Absolútna pravda o mne

Nie, nie, nepoviem vám žiadne veľké tajomstvo o mne alebo priznanie. Absolútna pravda o mne je myšlienka na zamyslenie pre vás, keď si ju sami v sebe hovoríte. Otázka, ktorú si skúste položiť, je: „Čo je absolútna pravda, ktorú o sebe viem?”. Absolútna pravda o vás samých totižto môže byť vašou najväčšou limitáciou v živote.

Keď sme sa narodili, naša myseľ bola ako čistý biely papier. Nebolo na ňom nič popísané a my, ako sme vyrastali, spoznávali svet prostredníctvom našich rodičov, najbližších ľudí a prostredia, sme tento papier začali popisovať. Zapisovali sme tam informácie o tom, aký svet je, aký nie je. Kto sme my a kto nie sme. Neskôr, čo je dobré a čo je zlé, alebo čo je správne a čo je nesprávne. Zapísali sme si aj to, čo dokážeme a čo nedokážeme. Čo je možné a čo nie je možné. Veľmi dobre sme si zapísali, akú pravdu o nás k nám priradili iní ľudia. Všetko, čo sme si na tento pomyselný biely papier, do našej mysle zaznamenali o sebe a o živote. Ak ste to neprehodnotili, tak to doteraz určuje, kým ste a aký život žijete.

A tak si od malička priebehom života vytvárame absolútne pravdy o tom, čo je. Sú to také naše ilúzie, ktoré sa časom premenia na realitu, ktorú žijeme. A my si ani nevšimneme, že žijeme v bubline, v ilúzii, ktorá sa volá absolútna pravda o mne a mojom živote, ktorú vytvorili iní ľudia okolo mňa.

A tak žijeme realitu, život, ktorý nie je náš, v ktorom sa necítime sami sebou, v ktorom to pre nás nefunguje. Ale ho žijeme, lebo si myslíme, že tak to jednoducho je.

Prečo sa zaoberať absolútnou pravdou o sebe?

Pretože, ak niečo v živote prijmeme ako absolútne, stáva sa to naším obmedzením, našou  neviditeľnou klietkou. Čo je vlastne absolútna pravda? Existuje vôbec niečo, čo je absolútne? Je možné vedieť o sebe absolútnu pravdu? Je možné vedieť o druhých absolútnu pravdu?

Náš život je v neustálom pohybe. Jediné, čo je isté, je zmena, život je evolúcia. Naše telo je toho priamym dôkazom a reflektuje sa to do všetkých sfér nášho života. Naše vzťahy sa menia, vyvíjajú. Naša kariéra sa mení. Naše myslenie sa mení. Naša krajina sa mení. Naše deti dospievajú. Rodičia starnú a bohužiaľ, zomierajú. Ako vôbec niečo môže byť absolútne?

Prečo majú ľudia tendenciu priraďovať k niečomu absolútnu hodnotu? Zistila som, že ľudia hľadajú istotu. Keď si myslia, že niečo vedia s absolútnou istotou, tak naberajú na sebaistote, sú v bezpečí, vedia ,na čom sú. Vytvárajú si obraz – kreslia na biely papier, bublinu a ilúziu o človeku, o situácii a realite. Každý z nás si z času na čas rád prihreje svoju polievočku alebo rád robí pravdivé závery, najlepšie o druhých :).

Život je však o protikladoch. Každá minca ma dve strany. Hľadáme istoty, aby sme mohli pochopiť. Avšak, aby sme mohli rásť, musíme vedieť od nich upustiť. Aj rastlinky treba presádzať a zem hnojiť. Tak je to aj v našich životoch. Ak nevieme upustiť od možnosti, že to, čo o sebe a svojich schopnostiach vieme, nemusí byť absolútne, tak sa v tom príliš zakoreníme, až si nevšimneme, že podľa toho funguje naša realita.

Veľakrát nám iní ľudia v živote povedali svoje rôzne absolútne pravdy a myšlienky o nás a o živote. Niektoré boli pekné a podporujúce, iné zlé a oslabujúce. Začalo sa to našimi rodičmi, ktorých úlohou je, predstaviť nám život. Kým sme deti, tak nevieme, že si môžeme vybrať, a tak nasávame ako špongia úplne všetko. Škoda, že nie všetci rodičia si uvedomujú, že vtedy oni veľakrát držia našu ceruzku a popisujú náš biely papier. Zvláštne však je, keď to robia ľudia, ktorí vás poznajú alebo dokonca vôbec nepoznajú. Jeden druhému, buď prispievame k budovaniu šťastnej budúcnosti alebo k nešťastnej realite.

Spomínate si? Počuli ste to niekedy vo vašom živote?
  • Nie si dosť dobrý!
  • Zasa si to pokazil!
  • Nemáš na to!
  • Moja, prestaň snívať a vráť sa na zem!
  • Si nemožná!
  • Čo si o sebe myslíš!
  • Si škaredá a tučná!

Alebo?

  • Mám ťa rád!
  • Vždy sa na mňa môžem obrátiť.
  • Dôveruj si, máš na to!
  • Ty to dokážeš!
  • Verím v teba!
  • Aj keď sa to nepodarilo, veľmi si sa snažil a bol si odvážny.

Nič, čo niekto kedy o vás, o vašej práci, hodnote, o živote, priateľovi, o rodine povedal, nie je absolútna pravda, je to jeho/jej filter na život. Ak vieme, že nič nie je absolútne, tak vieme, že ani to, čo si myslíme o sebe, o tom, čo dokážeme, nie je absolútne. A to znamená, že to vieme zmeniť, ak sa pokúsime.

Praktický tip na každý deň 

Mám pre vás jeden tip, ak sa vám niekedy stane, že slová, názor, pohľad na život iných na vás a vašu hodnotu, prácu, rodinu či partnera vás zraní, nahnevá, zneistí alebo paralyzuje, položte si nasledovné otázky:

  1. Je to, čo hovorí absolútna pravda?
  2. Je to moja pravda o mne?
  3. Je na tom niečo pravdy, čo by mi mohlo pomôcť byť lepším, láskavejším alebo osobne či kariérne narásť?

A potom si zopakujte o sebe alebo situácii svoju pravdu, svoju afirmáciu. A poďakujte sa tej osobe alebo situácii, že sa vôbec stala, lebo vám bola nástrojom, ihriskom, na ktorom trénujete, ako lepšie žiť.

Absolútna pravda v našej realite neexistuje. Takže, ak vám niekto bude tvrdiť, že je, neuverte mu tak ľahko. Dajte si šancu zmeniť sa, vymaniť sa z limitácií, dopriať si druhú šancu. Vytvorte sami v sebe priestor na nový postoj k sebe a k iným, na novú myšlienku o sebe a iných, na vieru v seba a v život. Nič nie je absolútne. Ani to, kde teraz v živote ste. Ani to, kým zatiaľ ste. Ani to, čo teraz cítite. Všetko sa dá zmeniť, len potrebujete vyjsť z tej bubliny, ilúzie absolútnosti a pochopiť, že vy tvoríte svoju realitu a svoju pravdu. Vy si vyberáte, nie  iní  ľudia  za vás.

Nezabudnite, že nikoho slová, názory, pohľad na život nie sú absolútnou pravdou, ale iba ich vlastným filtrom na život.

Katarína Zacharová

PS: Ak by ste chceli každodennú pomôcku, aj pre tento účel som nahrala audioknihu Dobrá pocit. Viac tu: www.realwoman.sk

.

1 komentár k “Absolútna pravda o mne”

Vložiť komentár