Superžena alebo ako riadiť podnik menom rodina

Poznáte ten pocit, keď večer padáte úplne vyčerpaná do postele, lebo váš pracovný deň trval v podstate namiesto ôsmich hodín takmer osemnásť? Zmáha vás únava, ale vy sa ešte premôžete a vyvešiate bielizeň, nachystáte deťom veci do školy či poupratujete obývačku, alebo umyjete riad. Neustále vám víri hlavou, čo všetko je ešte potrebné urobiť a keď to nespravíte vy, tak si na vás práca aj tak zajtra počká. Pripadáte si aj vy niekedy ako naprogramovaný robot – ak ho niekto vyruší, tak zavrčí a prevalcuje všetko, čo mu stojí v ceste, aby dokončil svoju misiu?

Nedávno som mala jeden zaujímavý rozhovor s kamarátkiným manželom. Keďže je cudzinec zo západnej Európy, náš rozhovor prirodzene smeroval k porovnaniu našich kultúr, života u nás a u nich. Zistila som, ako veľmi sa naša slovenská mentalita líši od tej západoeurópskej. Kritický postoj vyjadril k tomu, ako slovenskí muži vnímajú nás ženy a ako ženy vidia samy seba. Vraj si slovenské ženy myslia, že zvládnu všetko naraz. Za akú cenu však?

Bežný deň v týždni ženy vyzerá tak, že chodí do práce, po deti do školy či škôlky a robí s nimi úlohy. Stará sa o domácnosť, o deti, o manžela a chodí na nákupy alebo varí obedy a večere. V krajine manžela mojej kamarátky by takúto osobu nazvali superženou. Napriek všetkým spomínaným úlohám a činnostiam, ktoré musí žena za deň stihnúť, sa od nej navyše očakáva, aby bola stále milá, usmievavá, krásna, upravená a prítulná k manželovi, ktorý večer v posteli jasne naznačuje, že by už mohol byť aj ten sex :). Celkom prirodzené je, že žena, ktorá je úplne vyčerpaná, prípadne mysľou za sporákom či pri žehliacej doske, „vymýšľa” celý zoznam výhovoriek: ,,Nemôžem, lebo som unavená.. bolí ma hlava.. musím ešte umyť riad..’’ Manžel sa tak cíti ako posledné koleso na ,,voze”. Ak sa však žena rozhodne zaprieť a pristúpi na manželovu iniciatívu, v hlave jej už blikajú neutíchajúce kontrolky: ,,Pozor, pozor, riad neumytý, bielizeň nevyvešaná, oblečenie deťom na ráno nenachystané, manžel na služobku nepobalený…”

Najhoršie na tom je, že popri všetkých celodenných povinnostiach sa málokedy stíhame venovať deťom. Skutočne sa im venovať, nielen byť v ich okolí. Porozprávať sa s nimi, zahrať si s nimi hru alebo ich zobrať na výlet. Zároveň potrebujeme mať aj čas na seba, venovať sa svojim záľubám. Aké by mohlo byť na to riešenie? Jesť sa musí. Aj pracovať, starať sa o domácnosť a učiť sa s deťmi je potrebné. Z čoho teda môžeme ubrať?

Možno by sa z času na čas každá z nás mala seba samej opýtať: Čo je pre mňa v živote skutočne dôležité?

Pre mňa je to rodina, ktorej chcem venovať čas. Náš spoločný čas s deťmi, s manželom chcem stráviť zmysluplne- aktivitami, ktoré nás robia šťastnými. Potom budeme šťastní aj doma, s manželom a deťmi. Chcem sa s deťmi hrať. Porozprávať sa s manželom. Vypočuť si deti, aké mali v škole zážitky. Poradiť im. Dokázať manželovi, že nie je na poslednom mieste v rebríčku denných aktivít. Nájsť si čas iba pre seba. Keď si stanovíme naše priority, potom nám to doma môže fungovať. Ostatné aktivity sa dajú prenechať na iných, prípadne ich nebrať až tak vážne. Čo by sa stalo, ak by sme občas jedli cestoviny alebo rožky? O niektoré práce sa môžeme podeliť so svojím manželom. O deti by sa však mala starať matka, vychovávať ich a naplno sa im venovať. Z toho mi vyplýva, že na prvom mieste môjho rebríčka je úloha matky a manželky.

Ďalším vplyvným faktorom sú financie. Máloktorá z nás si môže dovoliť paniu na upratovanie alebo si jednoducho nevie predstaviť mať cudziu osobu vo svojom dome. Potom by riešením mohlo byť- ubrať zo svojich nárokov, nebrať život až tak vážne a určiť si priority. Nové módne kúsky či drahý nábytok počkajú, väčšiu hodnotu má určite čas strávený s rodinou. Koľko ľudí by sa tým stalo šťastnejšími? A koľko manželstiev by sa zachránilo?

