciach píšete…mám pomaly 50 rokov a už dávnejšie som dospela k názoru, že liečiť sa musím predovšetkým sama – tým, že dbám o svoje telo a svoju myseľ. Pred cca 7 rokmi som začala mať silné alergické reakcie na všetko čo som zjedla. Skončilo to opúchaním celého tela, každý deň som hltala lieky a chodila s injekčnou striekačkou (ako narkoman), aby som prednisolom utlmila najhoršie príznaky a mohla “existovať”. Pol roka som takmer nejedla a naivne verila, že treba nepoľaviť v práci, ustáť všetko doma…hlúposť. Zabíjala som sa a takmer si zničila pečeň a obličky.( Lekári tiež príčinu nezistili) V tom čase sa mi dostala do rúk kniha Skrytý význam nemoci a pri jej čítaní som pochopila, ako veľmi si ubližujem – hoci aj môj rozum mi to už dávno hovoril, len som sa nepočúvala. Zo dňa na deň som vysadila všetky lieky, no najmä zo svojho života nekompromisne vylúčila osobu, ktorá ma “vyciciavala”. A tiež zmenila zamestnanie, lebo som pochopila, že môj šéf ma využíva a nikdy nesplní svoje sľuby. Proste som sa presmerovala na iný spôsob života a dopriala si čas na knihy, prechádzky, šport, fotografofovanie a ďalšie činnosti, ktoré ma napĺňajú. Tiež mám viac času na rodinu a samozrejme aj na seba – podotýkam, že bez výčitiek, ktoré som sama seba robila, keď som si dovolila oddychovať. V tom 10-ročnom kolotoči môjho workholizmu som tiež opakovane mávala cysty na vaječníku + ďalšie gynekologické problémy. Už som bola prihlásená na operáciu, kde by mi zrejme všetko vybrali, ale našťastie som si vykĺbila lakeť a operáciu zrušila. Vtedy som sa spoznala s inou gynekologičkou, ktorá si ma zobrala do opatery a po čase mi na rovinu povedala, že moje problémy sú v mojej hlave. Dnes som úplne v poriadku.
    Ináč celé roky robím reprezentantku farmaceutickej firmy – trochu netradičnú, lebo prezentujem iba to, čomu sama verím. Keby ľudia brali chemické lieky toľko ako ja, firmy by skrachovali…
    Žiaľ, celé roky mnohí z nás verili tomu, že za naše zdrave sú zodpovední lekári. Omyl. Vždy sme boli a sme zodpovední iba my sami. Len sa o seba nevieme a nechceme starať.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Majka, aj ja sa teším tomu, že sa o týchto veciach začína hovoriť, že ľudia sa prestávajú spoliehať iba na lekárov a lieky a berú zodpovednosť za svoje zdravie do svojich rúk. My sme si na sebe vyskúšali, že naše telo nám chorobou signalizovalo, že sme nerobili niečo v živote správne, no iný sa už môžu poučiť z našich chýb a nedôjsť až tak ďaleko. Knihy Kurta Tepperweina aj mne pomohli, dobrý typ aj pre iných, ďakujem. A hlavne Ti ďakujem, že si sa podelila s nami o svoju skúsenosť.

      Odpovedať
  13. sss
    sss says:

    Pekny clanok. Nie je pochyb o tom ze zmenou zivotneho stylu je mozne zmenit zdravotny stav, co sa tyka chorob sposobenych sucasnym sposobom zivota a stavom zivotneho prostredia. Netreba to vsak brat ako alfu a omegu pri pohlade na kadze ochorenie. Existuje totiz vela dedicnych ochoreni, ktore nezmenite ziadnou stravou ani pozitivnym myslenim. DNA neoklamete nech sa akokolvek snazite a ked raz mate zdedenu DNA poruchu, tak ta sa len tak nevytrati a nevylieci vam to ziaden odbornik ci alternativny lekar. Tu poruchu budete nadalej prenasat na vase deti.

