Rodičia nás poznajú, ale nie vždy vedia, čo je pre nás najlepšie

My všetci cítime obrovskú vďaku k našim rodičom. Za všetko, čo pre nás urobili, že nám venovali v živote svoj čas, pozornosť, aby  nás čo najlepšie pripravili do života. Ale príde určitý moment, kedy začneme kormidlovať náš život sami a je to prirodzené. A nie je to vždy ľahké, nájsť si svoju cestu, nájsť to, čo nás teší. A niekedy je to ešte ťažšie, keď sa naši rodičia snažia nás zachrániť a zaistiť nás, nech sme v bezpečí. Ale ak chceme sa posunúť v našom živote a ďalej rásť, nemôžeme byť neustále pod ochranou rodičovských krídel.

Drahí rodičia, vy nás skutočne poznáte najlepšie. Od malička ste sledovali každý náš krok, naše rozhodnutia a reakcie. Vy viete skutočne, kto sme. A boli ste tam od úplného začiatku a nikto iný nikdy nepreberie túto rolu. Vzťah s vami bude vždy jedinečný a výnimočný. Ale vždy príde čas, keď aj my mladí chceme nájsť svoju cestu a možno sa vám zdá, že sa vám vzďaľujeme a začínate sa strachovať, čo s nami bude, lebo sa postupne dostávame z vášho dosahu. A z určitého dôvodu si myslíte, že sa v tom všetkom sami stratíme, že to “neprežijeme”. Ale my to zvládneme, potrebujeme to urobiť a roztiahnuť naše krídla :).

Keď mladí vylietajú z hniezda

Je to obdobie, v ktorom cítime, že chceme robiť veci po svojom, že chceme určitú slobodu v myslení, v správaní, v pohybe a osobných voľbách, bez zaužívaných názorov v rodine. Začíname myslieť a robiť veci po svojom. Je to náš spôsob, ako potrebujeme zistiť, kým vlastne sme. A preto to možno častokrát vyzerá, že nevieme, čo chceme, lebo myslíme odlišne, konáme rôzne veci. Pôsobíme zmäteno alebo aj strateno. Ale je to preto, lebo tým, že nevieme, kým sme a kam chceme ísť, máme slobodnú voľbu to nájsť a vybrať si to.

Rodičia nás takto vidia a sú z toho vyľakaní, ustarostení, začnú sa obávať a začnú nám radiť, čo by sme mali a nemali robiť. Možno niektorí rodičia mali vytvorenú vlastnú predstavu a očakávania o tom, ako by ich deti mali žiť svoj život. Ale asi zabudli, že aj ich deti sú samostatné bytosti, ktoré si chcú nájsť svoj vlastný smer a cestu.

A nie je pravda, že rodičia svoje deti v tomto období hľadania strácajú. Vzťah rodiča a dieťaťa sa iba mení, naberá novú formu. Mladí len chcú zistiť, kto sú a kým sa chcú stať. Čím viac slobody im v tomto období doprajete, tým skôr sa k vám vrátia, požiadajú vás o radu, o pomoc, o podporu. Čím viac rodičia presadzujú svoj názor a voľby,  správne pre nich, namiesto ponúknutia rady a voľby, tým viac sa im deti vzdialia.

Ak sa rodičia rozhodnú svojim deťom dodať slobodu, neobmedzenú podporu a dôveru, vybudujú si s nimi prekrásny rovnocenný vzťah. Vzťah dvoch dospelých ľudí, nie rodič a jeho dieťa. Mladí sa k rodičom vrátia v tých najdôležitejších a najkritickejších momentoch voľby. Prídu, požiadajú o radu alebo len určité ubezpečenie, vieru, že všetko dobre dopadne. Oni sa vždy vrátia, lebo ich zaujíma váš názor, ale vždy chcú mať svoju voľbu.

Je čas nájsť si svoju vlastnú cestu

Nie vždy  je ľahké nájsť si svoju vlastnú cestu, keď sme predtým toľké roky boli chránení rodičmi, iba bezstarostne študovali, žili určitú ilúziu. Na každý deň plán, na budúci rok alebo roky bol plán, väčšinou študijný. Nie je pre nás jednoduché vkĺznuť do skutočného života, byť odkázaní sami na seba, hoci aj to potrebujeme. Niektorí z nás majú predstavu o svojom živote, vedia, čo ich baví, ale mnohí z nás nevedia, neobjavili ešte svoju osobnú cestu.

