Odvaha načúvať intuícii mi úplne zmenila život

V mojich posledných dvoch článkoch s názvom Prežime život robením toho, čo nás baví, som sa vám snažila priblížiť spôsoby, ako sa zbaviť zabehnutých stereotypov, vystúpiť z rutiny a začať žiť život cez svoje vášne. To som ešte netušila, že článok bude mať aj 3. pokračovanie.

V deň uverejnenia jeho 1.časti som sa vďaka jednej z internetových sociálnych sietí po rokoch opäť spojila s jednou českou priateľkou. Napísala mi, že sa jej článok veľmi páčil, pretože verí, že je dôležité ísť v živote za tým, čo človeka baví a napĺňa. Moja radosť bola o to väčšia, keď som po chvíli rozhovoru zistila, že ona sama je toho príkladom!

Zo slečny, ktorú som pred pár rokmi doučovala angličtinu, sa stala úspešná mladá žena žijúca svoj sen. Petra (28) sa rozhodla odísť z malého mesta na južnej Morave za prácou do Brna, následne na ostrov Maurícius, momentálne žije v Dubaji a namiesto profesie daňovej poradkyne cestuje po svete ako letuška spoločnosti Emirates. Petrin príbeh je inšpirujúci a preto som sa formou rozhovoru rozhodla o neho s vami podeliť.

Peti, povedz nám niečo o sebe. Aké boli tvoje začiatky?

Pôvodom pochádzam z malého mesta na južnej Morave. Veľa škôl v okolí nebolo, výber bol dosť obmedzený a hoci ekonómia a účtovníctvo nikdy neboli mojou šálkou kávy, nakoniec som sa prihlásila na Obchodnú akadémiu.

Už počas strednej školy som cítila, že malomestský spôsob života nie je nič pre mňa. Chcela som ísť niekam ďalej, medzi iných ľudí, ťahalo ma to do väčšieho mesta. Rozhodla som sa preto skúsiť šťastie v Brne, kde som začala po maturite študovať odbor Daňové poradenstvo. V priebehu štúdia som často mávala prax na úradoch, v daňových kanceláriách a vďaka tomu sa iba utvrdila, že som sa minula povolaniu a že dobrá daňová poradkyňa zo mňa nikdy nebude.

Čo ťa lákalo namiesto kancelárskej práce?

Túžila som cestovať a objavovať nové miesta, v tej dobe som však ešte netušila, ako na to. A skutočnosť, že som neovládala žiadny cudzí jazyk mi k tomu taktiež veľmi nepomohla. Prihlásila som sa teda do jazykovej školy a začala sa učiť angličtinu. Po nejakom čase som sa už pohrávala s myšlienkou odísť s kamarátkou za prácou a zdokonalením jazyka do Anglicka. Z môjho plánu však na poslednú chvíľu vzišlo, pretože som sa náhodou zúčastnila pohovoru a získala prácu v jednej cestovnej agentúre v Brne.

Posunula ťa táto práca bližšie k tvojmu snu?

Vďaka tejto práci som zistila, že milujem cestovanie, poznávanie nových kultúr, ľudí a že oblasť cestovného ruchu je pre mňa to pravé! Pre agentúru som pracovala takmer 3 roky. Za krátky čas mi však začal vadiť stereotyp mojej práce. Každý deň som bola od 9.00 do 18.00 v kancelárii, každý deň cestovala rovnakou električkou a stretávala rovnakých ľudí na zástavke. Jediné, čo ma z tejto rutiny raz za čas vytrhlo, boli infocesty, na ktoré nás firma posielala za účelom zoznámenia sa s hotelmi, ktoré sme predávali.

A jedna z takýchto ciest poriadne zamiešala karty v tvojom živote…

Počas týždňového služobného pobytu na ostrove Maurícius som sa zoznámila s jedným sympatickým mladým mužom. Niekoľko mesiacov po svojom návrate som sa za ním na Maurícius vrátila, tentoraz však na súkromnú dovolenku. Doteraz neviem, ako sa mi podarilo samej doletieť tak ďaleko, pretože moja angličtina bola vtedy na veľmi nízkej úrovni.