    Odpovedať
  14. Nadia
    Nadia says:

    Myslím, že tvrdiť, že medicína je zlá, lebo lekári pchajú do ľudí lieky je ako tvrdiť, že pedagogika je zlá, lebo učitelia nútia deti učiť sa spamäti celé state učiva, ktoré im nie sú na nič. Je pravda, že existuje mnoho učiteľov, ktorí celé roky diktujú žiakom tie isté poznámky a vyžadujú aby sa ich naučili naspamäť a pri prezentovaní naučeného učiva nevyjadrovali žiaden názor – ale to nie je to, čo učiteľov na pedagogických fakultách učili.
    Chápem Vaše rozhorčenie, keď na základe svojich skúseností tvrdíte, že „našich lekárov v škole nenaučili, že za každou chorobou sa skrýva nerovnováha v celom organizme, ktorá je narušená zlou stravou a chorou psychikou“ ale bohužiaľ, toto tvrdenie nie je ani trochu pravdivé. Moderná medicína nie sú len lieky a chirurgické zákroky, moderná medicína zahŕňa aj široké spektrum nefarmakologických liečebných postupov – teda psychoterapiu, dietoterapiu, pohybovú liečbu, liečbu teplom alebo chladom, elektroliečbu, kúpeľnú starostlivosť a tak ďalej. Na lekárskych fakultách na Slovensku i v Čechách patrí medzi povinné predmety aj lekárska psychológia, v ktorej sa pojednáva o takých záležitostiach ako sú bio-eko-psycho-sociálny model zdravia, psychosomatika, salutogenéza, psychoneuroimunológia, tlmenie bolesti alebo ovplyvňovanie imunitného systému psychologickými prostriedkami, psychohygiena a podobne. Navyše, ak na skúškach z ďalších predmetov, akými sú napríklad interná medicína alebo detské lekárstvo, začne študent ihneď vymenúvať lieky, ktoré sa pri liečbe daného stavu využívajú, bez toho aby spomenul nefarmakologické postupy, koleduje si u mnohých skúšajúcich o vyhodenie. Takisto nie je pravda, že by medikov na fakultách nikto neučil, ktoré lieky môžu poškodzovať obličky alebo pečeň – tieto informácie sú v každej jednej učebnici farmakológie a sú aj v internetových „ťahákoch“, ktoré lekári a farmaceuti bežne využívajú, ako napríklad stránka adcc.sk – môžete si tu prečítať, že napríklad antibiotikum gentamycín je nefrotoxické, čiže poškodzuje obličky, alebo že antibiotikum klaritromycín môže spôsobiť poškodenie pečene . Sú to bežne dostupné informácie, ktoré farmaceutické firmy neskrývajú.
    Myslím, že ak narazíte na lekára, ktorý je buď ubitý rutinou a nespolupracujúcimi pacientami (ktorí nie sú ochotní meniť svoj životný štýl a len od lekára pýtajú lieky a bohužiaľ, takýchto pacientov je väčšina, čo je pre začínajúcich lekárov idealistov zdrvujúce zistenie) alebo sa zapredal farmaceutickým firmám, ktoré mu sponzorujú kongresy na Sejšeloch, určite to nie je dôvod okamžite vyhľadať ľudového liečiteľa. Myslím, že mnohí ľudia