Vaša vášeň pre niečo je hodná každého rizika. Loreena McKennitt.

Veľakrát úspešné príbehy iných ľudí vnímame ako niečo, čo sa udialo zrazu a rýchlo. Vidíme iba konečný výsledok a ignorujeme cestu, ktorú k nemu museli prejsť. Keď sa prizrieme na ich príbeh trochu bližšie, uvidíme, že je za tým oveľa viac, ako sa len zdá: odhodlanie, odriekanie, prekážky, riziko, tvrdá práca a odvaha nasledovať svoje vášne.

Pre niektorých to môže vyzerať tak, že Loreena McKennitt sa stala hviezdou zo dňa na deň, ale ona by sa na tom iba zasmiala. V skutočnosti, skoro celých 20 rokov na sebe pracovala, študovala, trénovala, šetrila, skúmala a učila sa. Posúvala sa dopredu jeden krok za druhým. V konečnom dôsledku bola ochotná urobiť niečo, čo veľa ľudí neurobí, riskovať kvôli svojej vášni.

Jedinečný a inšpirujúci príbeh speváčky, hudobníčky Loreeny McKennit je dôkazom toho, že tvrdá práca, húževnatosť a hlavne láska k tomu, čo robíte, vás raz dovedie do vytúženého cieľa. Jej príbeh nás učí tomu, že „žiť“ svoje vášne si veľakrát vyžaduje odvahu vziať na seba aj riziko.

Po skoro viac ako dvadsaťročnej kariére by sme mohli usúdiť, že Loreena McKennit je už na svetovom vrchole keltskej populárnej hudby: 13 miliónov predaných albumov, katalóg šiestich štúdiových cédečiek, svetová základňa fanúšikov s multiplatinovým predajom od Turecka až po Nový Zéland. A dostatok ocenení, aby nimi zaplnila izbu.

Loreenin príbeh nie je v hudobnej brandži typický. Klasický príbeh speváka, ktorý tvrdo na sebe pracuje, vystupuje v kluboch, až v jeden deň ho ako zázrakom uvidí vystupovať agent alebo producent a objaví ho, dostane kontrakt, sprievodný tím a dohodu s Pepsi. Aj keď Loreena tvrdo na sebe pracovala, vystupovala v kluboch, v štúdiách po celej Kanade, odkiaľ pochádza, neprerazila však vďaka agentovi, ale vďaka sebe samej. Všetko vsadila na svoj talent a riskovala. Ten úspech bol nielen jej ocenením, ale ocenením aj jej komunity, ktorej dávala tak veľa.

Niekde treba začať a hlavne treba na sebe „makať“

Keď bola Loreen mladá, uvažovala o kariére veterinára, ale vždy ju to ťahalo hlavne k hudbe. Vďaka jej írskym a škótskym predkom písala hudbu, ktorá sa uberala práve tým smerom – jemné, smutné, éterické tóny keltských piesní a príbehov. V roku 1981 sa presťahovala do Stratfordu v provincii Ontário v Kanade, kde hrala, spievala a skladala hudbu pre lokálny Shakespearov festival. Počas tohto obdobia len vzrastala jej vášeň pre keltskú hudbu, a tak, keď ukončila prácu na festivale, vedela, aký bude jej ďalší krok.

„V roku 1985 som si požičala peniaze na nahrávanie svojej hudby,” hovorí Loreena, „mala som nutkanie zachytiť moju vlastnú interpretáciu hudby, ktorú milujem.” Rodičia jej požičali peniaze, ktoré boli pôvodne určené na jej vysokoškolské vzdelanie, aby zaplatila za produkčné náklady. A tak Loreena išla do nahrávacieho štúdia a jej prvých 9 pesničiek z albumu Elemental bolo na svete. Vyrobila 30 kaziet, z toho niekoľko rozdala priateľom a rozmýšľala, čo urobí s tými ostatnými. A tak sa začalo jej turné pouličnej speváčky.

V piatok noci zvykla cestovať do Toronta, aby už v sobotu ráno na trhu St. Lawrence o 6:30 bola pripravená hrať až skorého rána nasledujúceho dňa. Nedele hrávala v prístave. Tržba nebola zlá. „Ak bolo dobré počasie, za jeden deň som zarobila 600 až 800 USD”. A postupne si tak budovala renomé ako hudobníčka. V pouličných vystúpeniach s občasnými prestávkami pokračovala štyri roky.

