Odpúšťať? Alebo sa snažiť chápať a prijímať?

Odpusť. Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som ho zvykla vnímať tak, že niekto niekomu ublížil. Máme obeť a máme páchateľa. Niekto je dobrý a niekto je zlý. Posudzujeme, kritizujeme, moralizujeme… Ale je to naozaj tak? Čo ak je obeťou páchateľ a páchateľom obeť? Čo ak je za tým všetkým niečo viac? Ako ľadovec pod morskou hladinou. Keď nazrieme pod povrch, zistíme, že veci nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú…

Téma odpustenia je veľmi rozsiahla a názorov naň je hneď niekoľko. Ja vám ponúkam jeden pohľad. Nemusíte so mnou súhlasiť, nebudú to rady, ani poučenia. Dávam vám priestor na premýšľanie… Čisto teoreticky: Predstavte si, že nikto nie je obeť a nikto nie je páchateľ. Všetci ľudia, s ktorými sa stretnete, sú vo vašom živote preto, lebo tam majú byť. Niečo vám zrkadlia a vy v nich niečo vidíte. Sú vašou projekciou, akoby sa vám v nich premietal váš život. Priťahujete k sebe presne takých ľudí, ktorí odrážajú to, čo je vo vašom vnútri. Na jednej strane sú to veci pozitívne, ale na druhej strane sú to vaše zranenia, vaše bolesti.

Pozrime sa na príklad ženy, ktorá mala otca alkoholika a ako dieťa ju bil. Keď vyrástla, našla si priateľa, ktorý tiež pil. Rozišla sa s ním a do svojho života pritiahla ďalšieho muža, ktorý obľuboval alkohol a ona sa opäť cítila ako obeť.

Jeden z pohľadov na túto situáciu, a netvrdím, že by mohol byť jediný alebo správny, že táto žena nemá vyriešený svoj vzťah s otcom a svoje zranenie z detstva. Bude priťahovať presne také situácie a takých ľudí do svojho života, ktorí jej to budú zrkadliť práve preto, aby s tým začala niečo robiť. Aby sa od toho dokázala oslobodiť. A to cestou pochopenia a prijatia. Aby sa na celú situáciu vedela pozrieť inak ako doteraz, vidieť ju zo širšieho kontextu. Pochopiť ju zo systemického pohľadu a prijať.

Čo ak stačí vedieť prečo sa niečo v našom živote deje a práve to nás oslobodí od zaužívaných spôsobov myslenia a vôbec od používania pojmu odpustenie? Možno by sme mali začať používať pojmy pochopenie a prijatie namiesto odpustenia. Tento pohľad z hľadiska systemických konštelácii (poradenská metóda, používaná v oblasti osobného rozvoja, terapie) nie je ani tak nový, sú to myšlienky, ktoré v Európe vznikli koncom 20. storočia a v praxi sa čoraz viac presvedčujem o tom, že to naozaj funguje.

Odpustiť? Neodpustiť? Myslím, že dôležitejšie je pochopiť a prijať to, čo sa v našich životoch odohráva. Už len samotné vedomie, že ten, komu máme odpustiť, v podstate tiež môže byť obeťou niečoho väčšieho, ako je on sám, a to svojho rodinného systému, nás oslobodzuje. A viete čo je úplný paradox? Že tie krízy a ublíženia sú síce našimi najťažšími životnými lekciami, no najviac sa z nich naučíme. A tí, ktorí nám prichádzajú do života a mali by sme im „odpustiť“ sú našimi najlepšími učiteľmi.

Ako vnímate „odpustenie“ Vy?

Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti.