si ani neuvedomujú, aké veľké riziko takýmto chovaním podstupujú. Zatiaľ čo lekári musia mať vysokoškolský diplom, musia byť zaregistrovaní v lekárskej komore, musia dodržiavať zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a na ich prešľapy striehne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na ľudových liečiteľov, psychotronikov, auraterapeutov a podobne, nikto nedohliada. Bohužiaľ nie je žiaden orgán, ktorý by systematicky kontroloval, či ľudový liečiteľ nie je blázon, ktorí je mylne presvedčený o tom, že má čarovné schopnosti, alebo či to nie je to podvodník, ktorí si uvedomuje, že žiadne liečiteľské metódy neovláda a vedome klame ľudí aby z nich vymámil peniaze. Bolo by od Vás naivné, keby ste si mysleli, že takýchto ziskuchtivých ľudí nie je viac než dosť. Preto ak niekto nie je spokojný s možnosťami, ktoré mu ponúka jeho lekár, mal by rozhodne najprv skúsiť vyhľadať iného lekára. Musíte uznať, že mnohé metódy, ktoré Vám liečitelia ponúkajú, ako napríklad liečba anjelským svetlom alebo balance fľaštičkami, skutočne odporujú zdravému rozumu a to, že Váš lekár je pako, ktorý nevie komunikovať s pacientom, neznamená, že sa máte ísť nechať okradnúť podvodníkmi a nechať u nich majland za fľaštičky s farebnou vodou a olejom.
    Pokiaľ ide o Váš názor na „čo keby?“, nedá sa s ním absolútne súhlasiť. Úlohou lekára nie je len riešiť aktuálny stav pacienta, ale aj predchádzať komplikáciám chorôb. Predstavte si napríklad dieťa so streptokokovou angínou. Jeho aktuálny stav je taký, že má horúčku a bolí ho hrdlo. Riešiť horúčku a bolesť hrdla však nestačí – potenciálnou a veľmi častou neskorou komplikáciou streptokokovej angíny je reumatická horúčka, ktorá sa objavuje 2-4 týždne po angíne a postihuje srdce, kĺby a nervový systém. Kedysi to bývala najčastejšia príčina chýb na srdcových chlopniach, ktoré postupne viedli k zlyhaniu srdca. Dnes tomuto ochoreniu predchádzame pomocou obyčajného penicilínu. Keby nejaký lekár Vášmu dieťaťu pri angíne predpísal len kľud na lôžku, tekutiny, zábaly a cmúľacie pastilky na boľavé hrdlo a Vaše dieťa by neskôr v dôsledku prekonanej reumatickej horúčky potrebovalo operáciu na srdci, pretože lekár nemyslel na „čo keby“, asi (alebo skôr určite) by ste dotyčného lekára zažalovali.
    Na záver by som Vám len chcela povedať, že mi ľúto, že vaša skúsenosť s modernou medicínou je taká zlá – medicína je jeden z najúžasnejších vedných odborov a pokroky, ktoré v poslednej dobe dosahuje, sú vskutku dych vyrážajúce. Je škoda, ak niekto zavrhne možnosti, ktoré mu moderné technológie ponúkajú, len preto, že lekári v komunikácii s pacientom často po ľudskej stránke zlyhávajú.

