Odmietame, hoci samy nechceme byť odmietnuté

Niekedy si vytvárame vlastné pravidlá o tom, ako by sa ľudia v našom okolí mali správať a akí by mali byť. Keď tieto pravidlá porušia, jednoducho ich odsúdime. Odmietanie ostatných iba preto, že ignorujú NAŠE pravidlá – no neznie to absurdne? Na akceptovaní ľudí takých, akí sú, pritom nie je nič zložité. Stačí ich iba menej súdiť. Dovoliť im žiť život, aký chcú, obliekať sa, ako chcú, byť tým, kým chcú a to všetko bez našej kritiky.

Väčšina z nás vyrastala s presvedčením, že ľudí môžeme trestať tým, že ich budeme odmietať.Chceme, aby trpeli oni, v skutočnosti však odsudzovaním iných trápime sami seba. Neveríte? Tu je iba zopár príkladov, ktoré sú známe asi každej z nás – zrazu je tak ťažké pozrieť sa danej osobe do očí, cítime sa nepríjemne a previnilo, začneme sa jej prítomnosti a pohľadu vedome vyhýbať, pociťujeme nervozitu a stres už len pri myšlienke na ňu. Prečo pri tom prežívame také zlé pocity? Jednu odpoveď na to mám – napadlo vás niekedy, že to, čo odsudzujeme na niekom inom, sú v skutočnosti prejavy a vlastnosti, ktoré odmietame aj sami na sebe?

Pokúsim sa to vysvetliť najjednoduchšie, ako viem – je možné, že stretávanie s nejakou osobou v nás prebúdza určité nepríjemné pocity, niečo, pred čím už dlho zatvárame oči a čo na sebe samej nechceme vidieť, niečo, čo sa snažíme potlačiť alebo sa toho bojíme. Môže to byť napríklad pripomenutie vlastných obmedzení, strachu, nesprávneho rozhodnutia, nedostatku odvahy, pocitu viny, nespokojnosti či závisti.

Keďže sa chceme týchto nepríjemných pocitov zbaviť, snažíme sa danú osobu vytlačiť zo svojho života. Riešením je jej odmietnutie. Jednoducho veríme, že odsúdením niekoho iného sa zbavíme zlých pocitov o sebe samej! Ak sa nám však nepáči, čo vidíme, obviňovanie zrkadla nám, bohužiaľ, nepomôže.

Pohľad z opačnej strany

Každá sme určite minimálne raz stála aj na opačnej strane a pocítila, aké to je, byť niekým odmietnutá. Naozaj to nie je nič príjemné – ten pocit, keď zostanete bez priateľov, cítite sa zradená, ponížená, odvrhnutá, neschopná viac dôverovať ľuďom a plne sa im otvoriť.

Možno to tiež poznáte – niekedy prídu do nášho života osoby, ktoré nám pomôžu spoznať nový okruh ľudí a získať aj iné pohľady na svet, ako boli tie zo starého prostredia. Vtedy prichádza skúška našich súčasných vzťahov. Niektorí priatelia to nebudú chcieť akceptovať a rozhodnú, že to zničí hoci aj dlhoročné vzťahy. Je možné, že to dokazuje, na čom boli založené – na rovnakosti a podmienke, že musíte mať totožné názory a životy. Lenčo sa začnete niečím líšiť alebo skúsite niečo nové, priateľstvu je koniec.

Ja som však presvedčená, že skutočný priateľ pozná našu minulosť, verí v našu budúcnosť, ale hlavne nás má rád také, aké sme dnes. Preto si myslím, že to, čo sa s novými ľuďmi naučíme, má väčšiu hodnotu ako priateľstvo, ktoré sa rozpadne pri prvom náznaku inakosti. To, ako nás takáto skúsenosť posilní, stojí za ich odmietnutie.

Pre mňa osobne to bol jeden z kľúčových zážitkov môjho života, ktorý ma posunul oveľa ďalej, než som si kedy dokázala predstaviť. Veľa som sa naučila o medziľudských vzťahoch, charaktere, hodnotách, zosilnela, vyzrela a spoznala samú seba lepšie ako kedykoľvek predtým. Taktiež už nemám viac potrebu ľudí súdiť, nálepkovať alebo od nich čokoľvek očakávať. Nechávam ich jednoducho „žiť“, prijímam ich takých, akí sú a snažím sa zamerať sa na to dobré z ich života.

