Výchovou ovplyvňujeme budúcnosť našich detí

Existujú kultúry, v ktorých si ľudia veľmi vážia svojich predkov, predovšetkým svojich rodičov. Uvedomujú si, že im dali život, zdedili po nich genetiku a dostali výchovu, ktorá im bude určovať smer po celý život. Vďaka nim majú určité vzdelanie, zdedené talenty a zručnosti a pozerajú sa na svet podobným spôsobom. Preto aj my, rodičia, si môžeme vybrať, čo odovzdáme našim deťom. Budúcnosť našich detí je v našich rukách. Ako ju teda môžeme ovplyvniť?

Už od úplného začiatku, odkedy sa plod vyvíja v našom tele, máme ako budúce mamičky možnosť pozitívne vplývať na vývoj dieťatka. Vieme ho ovplyvniť stravou, ako aj svojím fyzickým a psychickým zdravím. Pestrá zdravá strava, bohatá na prírodné vitamíny a psychická pohoda dokážu zázraky.

Dieťa od okamihu svojho narodenia vníma dotyky, hlasy a spoznáva svoje okolie. Neskôr, keď trošku vyrastie, mu budú dávať zmysel aj slová a mimika. Ocení predovšetkým úsmev a láskyplný tón hlasu. Keď sa postaví na nohy a začne ,,na vlastných‘’ spoznávať svet, treba sa mať na pozore pri jeho nesmelých krôčikoch a možnosti úrazu, ako aj pri voľbe slov. Všimla som si, že deti, na ktoré rodičia odmalička kričali a boli nervózni, si tieto vlastnosti ihneď osvojili a používajú ich automaticky ako prirodzený prejav nespokojnosti. Podobne je to s nepeknými slovami a gestami, ako napríklad hádzanie predmetov. Čo dieťa vidí alebo začuje, môže si osvojiť aj vo svojom prejave.

Viem, v živote sa ocitneme v rôznych situáciách, v ktorých nebudeme mať vždy úsmev na tvári a pokoj v duši. Občas je skutočne ťažké ovládnuť svoje emócie a reagovať vždy ukážkovo. Taktiež detičky mnohé veci nechápu a nestačí ani opakované vysvetľovanie. Život nás skúša, občas naše nedokonalosti odhalí a pristihne nás pri nie práve vzorovej reakcii. Aj my, rodičia, sa máme stále čo učiť, aby sme mohli rásť spolu s našimi deťmi.

Ja sa taktiež veľmi snažím byť dobrou mamou pre našu malú huncútku. Trpezlivo vysvetľujem, upratujem, chystám večeru, ale tiež som sa už párkrát pristihla, ako sa mi z misky trpezlivosti odlieva. Obliekam malú, tričko je zlé, lebo Sofinka v škôlke povedala, že je hnusné. Ideme raňajkovať, ale rožtek nie je nakrájaný tak, ako jej ho nakrájala včera babička, alebo dnes nemôžeme papať uhorku, lebo má chuť na jahody. A potom pozriem na hodinky, ktoré mi pomaly, ale isto naznačujú, že nestíham do práce. A to ešte máme pred sebou cestu do škôlky, kde bude už určite číhať Sofinka, aby skontrolovala tričko a my pre istotu nemáme doma ani jahody, ani ďalší rožtek :).

Výchova detí je veľmi závislá od povahových čŕt rodičov, ktorí ich zase zdedili od svojich rodičov. Pridružujú sa k tomu často rôzne okolnosti, akými sú nečakané udalosti, či už pozitívne alebo negatívne, zdravotný stav príslušníkov rodiny, finančná situácia, časovo náročné alebo stresové zamestnanie, pomoc od rodiny a mnohé iné faktory. Keď sme šťastní, je pre nás prirodzené usmievať sa či voliť milé slová a mimiku. V prípade, že sme unavení, bolí nás hlava alebo riešime náročnú situáciu, navodiť harmonickú domácu atmosféru býva o dosť náročnejšie a vyžaduje si značnú sebadisciplínu.

