Nezáleží na tom, koľko kíl máte, ale aký máte prístup k životu

Poznám jedno dievča, má trochu nadváhu. Teda, trochu dosť. A tiež je stále s niečím nespokojná. Všetko ofrfle a vadí jej to či ono. Priznám sa, keď je v tomto rozpoložení, necítim sa v jej spoločnosti dobre, ale zvykla som si. Povedala som si, že je to preto, ako vyzerá, a tak jej tú nespokojnosť ospravedlňujem. Potom som stretla moju kamarátku, ktorú som veľmi dlho nevidela a takmer som na ňu zabudla. Čo sa týka výzoru, je presne taká, ako to nespokojné dievča. To je však jediná vec, ktorú majú spoločnú. Prvé, čo som si na nej všimla, boli iskričky v jej očiach. Vážne som ich tam videla! Chvíľu sme sa rozprávali. Chŕlila jednu dobrú správu za druhou. O priateľovi, s ktorým išla do Afriky, že študuje na vysokej škole a o tom, aká je spokojná. To mi trochu narušilo moju predošlú dedukciu:Keď máš pár kíl navyše, tak máš právo byť nespokojná.

A tak som sa rozhodla napísať o tom, že človek môže byť šťastný, nehľadiac na to, v akom „obale“ žije a môže tak rozžiariť celú miestnosť, ako povedala moja kamarátka Dia.

S Diou sme sa zoznámili v tanečnej škole, kde sme obe tancovali. Ona tancovala dlhšie ako ja a bola v tom veľmi dobrá. Chodila na tanečné vystúpenia. Dokonca tancovala aj v televízii a v hudobných videoklipoch. Momentálne študuje sociálnu prácu na Univerzite Komenského, pracuje na Linke detskej istoty a takisto pre neziskovú organizáciu, ktorá organizuje tábory pre deti s výchovnými problémami, s problémami so školskou dochádzkou alebo s rodičmi. Má dlhoročný vzťah a chuť stále sa smiať.

Toto je jej spoveď o tom, ako ju ľudia vnímajú, o jej živote, o tom, čo sa naozaj mužom páči. Aj o tom, ako byť spokojná sama so sebou, napriek tomu, že nevyzerá ako modelka z časopisu…

Som sama so sebou spokojná, aj keď nie som modelka z časopisu

Ľudia nevedia, čo môžu čakať, keď vidia niekoho ako ja, s moletnejšími tvarmi. Pomyslia si: Hm, to nebude nič moc. Keď ma moja kamarátka videla prvýkrát tancovať, povedala mi:„Ja som vedela, že toto nie je len tak.“ V podstate ide o to , čo človek vyžaruje a ako sa cíti. Tým, že som vždy športovala, mám dobrú kondičku. Aj keď som celý život pri tele. A partner si ma vyhliadol práve preto, ako vyzerám. Páči sa mu môj väčší zadok, priťahuje ho to. Vôbec nechce, aby som schudla. A tiež aj preto, že niečo zo mňa vyžarovalo, niečo dobré. Podľa mňa ten, čo ťa bude chcieť mať rád, tak si ťa vyhliadne presne takú, aká si. Či budeš napr. namaľovaná, alebo nie. Ty sa môžeš časom zmeniť, otehotnieš, uvidí ťa nenamaľovanú. Keby malo záležať len na výzore, tak skôr či neskôr môže prísť nejaká ďalšia, ktorá bude chodiť častejšie namaľovaná.

Vzhľadom na to, že chlapi sú dosť povrchní, tak ich musíš niečím zaujať a ja som typ, ktorý sa v dave len tak nestratí… (smiech). Myslím, že mužom sa na ženách páči to dobré, čo z nich vyžaruje. To, že sa smejú, že sa majú rady, že majú rady život okolo seba a akým spôsobom žijú. A samozrejme majú radi, keď sa žena o seba stará. Avšak nie z toho hľadiska, že musí mať na sebe niečo značkové, ale napr. to, že nesmrdí, že je aj učesaná, čo momentálne nie som.  Zaujme ich svojím temperamentom, svojou osobnosťou. Prvý pohľad je síce zameraný na tú vonkajšiu krásu, ale to môže veľmi rýchlo pominúť. Potom ťa spoznajú, aká si a ako ich vieš strhnúť ty sama. To je podľa mňa to, čo ich naozaj zaujme. A to, čo si možno nepriznajú pred kamarátmi alebo kolegami.