Lucia Stašeková pre RealWoman

17 komentárov
  1. Iveta
    Iveta says:

    Ahoj Lucka,
    pekne si to napísala. Súhlasím, že keď človek človeka dokáže pochopiť, potom dokáže aj odpustiť, resp. keď spoznáme dôvody a príčiny konania toho druhého, potom ho dokážeme chápať a hnev sa postupne zmenšuje. A som presvedčená, že ľudia, ktorí sa javia ako zlí, sú vlastne veľmi nešťastní a hlboko zranení ľudia a to zranenie šíria ďalej, možno je na nás, aby sa tá štafeta ubližovania u nás zastavila.
    Alebo keď si predstavím seba v danej situácii, ktovie ako by som to zvládla ja, prestanem odsudzovať a posudzovať.
    A samozrejme, keďže sa nič nedeje náhodou, keď prijmeme, že všetko má svoj zmysel, keď sa na veci a udalosti pozrieme s odstupom, naozaj zistíme, že aj tí, ktorí nám nejako ublížili, nás niečo aj naučili. Lebo nič a nikto nie je iba zlý, alebo to staré známe “všetko zlé je aj na niečo dobré”.
    Len ešte taká malá poznámka – ľahko sa to hovorí teoreticky, ale keď sa niečo také stane, je treba veľa síl a disciplíny, byť schopný takto to chápať a vnímať.
    Prajem všetko dobré, veľa dôvodov na radosť.
    Iveta

    Odpovedať
  2. helena
    helena says:

    K tejto téme odporúčam knihy od Dr. Hew Lena a Joe Vitaleho Svet bez obmedzení (prvé vydanie vyšlo v českom jazyku pod názvom Svet bez hraníc) a Kurz precitnutia.

    Odpovedať
  3. Lucia
    Lucia says:

    Ahoj Ivetka,

    ďakujem veľmi pekne za názor, vážim si ho! Máš úplnú pravdu, že tí, ktorí sa nám javia ako zlí sú veľmi ublížení, nemajú uspokojené potreby z detstva, trpia nedostatkom lásky…(Vychádzam z knihy od Dr.Janova – Prvotní výkřik)
    To celkové chápanie a vedieť veci prijať také ako sú, to sa nestane zo dňa na deň.. je to proces, v ktorom sa učíme, spoznávame a rastieme :).

    Taktiež Ti prajem, nech sa Ti v živote darí a rozdávaš okolo seba pozitívnu energiu!
    Lucia

    Odpovedať
  4. Daniela
    Daniela says:

    Ešte, že existuje metóda RUŠ, ktorá dokonale odhalí Vaše bloky a programy, a pomocou prijatia a odpustenia ich rozpustí tak, že ich prestanete žiť! Som veľmi vďačná autorovi tejto metódy, že je objavil a prepracoval tak, aby fungovala naozaj rýchlo a účinne. Dennodenne mi pomáha a ja môžem pomáhať ostaným, ktorí ju potrebujú.

    Odpovedať
    • Lucia
      Lucia says:

      Daniela, o metóde RUŠ som doteraz nepočula, tak ďakujem za novú informáciu. Ja sa na to pozerám z pohľadu fungovania našej psyché a preto si nie som celkom istá, či 4 hodiny terapie, ako som sa na internete dočítala, naozaj dokážu z dlhodobého hľadiska odstrániť všetky naše problémy, dokonca aj traumy, čím na druhej strane nepopieram funkčnosť tejto metódy. Keďže sme všetci jedineční, každý si hľadá, to, čo mu bude najviac vyhovovať… niekto chce rýchle riešenia, niekto ide až na dno duše, atď.. Je skvelé, že ste si našli svoj spôsob a pomáhate ostatným! Nech sa Vám v tom aj naďalej darí :). Lucia

      Odpovedať
    • Daniela
      Daniela says:

      Aj pochybnusti sú bloky a treba ich zrušiť. Jedinečnosť metódy vidím v jej úžasnom jednoduchom technickom prepracovaní a výsledky sú oproti iným metódam, srt, one brain, regresná terapia/ neprekonateľné. Navrhla by som ju na Nobelovu cenu.