    Odpovedať
    • Jana Strihová
      Jana Strihová says:

      Milá Nadia, ďakujem Vám za Váš názor. Ja píšem len o mojich vlastných skúsenostiach. Vaše môžu byť úplne iné. A to je správne, každý z nás je iný. K pochopeniu mojich skúseností pripájam ešte zopár riadkov.
      Mám tri deti. Teraz sú už dospelé. Po poškodením pečene u najmladšej dcéry som sa vyhýbala tomu, aby som ich liečila antibiotikami. Bylinky, z ktorých sa vyrábajú aj lieky, no nemajú vedľajšie účinky, som začala používať na liečenie detských -,,kašlíkov,, a prechladnutí. Pri zahlienení som im nedávala mlieko a mliečne výrobky. Počas školskej dochádzky sme sa nevyhli návštevám lekára kvôli ospravedlneniu do školy. Lekárka im vždy predpísala lieky, sirupy a veľa krát aj antibiotiká. Nikdy ma neinformovala o ich vedľajších účinkoch. Deťom som doma tie lieky nedávala. Napriek tomu sa im vždy na kontrole u lekárky stav zlepšil. Lekárka bola spokojná ako lieky zabrali. Organizmus mojich detí si sám vybudoval dobrú imunitu. Už keď boli maličký, snažila som sa z ich dosahu odstrániť sladkosti. Boli oveľa zdravšie ako ich rovesníci, ktorý brali antibiotiká veľmi často.
      Neviem o tom, že by nejaký lekár predpísal niekomu lieky a zároveň ho informoval o možnosti poškodenia pečene, alebo obličiek. Skôr sa stáva opak. Ak pacient odmietne lieky z tohto dôvodu, tak ho lekár informuje o možných následkoch. To sú skúsenosti mojich známych, ale môže to byť inde aj inak. Som Vám vďačná za potvrdenie toho, že naozaj majú antibiotiká také následky pre naše životne dôležité orgány – pečeň a obličky.
      Osobne si myslím, že tak ako sú dobrí a zlí lekári, tak sú aj dobrí a zlí liečitelia. Človek si musí vedieť vybrať. Ja som si vybrala liečiteľov – odborníkov, ktorý sami prekypovali zdravím. Nevybrala by som si na liečenie chorého liečiteľa, ani chorého lekára. Pretože, ak nevie pomôcť sebe, tak ako by mohol pomôcť inému ? Tak ako liečitelia, aj lekári majú za to zaplatené. Len u tých lekárov to nevidíme, lebo neplatíme priamo. Koľko stojí liečenie u lekára neviem. No viem , že to čo dlhé roky platím do zdravotnej poisťovne, nevyužívam a ani nechcem využívať.
      O tom, že lekári nedávajú stravu do súvislosti s vyliečením som sa presvedčila aj u mojej mamičky. Vo svojich 70-tych rokoch užívala 8 druhov liekov. Práve na 70 narodeniny začala s pravidelnými masážami a zmenou stravy. Ani nie po roku mala ideálne hodnoty cholesterolu, cukru, tlaku … No lekár neupustil z toho, že lieky na cholesterol musí stále brať. Keď som sa ho spýtala, či mi vie povedať, aká chemická reakcia prebieha v tele pri požití všetkých liekov naraz, iba sa nahneval, že je múdrejší ako ja a a lieky vraj neškodia. A ja ho nemám poúčať, že by strava mohla zmeniť zdravotný stav, moja mamička lieky stále potrebuje a nebude sa o tom so mnou baviť ! Po zlepšení zdravotného stavu jej začalo byť zle z liekov na srdce, až tak, že začala odpadať. Tak sme sa vybrali ku kardiológovi. Ten jej tam práve nebol , tak ju vyšetrili vo vedľajšej ambulancii. Po všetkých vyšetreniach jej odporučili lieky vysadiť a hneď. Na druhý deň sa hlásila u svojho kardiológa. Aké ale bolo naše prekvapenie, keď jej začal vysvetľovať, že lieky musí bezpodmienečne brať, inak to môže dopadnúť pre ňu veľmi zle. Ako rozumieť tomu, že dvaja rovnakí odborníci vo vedľajších ambulanciách si protirečia ? Prečo ten , čo lieky predpísal, za žiadnu cenu nechcel dovoliť, aby ich prestala užívať ? Ona už dva roky neužíva žiadne z tých 8 liekov a cíti sa skvele po fyzickej a aj po psychickej stránke. A ja som šťastná, že sa mojej mamičke polepšilo, že je veselšia, má chuť do života.
      Toto sú ďalšie dôvody, prečo takto uvažujem. Nie som odborníčka v medicíne a ani v chorobách sa nevyznám, preto Vám neviem odpovedať na niektoré z Vašich otázok. Uvedomujem si len, že tie choroby k nám neprídu len tak náhodou, že je za tým vždy aj iný dôvod. A niekedy mám pocit, že čím máme medicínu vyspelejšiu, tým viac chorých ľudí máme ? Kde sa stala chyba, keď máme toľko ľudí chorých na rakovinu, srdcovocievne choroby, pribúda oproti minulosti osteoporóza, vysoký cholesterol … ?