Dôležité je mať sa rada a rozvíjať sa

Raz som sa s mojím kamarátom vracala ráno z diskotéky a rozprávali sme sa o tom, či môže žena jesť tak neskoro pred spaním a tak všeobecne o jedle.., on mi na to povedal:„To je hlúposť. Veď nám chlapom sa páči, keď vidíme ako jete a ako si to užívate“. Môj priateľ sa tiež v tom vyžíva, keď si jednou rukou naberá to a druhou zase ono. On je z toho hotový. Myslím si, že keď dobre na tých ľudí vplývaš a vidia, že si to užívaš, si radostná a nepodráždená, tak je úplne jedno, ako vyzeráš, či si nízka, vysoká alebo akákoľvek. Dôležité je mať sám seba rád takého, aký človek je. Hlavne by mal rozvíjať sám seba, svoju osobnosť. Ak je sám so sebou spokojný, hrdý na seba a na to, čo robí, potom nerieši, ako vyzerá.

Niektorí ľudia sú nespokojní so svojím výzorom a môžu si vybíjať svoju zlosť na iných. Závidia, keď si všimnú, že niekto ide vlastnou cestou. Veľa ľudí by chcelo ísť za svojimi snami, splniť si ich a nejakým spôsobom vykročiť zo svojho tieňa. Napr., aj odfarbiť si vlasy na ružovo, dať sa ostrihať alebo potetovať. Moja babka by povedala: „Čo na to povedia susedia alebo v robote? Ako to bude na ľudí vplývať?“ Kašlať na ľudí, ako to bude na nich vplývať. Pokiaľ ja sama o sebe viem, že som schopná alebo šikovná, tak prečo nie. A môže byť jedno, či si na tebe niekto vybíja zlosť alebo nie. Ak je niekto so sebou nespokojný, mal by sa zdvihnúť a ísť na nejaký tréning. Vytvoriť si tie endorfíny v krvi. A nebáť sa. Pozrieť sa na svet inak. Možno cestou na tréning niekoho stretne a hneď sa ten svet bude zdať krajším.

Nebyť taký vážny, proste si ten život užívať. Ak som nespokojná chudá, tak nech som teda aj pribratejšia, ak sa tak cítim dobre. Vôbec neriešiť, aký následok bude mať, keď si dám nejakú cigánsku, tortičku alebo idem na horúcu čokoládu, len keď sa ja cítim dobre. Ak sa niekto cíti dobre chudý, tak nech je chudý.

Po dlhej dobe som to prestala riešiť. Kedysi som z toho mala veľké depresie. Mala som pocit, že iba tí chudí môžu niečo mať, môžu niečo dokázať, že budú úspešnejší vo firme alebo v niečom inom. Ale to vôbec nie je tak. Vôbec to nie je postavené na tom, akú máš veľkosť oblečenia. Mne sa páčila veta môjho otca – keď je chlap tlstý, je to v poriadku, je to znakom, že sa má dobre. Ale keď je žena moletná, tak to už je škaredé. Pritom s odstupom času dáva viac do popredia to, že nemôžeme byť rovnakí. Všetci sme prirodzene krásni takí, akí sme. Nemôže byť každý chudý. Tak, ako je niekto prirodzene príliš chudý a nemôže pribrať, tak sú ľudia, ktorí sú prirodzene robustní.

Ak máte vnútornú iskru, nadšenie a radosť, ukážte ju, ľudia ju uvidia

Myslím si, že ľudia ma vnímajú skôr tak, že som veľmi aktívna a tešia sa zo mňa. Aj mi povedali, že si ma nevedia predstaviť ako päťdesiatkilovú. Tešia sa z toho, keď si idem s nimi sadnúť na obed a dobre sa najem. Tiež z toho, akú mám radosť rozprávať im o jedle, že sa z neho tak teším. A nie, že nemôžem zjesť to alebo ono. Vidia, že si dobre zajem a zároveň, že si idem aj zašportovať.