Nasledujúceho trištvrte roka sme boli s Yannickom iba v emailovom kontakte. Kvôli nemu som sa znovu pustila do štúdia angličtiny a dohodla sa na hodinách s tebou :). Až mi od neho prišla jedného dňa správa, že v miestnej cestovnej kancelárii hľadajú česky hovoriacu osobu, ktorá by mala na starosti klientov z Českej republiky a Slovenska. Navrhol mi, či by som namiesto jeho návštevy Čiech nechcela prísť za ním, začala tam pracovať, zdokonalila si angličtinu a či by sme neskúsili žiť spolu!

Nielenže to bol šokujúci návrh, nemala som ani veľa času na rozmyslenie, pretože termín nástupu do práce bol hneď nasledujúci mesiac! Musela som si dať v hlave dokopy, čo vlastne chcem, či mi to za to stojí, či nebudem ľutovať, keď dám výpoveď, bolo treba narýchlo prenajať byt v Brne, zbaliť sa na dobu neurčitú a do toho ešte Vianoce! Takže na december 2006 určite nikdy nezabudnem. Nakoniec som to všetko zvládla a Nový Rok oslávila už na Mauríciu.

Čo bolo tvojou novou prácou?

Na ostrove som pracovala pre spomínanú cestovnú kanceláriu ako delegátka. Práca ma bavila, páčilo sa mi najmä to, že som mohla byť každý deň na inom mieste a mala voľnú pracovnú dobu prispôsobenú tomu, ako ma klienti potrebovali.

Žila si v nádhernom prostredí, bola so svojou láskou, mala vyhovujúcu prácu, bývala kúsok od pláže…čo viac si priať?! Splnili Maurícius a nová práca tvoje očakávania?

Máš pravdu, život na ostrove bol veľmi príjemný a pohodlný. To by som však nebola ja, keby som sa po určitom čase nezačala nudiť :). Bola som síce spokojná, ale na druhej strane som cítila, že potrebujem skúsiť ešte niečo iné.

Jeden deň som si náhodou prelistovala miestne noviny a narazila na oznam, že zástupcovia leteckej spoločnosti Emirates budú na ostrove organizovať nábor nových letušiek. Priateľ bol na služobnej ceste, ja som mala voľný víkend, tak som si povedala, prečo to neskúsiť. Vedela som, že výber je dosť náročný, ale chcela som si dokázať, že na to mám. A vidina cestovania po celom svete ma samozrejme tiež lákala.

A podarilo sa. Z 300 uchádzačov vybrali 30 a ty si bola jednou z nich! Aký to bol pocit?

Bola som samozrejme neskutočne šťastná a na seba hrdá! Dodalo mi to viac sebavedomia, odvahy do života a utvrdila som sa v tom, že počúvať svoje srdce a pocity sa oplatí. Po dvoch rokoch strávených na Mauríciu som sa teda sťahovala opäť, tentoraz do Dubaja.

Ako pokračoval váš vzťah s Yannickom?

Mala som to šťastie, že môj priateľ bol tolerantný a nebránil mi v tom, čo chcem robiť. Práve naopak, veľmi ma podporoval. Do Dubaja som sa presťahovala v januári 2009, Yannick si našiel novú prácu o pár mesiacov neskôr a v máji priletel za mnou. Ešte ten mesiac sme sa zasnúbili a v decembri sa na jednej z krásnych pláži v Keni zosobášili.

Ako teraz, s odstupom času, hodnotíš svoje rozhodnutie spred viac ako troch rokov?

Tá zmena života určite stála za to! Žiadne zo svojich rozhodnutí neľutujem. V dobe rozhodovania, či opustiť Českú republiku alebo nie, som okrem najbližších priateľov a rodiny nikomu nič nepovedala. Som si istá, že by moje rozhodnutie považovali za šialené. Moja intuícia ma však nesklamala a ja som vďaka tomu veľmi šťastná!

Prvý krok býva pre väčšinu ľudí tým najťažším. Čo tebe na začiatku pomohlo prekonať strach a odhodlať sa k tomu veľkému kroku – rozhodnúť sa?

Vždy ma lákal svet, mala som však strach z neznáma. Taktiež som nemala odvahu riskovať a obávala sa, čo na to povie moje okolie a rodina. Keď som nakoniec dala v Brne výpoveď, moji najbližší mi hovorili, že som sa zbláznila, keď všetko „isté“ opúšťam, odchádzam z práce, v ktorej mám vybudovanú určitú pozíciu a ženiem sa do neznáma.

