Narodili sme sa ako úplne dokonalé a nevinné bytosti. Ale veľakrát si myslíme opak a celý život sa snažíme dosiahnuť určitú formu dokonalosti. Pravda je ale, že aj keď je náš potenciál dokonalý, narodili sme sa do sveta, ktorý nie je. A ako sme v tomto svete vyrastali, uverili sme, že nie sme dokonalí. V nevedomosti sme zbierali rany na našej duši. Namiesto toho, aby sme sa snažili vyliečiť tie nedokonalosti vo svete okolo nás, začali sme ich sami na sebe odzrkadľovať.
Keď som si to všetko uvedomila, zrazu som pochopila oveľa hlbší zmysel všetkých našich vzťahov. Dovtedy som si myslela, že zmyslom vzťahu je hlavne zdieľať lásku, tvoriť spoločne život, uspokojiť vzájomné potreby a osobne rásť. Uvedomila som si oveľa dôležitejší zmysel, ktorý by sme mali pochopiť a byť si ho vedomí. A to je, pomôcť tomu druhému uzdravovať rany na duši, ktoré zbieral od útleho veku až doteraz. Rany, ktoré boli spôsobené nedokonalosťami sveta a ľuďmi okolo nás, ktorí v to uverili. Podpísala sa na tom naša výchova, naše vzťahy, životné podmienky, skúsenosti, prístup k životu, ktorý sme si osvojili a mnohé ďalšie okolnosti.
Osobný rast vo vzťahu sa uskutoční vzájomným uzdravovaním sa. Aby sme sa mohli rozvíjať a rásť, musíme dovoliť sebe a tomu druhému, aby nám pomohol liečiť rany na našej duši. Aby sme mohli začať proces liečenia, najskôr musíme tomu druhému odhaliť naše rany na duši. A to je moment, kedy sa začína skutočná osobná skúška.
S ilúziou o dokonalosti inklinujeme k prejavu iba našich dobrých stránok a predností. Bojíme sa, že milujúca osoba nás opustí, ak odhalíme naše rany a problémy. Neustále sa prezentujeme v tom najlepšom svetle, zakrývame naše tmavé stránky osobnosti, neduhy, slabosti, nevyrovnanosť alebo problémy. Ale v dlhodobom vzťahu s niekým, na kom nám záleží, dosiahneme bod, od ktorého už ďalej nemôžeme zakrývať naše nedokonalosti. Všetko, čo sme tak ostražito schovávali, vyjde na povrch a ten druhý nás uvidí presne takých, akí sme.
Ak nás niekto ľúbi, vidí nás v našej pôvodnej dokonalosti a akceptuje nás so všetkými chybami a vnútornými démonmi. Je vždy pripravený pomôcť nám uzdraviť naše rany, dodáva nám pochopenie a podporu. Iba na nás zostáva, či sme pripravení a ochotní to prijať. Ak sa stane, že náš partner, priateľ neukáže dostatok pochopenia a lásky pre naše slabosti alebo problémy, je veľmi zrejmé, že sa viac bojí ako ľúbi.
Ale ak sa milujúca osoba na nás pozerá a usmieva stále tým istým spôsobom aj potom, ako spoznala všetky naše nedokonalosti, môžeme si byť istí, že sme našli bezpečie. Bezpečie vzťahu, v ktorom môžeme byť sami sebou a osobne rásť. Ak sme pripravení akceptovať tento krásny prejav lásky, dovolíme sami sebe, aby sme vyliečili rany na našej duši.
Ale ak sa z nejakého dôvodu rozhodneme túto príležitosť odmietnuť, je to pravdepodobne preto, lebo si to vyžaduje oveľa viac námahy a energie, ako nič nezmeniť. Niekedy sa cítime vinní za to, akí sme. Čeliť našim vlastným slabostiam a vnútorným problémom, ktoré tak dlho v sebe nosíme, chce oveľa viac odvahy a odhodlania, ako len udržiavať súčasný stav a vyrovnať sa s nespokojnosťou, ktorú nám prináša. Chce to spoznanie skutočnej pravdy, ktorá môže veľmi bolieť, ktorá môže veľmi raniť. Ale ak dovolíme partnerovi pomôcť nám tým prejsť a vyliečiť to, máme veľkú šancu to zvládnuť a stať sa silnejšími.
Akokoľvek sa rozhodneme, je to v poriadku. Život nám ponúkne novú príležitosť, ďalšiu a ďalšiu, až kým si nedovolíme uzdraviť naše rany. A preto je každý jeden vzťah dôležitý a jedinečný, pretože nás zasa o kúsok posúva a trochu nás lieči. Niektorí z nás prejdú množstvom vzťahov, kým sa vnútorne odhodlajú skutočne niečo zmeniť, zahojiť rany a osobne narásť. A až potom si konečne naplno dokážeme vychutnať teplo a bezpečie partnerského vzťahu naplneného láskou a starostlivosťou. Iba vtedy dokážeme naplno tvoriť, užívať si a zdieľať život s milovanou osobou. Bezpodmienečnú lásku dokážeme vyjadriť iba bez strachu, že milovanú osobu stratíme, ak odhalíme naše slabé a negatívne stránky.
Všetci túžime po vzťahu a partnerovi, s ktorým sa môžeme cítiť sami sebou a môžeme mu dôverovať. Hľadáme bezpečné miesto, kde nemusíme predstierať, že sme dokonalí a budeme ľúbení, aj keď ukážeme naše slabosti a neduhy. Zdravo fungujúca rodina predstavuje takéto miesto. Podvedome vieme, že naši blízki nás budú ľúbiť, nech sa deje čokoľvek, nech ukážeme aj našu najhoršiu tvár. Budú vždy naša rodina. Budú nás vždy ľúbiť, aj keď sami seba ľúbiť nebudeme. Rodina môže byť skutočne bezpečné miesto.
Čoskoro však aj v rodine pocítime limitácie nášho osobného rastu, lebo toto bezpečné miesto je nám veľmi podobné, nesie našu podstatu a správanie. A tak začneme hľadať mimo tohto bezpečného miesta, chceme odhaliť svet niekoho úplne nového, zaujímavého a tak iného, aby sme mohli ešte viac rásť a naplniť svoj potenciál. A tam sa tiež začína najväčšia výzva všetkých vzťahov, v ktorej je aj zdroj pre naplnenie všetkých našich snov. Výzva odhaliť všetko, dôverovať a nebáť sa.
Dvaja ľudia, ktorí sú spojení priateľstvom, láskou a zdieľajú intimitu vo vzťahu, uzdravujú rany jeden druhému tým, že sa navzájom akceptujú a vyjadria si porozumenie, namiesto odsudzovania a výčitiek. Týmto dôkazom lásky uzdravujú svet okolo a robia ho aspoň o trochu lepším miestom pre nás ostatných.
Konečne som pochopila, že zmysel vzťahu je liečiť rany na duši milovanej osoby prostredníctvom bezpodmienečnej lásky, bezvýhradného prijatia a pochopenia. Tým, že uzdravíme iných, liečime sami seba. Je to spôsob, ako sa osobne rozvíjame, tvoríme, zdieľame život a znovu objavujeme našu počiatočnú dokonalosť. A to tak, že naberieme odvahu a dovolíme niekomu inému, aby v nás videl dokonalosť.
Katarína Zacharová pre RealWoman