Veľa závisí od toho, ako si rodičia vedia zariadiť svoj život. Časovo náročná alebo stresová práca zanechá stopy na rodičovi aj po príchode domov. Naopak, keď je mamička spokojná so svojím životom, s tým, ako trávi svoj čas, oveľa ľahšie komunikuje so svojimi detičkami a prináša so sebou domov úsmev a pozitívnu energiu. Podobne je to aj s  finančnou situáciou v rodine. Všetci vieme, koľko stojí mesačná réžia domácnosti, a nie je vždy ľahké dieťatku vysvetliť, prečo nemôže mať takú istú bábiku, ako má jej kamarátka v škôlke.

Výchovou detí taktiež ovplyvňujeme ich sebavedomie. Láskyplné objatia a oslovenia ako “slniečko”, “princeznička”, “zlatíčko” alebo “miláčik” detičkám lichotia a dodávajú im istotu, že sú milované. Naopak veľmi zle pôsobia: krik, znemožňovanie typu “všetko pokazíš”, obviňovanie, priraďovanie negatívnych vlastností, ako napr. “si zlý”, prehnané zakazovanie a vulgárne slová. Lepšie je dieťatku vysvetliť, prečo sa “to” nesmie alebo prečo “to” musí byť tak, ako to je.

Raz mi kamarátka, ktorá pracuje ako učiteľka v škôlke, rozprávala jednu smutnú príhodu. Bolo už viac hodín a v škôlke zostali posledné dve detičky. Dievčatko a chlapček. Dievčatko sa hralo samo. Chlapček sa nevedel sám zabaviť, a tak mu navrhla, aby spolu postavili vežu z kociek. A tak stavali vežu. Jednu kocku dala ona, jednu chlapček. Chvíľu tak stavali, až postavili vysokánsku vežu. “Ty si ale šikovný chlapček!”, povedala mu. Vtom sa chlapček otočil k stene, udieral si o ňu hlavičku a povedal: “Nie som šikovný, som debil.” Zdesená kamarátka sa ho snažila presvedčiť o opaku : “Nie, ty nie si debil, si šikovný, pozri, akú vežu si postavil.” To spôsobilo, že sa ešte viac “vzpieral” a trval na tom, že debilom naozaj je. Vtedy mal IBA 3 ROKY!!! A už také “zakorenenie” v hlave! Veľmi smutné, ako vlastní rodičia ničia život svojim vlastným deťom už od takého útleho veku…

Pri voľbe slov by sme mali byť skutočne veľmi opatrní. Slová a gestá, ktoré rodičia používajú, si dieťa automaticky vštepuje do hlavičky. Tým ho programujú a spolutvoria jeho osobnosť v dospelom veku. Byť dobrým rodičom je skutočne náročné, vyžaduje si to veľa úsilia, ale deti sú naším obrazom, tak im buďme príkladom. Množstvo vecí sa dá naučiť až za pochodu, keďže každé dieťa a každá situácia je iná. Robiť chyby je ľudské, a namiesto výčitiek zo zlyhania v určitej situácii by sme sa mali vzchopiť, vziať si ponaučenie k srdcu a snažiť sa dopriať našim deťom to najkrajšie detstvo a prispieť ku ich krásnej budúcnosti. Prajem vám všetkým, nech je váš život plný radosti a detského smiechu :).

Aké sú vaše postrehy v oblasti výchova detí? Máte nejaké zaručené tipy, ktorými by ste mohli inšpirovať naše čitateľky? Veľmi nás poteší, keď sa o tom s nami podelíte v podobe komentov ;)

Zuzana Jančoková pre RealWoman

0 komentárov
  1. nadja
    nadja says:

    raz mi kamaratka povedala, ze niekedy je tazke dieta spodit, tazie vynosit a porodit ale najtazsie je ho vychovat…. ja mam dve jedinecne kvetinky, ktore su uzasne a som stastna ze ich mam, no su narocne a mam sa stale co ucit aby som si raz mohla povedat ze som urobila vsetko co som mohla a ze som dobre vychovala a ony si budu pamatat len dobre pozitivne spomienky.

    Odpovedať

Napísať komentár

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>