Trápiť a zožierať sa tým, čo sa stalo, to zažil hádam každý. Lietať hlavou v oblakoch a vizualizovať si krajšiu budúcnosť, to je také typické pre ľudí „poznačených“ pozitívnym myslením. Ale dôverovať životu, že vie, čo robí, kráčať s hlavou hore a pritom stáť pevne nohami na zemi, to chce minimálne cvik. Ako ste na tom vy? Žijete v minulosti, budúcnosti alebo dokážete byť tu a teraz?Pred piatimi rokmi mi do života vstúpili moji učitelia. Nie tí v školách, ale takí, ktorí ma učili, o čom je život. Naučili ma myslieť inak, ako som bola zvyknutá. Zistila som, že ak si niečo naozaj želám, vesmír mi to splní a vydala som sa na cestu hľadania seba samej a zmyslu toho všetkého naokolo.
Neustále som na sebe pracovala, zahĺbila som sa do čítania rôznych kníh o osobnom rozvoji a hltala som všetko motivačné, čo mi prišlo pod ruku. Predstavovala som si svoju dokonalú budúcnosť, čo všetko budem robiť, čo budem mať a kde budem. Je to sila, že teraz s odstupom času, keď sa na to pozerám, fakt žijem podľa toho, čo som si kedysi zadefinovala, ALE…
Ale nebola som stále úplne šťastná tak, ako to v tých múdrych knihách písali. Sem- tam som mávala pocit, akoby mi niečo utekalo. A ono to tak aj naozaj bolo. Človek sa za niečím naháňa a neskôr príde ten pocit, že čas je to najvzácnejšie, čo máme. Dokonca má vyššiu hodnotu ako peniaze, nedá sa nimi ani vyčísliť.
Nikto vám už nikdy nevráti tie hodiny, dni alebo roky strávené v práci, ktorá vás nebaví a nikam neposúva. Alebo to, že ani neviete, ako vám vyrástli deti, či ako pribudla ďalšia vráska partnerovi na tvári. Žiadna chvíľa netrvá večne, a ani sa už nebude opakovať. Preto závisí len od nás, ako sa rozhodneme a čomu dáme prednosť. Na čom vám v živote naozaj záleží?
Zistila som, že chcem kvalitne tráviť môj čas a viac svoj život žiť, nie si ho len plánovať. Každý máme rovnakých 24 hodín denne, rozdiel je v tom, že ich užívame rôzne. Mať ciele, svoju víziu a smer je skvelá vec, avšak nie je potrebné poznať vždy každý jeden krok na ich dosiahnutie.
Stačí, ak vieme, kam kráčame a vo chvíli, keď na to budeme pripravení, odkryje sa nám ďalší kúsok cesty. Raz mi povedala jedna moja kamarátka: „Život je ako počítačová hra. Zbieraš body, strácaš životy a v jednom leveli sa naučíš všetko potrebné na to, aby si sa dostal ďalej.“
Presne o tom to celé je. Nemusíme mať opraty pevne v našich rukách a všetko pod kontrolou. Nevadí, ak občas odbočíme z cesty, po ktorej kráčame a zablúdime. Nakoniec, môže sa stať, že zistíme, že práve tie skúsenosti, ktoré sme nadobudli, keď sme zišli z cesty, potrebujeme na svoj ďalší posun.
Dôležité je brať to, čo prichádza, s úsmevom . Hľadať v tom, čo sa nám na prvý pohľad javí ako prehra, príležitosť na zlepšenie a premýšľať nad tým, prečo sa nám to stalo a čo nás to má naučiť? Čo nám dala tá skúsenosť?
Raz mi Peter Živý (predstaviteľ intuitívnej pedagogiky) povedal, že deti a zvieratá nás učia byť v prítomnosti. Ak na seba upozorňujú, je to preto, že nám vravia: „Haló, kde zas si? Myšlienkami v práci? Buď tu teraz pri mne a venuj sa mi.“
Tí, ktorí máte malé deti, mi dáte za pravdu, že stačí pár sekúnd nepozornosti a na svete je hotová katastrofa. Zamyslíte sa a už máte na podlahe rozliate mlieko. Alebo skúste zabudnúť dať jesť vášmu domácemu miláčikovi. Určite sa vám nezabudne pripomenúť.
Zaujímavé je, že práve deti sú tie, ktoré vedia byť tu a teraz. Takými deťmi sme však kedysi boli aj my. Vekom sme to postupne zmenili a naučili sme sa žiť všade možne, len nie v prítomnosti. Túto schopnosť máme v sebe všetci, stačí ju len znovu objaviť!
Ako sa vám darí byť TU a TERAZ?
Máte nejaký svoj tip alebo trik, ktorý používate?
Podeľte sa s nami o svoje postrehy, budeme rady.
A nezabudnite: Berte všetko, čo k vám prichádza, s nadhľadom.
Lucia Stašková a RealWoman tím