Ako na to?

Pýtate sa, ako sa zbaviť zlozvyku súdenia a odmietania? Je to jednoduchšie, ako si myslíte. Stačí si iba priznať a akceptovať svoje slabé stránky, strach, aj to, čo sa nám na sebe a vlastnom živote nepáči. Pokúsme sa vidieť viac dobrého na sebe a automaticky stratíme potrebu kritizovať iných. Ľudí totiž vnímame nie takých, akí sú oni, ale aké sme my samy.

  • Sústreďme sa na to, čo máme, namiesto neustáleho porovnávania a premýšľania o tom, čo nám chýba.
  • Nikdy nebudeme schopné prijať druhých ľudí takých, akí sú, pokiaľ neprijmeme samy seba také, aké sme. Ak sme zaslepené vlastnými chybami, hľadáme rovnaké chyby aj u iných ľudí v nádeji, že sa budeme cítiť lepšie. A skôr či neskôr tie chyby nájdeme, avšak cítiť lepšie sa, bohužiaľ, nebudeme.
  • Súdením ostatných trápime vždy iba samy seba. Ľudia robia, čo robia, premýšľajú, ako premýšľajú, žijú, ako žijú. To, že ich budeme odmietať, nespôsobí žiaden rozdiel – okrem toho, že to postupne zničí náš život.

Ja som si zážitkom s odmietnutím potrebovala sama prejsť, aby som pochopila, ako sa človek na opačnej strane cíti. Asi nie je potrebné opisovať, ako veľmi to bolí. Vy sa však nemusíte trápiť a zažívať to celé na vlastnej koži, aby ste k tomuto poznaniu prišli. Úplne postačí, keď budete tolerantnejšie k sebe aj svojmu okoliu. Pamätajte, že človek spokojný sám so sebou nemá potrebu nikoho súdiť, ani kritizovať.

Preto neodmietajme iných, ak samy raz nechceme byť odmietnuté. U mňa to všetko začalo jedným odsúdením zo strany priateliek, ktoré mi v konečnom dôsledku prinieslo oveľa viac šťastia a spokojnosti do života. Verím, že sa to podarí aj vám.

Dagmar Gabulová pre RealWoman

0 komentárov k “Odmietame, hoci samy nechceme byť odmietnuté”

  1. Dasi,
    Krasny clanok!!!

    Ludia okolo nas su nasim osobnym zrdkalom. A kazdy nam da nejaky svoj dar, aj ked to tak na prvy pohlad nevyzera. Dar ako skusenost a osobny rast 🙂

    Tiez som niekedy nechapala, preco ma spravanie urcitych ludi irituje alebo znervoznuje, ale vzdy to boli iba moje vlastnosti, spravanie, pristup odzrkadlene v nich, ktore mi neprospievali, ale nebola som si toho vedoma.
    Dakujem 🙂

    Odpovedať
  2. Dakujem Kate! Tesim sa, ze sa dobre citalo 🙂

    Osobna skusenost s cimkolvek v zivote je ta najlepsia skola. Cim si samy neprejdeme, o to sme ochudobnene.

    Ako som spominala v clanku, bol to skutocne jeden z klucovych zazitkov mojho zivota, ktory mi priniesol ovela viac, nez mi vzal. Preto som dotycnym damam za tuto skusenost iba vdacna.

    Po kazdom tazkom obdobi skor ci neskor opat zasvieti slniecko a my mozeme posilnene a poucene pokracovat s usmevom na tvari dalej 🙂

    Odpovedať
  3. Daska, dakujem za clanok. Prave nieco take prezivam….Opakovanie je matka mudrosti, takze dakujem . Pripomenula si mi ,ze ide o moje vlastnosti. Tesim sa na dalsi clanok. 🙂
    Eva

    Odpovedať
  4. Evicka, pozdravujem ta po dlhej dobe!

    Dakujem za reakciu, som rada, ze ti tento clanok padol vhod. Drzim velmi palce, aby bol v tvojej situacii napomocny.

    Uz v piatok poslem dalsi 🙂

    Zelam celej rodinke vsetko dobre!

    Odpovedať
  5. Hej jeden z klasických obranných mechanizmov akou je projekcia by sa zdalo že chránime samých seba no v konečnom dôsledku si iba zakrývame oči sami pred sebou

    Odpovedať

Vložiť komentár