Niekedy je lepšie byť sama, ako sa uspokojiť s menej

Sedeli ste nedávno len tak na gauči a premýšľali? Chceli ste vrátiť čas alebo si len spomenúť na chvíle plné šťastia? Mať pocit, že ste tu pre niekoho a ten niekto si váži vašu existenciu? Nebyť len zábavou na jednu noc, poprípade otrepaným stereotypom? Ja som tento stav mala pred niekoľkými týždňami.

Bol večer, ja zakliesnená zadkom v stoličke som sa rehotala na kamarátkiných príhodách. Zafajčený priestor, nefungujúci ventilátor, a ja som si to „vykecávanie“ tak či tak užívala. „Poprosím dvakrát dva deci suchého červeného,“ odpovedám čašníkovi a pokračujem v debate. Vychutnávala som si to práve preto, lebo do tejto chvíle som otázku „čo vám prinesiem“ kládla ja, kým som nemala čas si v pokoji niekde sadnúť, dať hlúpe víno a trošku sa s niekým porozprávať. Zato sme si teraz jedna druhej skákali do reči, chechotali sa na totálnych úletoch, s vytreštenými očami a nechtami v ústach na seba hľadeli pri pikantériách, aké sme za posledné dni, týždne, mesiace zažili.

Domov som sa vrátila v neskorých nočných hodinách a nevedela zaspať. Ležala som na posteli, prevracala sa z jednej strany na druhú. Môj pohľad skončil niekde na strope a všetko mi prechádzalo hlavou. Každá veta, čo v ten večer z našich úst vyšla.

Poznáte ten pocit, keď udalosti vo vašom živote plynú inak, ako ste si to predstavovali? Kamarátkina predstava znela: vydať sa v 24 a následne si založiť rodinu. Namiesto toho si už dva roky hľadá muža. Doslova, zúfalo hľadá. Sadne si v piatok večer do baru a snorí. Pri pulte balí čašníkov, žmurká a usmieva sa na zadaných mužov. Čo by až tak nebol problém, keby pri stole nesedeli so svojimi priateľkami.

Kde je problém?

Predbiehame udalosti, no najmä čas. Moja kamarátka „preskáče“ asi všetko, čo sa dá. Tvrdí, že chce vážny vzťah. Lenže prvé čo má, je nezáväzný sex. Za ním jedine tak akurát vážny týždeň, aká je pravdepodobnosť jej otehotnenia? Všetko túži mať hneď. Rande, bozk, sex v jeden deň. Opravím sa, za jednu noc. Prečo teda robíme veci, ktoré nás nenapĺňajú? Túžime po niečom, o čom máme presnú predstavu, a pritom robíme opak. Tak sa pýtam: „Chcete seriózny vzťah?“ Tak na tom pracujte a nevyhľadávajte známosti na jednu noc! A žiadnymi výhovorkami si svoje ego nehlaďte! Vynechajte zo svojho slovníka vety ako: „Ale na svete už nie je nik normálny“ alebo „Každému ide len o to jedno.“ Miesto toho verte svojej predstave a  žite pre ňu. 

Jasné, nežijeme v období našich rodičov, keď sa vydávalo v 19-tich, ženy sa riadili heslom „sex až po svadbe“ a holenie nôh nebolo až tak IN. Aj keď žijeme v inej dobe, ako naši rodičia, stále túžime po tom istom. Byť v spoločnosti človeka, ktorý nás „dostal“ a my od vzrušenia či stresu pred prvým rande máme vyhádzanú polovicu šatníka. Čas, keď dáme prednosť hodinovému kúpeľu pred rýchlou sprchou. A potom sedíme v električke, samozrejme meškáme a modlíme sa, aby naše rande dopadlo čo najlepšie. Po stretnutí, myslíme na celý večer a tešíme sa na ráno. Prečo? Lebo poobede máme opäť rande. Snažíme sa čo najskôr zaspať, len aby ten čas rýchlejšie plynul. Čím ďalej, tým viac sa pri bozkoch nedokážeme ovládať a najradšej by sme už ležali v posteli a nechali sa viesť fantáziou a hormónmi. A ak na to príde? Tak si to vychutnávame a nakoniec sa k dotyčnému pritúlime.

Či už tieto naše predstavy vyznejú detsky, všetko to má svoje čaro. Drobnosti, obohacujúce všedný život. Minúty spokojnosti, keď nami hýbu hormóny šťastia a my o tom ani netušíme. Iba sa usmievame ako mesiačik na hnoji. Ako keby sme si nedokázali vychutnať chvíľu, keď nám je fajn. Počkať si na to dobré a nič nesiliť. Veď predsa čas otvára brány tomu, kto vie čakať.

Michaela Gyorgyfiová pre RealWoman

0 komentárov

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>