Poznáte pocit, keď sa vám rozbúši srdce a rozžiaria oči? Tieto emócie v nás vyvolajú myšlienky na naše sny, túžby, ciele alebo želania. Akokoľvek to nazveme, je to všetko, čo si prajeme, aby sa stalo skutočnosťou. Častokrát sa, ale mylne nazdávame, že niektoré sny jednoducho nie sú pre nás. Zavrieme ich do svojej skrinky túžob s odôvodnením, že na to ešte neprišiel vhodný čas: Myslíme si, že nemáme odvahu, šťastie, alebo že si to vlastne ani nezaslúžime. Vyberieme si menej, pretože viac pre nás znamená riziko a to si spájame s nebezpečenstvom.
Je možné naplniť svoje sny bez toho, aby sme vystúpili z komfortnej zóny?
Nielen našu istotu, ale aj odvahu vydať sa na cestu za svojím snom narúša náš strach. Najviac sa asi bojíme toho, čo nepoznáme. Strach nie je negatívny, ani pozitívny. A preto radšej nahrádzam slovo strach alebo problém ekvivalentom výzva, pretože strach je len uhol pohľadu. Prečo sa potom pred zoskokom z padáka zakaždým bojíme, keď na konci zažívame eufóriu?
Skúste si aj vy predstaviť svoju výzvu alebo príležitosť na zmenu ako zoskok s padákom. Aký by to bol pocit, ak pred momentom zoskoku cúvnete? Nazvete sklamanie zo svojho zlyhania záchranou pred možnou smrťou? Aký je to ale pocit, keď si predstavíte, že ste to vyskúšali? Radosť a hrdosť na to, že ste to zvládli sú priamoúmerné strachu, ktorý ste na začiatku pociťovali.
Pozeráme sa na ľudí, ktorí v živote niečo dokázali, ako na hrdinov alebo im len ticho závidíme z našej stoličky pohodlia. Nekladieme si však dôležitú otázku: Dokážem svoj cieľ naplniť tým, že budem robiť to, čo doteraz?
Neuvedomujeme si, že ak chceme niečo, čo sme nikdy nemali, musíme urobiť niečo, čo sme nikdy neurobili. Stačí iba rozšíriť svoju komfortnú zónu. A pritom nemusíme mať ani žiadne nadpozemské schopnosti na to, aby sme to dokázali. Jediné čo stačí urobiť, je spraviť to teraz, pretože nikto nám nezaručí, že zajtrajší deň bude vhodnejší ako ten dnešný. Naša príležitosť sa nikdy nestratí, niekto ju však využije namiesto nás.
Samozrejme, každá zmena so sebou prináša výzvu a každá výzva predstavuje riziko. Prevziať výzvu, znamená odvahu čeliť nepoznanému, prijímať výhry a prehry, nenechať sa odradiť neúspechom a naďalej veriť svojmu snu. Naša cesta sa nám ukáže vtedy, ak máme odvahu sa na ňu vydať. Čo môže byť zaujímavejšie a posilňujúcejšie, ako spadnúť a vstať na ceste za svojím snom? A aj keď táto cesta nemusí byť jednoduchá, porazený nie je ten, kto prehrá, ale ten, kto sa vzdá a utečie z boja. A ako povedal Mark Twain: ,,O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili ako z tých, ktoré ste urobili.“
Tak ako to vidíte vy? Je pre vás zotrvanie v svojej komfortnej zóne skôr plus alebo mínus?
Ako často vystupujete zo svojej komfortnej zóny vy?
Patríte k ľuďom, ktorí majú radi riziko a prijímate ho ako výzvu, čím si už ani v podstate neuvedomujete, že svoju komfortnú zónu zvyšujete? Alebo ešte stále pred novou výzvou váhate, či urobíte správny krok?
Stalo sa vám niekedy, že ste zo strachu pred zlyhaním cúvli pred svojou životnou príležitosťou? Alebo naopak ste sa jej aj napriek obavám chytili a neoľutovali ste to?
Budeme veľmi radi, ak sa s sami podelíte o vaše skúsenosti a názor na komfortnú zónu v nasledujúcich komentároch :).
Zuzana Štrausová pre RealWoman
PS: Ak chcete začať prekonávať svoj strach a limity, aby ste mohli vykročiť vpred a začať si plniť svoje sny. Už tento víkend tak môžete urobiť na seminári Firewalking s Renatou Kronowetterovou, všetky informácie nájdete tu >>