Skúste si uľahčiť život a nájsť spôsob, ako na to. Každá sme iná, máme iné povinnosti a zvládame určitý záťažový stupeň. Závisí len od nás, ako si život zariadime, kde urobíme kompromisy a kde by sme kompromisy robiť nechceli. Venujme sa činnostiam, ktoré nás robia šťastnými a dávajú nám zmysel. Byť superženou nie je vždy to pravé orechové. Načo klásť na seba toľko nárokov?

A tak najdôležitejšiu otázkou, ktorú si treba zodpovedať, zostáva:

Čo je pre mňa v živote skutočne dôležité?

Ako to funguje u vás doma? Máte čas na seba, deti a na manžela?

Ako zvládate všetky povinnosti?

Budeme sa tešiť, ak sa s nami podelíte o vaše skúsenosti a riešenia.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov
  1. Maria
    Maria says:

    toto bol taký pravdivý pohľad na slovenskú ženu …ale ruku na srdce koľké z nás tento model, kde žena chodila do práce, starala sa o domácnosť a deti videli na svojich mamách. Preto sa niekedy ani nečudujem že ma vytáča malá smietka na zemi.
    A ako to u nás funguje? Tým, že mám dcéru ktorej je 12. tak tie aktivity sú iné ako keď mala 4 roky. Ale i v tomto veku, kedy ju považujem za najviac zraniteľnú sa jej snažím venovať max času. Varíme spolu, nadchlo ju pečenie, s upratovaním je to horšie, lebo jej izba vyzerá, že to nedokážem popísať. Máme psíka s ktorým chodíme von, žiadne sedenie pri TV, ide sa do parku a cvičíme agility. Teraz máme v pláne návštevu rôznych antikvariátov. Obe sme nadšené čitateľky, preto máme svoje chvíle ticha kedy si každá číta to svoje :). Je to o prístupe, veľa z nás sa bojí zastaviť, s pocitom, možno niekedy s vedomím že nám niečo ujde? Ujde nám to ako nám naše deti rastú a prinášajú radosť smiech, slzy a neskutočnú lásku. Tak dámy STOP, sme tu aj my, a možno tým, že si nájdeme na seba čas budeme SUPERŽENY.

    Odpovedať
    • Zuzana Jancokova
      Zuzana Jancokova says:

      Maria,
      Dakujem Vam krasne za uzasny popis toho, ked zena vie, co je pre nu dolezite a potom je vysledok taky krasny – u Vas nadherny vztah s dcerou. V tomto ponimani ste skutocnou SUPERZENOU, nech Vam to este dlhoooooooo vyzdrzi! ;)

      Odpovedať
  2. Martina
    Martina says:

    Dobrý deň,
    vďaka za Váš podnetný článok o probléme, ktorý sa dotýka snáď každej slovenskej ženy.
    Súhlasím s názorom, že je nevyhnutné sa raz jednoducho na chvíľku zastaviť a popremýšľať o prioritách. Rozumný človek by mal rovnako premýšľať o tom, čo bude robiť ako aj o tom, čo robiť nebude – čas je príliš drahocenná substancia… preto som pristúpila k takému modelu plánovania svojich aktivít, v ktorom vykonávam len to, v čom som nezastupiteľná: objímam, počúvam a rozprávam sa so svojimi deťmi a manželom, varím tie jedlá, ktoré iní členovia domácnosti variť nevedia a robím všetky iné veci, ktoré iní z mojich blízkych nevedia. Avšak vybrať mookré prádlo z pračky a zavesiť ho na šnúry dokáže už aj 12-ročné dieťa (keď dostane dobrú inštruktáž primeranú jeho veku) a rovnako dokáže vybrať čistý riad z umývačky riadu a uložiť ho na miesto, atď) A to platí aj o spárovaní vypratých a usušených ponožiek a desiatkach ďalších, pre chod domácnosti nevyhnutných činností.. navyše – dieťa tým získa nielen zručnosť a praktický návyk do dospelosti, ale aj ten prepotrebný pocit vlastnej dôležitosti a pevného miesta v rodine…Stačí podať láskavé a jednoduché vysvetlenie o tom, ako má každý z nás v rodine svoje miesto a aj svoje úlohy a že všetci ostatní sa na neho spoliehajú, že ich vykoná.
    Tak to robím ja. Schválne – vyskúšajte!
    Pozdravujem všetky múdre ženy!
    Martina Sádecká

    Odpovedať
    • Zuzana Jancokova
      Zuzana Jancokova says:

      Martinka,
      Dakujem Vam velmi pekne za Vas nazor a super tipy pre nas zeny :) Podelit sa o niektore ulohy s detmi je ozaj skvely model, vsetko s laskou a uctou v miere rozumnej pre ich vek. Dakujem este raz a prajem Vam a Vasej rodinke vsetko dobre!

      Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>