Ale v tom spočíva krása života a toho, ako sa vyvíja. Život je proces, je to neustála zmena a vývoj, na čo si veľakrát musíme zvyknúť, lebo nás to dokáže aj šokovať. Ale netreba sa báť, a užívať si jeho priebeh, tvorenie všetkého nového, samotnú zmenu a vývoj. Ak dokážete v tomto procese nájsť jeho krásu, zrazu zistíte, že vy ste tí ,ktorí tento proces hýbu, tvoria a formujú.

Venujte čas samým sebe, nežeňte sa, nič neutečie. Nenechajte sa ovplyvniť zaužívanými spoločenskými pravidlami, skúsenosťami niekoho iného, nájdite a objavte svoju vlastnú cestu, ktorá je pre vás tá najlepšia. Nebojte sa byť iní ako ostatní, rozdielnosť je krásna, nemusíte kráčať v zaužívaných koľajách, je to iba na vás. Nájdite to, čo vás skutočne napĺňa a bude vás to hnať celým vaším životom. Keď budete mať v tomto jasno, odpovede a možnosti sa objavia samy.

Mladý človek ako jediný vie, po čom v skutočnosti túži a čo by ho urobilo šťastným. Je to pocit, ktorý cíti sám v sebe, niekde hlboko vo vnútri, v jeho srdci. Je to pocit, ktorý mu zrazu dáva zmysel, dáva zmysel jeho životu. A potom je to už len na ňom, čo si vyberie. Celý život sa skladá z neustálej voľby, výberu. Niekedy to isté musíme zvoliť stále, znova a znova. Ale je to zdravé, lebo je to naša neustála sloboda výberu.

Rodičia, potrebujeme vašu dôveru, nie prílišnú ustráchanosť

Aby sme celým týmto obdobím prešli, potrebujeme vás, rodičia. Vedieť, že ste tam stále, že v nás veríte, dôveruje nám a podporíte nás v tom, pre čo sa rozhodneme. Mnohokrát sa zbytočne veľa strachujete, obávate, práve vo vás potrebujeme násť oporu a dobrú radu, pretože vy nás najlepšie poznáte. Doprajte nám čas, lebo skutočne robíme to najlepšie, čo vieme. Nebojte sa, ak občas spadneme, znovu sa postavíme a poučíme sa z toho. Aj to potrebujeme v živote zvládnuť sami.

Majte nás stále radi, nech sa deje čokoľvek a aj nám to prejavte. Neobmedzujte svoje prejavy na to, ako sa zachováme alebo čo si vyberieme. Pretože práve v tomto období nás môžete naučiť zasa niečo nové a to je, že láska sa nespája s tým, kým práve sme. Láska sa nemení tým, že sa meníme a vyvíjame my. Láska jednoducho je a hlavne tá rodičovská je neobmedzená. A to je ten najväčší dar, aký nám rodičia môžu dať.

Katarína Zacharová pre RealWoman

0 komentárov
  1. katka
    katka says:

    Velmi pekne napisane. Zazila som obdobie osamostatnovania na fyzickej aj mentalnej urovni, ked som zacinala mysliet a konat sama za seba, castokrat v nesulade s predstavami mojich rodicov. Mamin strach, ze ma straca, bol zbytocny, ale sposobil jej len vela nedorozumeni a bolesti. Uz je to za nami, mama je teraz moja kamaratka, a tak by to malo byt. Podotykam este, ze od urciteho momentu rodicia prestavaju byt tymi, ktori nas poznaju najlepsie a my sami mame byt ti, ktori preberaju ulohu dokonaleho sebaspoznania. Rozhovory s rodicmi o tom, ako nas vnimaju oni cez svoje okuliare vnimania mozu byt pri tom napomocne, avsak nie vzdy su pravdive, kedze ich vnimanie je poznacene ich vlastnymi procesormi a napriklad, co moze byt pre mna samostatnost v rozhodovani a vytrvalost, mozu oni vnimat ako neskutocnu tvrdohlavost. Katka

    Odpovedať
  2. Petrana
    Petrana says:

    Pekný článok a hlavne veľmi poučný. Mám 18násť rokov, takže práve si prechádzam týmto obdobím, ale viem, že rodičia sú pre mňa na tejto ceste veľmi potrební. Už teraz si uvedomujem, že sa môžem na nich vždy obrátiť a som za nich vďačná.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>