„Cestovala som buď autom, inokedy som zasa letela cez celú Kanadu, aby som hrala v klubovniach a začala som si postupne budovať koncertnú šnúru”, hovorí. Niekedy vystupovala aj v knižniciach, kostoloch alebo v mestských halách. Na koncertoch predávala svoje kazety priamo so svojho auta. „Z času na čas som mala neochvejný pocit, že toto je veľmi trendový spôsob, ako začať hudobnú kariéru. Spomínam si na svoju kamarátku, ktorú som nevidela roky, vybehla z obecenstva so slzami v očiach a povedala: „Loreena, to sa dostalo až tak ďaleko?“ A ja som na to povedala: „Vďakabohu, áno,”

Keď príležitosť zaklope na dvere, ona „odklope“ naspäť

Loreeninu budúcnosť určite najviac ovplyvnila ponuka z roku 1988 od Polygramu, jednej z najsilnejších hudobných značiek. Chceli s ňou uzavrieť dohodu o rozvoji jej hudobnej kariéry a boli ochotní zaplatiť 10 000 USD, aby počúvanosť jej hudby rozšírili do sveta. V novembri išla do štúdia, nahrala 3 pesničky a ako štvrtú pridala pieseň s klasickou melódiou, Greensleeves.

Keď sa v januári roku 1989 vrátila do Polygramu, aby sa rozprávali o ďalších plánoch s jej nahrávkou, boli zmätení. „Povedali, že počuli moju hudbu , že sa im páčila, ale nevedia, čo s ňou majú robiť”, spomína Loreena, a jej odpoveď ich zrazila k zemi. „Ja som bola odhodlaná vydať moje ďalšie nahrávky budúci rok, a tak som povedala „žiadny problém“ a navrhla som sa im, že od nich odkúpim svoje vlastné nahrávky”. Ponúkla im splatiť 10 000 USD v dvojtisícových splátkach. „Toto ešte nikto nikdy neurobil. Žena, ktorá mala na starosti oddelenie obchodu, takmer spadla zo stoličky”, hovorí Loreena. Polygram jej predal naspäť jej nahrávky a tri z nich zaradila na svoj nasledujúci album. Loreena sa dodnes smeje na tomto zážitku. „Mala som plán už dávno predtým, ako som ich vôbec stretla. Ja by som pokračovala, nech sa deje čokoľvek.”

Ako tvrdila, ešte v ten rok nahrala tretí album Parallel Dreams a ušetrila dostatok peňazí na to, aby zobrala seba, troch členov kapely a dvoch členov štábu na turné po 30 mestách Kanady. Určité peniaze na svoj koncert získala od Kanadského výboru umenia a zvyšok zaplatila sama. Turné po 30 mestách je neskutočne náročné a vysiľujúce pre každého interpreta, a navyše Loreena nemala žiadnu podporu veľkej nahrávacej spoločnosti, ktorá by manažovala detaily. Bola zodpovedná za každý logistický detail: cestovanie, ubytovanie, kontrakty s promotérmi, médiá, PR, predaj a tak ďalej. Je to obrovský záväzok pre umelca- samouka, ktorý je v tomto biznise menej než 4 roky. Bola to pre ňu škola tvrdých rán a skúseností, ale Loreena sa naučila, že buď „pôjdeš ku dnu alebo plávaj”.

Skladateľka, manažérka, distribútorka v jednom

Asi by ste súhlasili s tým, že hudba je atraktívny biznis. Ale nie vtedy, ak sa každý deň musíte sami motivovať a bojovať o prežitie, ako Loreena. Táto tvrdá škola v tieni žiary hudobného priemyslu ju posunula k vytvoreniu vlastnej značky “Quinlan Road”, pomenovanej podľa jednej dedinskej ulice v Stratforde. Ťažko by sa to dalo nazvať „atraktívnou” prácou, podnikanie riadila zo svojej kuchyne a svoje albumy predávala poštou. „Keď som vydala album, musela som začať so základnými vecami, ako mať knihu účtovníctva a naučiť sa o daniach”, povedala, „zvykla som sedieť sama pri kuchynskom stole, balila som moje kazety, vypisovala príjmové bločky, pretože som si nemohla dovoliť žiadnu pomoc. V roku 1989 som začala zarábať peniaze a v roku 1990 som presunula svoju kanceláriu mimo mojej kuchyne.”

Počas svojho turné po Kanade volala Loreena rôznym manažérom obchodov s nahrávkami, špecializovanými na folkovú a alternatívnu hudbu, a informovala ich, že prichádza do ich mesta. Potom prišla do obchodu na svojom bicykli alebo v Honde Civic s kazetami v rukách a snažila sa vybaviť dlhodobejšiu spoluprácu predaja svojich kaziet na základe poštovej zásielky. „Niekedy som zvykla poslať moje kazety ešte predtým, ako som prišla, dala som im vedieť, kedy som v meste a kedy je môj koncert,” hovorí Loreena.

