Uvedomujete si, ako vás veľmi ovplyvnila výchova a vaša komunita?

Každý z nás vyrastal v inom prostredí s odlišnými zvykmi a výchovou. Stretávali sme sa s rôznymi ľuďmi, ktorí nás ovplyvňovali a učili sme sa od nich. Dnes nám určujú smer rokmi zabehané vzorce správania našich rodičov, starých rodičov a taktiež sa na nás veľa ,,nalepilo’’ aj z kamarátskych kruhov. Odmalička si tieto návyky a hodnoty fixujeme a odovzdávame ich ďalej v každodennom živote či už pri bežnej komunikácii s priateľmi a v práci, alebo prostredníctvom výchovy našich detí.

Veľakrát som si povedala: ,,Juj, veď ja sa správam úplne ako moja mama.” Dalo by sa povedať, že som prebrala dobré aj zlé vlastnosti mojej mamy a otca. To isté by si mohli povedať mnohí. Chtiac či nechtiac siahame po osvedčených stratégiách našich rodičov alebo sa silou – mocou snažíme byť úplne rozdielni. 

Výchova a prostredie sa odzrkadlilo aj na odlišnom štarte do života. Týka sa stravovacích návykov, komunikácie, spotrebiteľského správania, vkusu, daností, návykov, zlozvykov, vzdelania. Tieto odlišnosti vyvolávajú v ľuďoch klamlivý pocit, že niečo iné nemôže byť predsa to správne alebo dobré.

Niekedy odsudzujeme ostatných ľudí za celkom nepodstatné maličkosti. Sme naučení niečo robiť istým spôsobom a keď to druhý robí inak, je diskriminovaný a ohovorený jeho okolím. Pevne zakorenené vzorce správania sa v našej mysli usadili a nechcú povoliť. Povolia väčšinou až praxou a až keď budeme sami chcieť. Veď ako sa hovorí, nesúď a nebudeš súdený. Kto žije vo väčších mestách, pravdepodobne sa už stretol so všelijakými výstrednosťami a len tak hocičo ho neprekvapí a „nerozhodí“. Taktiež ľudia, ktorí cestujú a majú tak väčší prehľad o iných kultúrach, sú zhovievavejší a oveľa menej diskriminujú a odsudzujú správanie alebo vzhľad ostatných ľudí. Zvykli si na rôznorodosť, ktorú počas svojich ciest videli a zdá sa im to absolútne ,,normálne’’.

Aj mladá mamička musí znášať pripomienky svojej mamy, svokry či starej mamy v oblasti výchovy a celkovej starostlivosti o dieťa. Každá generácia bola vychovaná v inej dobe s inými možnosťami. Mamy, svokry či babičky to myslia v dobrom a chcú pre ich vnučku/pravnučku to najlepšie. To chce však aj mama pre svoje dieťatko. Preto by mali existovať isté hranice a tolerancia z oboch strán. Treba ísť s dobou a osvojiť si všetko dobré, čo nám prítomnosť ponúka.

Každý začíname na inom stupni. Všetci však sme ľudia, dýchame, cítime, ľúbime, tešíme sa, niekedy si možno aj poplačeme. Dokážeme sa zmeniť, keď sami chceme.  A čo je podstatné, máme možnosť dostať sa do cieľa, ktorý si sami určíme. Sme hlavnými aktérmi našej reality, ktorú v jej skutočnej podobe poznáme iba my. Taktiež iba my vieme, ako sa v danej chvíli cítime a aké túžby naše srdce skrýva. Prostredie nás neustále formuje, intenzitu jeho vplyvu však vieme ovplyvniť. Záleží iba od nás, ako sa k svojmu životnému príbehu postavíme a či sa rozhodneme žiť svoj sen.

Aké sú vaše skúsenosti a názory? Poteší nás, keď sa o tom s nami podelíte nižšie v podobe komentov.

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov
  1. Peter
    Peter says:

    Ahoj Zuzana,

    podľa mňa sa vzorce správania nedajú len tak odstrániť. Čítal som, že sa dajú nahradiť novými. …ale je to riešenie? Zvyk taký či onaký vždy ostáva železnou košeľou. To čo máš v sebe ťa viaže, blokuje viac než si myslíš. …a to môžeš byť i hoci extra pozitívne mysliaca bytosť. Stačí si dať úprimnú odpoveď na otázku: Si v tomto, práve v tomto momente schopná bez akýchkoľvek zábran zdvihnúť sa a odísť preč z domu, bytu von do sveta? …jednoducho všetko nechať v tejto chvíli, v tejto sekunde tak ako je, zdvihnúť sa a ísť preč, hoci ešte nevieš kam, ani ako a či sa vôbec vrátiš. Vykročiť úplne do neznáma. (Pozoruj, aké myšlienky sa ti teraz v hlave vynárajú.)

    Odpovedať
  2. Zuzana Jancokova
    Zuzana Jancokova says:

    Ahoj Peter,

    Suhlasim s Tebou, ze vzorce spravania sa nedaju len tak lahko odstranit. Mnohi ludia s nimi dokazu viest aj velmi pekny zivot. Kazdy sme dostali iny start a s tym sa bud treba zmierit, alebo nieco so sebou spravit. Existuju ludia, ktori su skutocne stastni s tym, aki su. Tak ako sme roznorodi, aj rozne naroky na seba kladieme. V tom spociva aj nase stastie (niekto k nemu ozaj nepotrebuje vela), u inych prevazuje silna motivacia nieco zmenit (citia isty vnutorny nepokoj). Poznam vela ludi, ktorym sa to skutocne podarilo. U niekoho to bolo ,,gombicka”, u ineho ,,makacka”, ale su tam, kde chceli byt i napriek ich silnym zdedenym vzorcom spravania, ktore im v podstate urcovali uplne iny smer a velakrat im aj pridavali na strachu a uberali na sebadovere.
    A ci by som sa vydala prave teraz von do sveta? Moj svet je tu :)
    Prajem vsetkym, aby si svoju cestu nasli ;)

    Odpovedať
  3. Ivama Ziacikova
    Ivama Ziacikova says:

    dovolim si pozicat par slov do statusu na FB :-)
    ….nie je lahke ist za tym co si clovek zaumieni. Na tejto ceste sa moze a urcite sa objavi niekolko prekazok. Vzdy vsak zalezi na tom, ako tie prekazky zvladneme. Zakladom je nevzdat sa a za kazdym padom sa znovu postavit a ist. Odmena vsak bude sladka :-) drzim nam vsetkym palce pri zdolavani akychkolvek prekazok :-)

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>