      Odpovedať
      • Nadia
        Nadia says:

        Nuž, musím zareagovať na časť “bylinky, z ktorých sa vyrábajú aj lieky, no nemajú vedľajšie účinky”. Toto je bohužiaľ veľmi mylná a veľmi rozšírená predstava o fytoterapii – liečbe rastlinami. Látky obsiahnuté v rastline a látky v tabletke, ktorá sa z takejto rastliny vyrába, pôsobia v tele na presne tie isté receptory, enzýmy alebo iné a molekuly a majú teda tie isté účinky a tiež aj tie isté nežiaduce účinky. Napríklad morfín v tabletke môže spôsobiť rovnako útlm dychového centra a smrť ako morfín obsiahnutý v odvare z makovíc. Ak sa Vám príklad s makovicami zdá príliš extrémny, lebo takéto odvary sa bežne nevyužívajú, tak si skúste prezrieť prehľadnú tabuľku rastlín používaných v alternatívnej medicíne, ktorú nájdete vo wikipédii pod heslom „List of herbs with known adverse effects“ – sú tu vymenované nežiaduce účinky mnohých rastlín vrátane takých závažných následkov ako poškodenie srdca, obličiek alebo pečene.
        Navyše aktívne látky v rastlinách majú podobne ako lieky nie len nežiaduce účinky ale aj interakcie – teda pri užívaní s inými látkami môžu ich účinok oslabiť alebo naopak zosilniť – napríklad ľubovník bodkovaný môže spôsobiť zlyhanie hormonálnej antikoncepcie.
        Nevýhodou rastlín oproti liekom je, že obsahujú celú zmes účinných látok, nie len jednu konkrétnu, ktorú si vyžaduje váš stav – je to ako by ste namiesto jedného lieku užili naraz viac liekov, čím sa zvyšuje riziko nežiaducej reakcie – ako príklad uvediem zase odvar z makovíc – ten obsahuje morfín, ktorý tlmí bolesť, noscapín a kodeín, ktoré tlmia kašeľ, papaverín, ktorý sa používa proti kŕčom a na liečbu impotencie u mužov a tebaín, ktorý môže kŕče naopak vyvolať.
        Poslednou nevýhodou rastlinnej liečby je, že obsah účinnej látky v rastlinnej droge výrazne kolíše a závisí od rôznych faktorov – ako napríklad od rastovej fázy, od miesta, kde rastlina rástla, od okolností zberu a spôsobe skladovania. Pokiaľ sa teda rozhodnete pre liečbu bylinkami, je nutné aby ste sa obrátili na niekoho, kto sa v tejto problematike naozaj vyzná, pretože ak Vám niekto tvrdí, že táto liežba je bez rizík, tak Vás buď zavádza alebo fytoterapii dostatočne nerozumie.
        Výhodou liečby liekmi je, že nežiaduce účinky sú pomerne dobre zmapované a o tom, nakoľko sú tieto reakcie pravdepodobné sa môžete dočítať napríklad aj na spomenutej stránke adcc.sk. Tak napríklad prechodné poškodenie pečene pri užívaní antibiotika klarytromycín sa vyskytuje menej ako v 1 zo 100 prípadov, ťažké poškodenie pečene sa vyskytuje v menej ako 1 z 10 000 prípadov užívania. Pre porovnanie, na Slovensku sa ročne stane asi 6 smrteľných dopravných nehôd na 100 000 obyvateľov, riziko závažného poškodenia pečene je po prepočte menej ako 10 na 100 000 užívateľov klarytromycínu, čo je rádovo podobné číslo – pritom riziká spojené s jazdou autom podstupujeme denne kvôli banalitám – lebo sa chceme rýchlejšie dostať do práce, alebo sa nám nechce ísť v daždi pešo