      Odpovedať
      • Lucia
        Lucia says:

        Milá Daniela,
        pri čítaní vašich podnecujúcich komentárov mi napadá, či by ste boli ochotná urobiť so mnou rozhovor na túto, určite pre naše čitateľky atraktívnu tému, ktorou je vami spomínaná a preferovaná metóda… želám krásny deň plný inšpirácií :)

        Odpovedať
  5. Eva
    Eva says:

    Nie prvý krát počujem a čítam o odpustení o tom, ako sú ľudia, ktorých stretávame naším zrkadlom. Sama to viem, sama sa snažím žiť tak, aby som k nikomu nechovala nenávisť, aby som chápala každé stretnutie a odchod za cennú lekciu v živote, ale predsa som neprišla na to, ako nie len teoreticky, ale reálne pochopiť fakt, že opakujúce sa situácie mi chcú niečo povedať, že chyba nebude v tých iných, ktorých stretávam, ale možno práve vo mne. Zistila som totiž, že stále sú mi posielaní ľudia, ako moja mamina. Ja ju mám veľmi rada, len my sa zvykneme často hádať, pretože sme veľmi rozdielna a jedna nechápe druhú. Svojho času som chodila do školy, dokonca aj bývala s podobnou kamarátkou, s ktorou som nakoniec neprerušila kontakty ja, ale ona so mnou (hoci ja som sa snažila naše kamarátstvo obnoviť, aj keď neskončilo mojou vinou) a dnes mám priateľa, ktorý má podobné vlastnosti ako moja kamarátka a ako moja mamina. Hoci si uvedomujem, že podobných ľudí stretávam vďaka nechápania sa s mojou maminou, aj tak sa mi stále do života vracajú. Preto otázka ako teoretické poznatky správne pretransformovať do praxe, čo sa týka teórie o zrkadle, nevyriešených vlastných problémoch s inými ľuďmi, či odpustení?
    a ak by sa dalo poradiť, kde sa o metóde RUŠ dozviem viacej budem vďačná.

    ďakujem za inšpirujúci článok.

    Odpovedať
      • Eva
        Eva says:

        Ďakujem pekne a ty túto metódu robíš tiež, máš nejakú stránku alebo niečo kde by som sa o terapii od teba dozvedela, či si bola klientov niekoho iného? Asi sa bez pomoci terapeuta táto metóda používať nedá, však? Myslím v mojom bežnom živote…čo to som na nete našla, musím ešte preštudovať.

        Odpovedať
    • Lucia
      Lucia says:

      Eva, som šťastná, ak sú moje články inšpiráciou, to bol aj môj cieľ :)!
      Ja sa na opakujúce sa vzorce pozerám z pohľadu techník Rodinné konštelácie, Konštelácie traumatu a Voice Dialogue.
      Veľký význam pri práci s klientom vidím práve v prepájaní rôznych techník, pretože si myslím, že každá je niečím špecifická a spolu dokážu riešiť veci komplexnejšie.
      Metód, štýlov, terapeutov je viacero, každému vyhovuje niečo iné. Ja sa pri výbere nechávam viesť intuíciou, dávam na pocity, pretože si myslím, že tomu, koho si vyberiete, aby Vám pomáhal, by ste mali dôverovať.
      Prajem veľa pozitívnych okamihov v živote :)! Lucia

      Odpovedať
      • Eva
        Eva says:

        Tak v tom máš pravdu, že každému vyhovuje niečo iné, preto som sa aj pýtala, aby som sa dozvedela zase niečo nové a možno nájdem aj ja svoju, ako pomôcť momentálne hlavne sebe :)
        ďakujem.
        a čo sa týka intuície, tak tá by mala byť u každého ukazovatelom správnosti, ja sa s ňou snažím narábať, resektíve ju znovu objavovať, pretože mi do vienka daná nebola, nakoľko som veľmi racionálny človek.
        ďakujem.

        Odpovedať
    • Lucia Stašeková
      Lucia Stašeková says:

      Moze to byt sposobene aj tym, ze sme to neprijali a nepochopili na urovni dusi – preto sa momentalne ucim pracovat s metodami konstelacii a voice dialogu. Doteraz som nenatrafila na inu metodu, ktora by toto vedela kompexnejsie pojat a isla by viac do hlbky. Niekedy to vsak ani tak nie je o jedej metode ako o ich vhodnych kombinaciach.

      Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>