Strhnite z vecí obal všednosti a každý váš okamih sa naplní radosťou 

Mojou inšpiráciou pri písaní tohto článku sú osoby, s ktorými som v poslednom období strávila veľa času a učím sa od nich každý deň. Sú nízkeho vzrastu, no majú v sebe veľkú neskrotiteľnú energiu. Zaoberajú sa prítomnosťou, prejavujú svoje city, otvorene povedia, čo sa im páči a čo nie, každý deň si podávajú ruky s fantáziou, veria v svoje sny a dokážu sa tešiť z maličkostí…

Áno, sú to deti.

Pamätám si na jedno sychravé poobedie, keď som čakala na vlak. Počasie bolo vtedy neznesiteľné, zima ma hrýzla až do kosti a vietor mi dával facky. Na tej chvíli nebolo nič pekné, musela som ju iba „pretrpieť“. Keď som sa však rozhliadla okolo seba, všimla som si malého chlapčeka, ktorý tiež čakal na vlak. Stál pri mamičke, chytil ju za ruku a začal poskakovať. Na tvári mal široký úsmev a kričal s veľkou radosťou v hlase: „Pozri mami, už ide, pozri, aký je krásny, krásny červený“. V tej chvíli som sa znovu rozpamätala na to, aké je úžasné, keď ma hreje detská radosť a nevšímam si vo svojej realite iba negatíva.

Naplno som prežila takúto detskú radosť počas jednej cesty autobusom do Tatier. Sadla som si vtedy k oknu, aby som mohla sledovať mihajúci sa svet, vedľa mňa bolo voľné miesto. Na ďalšej zastávke si ku mne prisadol jeden muž, ktorého som ani veľmi nezaregistrovala. Keď si presadol na iné sedadlo, usmiala som sa na neho a sledovala som opäť krajinu za oknom. Tento človek mi spôsobil veľmi milé prekvapenie. Keď vystupoval, položil mi na ruku labuť. Bola to labuť vyrobená z cestovného lístka! Nestihla som ani zareagovať, nestihla som sa mu ani poďakovať, a už bol preč. Celou cestou autobusom som prežívala nečakanú radosť, ten deň bol pre mňa špeciálny – kvôli „obyčajnému“ cestovnému lístku.

Takéto veci sa možno nestávajú každý deň. Myslím si, že nás čakajú a objavia sa v tú právu chvíľu, keď to naozaj potrebujeme, aby nám otvorili oči.

V živote sa mi potvrdilo, že práve v „chudobnom“ období som všetko dokázala skutočne oceniť. Tešila som sa, ďakovala som za každú maličkosť a tým som rástla, dostávalo sa mi viac a viac darov. No čím viac som mala, tým viac som chcela a tým viac som bola nespokojná. Niekedy som sa zastavila, pýtala sa seba: „Prečo nie si šťastná, keď sa ti tak darí?“ Nerozumela som tomu. Potom prišlo prebudenie a všetko sa mi zrútilo. Ako keby mi život tieto „chudobné“ obdobia stále podsúval pod nos, až kým som nepochopila, čo sa mám naučiť. Naučilo ma to, že je úžasné mať velikánske ciele a sny, ale dostanem sa k nim šťastnou cestou iba vtedy, pokiaľ mi nebudú utekať malé okamihy pomedzi prsty… Možno aj vám život niečo takéto podsúva pod nos a môj pohľad bude pre vás prínosom.

V našom živote je predsa nekonečne veľa vecí, z ktorých sa môžeme tešiť!

…dieťa nám z ničoho nič daruje velikánske objatie…. blízky človek nám daruje drobnosť… pristane nám na ruke motýľ… vonku svieti slnko… môžeme byť so svojimi blízkymi… po dlhom čase uvidíme starého priateľa… objavíme niečo nové… podarí sa nám na sebe niečo zmeniť… niekto neznámy nám na ulici daruje úsmev… milo pozdravíme predavačku a ona sa usmeje…

Sila radosti sa skrýva v maličkostiach

Nie je úžasné, že môžeme ísť do obchodu a kúpiť si tam tropické ovocie, ktoré sa v našej krajine nevyskytuje? Nie je úžasné, že si môžeme zatelefonovať, keď nie sme spolu? Nie je úžasné, že môžeme uvidieť človeka, ktorý žije na druhej strane planéty vďaka skypu?

Je to úžasné!

Prečo by sme sa mali radovať? Keď sa skutočne tešíme, tešíme sa celým telom, smeje sa nám tvár, oči, každá bunka tela. Ozdravíme tým myseľ, telo i ducha. Emócia radosti má veľmi priaznivý vplyv na kvalitu nášho života. Tým vyžarujeme nielen radosť, ale aj vďaku. Vysielame do sveta správu, že si vážime život, že si oceňujeme každú drobnosť a sme v nastavení k ďalšiemu radostnému prijímaniu. Veď aká je pravdepodobnosť, že si človek bude vážiť „veľké“ veci, keď si neváži tie „malé“? Frank Clark to vystihol citátom:

Ak človek nie je vďačný za to, čo má, nie je pravdepodobné, že bude vďačný za to, čo dostane.

Zostaňme stále prekvapení, čo všetko sa na tomto svete dá. Tešme sa z maličkostí, veď práve ony tvoria náš súkromný svet. Objavujme, skúmajme, vážme si všetko, čo máme a krásnym príkladom nám môžu byť práve deti.

Ak chcete postrehnúť všetky maličkosti vo vašom živote, mám pre vás tip. Skúste sa stíšiť, sadnite si, zatvorte oči. Predstavte si váš život. Predstavte si, že všetko, čo vás obklopuje, zrazu zmizne. Nezostane tam ani tá najmenšia drobnosť. Keď otvoríte oči, všetko sa vráti a postrehnete maličkosti, ktoré ste predtým nevideli…

Podeľte sa s nami o  “maličkosti”, ktoré vás potešili a rozžiarili váš deň…

Zažili ste podobné momenty, ako tie moje?

Aké maličkosti v našom živote by sme podľa vás mali oceňovať?

Stretávate sa s tým, že by ste mali problém, nájsť drobnosti, z ktorých sa môžete tešiť?

Petra Kaločayová pre RealWoman

0 komentárov k “Strhnite z vecí obal všednosti a každý váš okamih sa naplní radosťou ”

  1. Na jednom blogu o pozitivnom mysleni som raz čítala, ako sú maličkosti v našom živote dôležité, teda hlavne radovanie sa z nich. Rada znela, každý večer si napísať veci za ktoré sme vo svojom živote vďační…a naozaj si vtedy človek uvedomí, koľko pekného sa mu v danom dni stalo a aký má pekný život, hoci by aj riešil tie najväčšie problémy…

    Odpovedať
    • Eva, ďakujem Ti za Tvoj príspevok 🙂 Súhlasím, je užitočné si to aj zapísať, lepšie si to uvedomíme 🙂 Dúfam, že budeš mať dnes zapísaný papier 🙂 držím palce !

      Odpovedať

Vložiť komentár