na nákup. Ale ak máme podstúpiť podobné riziko aby sme pomocou menšieho zla predišli väčšiemu zlu, ktoré v prípade bakteriálnych infekcií môže spôsobiť trvalé následky na našom zdraví, tak zaváhame. Tým sa samozrejme nesnažím povedať, že máme bezhlavo hltať všetky možné lieky z lekárne – užívanie liekov má proste svoje pravidlá (tak ako napríklad aj cestná premávka), ktoré nemožno opomínať, lebo by to mohlo mať vážne následky. Pre lekárov existujú štandardné postupy a guide-liny, ktoré im hovoria, ktorý liek má pri ktorom ochorení najlepší pomer vysokej účinnosti a nízkeho rizika – takýto liek sa potom volá liek prvej voľby. Tak napríklad pri spomínanej streptokokovej angíne je liekom prvej voľby penicilín, ktorý má veľmi málo nežiaducich účinkov. Ak však lekár namiesto neho predpíše napríklad spomínaný klarytromycín, lebo ho k tomu motivuje farmaceutická firma, alebo preto, že napríklad rodičom chorého dieťaťa sa nepáči predstava, že penicilín treba dávať 4-krát denne a treba kvôli nemu v noci stávať, tak je to niečo podobné, ako keby vodič automobilu prekročil povolenú rýchlosť.
        Rada by som sa vyjadrila aj k niekdajšiemu problému vašej mamy – tento problém sa volá polypragmázia. Hlavne starším ľudom, ktorí trpia viacerými ochoreniami naraz (čo sa označuje ako polymorbidita), lekári predpisujú veľké množstvo liekov a čím viac liekov užívajú, tým je vyššie riziko nežiaducich účinkov a vzájomných interakcií. Často sa stáva, že mnohé lieky užívajú ľudia len preto, aby tlmili nežiaduce účinky iných liekov – napríklad lieky na boľavé kĺby spôsobujú žalúdočné ťažkosti a potom musia ľudia užívať lieky proti žalúdočným vredom. Problematikou polypragmázie sa zaoberá klinická farmakológia. Pokiaľ sa Vám stane, že dvaja lekári sa nezhodnú na tom, či je vo Vašom prípade vhodné lieky vysadiť alebo nahradiť inými, stojí za námahu skúsiť vyhľadať odborníka, ktorý sa takýmito komplikovanými prípadmi zaoberá. Rozhodne nie je múdre lieky spontánne vysadiť naraz a bez lekárskeho dohľadu – som rada, že Vašej mame sa nič vážne nestalo, rozhodne mala viac šťastia ako moja stará mama, ktorá po svojvoľnom vysadení liekov na srdce dostala v dôsledku náhleho vzostupu krvného tlaku mozgovú porážku.
        Pokiaľ ide o názor, že „čím máme medicínu vyspelejšiu, tým viac chorých ľudí“, skôr by som to otočila naopak: medicína sa stále márne snaží dobiehať ľudstvo, ktoré vynachádza stále nové príčiny prečo byť chorý – keď sme vynašli vakcíny a antibiotiká, ktoré nás zbavili niekdajších zabijakov – ovčích kiahní, detskej obrny, cholery, tuberkulózy a iných infekčných ochorení, tak ľudstvo vymyslelo kolu, hamburger, sedavý spôsob života, priemyselné znečistenie ovzdušia, karcinogénne textilné farbivá, plastové obaly z ktorých sa do potravín uvoľňujú hormonálne disruptory, kozmetiku spôsobujúcu alergie a náhradu kvalitných potravín zmesami škrobu, umelo stuženého rastlinného tuku a sójového proteínu, ktoré sa do požívateľnej formy upravujú pomocou farbív, aróm a dochucovadiel.

