Na to, aby sme si splnili svoj sen, potrebujeme odvahu!

New York bol vždy mojím snom. Aj keď trochu v inom prevedení, ako si myslíte. Bol to jeden zo snov, o ktorom snívate, ale ani vás nenapadne, že sa môže splniť. Napr. ako cesta okolo Zeme. Mne sa to však splnilo.

Jedného dňa som si povedala, že tam raz musím ísť. A bodka. Ďalej som sa tým nezaoberala. Po prvé nezarábam veľa peňazí a po druhé víza. Už od detstva som mala utkvelú predstavu o tom, že obyčajný smrteľník sa do Ameriky len tak nedostane. A tak som to neriešila.

Minulý rok som bola na pár dní v Paríži. Keď som sa vrátila, plná energie a novej inšpirácie, povedala som mojej kolegyni: „Na budúci rok idem do New Yorku.“ Neveriacky mi odvrkla: „To určite!“ A potom to prišlo. Len tak, z ničoho nič. Akciová ponuka na letenku. Bez rozmýšľania som si ju kúpila. Až neskôr som si uvedomila, čo som vlastne urobila. Idem sama do neznámeho mesta s minimálnym rozpočtom, ups! Čím viac sa odchod blížil, tým viac som sa začala báť. Mala som strach. Veľký strach. Bože, ani som nechcela na to myslieť. Hneď, ako som si na to spomenula, som začala mať ten blbý pocit v bruchu a radšej som robila niečo iné. Len aby som na to nemusela myslieť a riešiť to.

 

Áno, to je ten rozdiel medzi úspešnými a tými ostatnými. Všetci máme problémy, dobré aj zlé dni, veľa prekážok na ceste. A len tí silní sa im vedia postaviť tvárou tvár a riešiť ich, neutekať od nich, nebáť sa ich. Ale prekračovať ich, nachádzať nové riešenia a podobne. Toto je jediný rozdiel, prečo sa niekomu sny plnia, a niekomu nie. Keď je človek pohodlný a myslí si, že život má byť len zábava, tak nikdy nedosiahne to, po čom túži. OK, sú také prípady, keď to dotyčnému spadne priamo do lona, ale to sa stáva len ojedinele.

Cesta do New Yorku bola pre mňa vždy veľkým snom. Predstavovala som si to ako úryvok z romantického filmu. Teraz som tam mala ísť a mala som sto chutí sa na to vykašlať. A to len preto, lebo som sa bála. Lenže čoho? Toho, že si môžem splniť svoj sen? 
V takýchto situáciách si predstavím samu seba na smrteľnej posteli. Čo by mi to moje zomierajúce Ja povedalo? Povedalo by: Choď a riskuj! Užívaj a rozdávaj toľko lásky, koľko môžeš! Nie je sa čoho báť!

A tak som išla! Už som sedela v lietadle, keď som zistila, že toto ja vôbec nechcem. Chcem byť niekde inde. Niekde, kde to poznám, kde je pokoj. Tam, kde mám domov a kde to dobre poznám. Zrazu ma vôbec nelákalo to veľké neznámo. Len kvôli strachu z neznáma a z toho, že to nemusí vyjsť. Našťastie sa už nedalo vystúpiť. V lietadle som síce pretrpela riadne muky, ale prežila som. Poviem vám, stálo to za to. Splnila som si sen!

A ako ten strach prekonať? Všimla som si na sebe, že keď mám taký zvláštny pocit v žalúdku sprevádzaný strachom, tak to znamená len jedno. Len to, že to dobre dopadne alebo že toto je pre mňa to pravé. Len čo mám niekam ísť alebo niečo urobiť, či povedať a mám tento zvláštny pocit, tak idem do toho. Niekde som čítala, že pred úsvitom je najväčšia tma. Takúto tmu nemám rada, lenže bez nej nie je úsvitu, a ten ja milujem!

Aký je váš recept na prekonanie strachu?

Alexandra Uzik pre RealWoman

0 komentárov k “Na to, aby sme si splnili svoj sen, potrebujeme odvahu!”

  1. Ja som celý život bojovala s klaustrofóbiou, čo je strach z uzavretých priestorov. Totálne obmedzovala môj život a veľakrát ma privádzala do zúfalstva. Absolvovala som najlepších psychiatrov, hypnózu, regresnú terapiu, srt, kineziológiu, ale klaustrofóbie som sa nezbavila. Až konečne na výuke rušky som sa jej raz a navždy zbavila. Behám výťahom, po mostoch, cestujem, čo som dovtedy nemohla.Preto nedám na ňu dopustiť, lebo ruška už je môj životný štýl. A čo sa týka našich snov, musíme si ho najprv definovať čo chceme,napr. ideálny byt, netreba špecifikovať, ale aby nám vesmír doručil tento byt, je dôležité aby bol pre nás ideálny,a čo mi bráni ho mať? Zrušiť všetky negatívne presvedčenia a potom si pár týždňov počkať!

    Odpovedať
  2. Je to naozaj pravda, strach je najväčšia brzda v živote.
    Ja by som k tejto téme dodala len jednu skúsenosť zo svojho bytia. A to, že ak by som pred 18 rokmi ako študentka obchodnej akadémie nemala dosť odvahy a neoslovila by som cez svoju kamarátku chlapca z nadstavbového štúdia, o ktorom som intuitívne bola presvedčená, že je ten pravý, tak by som dnes nemala krásne manželstvo a 11 ročnú dcérku. V podstate na základe tohto článku som si uvedomila, že v tej chvíli som bola naozaj odvážna a nepochybovala som o sebe.
    Želám všetkým veľa odvahy do života!

    Odpovedať

Vložiť komentár