Odpúšťať? Alebo sa snažiť chápať a prijímať?

Co ak chápete v akej situacii sa človek nachádza a čo ho k tomu viedlo a predsa nedokážete to prekonať?

Nie prvý krát počujem a čítam o odpustení o tom, ako sú ľudia, ktorých stretávame naším zrkadlom. Sama to viem, sama sa snažím žiť tak, aby som k nikomu nechovala nenávisť, aby som chápala každé stretnutie a odchod za cennú lekciu v živote, ale predsa som neprišla na to, ako nie len teoreticky, ale reálne pochopiť fakt, že opakujúce sa situácie mi chcú niečo povedať, že chyba nebude v tých iných, ktorých stretávam, ale možno práve vo mne. Zistila som totiž, že stále sú mi posielaní ľudia, ako moja mamina. Ja ju mám veľmi rada, len my sa zvykneme často hádať, pretože sme veľmi rozdielna a jedna nechápe druhú. Svojho času som chodila do školy, dokonca aj bývala s podobnou kamarátkou, s ktorou som nakoniec neprerušila kontakty ja, ale ona so mnou (hoci ja som sa snažila naše kamarátstvo obnoviť, aj keď neskončilo mojou vinou) a dnes mám priateľa, ktorý má podobné vlastnosti ako moja kamarátka a ako moja mamina. Hoci si uvedomujem, že podobných ľudí stretávam vďaka nechápania sa s mojou maminou, aj tak sa mi stále do života vracajú. Preto otázka ako teoretické poznatky správne pretransformovať do praxe, čo sa týka teórie o zrkadle, nevyriešených vlastných problémoch s inými ľuďmi, či odpustení?
a ak by sa dalo poradiť, kde sa o metóde RUŠ dozviem viacej budem vďačná.

ďakujem za inšpirujúci článok.

Ešte, že existuje metóda RUŠ, ktorá dokonale odhalí Vaše bloky a programy, a pomocou prijatia a odpustenia ich rozpustí tak, že ich prestanete žiť! Som veľmi vďačná autorovi tejto metódy, že je objavil a prepracoval tak, aby fungovala naozaj rýchlo a účinne. Dennodenne mi pomáha a ja môžem pomáhať ostaným, ktorí ju potrebujú.

Ahoj Ivetka,

ďakujem veľmi pekne za názor, vážim si ho! Máš úplnú pravdu, že tí, ktorí sa nám javia ako zlí sú veľmi ublížení, nemajú uspokojené potreby z detstva, trpia nedostatkom lásky…(Vychádzam z knihy od Dr.Janova – Prvotní výkřik)
To celkové chápanie a vedieť veci prijať také ako sú, to sa nestane zo dňa na deň.. je to proces, v ktorom sa učíme, spoznávame a rastieme :).

Taktiež Ti prajem, nech sa Ti v živote darí a rozdávaš okolo seba pozitívnu energiu!
Lucia

K tejto téme odporúčam knihy od Dr. Hew Lena a Joe Vitaleho Svet bez obmedzení (prvé vydanie vyšlo v českom jazyku pod názvom Svet bez hraníc) a Kurz precitnutia.

Ahoj Lucka,
pekne si to napísala. Súhlasím, že keď človek človeka dokáže pochopiť, potom dokáže aj odpustiť, resp. keď spoznáme dôvody a príčiny konania toho druhého, potom ho dokážeme chápať a hnev sa postupne zmenšuje. A som presvedčená, že ľudia, ktorí sa javia ako zlí, sú vlastne veľmi nešťastní a hlboko zranení ľudia a to zranenie šíria ďalej, možno je na nás, aby sa tá štafeta ubližovania u nás zastavila.
Alebo keď si predstavím seba v danej situácii, ktovie ako by som to zvládla ja, prestanem odsudzovať a posudzovať.
A samozrejme, keďže sa nič nedeje náhodou, keď prijmeme, že všetko má svoj zmysel, keď sa na veci a udalosti pozrieme s odstupom, naozaj zistíme, že aj tí, ktorí nám nejako ublížili, nás niečo aj naučili. Lebo nič a nikto nie je iba zlý, alebo to staré známe “všetko zlé je aj na niečo dobré”.
Len ešte taká malá poznámka – ľahko sa to hovorí teoreticky, ale keď sa niečo také stane, je treba veľa síl a disciplíny, byť schopný takto to chápať a vnímať.
Prajem všetko dobré, veľa dôvodov na radosť.
Iveta