Čo nás skutočne cez Vianoce nasýti?

Naše slovenské Vianoce sú povestné hojnosťou. Každá slovenská rodina sa snaží mať čo naštedrejšiu vianočnú večeru, stôl plný dobrého jedla a množstva darčekov pod vianočným stromčekom. Je to asi aj preto, lebo v minulosti sme toho nezvykli mať veľa, cítili sme nedostatok a teraz, keď môžeme, doprajeme si to vo veľkých dúškoch. Nezastaví nás ani pocit prejedeného žalúdka, kilá navyše alebo prázdne peňaženky po Vianociach.

Keď sa pozrieme na kalendárny rok z vtáčej perspektívy, zistíme, že má svoje obdobia, a to nielen ročné. Na začiatku spíme zimným spánkom, nastavujeme sa na nový rok, postupne sa prebudzáme a rozbiehame. Na jar začíname byť aktívni a kvitneme. Potom príde leto a rozbiehame sa do sveta, cestujeme, plánujeme dovolenky s deťmi, deň prežívame zväčša na čerstvom vzduchu. Nato príde jeseň a tempo sa len mierne spomalí, kým sa nespamätáme z leta a zistíme, že je už skoro koniec roka a my máme toho ešte toľko dokončiť. A keď sa čas blíži ku koncu roka, navýšime obrátky naplno a všetko, čo sme nestihli za celý rok, chceme dokončiť za jeden mesiac, až sa uplne vyčerpáme. A znovu sme na začiatku. Vianoce sú jediný čas v roku, keď sa zastavíme, či to chceme alebo nie. Je to naša príležitosť pozrieť sa na svoj život s odstupom, oceniť ľudí, ktorí nám ho robia krásnym a byť vďační za to, čo sme dokázali a kým sme.

A v tomto zastavení a rozmýšľaní nad tradičnými Vianocami, ktoré tento rok neprežijem na Slovensku, lebo ich trávim v Malajzii, mi napadla otázka:”Čo nás v živote skutočne nasýti?” Je to jedlo? Sú to veci? Sú to peniaze? Sú to ľudia?

Pozriete sa do supermarketov a máte pocit, akoby ľudia zomierali od hladu, toľko nakupujú. Akoby si robili zásoby nie na ďalšie dni ,ale mesiace. Vstúpite do obchodov a väčšina vecí je vypredaných, tlačia sa tam davy a bojujú o posledný kus darčekových balení. Všade na váš útočia zľavy. Prečítate si však online fóra a zistíte, že niektorí ľudia nemajú s kým stráviť Vianoce, nikto nechce byť sám, každý chce byť s niekým. Niekto ma milióny na účte, veľa známych, ale žiadnych skutočných priateľov.

Otázku, ktorú si kladiem je: “Dokáže nás toto všetko skutočne nasýtiť? Čo to všetci tak hladovito hľadáme? Prečo stále chceme viac a viac?” Zisťujem, že to nie je tým, že by sa nám málilo, ale preto, že stále sme ešte nenašli to podstatné, čo nás skutočne zasýti a siahame po tom očividne viditeľnom, o čom si myslíme, že zasýti. A nie sú to peniaze, veci, autá, domy, darčeky, jedlo či ľudia. To niečo fundamentálne, čo každý z nás hľadá a čo nám poskytne pocit nasýtenia, naplnenia, vnútorného šťastia a odbúra náš pocit samoty, aj keď sme sami, je nehmateľné, neviditeľné a pritom tak vzácne.

Čistá životná energia, ktorá nesie kód a silu nášho poslania.

Životné naplnenie a nájdenie toho, čo nám v živote dáva zmysel a umožní nám tvoriť niečo nielen pre seba, ale aj pre dobro a lepší život druhých. Môžeme to nazvať rôznymi menami ako nadšenie pre život, inšpirácia, entuziazmus, zmysel či poslanie.

A pokiaľ toto neobjavíme a nezačneme napĺňať, tak sa nikdy nebudeme cítiť nasýtení.

Keď sa tieto Vianoce na chvíľu zastavíte, pozriete sa spätne na rok 2011 a svoj život, skúste si zodpovedať nasledovné otázky:

Čo mi v mojom živote skutočne dáva zmysel?

Pre čo mám v živote nadšenie a v čo verím?

Ako by som to mohla využiť a robiť toho ešte viac?

Akou ženou/ mužom/ človekom by som túžila byť , a nie aká by som mala byť?

Čo mi v živote dáva radosť a ako často to robím?

Dávam, tvorím a delím sa o svoju jedinečnosť a vnútornú hodnotu s inými ľuďmi, organizáciami a svetom?

Čo by ma vedelo zasýtiť, aby som necítila nedostatok, ale iba radosť?

Želám vám všetkým nádherné, radostné a inšpirujúce Vianoce s ľuďmi, ktorých ľúbite a vašimi snami.

Katarína Zacharová pre RealWoman

0 komentárov k “Čo nás skutočne cez Vianoce nasýti?”

Vložiť komentár