Obávaš sa, že stratíš energiu alebo nápad, ak sa oň podelíš?

Inšpirujúce videá Kataríny Zacharovej, RealWoman TV

Máš nový nápad alebo ideu, ale obávaš sa o nej hovoriť, aby ti ju niekto neukradol?
Pýtaš sa, či sa máš zdôverovať iným so svojimi nápadmi, ktoré zvažujem?
Obávaš sa o svoju energiu, máš pocit, že sa potrebuješ názorom ľudí vyhnúť, aby ti ju nebrali?

V dnešnom videu odpovedám na otázku Antónie, ktorá sa pýta:

Stretla som sa s vetou, že ak mám plán, cieľ, inšpirujúcu myšlienku….tak mám si ju nechať pre seba, prípadne môžem sa zveriť človeku, pozitívnej osôbke, ktorá verí vo mne a nemám sa zdôverovať iným, aby mi neukradli moju energiu, chuť realizovať myšlienku. Ale ja v súčasnosti neposúvam svoje nápady nikomu, riešim to sama so sebou, prípadne čerpám energiu z videí, článkov, kníh…..na internete od koučov, akou ste vy Katka.

Presne viem, čo Antónia prežíva. Keď som začínala RealWoman, tisíce kilomentrov od svojej rodiny, bola som na začiatku. Sama som dostatočne nechápala celú ideu a nevedela som, ako to urobím. Niektorí ľudia okolo mňa boli skeptickí, nerozumeli. Iní nechceli rozumieť alebo zasa neverili v to, že si môžeme plniť sny a žiť inak. Boli okolo mňa našťastie však ľudia, ktorí vo mňa verili a na začiatku mi dodali silu, podporu a vieru vo mňa, ktorá mi pomohla vytrvať, prekonať prvé prekážky a nájsť cestu. 

Každý kvietok na začiatok potrebuje bezpečné miesto, aby sa semienko mohlo zakoreniť, usadiť a nabrať dostatok síl, aby prerazilo cez zem a vyrástlo do krásneho kvetu. Proces s našimi ideami, nápadmi a energiou na začiatku je podobný. Viac už v mojom videu :)

Teším sa na tvoje komenty, nechaj mi ich prosím nižšie pod článkom. Prípadne aj tvoje otázky. 

Katarína Zacharová

2 komentárov
  1. Andrej
    Andrej says:

    Ahoj Katarína,

    Super video, ďakujem ti zaň- veľmi pekne povedané :-) niečo to vo mne vyvolalo a preto sa teraz trošku viacej rozpíšem- možno to niekomu pomôže. Otázka je, či ísť do nekomfortu a povedať človeku ako ma to, čo hovorí a ako to hovorí uráža alebo to neriešiť, neriešiť minulosť a zameriavať na to moju energiu a prijať to ako nejakú duchovnú cestu učenia sa ? Ja neviem

    zaujímalo by ma, aký pohľad máš na to, či bojovať a hovoriť ľuďom ich rezervy alebo to neriešiť s človekom osobne a obrátiť pozornosť na niečo príjemné a na niečo čo nám prináša radosť do života. Jeden človek v mojom živote, konkrétne v práci- kolegyňa , mi ako jediná hovorí moje rezervy(ktoré som schválne nespravil) bez toho, aby sa ma najskôr opýtala, či mi môže moje chyby povedať a vydáva zo seba emócie zlosti (niekedy aj radosti ale to väčšinou hrá). To ma v poslednom čase irituje (myšlienkový nepokoj a obavy) a moja myseľ si vytvára situácie, domnienky už do budúcnosti, že ako to dopadne, keď sa o tom zmienim vyššie postavenej osobe (už som sa aj zmienil ale povedal som jej nech si to nechá len pre seba) a či to mám vlastne riešiť- či to mám povedať tej konkrétnej osobe, ako ma to zraňuje, keď si na mne neprávom vybíja zlosť a ona sama robí tie isté chyby a možno aj naschvál?