Na základe svojich skúsenosti s hudobným priemyslom a ľuďmi v ňom, ktorí chceli iba čo najrýchlejšie zarobiť peniaze, sa Loreena rozhodla zostať v hudobnom priemysle podľa svojich vlastných pravidiel. „Rozhodla som sa, že to prehodnotím až vtedy, keď moja kariéra bude stagnovať a budem musieť učiť hodiny klavíra, aby som prežila. Týmto smerom som sa rozhodla ísť iba v tom prípade, ak kvalita a rozsah mojich skúsenosti bude napredovať. V tom prípade si hudba vyberie mňa, nie ja ju”, hovorí Loreena.

Krok za krokom buduje svoj vlastný úspech

Loreena pokračovala v národných turné, ktoré jej pomohli budovať meno a ľudia sami začali chodiť do obchodov a pýtať sa na jej cédečka. Zaujímavé bolo, že nahrávacie spoločnosti zrazu zmenili názor a už netvrdili, že nevedia, čo s jej hudbou urobiť, ale mali záujem jej hudbu produkovať. Ale Loreena pracovala príliš tvrdo a šikovne na to, aby potrebovala podporu veľkej nahrávacej spoločnosti. „V tom čase som si zaistila dôležitého človeka, ktorý veľmi dobre pozná hudobný priemysel zvnútra”, spomína Loreena, „povedal mi, že som si vytvorila kapacitu na to, aby som svoje nahrávky financovala sama, 99 percent iných umelcov to nebolo schopných dokázať. A práve preto sa nemusíš uspokojiť s podmienkami veľkých nahrávacích spoločností. Môžeme ich osloviť s úplne iným prístupom.” A Loreena tak aj urobila.

Warner Music Group v Kanade boli jediní, ktorí ocenili a rešpektovali to, že sa dostala do štádia, v ktorom by mohla sama financovať svoju nahrávaciu kariéru. Vďaka tomu dostala Loreena voľnú ruku a priestor na neobmedzenú kreativitu a tak vysoký podiel zo zisku, čo by nikto nikdy neuveril. Warner Music Group sa starali o marketing a distribúciu a Loreena mala kreatívnu slobodu pri skladaní a nahrávaní. Loreena doslova kvitla šťastím. „Dodala som im dokončený album a kreatívnu prácu a z 35 000 predaných nahrávok sme sa do- dnes vyšplhali na 13 miliónov a ja som vytvorila proces, ako to dokázať“.

Nikdy nezabudnite dávať naspäť

Loreena stále žije v Statforde a popri manažovaní svojej kariéry, trávi veľa času tým, že dáva čo najviac naspäť svojej vlastnej komunite, ktorá ju v jej začiatkoch tak podporila. Necháva opravovať miestne budovy, vytvorila centrum Falstaff Family Centre a má nadáciu, ktorá celosvetovo podporuje rôzne zámery.

Keď sa Loreena spätne pozrela na svoju skúsenosť a roky, ktoré prežila z ruky do úst, uvedomila si, že každý jeden úspech sa budoval na tom predošlom. „Spomínam si, akoby to bolo včera, keď som si v roku 1989 musela požičať peniaze od svojej rodiny, aby som mohla zaplatiť nájom. V tom období som bola veľmi chudobná. A v priebehu niekoľkých rokov som sa dostala od požičiavania peňazí k zarábaniu 100 000 USD, dokázala som zaplatiť svoje turné, štúdio, vrátiť peniaze rodine a všetko”, spomína Loreena.

„Žiť“ naše vášne, je vždy hodné rizika

Bol výsledok hodný toho rizika? Stálo za to žiť z ruky do úst, znášať ľútosť kamarátov, neustále prebíjanie sa, ľahostajnosť hudobných vydavateľov, nekonečné hodiny učenia sa tomuto biznisu, bez žiadnej garancie úspechu? Loreena by nám povedala, nielen že to stálo za to, ale že nemala na výber. Aby nasledovala svoju skutočnú vášeň, musela prijať aj to riziko. A v tom riskovaní skutočne cítila, že je nažive. Risk bol súčasťou jej odmeny.

Loreena bola ochotná prejsť cez to všetko sama, čo by nikto nechcel, a tak stala jednou z najšťastnejších ľudí: byť schopná žiť tým, čo zbožňuje, podľa svojich osobných podmienok, dať svetu dar hudby a získať naspať nekonečne viac, ako čakala.

Katarína Zacharová pre RealWoman

0 komentárov
  1. jan ondrasek
    jan ondrasek says:

    V prvom rade ma velmi zaujalo, ze vobec mate rozhovor s Lorenou. Mysli, ze je super a velmi zaujimavy. Ale bol by som uplne nadseny, keby ste mi mohli zohnat jej prvy album. Dakujem a verim, ze sa vam to podari. mne sa to za asi poslednych par rokov nepodarilo. Este raz dakujem.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>