Ja som však cítila, že je konečne načase zmeniť svoj život. Už tak dlho som nad zmenou premýšľala, roky plynuli, ale môj život bol stále rovnaký. Uvedomila som si, že je iba na mne, kedy s tým niečo urobím. Tak som si jedného dňa povedala, že zmena mi môže iba prospieť a že nemám čo stratiť.

Bolo po tejto skúsenosti pre teba jednoduchšie odísť z Maurícia a začať nový život v Dubaji? V tomto prípade si tam nikoho nepoznala, nevedela, či priateľ bude môcť prísť za tebou a naviac práca, ktorá ťa tam čakala, bola úplne odlišná, než na akú si bola dovtedy zvyknutá.

Zopakovala sa rovnaká situácia, známi a rodina ma odhovárali a hovorili mi, že nemám opúšťať prácu, priateľa a odísť do krajiny, kde som nikdy predtým nebola. Je pravda, že práca delegátky ma bavila, neuspokojovala ma však naplno. Prestala ma posúvať ďalej, napĺňať ma a ja som začala byť na Mauríciu stále menej šťastná.

Keďže som sa po odchode z Českej republiky rozhodla veriť sama sebe a vlastným rozhodnutiam, stáť si za tým, čo chcem ja a nenechať sa ovplyvňovať názormi a očakávaniami druhých ľudí, podstúpiť ďalšiu zmenu v živote nebolo až také ťažké.

Naviac som presvedčená, že pokiaľ žena sama nie je šťastná, nemôže urobiť šťastného ani toho druhého. Keby som na Mauríciu zostala a predstierala svoje pocity, možno by to bolo pre náš vzťah horšie, než fakt, že som odišla. Verila som, že tých pár mesiacov bez seba vydržíme a čoskoro budeme môcť byť opäť spolu. Momentálne stále žijeme v Dubaji, kde však budeme o pár rokov, zatiaľ netušíme :).

Milé dámy, všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré nás v živote posúvajú vpred, sprevádza určité riziko a strach. To ale neznamená, že nás môžu odradiť od dosiahnutia toho, po čom túžime. Pamätajte, že najťažší je vždy iba ten prvý krok!

Verím, že Petrin príbeh bude pre vás podporou, motiváciou, či dokonca impulzom k uskutočneniu prvého kroku k akejkoľvek zmene. Denne stretávam ženy žijúce šťastný a naplnený život cez svoje vášne. Rozlúčim sa preto slovami jednej z nich:

Let passion lead your choices! alebo Nech vášeň vedie vaše rozhodnutia!

Držíme vám aj s Petrou palce!

Dagmar Gabulová pre RealWoman

2 komentárov
  1. Dáša Líšková
    Dáša Líšková says:

    Veľmi zaujímavý príbeh, plný odvahy a odhodlania. Obdivuhodné! Mať o 20 rokov menej, asi urobím rovnako šialenú vec, pretože “kto sa bojí, nemôže do lesa” ….
    Fandím tejto mladej dáme a želám veľa šťastia.* Nikdy sa nevzdávaj, nikdy nevieš, kde na teba čaká šťastie ….*- výzva a motivácia pre tých, ktorí ešte stále nenašli odvahu niečo zmeniť …. Tak DO TOHO – urobte svoj prvý krok! …..

    Odpovedať
  2. Nataš
    Nataš says:

    Wow paradny pribeh….dufam, ze bude motivovat aj ostatnych. Ja som zistila, ze najtazsi je naozja iba ten prvy krok, ale tie ostatne uz potom idu ovela lahsie, ako keby to vsetko nakoniec tak malo byt. Ja som momentalne rok v Indonezii a i ked ma rodina odhovarala, ze to je daleko, neznamy svet a neista buducnost, musim povedat ze zatial som tu stastna. A pokial niekto ide hovorit, ze nieco nemoze dosiahnut kvoli veku, ze je bud prilis mlady a bez penazi, aby sa niekam vybral, alebo je prilis stary, nema dobru anglictinu alebo podobne veci, vtedy si myslim, ze klameme same seba. Vzdy budu nejake prekazky, ale staci male usilie na to, aby sme ich prekonali a vybrali sa z komfortu do neznama hladat stastie…

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>