    V tomto videu hovorí pán Dušek, že môžeme obrátiť svoju pozornosť na niečo milé a nebojovať- proste nedávať pozornosť niečomu alebo niekomu, kto nás irituje alebo v úvodzovkách bojuje proti nám. http://www.seberizeni.cz/jaroslav-dusek-jak-zmenit-bezcitny-system/

    ja sa zatiaľ držím vety, ktorá mi rezonuje (páči sa mi a už mi pár krát pomohla). Ta veta znie: že ak ešte neviem, čo mám presne robiť(spraviť), aby som nekonal, zostal v kľude a celkom pokojný dovtedy, dokým nebudem vedieť čo spraviť a ako konať. Proste že ak mám pocit, že niečo nie je správne, tak to nerobiť. A že ak čo len pochybujem, znamená to nie. Tak som to doteraz robil, mal som rešpekt pred tou osobou a raz som sa jej dokonca spýtal ako to myslela, keď mi niečo povedala ale zatiaľ žiadne zmeny :-(

    No však od tej osoby som dostal približne 6 komentáru o tom, že len já niektoré veci nerobím, alebo ich robím zle, alebo som niečo zabudol (a tá osoba zabúda tiež na niektoré veci alebo mi prikazuje robiť veci, ktoré tak nemajú byť) a v mojej mysli stále pretrváva otázka- ako ďalej? Kde zobrať na to odvahu a povedať jej to- alebo jej to nepovedať? Uberá mi to na chuti chodiť do tej práce a nemám zatiaľ tú odvahu to tej kolegyni povedať.

    ako si spravím komfortnú zónu s touto osobou a či sa mám snažiť o utíšenie mojej mysle, keď si na túto osobu spomeniem a začnem premýšľať? Alebo to s ňou neriešiť ako to dievča v príbehu? Nebojovať s ňou? Mám ísť do situácie, že ten ľadovec ako o ňom hovorí pán Dušek je teraz pre mňa moja kolegyňa z práce a ja som tá Anasta alebo to mám riešiť tak, že odídem z práce ako to píšu v tomto príbehu s ryžou http://www.mladipodnikatelia.sk/rozpravala-som-sa-s-ryzou-co-sa-stalo/ , tam hovoria, že po stretnutí s takýmito ľuďmi sa cítime unavení, máme pocit, že z vás vysali všetku energiu (čo je v mojom prípade pravda). Jediné čo pomáha je prerušiť alebo úplne minimalizovať kontakt. Ak nenávidíš svoju prácu, daj výpoveď- otázka- mám dať výpoveď kvôli takýmto ľuďom? Týmto pádom mi moja práca neprináša zmysel.

    Adela Banášová tvrdí v tomto videu https://www.youtube.com/watch?v=WztqyVgGurc od 3:40 min. ,že sa takéto situácie potom opakujú ak dáme výpoveď a stretneme podobných ľudí v našej novej práci a že máme vytrvať a zmeniť postoj k týmto ľuďom a spraviť si komfortnú zónu- ďakovať za nich a za to, že sa môžem niečo od nich naučiť a spoznať cez nich viac seba.

    Preto píšem. Lebo moja myseľ myslí na tu kolegyňu skoro každý deň a pomaly sa mi to prenáša aj do súkromia. V minulosti som si vedel takéto veci vybaviť s ľuďmi osobne medzi 4 očami a povedať im, čo sa zmenilo alebo si niečo vyjasniť a dnes to robím tiež tak ale s touto osobou mi to nejako nejde- chcem zameriavať moju energiu na niečo pozitívne ale moja myseľ sa vracia stále do minulosti a myslí na to, čo mi tá kolegyňa povedala a hlavne ako mi to povedala.

    Ďakujem za túto možnosť zdôveriť sa tu :-) a prajem veľa lásky všetkým

    Odpovedať
  2. Andrej
    Andrej says:

    Ešte som si spomenul (k tej situácii s mojou kolegyňou) na jeden príbeh (ktorý ma zachováva skôr pokojného ako naopak byť vetrom), kde sa slnko a vietor stavili o to, že kto vyhrá v tom, že rýchlejšie vyzlečie zo šiat jedného pána. Vietor začal fúkať s domnienkou že mu vetrom tie šaty vyzlečie ale márne, ten pán sa začal ešte viacej zahaľovať do šiat a potom nastúpilo slniečko a to začalo svietiť a svojimi teplými lúčmi spôsobilo to, že ten pán si v dôsledku tepla začal veci vyzliekať.

    No a nedávno som videl film inšpirovaný skutočnými udalosťami , v ktorom bolo aj dobré, že sa ľudia (deti) postavili proti systému a tak si vydobyli slobodu.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>