        Odpovedať
        • Jana Strihová
          Jana Strihová says:

          Milá Nadia, ďakujem Vám za Váš odborný názor. Máte v tejto oblasti vysoké odborné znalosti a pravdepodobne aj skúsenosti. Dovolím si Vás preto poprosiť o Váš názor na knihu bývalého riaditeľa farmaceutického koncernu Johna Virapena: ,,Nežiadúci účinok: Smrť ,, , za čo Vám vopred ďakujem. Myslím, že sa zhodujeme v tom, že je dôležité žiť tak, aby sme čo najviac obmedzili škodlivé látky ako vo svojom prostredí, tak aj v strave.

          Odpovedať
  15. Martina
    Martina says:

    Moderna medicina priniesla velmi mnoho uzasnych veci. I napriklad take antibiotika su skvela vec – okrem ineho je to v podstate prirodne terapeutikum ziskane z plesni. Problem je vsak v tom, ze moderna medicina akosi napriek vsetkemu ohromnemu pokroku akosi zaspala. Akosi zabudla, ze v jej stredobode je clovek, ako individualita. Miesto toho ponima lieceneho ako znosku roznych symptomov. Za najvacsieho nepriatela povazujeme bakterie, virusy, parazity atd. Tie su povazovane za pricinu chorob. Ked sa ale nad tym zamyslime, keby toto bola ozajstna pricina chorob, tak sme chori vsetci. Z toho vyplyva, ze skutocna pricina nasich chorob spociva zrejme niekde inde – je nou oslabena obranyschopnost tela. A k oslabeniu moze dojst z najroznejsich dovodov. Problem modernej mediciny je, ze mnohokrat riesi iba nasledky, a pricina zostane neodhalena. A preto nedojde k dokonalemu uzdraveniu cloveka… Okrem toho, riesenie nasledkov, miesto hladania skutocnej priciny, mozno previest do najroznejsich oblasti zivota… Lekari sice podla vsetkeho maju pocas svojho studia predmety ako bio-eko-psycho-sociálny model zdravia, psychosomatika, salutogenéza, psychoneuroimunológia, tlmenie bolesti alebo ovplyvňovanie imunitného systému psychologickými prostriedkami, psychohygiena atd. ale povedzme si, co z toho lekar moze vyuzit pocas 10 minut, ktore ma na pacienta, pretoze cakaren je plna, a nutno obsluzit vsetkych? Model, ktory u nas funguje je smiesny, a pochybujem o tom, ze vedie k dosiahnutiu zdravia ludi. Ale mame sami na tom svoj podiel – u nas je z nejakeho dovodu pevne zakorenene vkladat veskeru zodpovednost za svoje zdravie do ruk lekarov. A je zauzivane, ze pokial lekar posle cloveka s chripkou domov s tym, ze ma lezat v teple, potit sa a pit vela tekutin bez toho, aby predpisal pirulu, tak maju ludia pocit, ze ich stav nebol brany s dostatocnou vaznostou. Niekde som citala, ale uz neviem presne, ako to bolo, ze “nikdy ta nikto nevylieci, skutocna liecba zacina vedome niekde vo vlastnom nutri”. Osobne si myslim, ze najlepsia ochrana proti chorobam je prevencia, a o prevencii sa toho clovek v ordinacii od lekara prilis mnoho nedozvie, ani v skole nas to neucia… Sucastou snahy kazdeho z nas je najst akysi vlastny stred, vnutornu harmoniu. Vnutorna harmonia je podla mna najlepsim predpokladom dobreho zdravia. Lenze najst vlastny stred je ukol nesmierne narocny, vacsinou oscilujeme medzi roznymi polmi, ci extremami. Tato nerovnovaha nas stoji nase zdravie. A kedze vacsina niesme ziadni jogini, ale “hladaci”, dostaneme sa do nerovnovaznych stavov pomerne casto. Lekar by mal v takychto situaciach byt sprievodcom a pomoct cloveku najst cestu k stratenej rovnovahe….