Ja zase vnímam iných ľudí podľa toho, či z nich niečo cítim. To je môj vlastný pocit, či mi je ten človek sympatický alebo nie. Stalo sa mi, že ľudia, ktorí na to vôbec nevyzerali, na ktorých by si povedala, že vyzerajú skôr ako nejakí bezdomovci, tak mali neuveriteľné názory. Čiže skôr podľa toho prvého dojmu, ale ten prvý dojem sa snažím „upratať“, aby som ľudí neodsudzovala.

Minule som pozerala tanečnú show Born to dance, ktorú robila jedna americká choreografka a vyberala najlepšie tanečníčky. Bolo to finálové kolo a tancovala tam jedna moletná tanečníčka. Bola veľmi veľká, väčšia odo mňa. Mala veľké prsia, veľký zadok a stehná. TV som zapla až ku koncu, čiže som nevedela, že je to finálové kolo. Myslela som si, že možno to išla len vyskúšať, ale že ju asi neposunú ďalej. Predsa len, keď ideš s niekým na turné, musíš mať šortky a obtiahnuté veci a možno by to fyzicky neutancovala. Keď začala tancovať, tak do kolien som išla aj ja. Nakoniec ju vyradila. Nie však preto, ako vyzerala. Vyradili ju preto, že si až tak neverila a bolo to vidieť. Zakrývala si istým spôsobom tvár a cítila sa akoby neisto. Pritom to bolo krásne dievča s dlhými kučeravými vlasmi, len bola trochu moletnejšia. Tá porotkyňa jej povedala, že môže byť na seba hrdá, akú má kondičku, že sa naozaj narodila pre ten tanec.

[youtube]http://youtu.be/rYEDA3JcQqw[/youtube]

Môj recept na to, ako byť šťastná? Tešte sa zo života!

Môj recept, ako byť šťastná, nehľadiac na to, v akom obale žijem, je: v živote som mala veľa problémov, ale vždy som verila v  seba samú a to mi dodávalo odvahu. Druhá stránka veci je, že keby som sa mala stále len na niečo sťažovať, tak sa sama dávam do depresie. Tým, že to rozoberám a stále riešim. V podstate sa treba tešiť. Vyťažiť z nejakého problému maximum a povedať si, že to asi tak malo byť, niečo mi to do budúcna ukáže.

A každý človek v našom živote má určité miesto, dôvod, prečo ho máme stretnúť. Vždy sa máme od neho niečo naučiť. Neviem, ako byť radostná, ja to mám v povahe. Kedysi mi tanec dával radosť. Bola to pre mňa terapia. Môj tréner bol úžasný človek. Nedával dôraz na postavu. Aj napriek tomu, že mi iní neverili, dokázala som sa vypracovať v tom čase medzi najlepších tanečníkoch v Street Dance Academy. Tiež som dokončila ťažkú školu a teraz študujem na univerzite. Dokázala som samú seba nejakým spôsobom tlačiť, aby som bola na seba pyšná. Čo sa týka osobného a rodinného života, smutné kapitoly som uzavrela. Venujem sa tomu, čo ma baví. Som pyšná, že som mala možnosť stretnúť v mojom okolí úžasných ľudí.

Pravda je, že na začiatku som sa trochu bála osloviť Diu. Predsa len, nepoviete kamarátka – Aha, ty máš nadváhu! Lenže vedela som, že druhé ženy by veľmi ocenili vidieť aj takýto pohľad na vec. Nakoniec to Dia zobrala ako výzvu a keď si článok dočítala, tak mi poďakovala, že som si na ňu spomenula. Povedala, že pokiaľ to niekomu pomôže, tak bude veľmi rada. Čo myslíte vy, pomohlo vám to?

Alexandra Uzik pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>