    Odpovedať
  16. Martina
    Martina says:

    Jedna krasna a pravdiva:
    Je rozdiel medzi “vyliecit niekoho” a “uzdraviť niekoho”. Medicina je veda, “uzdravovanie” je umenie. Veda pochadza z mysle, umenie zo srdca…

    Odpovedať
  17. Katka
    Katka says:

    Janka, nieco neskutocne. Som farmaceut a uz davno nerobim v lekarni. Pochopila som tam vela veci o ktorych nas v skole neucili. Velmi rada by som sa s Vami porozpravala aj osobne, ak by to bolo mozne. Ste pre mna neuveritelnou inspiraciou. Ozvite sa mi na mail, budem poctena.

    Odpovedať
  18. Marta Kolštromová
    Marta Kolštromová says:

    Jedina moja pravda:
    nič horšie sa nemôže stať človeku ako stať sa pacientom

    Už cez 4r sa liečime doma, v lekarni som začala čítať zloženie “liekov a doplnkov a už tam nič nekúpim. Dcera prežila v MŠ rok bez antibiotík len úpravou stravy a pitného režimu. Podla lekárov je normálne u detí brat antibiotiká 6x ročne. U nás už nie.
    Je to presne tak, sám človek je zodpovedný za svoje zdravie, rovnako ako rodič za zdravie svojich detí.
    Ked čítam na rodičovských forach maminky: boli sme u lekarky s kašlom a nič nám nedala! Ked jej poradim aby dietatu neoslabovala imunitu cukrom a nezahlienovala telo mliekom,tak sa diví, že či bude dietatu odtrhať sladké od úst? No ved namusí…
    V dnešnej dobe sa človek príliš vzdialil od svojej podstaty a zodpovednosť prenáša na iných. Za svoje zdravie na lekárov. Ale neuvedomuje si, že to on sám si vyberá,čo si dá na tanier. A robí sa, že nechápe súvislosť medzi jedlom a tým ako sa cíti. Nehovoriac už o tom ako myslí a ako sa cíti. Kníh o psychických príčinách chorôb je už habadej,len si nájsť čas a pozrieť tú svoju a zamyslieť sa nad sebou.
    Prajem pekný dník všetkým

    Odpovedať
    • Viera
      Viera says:

      ..je to tak ako píšete…a všetko so všetkym suvisí.hovorí sa že choroba nas upozornuje,že v našom živote nie je niečo v poriadku-len sa nad tým zamyslieť a chcieť urobiť zmenu.a viem že sa to da. 15 rokov nejem tabletky a dcera 5 rokov.je to o zmene životneho štýlu a nepodlahnuť reklamam a zavadzajucim informaciam z medii-je to o informovanosti..Je smutne že v školskych bufetoch sa ponukaju čipsy, sladkosti, sladene napoje..ja v tomto nepovolím…mam ešte čo napravať aj v strave a ja aj v pitnom režime,no naštastie mame “natur” detsku doktorku,ktora mi dava vyborne rady,tak na tom pracujeme..krasne dni!

      Odpovedať
      • Jana Strihová
        Jana Strihová says:

        Ďakujem Marta, ďakujem Vierka, že ste pridali svoje komenty o tom, že sa to naozaj dá -nejesť lieky, nekŕmiť nimi zbytočne svoje deti. Je to o zmene životného štýlu a to človek musí najprv chcieť a mať vytrvalosť. Sám skúma, čo je naozaj správne a zdravé. Nemôže veriť, že v čase založenom len na zarábaní peňazí,to čo sa predáva je aj zdravé. Je smutné,že aj na takých miestach ako školské bufety číhajú na deti len ,,nezdravé lákadlá a o nápojoch ani nehovorím.,, Často ani lekári nedávajú choroby do súvislosti so stravovaním. Je potrebné o tom začať nahlas rozprávať a tú veľkú nevedomosť v ľuďoch znižovať. Prajem Vám, nech sa Vám i naďalej darí pestovať vo svojich deťoch zodpovednosť za svoje zdravie, zodpovednosť za to, čo vkladajú do toho najdrahšieho, čo vlastnia-do svojho tela.

        Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>